Bulímia a anorexia: Príčiny, príznaky, následky a možnosti liečby

Poruchy príjmu potravy nie sú len problémom dospievajúcich dievčat, ako si mnohí mylne myslia. V skutočnosti sa týkajú ľudí všetkých vekových kategórií a pohlaví. Dnešná doba prináša prehnané ideály krásy, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, čo môže viesť k nespokojnosti s vlastným telom a následným problémom s príjmom potravy.

Jedlo je základnou súčasťou nášho života, no každý ho vníma inak. Niektorí si ho vychutnávajú, iní ho berú len ako zdroj energie. Toto vnímanie ovplyvňuje naše stravovacie návyky a môže viesť k rôznym poruchám. Medzi najčastejšie poruchy príjmu potravy patria mentálna anorexia a bulímia. Poďme sa na tieto ochorenia pozrieť bližšie.

Čo je to bulímia?

Bulímia je porucha príjmu potravy, ktorá je charakteristická epizódami záchvatového prejedania sa, počas ktorých človek skonzumuje veľké množstvo jedla v krátkom čase a má pocit straty kontroly nad jedením. Táto porucha je sprevádzaná silným pocitom viny až sebanenávisťou. Po epizódach záchvatového prejedania sa nasleduje kompenzačné správanie, do ktorého sa zaraďuje vyvolanie zvracania, užívanie laxatív, diuretík, alebo nadmerné cvičenie. Pri bulímií je sebahodnotenie výrazné ovplyvnené telesnou hmotnosťou a vzhľadom. Záchvatové prejedanie a kompenzačné správanie sa vyskytujú minimálne raz týždenne po dobu minimálne troch mesiacov.

Aký je rozdiel medzi bulímiou a anorexiou?

Hlavným rozdielom je, že bulímia je charakterizovaná stratou kontroly počas epizód prejedania sa a kompenzačného správania. Na druhej strane, anorexia je spojená s nadmernou sebakontrolou. Pri anorexii je vnímanie tela skreslené, teda ľudia s týmto problémom sa považujú za obéznych. Takýto človek výrazne obmedzuje príjem potravy a môže mať zaužívané prísne rituály spojené s jedlom. Pri bulímií je hmotnosť normálna, prípadne mierne zvýšená. Človek trpiaci bulímiou sa striedavo prejedá a následne volí kompenzačné správanie (vracanie a pod). V tomto prípade si človek uvedomuje svoje správanie, avšak má negatívny vzťah k svojmu telu.

V oblasti prežívania, pri anorexii dochádza k potláčaniu emócií, rigidite. Osoby s bulímiou majú sklon skôr k emocionálnej labilite. Tieto epizódy prejedania môžu súvisieť so stresom, úzkosťou, osamelosťou alebo inými intenzívnymi emóciami.

5 tipov na zotavenie sa z bulímie - Môj príbeh o bulímii - Zastavte záchvatovité prejedanie sa - Ako sa zotaviť z erektilnej dysfunkcie

Aké sú príčiny vzniku bulímie?

Ochorenie je multifaktoriálne, čo znamená, že na jeho vzniku sa podieľajú sociálne, telesné, ale aj psychologické faktory:

Biologické faktory: dysfunkcia neurotrasmiterov, napríklad serotonínu, ktorý súvisí so zvýšenou impulzivitou a poruchami nálady. Vyššie hladiny kortizolu pri chronickom strese môžu súvisieť s impulzívnym stravovaním a nutkavým prejedaním.
Psychologické faktory:Znížené sebavedomie môže viesť k neustálej potrebe „vylepšovať sa“ pričom v tomto kontexte sa jedlo stáva mechanizmom na zvládanie vlastnej nespokojnosti. Prejedanie sa poskytuje krátkodobé uvoľnenie napätia, no po ňom prichádza pocit viny a hanby, ktorý vedie k potrebe kompenzačného správania. Tento cyklus prehlbuje negatívny sebaobraz. Ľudia s bulímiou môžu prežívať časté emocionálne výkyvy, môžu byť veľmi citliví na kritiku, môžu mať problém so spracovaním stresu, alebo zvládaním emócií. Časté sú pocity podráždenia a intenzívne pocity hnevu, ktoré vedú k prudkým výbuchom hnevu. Hnev môže byť namierený voči sebe, na základe frustrácie z pocitu vlastnej neschopnosti. Alebo hnev namierený voči druhým ľuďom, v prípadoch keď sa cítia nepochopení alebo kritizovaní.
Sociálne faktory: V tomto kontexte je dôležité zamerať sa na rodinné prostredie, pretože môže významne ovplyvniť vznik a priebeh bulímie. V rodine sa formuje prvotný postoj k jedlu, telu a sebahodnoteniu. Okrem postoja k jedlu môže byť rizikovým faktorom rodinná dynamika, teda ak rodina vyžaduje dokonalosť a kladie vysoké nároky na výkon, pričom chyby a neúspechy sú neakceptovateľné, tak dieťa môže hľadať spôsob ako si udržať pocit kontroly nad sebou samým a jedlo sa môže stať nástrojom na zvládanie emócií. Dôležitým faktorom je aj emocionálna podpora. Ak rodina poskytuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sú všetky emócie akceptovateľné a riešia sa konštruktívnym spôsobom, tak riziko bulímie sa môže znížiť.

Aké sú príznaky a varovné signály bulímie?

Výkyvy hmotnosti - nemusia byť vždy viditeľné. V niektorých prípadoch sú mierne, u niektorých ľudí zase viac viditeľné
Problémy s trávením- zápchy, nadúvanie, bolesť žalúdka
Poškodenie zubov a ďasien
Únava
Nepravidelná menštruácia alebo jej vymiznutie - spolu s tým hormonálna nerovnováha
Výkyvy nálad
Prílišná sebakritika
Strata kontroly
Sociálna izolácia

Varovné signály pri bulímií sa môžu týkať najmä zmien v správaní. Všimnúť si môžeme častejšie vyhľadávanie toalety (s cieľom vyvrátiť potravu), prípadne vyhýbanie sa jedeniu s ostatnými, alebo náhle miznutie väčšieho množstva jedla. Neustále zaoberanie sa jedlom sa prejavuje aj v nadmernom cvičení, rátaní kalórií, používaní preháňadiel. Správanie je poznačené tajnosťami, vyhnutím sa rozhovorom, v krajnom prípade sociálnou izoláciou. Cvičenie u nich neprináša radosť z pohybu, ale trest za to čo zjedol. V prežívaní človeka je prítomná neustála nespokojnosť s postavou, sťažovanie sa na svoj výzor. Striedanie silných emócií, od viny, hanby až po depresívne stavy. Títo ľudia môžu používať výrazne negatívne výroky na svoj zovňajšok. Neustále sa porovnávajú s druhými ľuďmi.

Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?

Fyzické zdravie:

Podráždenie až zápal pažeráka
Poškodenie žalúdka
Zápcha a tráviace problémy
Srdcovo-cievne problémy
Narušenie hormonálneho systému a reprodukčného zdravia
Chronická únava
Problémy so sústredením a pamäťou
Strata svalovej hmoty
Poškodenie zubov
Problémy s imunitným systémom
Kožné problémy

Duševné zdravie:

Úzkostné poruchy
Depresia, pocity prázdnoty, strata radosti zo života,
Strata kontroly, emocionálna labilita, neschopnosť regulovať emócie
Sebapoškodzovanie
Poruchy spánku
Narušenie vzťahu so sebou, sebakritika, pocit viny
Problémy s komunikáciou, konflikty v rodine, pocit nepochopenia až sociálna izolácia.

Aké riziká a komplikácie súvisia s bulímiou?

Častou komplikáciou je nedostatočný príjem vitamínov, minerálov a dehydratácia, ktorá môže viesť k svalovým kŕčom, slabosti, bolestiam hlavy, až ku zlyhaniu obličiek, prasknutí pažeráka, poškodeniu mozgu alebo k zástave srdca. Ďalšou komplikáciou po užívaní diuretík je slabý močový mechúr, človek pociťuje častejšie nutkanie na močenie.

Výrazným rizikom neliečenia bulímie je chronická bulímia, ktorá môže pretrvávať roky, alebo aj celý život.

Ako prebieha liečba bulímie a aké sú možnosti pomoci?

Liečba bulímie vyžaduje kombináciou psychoterapeutickej, medicínskej a nutričnej starostlivosti. Nejde len o odstránenie symptómov bulímie, ale o liečenie príčin, ktoré sú pod povrchom choroby. Nesmierne dôležitá je sociálna opora najbližších, trpezlivosť a vlastné vnútorné nastavenie potrebné pre začatie liečby. Na začiatku liečby je diagnostické vyšetrenie u obvodného lekára, ktorý odporučí spoluprácu s ďalšími odborníkmi (klinický psychológ, psychoterapeut, psychiater, nutričný terapeut, dietológ, kardiológ...).

Možnosti liečby:

Farmakoterapia zameraná na stabilizáciu psychického stavu.
Psychoterapeutické metódy - štruktúrované, so zameraním na znovunavrátenie kontroly nad vlastným stravovaním a práca so sebaprijatím. Počas sedení sa napríklad spoločne zameriavajú na myšlienky a emócie, ktoré sa človeku s jedlom spájajú.
Podporné skupiny, svojpomocné skupiny.
Nutričná terapia zameraná na obnovu zdravého vzťahu k jedlu.

Ako môže rodina a priatelia podporiť osobu trpiacu bulímiou?

Pri liečbe bulímie je sociálna opora veľmi dôležitým faktorom. Pacienti s poruchami príjmu potravy vykazovali vyššiu úroveň osamelosti a nižšiu úroveň sociálnej podpory z hľadiska vnímanej dostupnosti a spokojnosti s podporou.

Rodina a priatelia môžu podporiť osobu trpiacu bulímiou osobným kontaktom, trávením spoločného času, napríklad prostredníctvom spoločného pozerania filmov, spoločných prechádzok, alebo vykonávania obľúbených činností. Pokiaľ sa človek trpiaci bulímiou nechce rozprávať, tak nie je vhodné na neho tlačiť, veľmi dôležitá je vaša prítomnosť a trpezlivosť.

Vyhnite sa komentovaniu postavy prípadne stravovacích návykov.
V komunikácií sa vyhnite vzbudzovaniu viny, namiesto toho skúste empaticky reagovať, pýtať sa ho či je niečo s čím by ste mu mohli pomôcť, komunikovať jednoducho a otvorene.
Pri podpore je najdôležitejší váš prístup, teda stabilita, trpezlivosť, láskavosť a vedomá prítomnosť. Slobodne sa rozhodnúť byť s ním v tomto náročnom období.

Aké kroky možno podniknúť pre prevenciu bulímie?

Prevencia začína skôr ako sa bulímia objaví, teda prvým krokom by mala byť prevencia na úrovni rodiny. Rodičia by si mali dávať pozor na hodnotenie hmotnosti a vzhľadu nie len ich detí, ale aj seba samých. Ak rodičia neustále kritizujú vlastný vzhľad, dieťa sa môže naučiť, že ich hodnota závisí od vzhľadu. V rodinách by sa malo otvorene rozprávať o stravovaní, ako o prirodzenej súčasti života. Dbať na vytvorenie pozitívneho vzťahu k jedlu, o význame vyváženej stravy v našom živote. Rodičia by mali rešpektovať pocit hladu a nasýtenia u svojich detí, ponúkať jedlo hravou formou a vyhýbať sa hodnoteniu potravín na dobré a zlé. Namiesto toho sa odporúča klásť dôraz na vyvážené stravovanie.

Nesmierne dôležitá je prevencia a edukácia na úrovní školy (odporúča sa začať v materskej škole). Síce sa bulímia najčastejšie rozvíja v období dospievania, problematika môže siahať do raného detstva. Prevencia v školách by mala byť zameraná na radosť z pohybu bez tlaku na výkon, vytvorenie si zdravého postoja k jedlu napríklad prostredníctvom rozprávok a hier. Edukácia by mala byť zameraná najmä na toleranciu odlišnosti medzi nami, zreálňovanie vplyvu médií a sociálnych sieti. Prevencia počas obdobia dospievania sa zameriava na podporu zdravého sebavedomia, teda odporúča sa hľadať aktivity v ktorých sa dospievajúci cítia úspešne, oceňovať ich schopnosti a zručnosti. Učiť ich zvládať stres a emócie, venovať im čas a viesť s nimi diskusie na témy, ktoré ich zaujímajú.

Prevencia bulímie zhŕňa nasledovné kroky:

Zdravý vzťah k jedlu, všímať si u seba signály hladu a sýtosti.
Učiť sa sebakaceptácií a budovať vzťah k svojmu telu - učiť sa rešpektovať svoje telo, obmedziť porovnávanie sa s druhými, prijať svoje telo a mať ho rád.
Zamerať sa na sebapodporu a hľadať svoje zdroje, učiť sa pracovať s vlastnými emóciami.
Rozpoznať varovné signály u seba i druhých a nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc.
Prevencia na úrovni kultúry a spoločnosti - poukazovať na význam zdravého vzťahu k jedlu a cvičeniu. Vyhnúť sa extrémom.

Čo je to mentálna anorexia?

Mentálna anorexia patrí pod skupinu tzv. porúch príjmu potravy (PPP), kde okrem nej spadá aj záchvatové prejedanie, ARFID (avoidant Restrictive Food Intake Disorder) alebo mentálna bulímia či viaceré ďalšie ochorenia. Je to psychosomatická porucha, ktorej najviac definujúcim vyjadrením je maladaptívne správanie a prežívania v oblasti stravovania. Mentálna anorexia je síce viditeľná na prvý pohľad, no dôležité je zdôrazniť slovo - mentálna - deje sa teda introspektívne, vo vnútri človeka, viaže sa na ňu mnoho nefunkčných a nezdravých myšlienok a presvedčení.

Kto je mentálnou anorexiou ohrozený najviac?

Mentálnou anorexiou sú najčastejšie zasiahnuté deti a mládež, a práve z tohto dôvodu treba byť o to viac ostražití. No a v neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že sa tento problém netýka len žien, ale aj mužov. I keď štatisticky stále „vyhrávajú“ ženy (3,3-18,6 %) (u mužov je to v rozmedzí od 0,8-6,5 %), netýka sa to výlučne ich.

Aké sú príznaky mentálnej anorexie?

Medzi najčastejšie príznaky mentálnej anorexie patria nasledovné:

cielené znižovanie príjmu potravy,
cielené zvyšovanie energetického výdaja,
výrazný úbytok telesnej hmotnosti,
veľké výkyvy nálad,
strach z priberanie či celkového výzoru tela (klient má narušené vnímanie vlastného tela),
pocity nedostatočnosti, menejcennosti, bezvýznamnosti, škaredosti,
neustále porovnávanie sa (výzor, hmotnosť),
kritický vnútorný hlas (osoba o sebe hovorí iba v negatívnom),
odklon od sociálnych udalostí, kde sa podáva jedlo alebo je možnosť tam s ním prísť do styku,
narušenie sociálnych väzieb, ak sa človek sústredí iba na to, ako vyzerá, musí ísť cvičiť, aby nepribral a pod.,
obsedantné myšlienky týkajúce sa jedla, cvičenia, výzoru a pod.,
niekedy u klientov evidujeme aj bludné prežívanie a postupnú stratu kontaktu s realitou (keď hmotnosť klesne na hranicu minima).

Aké sú príčiny vzniku mentálnej anorexie?

Podobne ako pri ďalších psychických poruchách, aj pri mentálnej anorexii ide o kombináciu viacerých príčin vzniku:

genetická predispozícia (teda to, čo sme si odniesli v génoch - náchylnosť na emočnú nestabilitu, zvýšenú reakciu na stres, výskyt ochorenia v rodine),
osobnostné črty jednotlivca (to, ako sa vníma, hodnotí, aký má vnútorný hlas, sebavedomie a pod.),
prostredie rodiny (od toho, ako je téma výzoru a hmotnosti vnímaná celou rodinou, rodičmi, ako sa o tom nahlas v rodine vyjadrujú, aké má rodina stravovacie návyky, ako o tom rodičia s deťmi komunikujú, či deti navzájom porovnávajú, čo sa hmotnosti týka, či sú doma v jedle reštrikcie, diéty a pod.),
sociálne vplyvy (vplyv rovesníkov, spoločný žargón o výzore, porovnávanie sa),
kultúrny vplyv a kontext (ako vníma daná kultúra krásu, výzor, aké sú očakávania, stereotypy či ideály krásy),
dôležité udalosti v živote osoby (iné zdravotné ochorenie, traumy, smrť blízkeho človeka a pod.).

Ako sa mentálna anorexia začína a aký je jej priebeh?

Mentálna anorexia je ochorenie, ktoré je spočiatku veľmi nenápadné (alebo sa chorý snaží, aby bolo) a mnohokrát si ho aj blízky ľudia všimnú až neskoro. Prečo je tomu tak? Pretože anorexia začína v hlave a až následne sa začína prejavovať výraznou redukciou hmotnosti, ktorá je viditeľná. Odborníci spolu s klientmi anorektikmi tvrdia, že začiatok anorexie býva pomerne skorý a je spájaný s rôznymi emočnými problémami, ktoré sa klient rozhodne riešiť spôsobom nepríjimania potravy. Hovoríme preto, že chudnutie je vlastne následok.

Priebeh je tiež veľmi pomalý, no čím je klient v poruche viac „ponorený“, tým sa v nej jednoduchšie orientuje a tým pádom priebeh začína naberať na obrátkach. Na začiatku je teda emočný problém, stratégia obmedzovania stravy, ako ho teoreticky vyriešiť, počiatočné obmedzovanie v strave. Postupuje to cvičením a fyzickou aktivitou, ktorá sa stále zintenzívňuje. Myšlienky a vnútorný kritický hlas sú čím ďalej tým viac extrémne až osoba v konečných štádiách požíva len minimálne množstvo potravín - až žiadne. Chceme tým upozorniť na fakt, že mentálna anorexia je psychická porucha s najvyššou úmrtnosťou na svete (približne zo 4-20% klientov zomrie v dôsledku mentálnej anorexie a 1 u 5 klientov spácha samovraždu).

Aké sú dôsledky mentálnej anorexie?

Na prvý pohľad pozorovateľné sú najmä tie fyziologické dôsledky mentálnej anorexie. Do tejto kategórie patrí napríklad prirodzene výrazné zníženie hmotnosti, vypadávanie vlasov, zhoršená pleť, kazivosť zubov či celkové chradnutie telesnej schránky. To, čo nemusí byť viditeľné, ale stále prítomné je, je napríklad veľká únava a slabosť, keďže osobe chýbajú živiny. Závraty, mdloby, nepravidelný alebo až stratený menštruačný cyklus u žien, znížené libido, strata životnej energie, motivácie, oslabená imunita ale aj neplodnosť.

Narušenie zdravých sociálnych väzieb, narušenie priateľstviev, ale v prvom rade narušenie vzťahu so sebou samým je asi tým najvýraznejším psychologickým dôsledkom mentálnej anorexie. No dôležité je si uvedomiť, že s týmito vnútornými démonmi sa dá niečo robiť - treba vyhľadať pomoc.

Aké sú možnosti liečby mentálnej anorexie?

Pri mentálnej anorexii hovoríme o dvoch hlavných možnostiach liečby - o ambulantnej (kontroly u psychiatra, psychológa či konzultácie s nutričným špecialistom) a o intenzívnej lekárskej starostlivosti, ktorá zahŕňa hospitalizáciu a denný stacionár. Pri psychoterapii treba zdôrazniť aj veľký význam nielen individuálnej terapie, ale aj rodinnej. Pretože mnohokrát, ako už bolo aj vyššie uvedené, je mentálna anorexia ochorením, ktoré vzniká v rodine a priamo sa jej dotýka. Tieto dve formy liečby sa vedia dopĺňať, prípadne najskôr klient ide na hospitalizáciu (ak je v rizikovom psychickom aj fyzickom stave), a následne pokračuje v ambulantnej liečbe. Obe možnosti liečby majú svoje pre a proti a je preto dôležité, aby ošetrujúci odborník bral obe strany mince do úvahy. Čo sa týka liečby mentálnej anorexie potom farmakoterapie, odborníci sa zhodujú na tom, že v tomto prípade stojí až na poslednom mieste a siahame po ňom až úplne na záver. Pri tomto type ochorenia sú naozaj najpomocnejšie dve vyššie uvedené možnosti.

Aká je prevencia mentálnej anorexie?

Prevencia a včasné zachytenie mentálnej anorexie u klientov je extrémne dôležité. Vieme tak predísť štádiám ochorenia, ktoré môžu mať až nezvratné následky:

Vzdelávajte sa v tom, čo je zdravý životný štýl, čo presne to znamená, čo to zahŕňa, aké to má dopady na ľudský organizmus, keď prijíma vs. neprijíma potravu v dostatočnom množstve.
S tým súvisí aj vyhýbanie sa rozdeľovaniu potravín na „dobré” a „zlé”.
Snažte sa umlčať kritika vo svojej hlave - štíhla postava a redukcia hmotnosti nedefinujú vašu osobnosť a hodnotu.
Vybudujte si svoje vlastné sebavedomie na svojich talentoch, silných stránkach, charakterových vlastnostiach a pod.
Neporovnávajte sa s inými - najmä na sociálnych sieťach každý ukazuje len to, čo ukázať chce - a väčšinou v tom lepšom svetle, ako je to v realite.
Ak vás začína v oblasti zdravia alebo výzoru niečo trápiť, hovorte o tom nahlas, nenechávajte si dané myšlienky iba pre seba.

Čo je nechutenstvo?

Stav, pri ktorom človek nemá chuť do jedla, sa nazýva nechutenstvo. Trpia ním dospelí i deti a môže mať rovnako fyzické, ako aj psychické príčiny. Nechuť do jedla je úplne bežná pri tráviacich ťažkostiach, ako je napríklad žalúdočná nevoľnosť.

V medicíne je nechutenstvo nešpecifický symptóm, ktorým sa môže prejaviť akékoľvek ochorenie. Často sa označuje aj ako strata chuti do jedla, strata apetítu alebo znížená chuť do jedla. Odborným termínom je anorexia (pozor, porucha príjmu potravy sa nazýva anorexia nervosa).

Človek v období nechutenstva stráca záujem o jedlo, alebo je jeho záujem výrazne znížený. Zvyčajne nepociťuje hlad, chuť na konkrétne jedlo ani potrebu prijímať potravu ako takú. Nastať môže aj úplný odpor k jedlu, kedy sa človek cíti zle už pri pomyslení na to, že by mal niečo zjesť. Nepríjemné pocity sa môžu týkať aj pitia obyčajnej vody.

Ak takáto situácia pretrváva, môže viesť k podvýžive a k ďalším problémom spätým s hladovaním. Negatívny dopad má nielen nedostatočný príjem kalórií, ktorý vedie k strate hmotnosti, ale tiež nedostatok živín. Telo nedostáva vitamíny a minerály, ktoré potrebuje na správne fungovanie.

Príznaky nechutenstva

Hlavným príznakom nechutenstva je úplná alebo čiastočná strata chuti do jedla.

Dlhšie obdobie nechutenstva ale môže sprevádzať niekoľko ďalších zdravotných príznakov:

únava a malátnosť, nedostatok energie,
problémy so spánkom,
zlá nálada a podráždenosť,
nervozita a nepokoj,
nepríjemná chuť v ústach,
strata hmotnosti,
ďalšie symptómy spojené s nedostatkom konkrétnych živín.

Príčiny vzniku nechutenstva

Strata chuti do jedla často spočíva v stave tráviaceho systému, v celkovej zdravotnej kondícii alebo v psychickom stave človeka. Vyvolávať ju môžu aj niektoré lieky. Nechutenstvo môže byť spôsobené bakteriálnymi, vírusovými, plesňovými alebo inými infekciami na akomkoľvek mieste v tele. Príkladom je infekcia horných dýchacích ciest, zápal pľúc, gastroenteritída alebo rôzne kožné infekcie. Po vyliečení choroby sa v tomto prípade vráti späť aj chuť do jedla.

Znížený záujem o jedlo majú často aj tí, ktorí sú vystavení veľkej psychickej záťaži. Príčinou nechutenstva môže byť stres, smútok, depresia aj úzkosť. Množstvo ľudí zažíva krátkodobú stratu chuti do jedla v prípade nervozity a trémy, napríklad pred verejným vystupovaním.

Chuť do jedla znižujú tiež niektoré liečivá. Patria sem nelegálne drogy ako kokaín, heroín a amfetamíny, ale aj lieky na predpis - niektoré druhy antibiotík aj antidepresív, kodeín, morfín a chemoterapeutické lieky.

Nechutenstvo u detí

Deti sú obzvlášť citlivé na chorobné zmeny v organizme, preto sa u nich nechutenstvo môže vyskytovať pomerne často. Veľakrát súvisia s bolesťou brucha, zubov, objavuje sa pri zápaloch v ústnej dutine alebo pri bolesti hrdla.

Nezáujem dieťaťa o jedlo môže taktiež spôsobiť nepravidelné stravovanie, nútenie do jedla, rozptyľovanie pri jedle hračkami alebo rozprávkami. Pokiaľ dieťa nie je choré a napriek tomu nechce jesť, bude potrebná úprava stravovacích návykov.

Nechutenstvo v tehotenstve

Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežný jav. Dokonca môže byť jedným z prvých príznakov tehotenstva. Vyskytuje sa hlavne v období rannej nevoľnosti, zvyčajne v prvom trimestri. Dôvodom je hlavne príval hormónov, s ktorými sa ženské telo musí vysporiadať. V neskoršom štádiu tehotenstva môže nechutenstvo zapríčiniť aj zmena polohy žalúdka a ďalšie zmeny v tráviacom systéme.

Nechutenstvo u seniorov

U seniorov môže byť čiastočná strata chuti do jedla prirodzeným príznakom starnutia organizmu. Týka sa najmä spomalenia metabolizmu a hormonálnych zmien vo vyššom veku.

Nechutenstvo sprevádza aj niektoré ochorenia nervového systému. Hlavne u starších ľudí je to napríklad Alzheimerova choroba, demencia alebo Parkinsonova choroba.

Nechutenstvo a psychika

Nezáujem o jedlo je jedným z možných príznakov stresu, úzkosti, depresie a mnohých ďalších psychických porúch. Ľudia prechádzajúci náročným psychickým obdobím často strácajú záujem o činnosti, ktoré kedysi robili radi, čím môže byť ovplyvnená aj radosť z prípravy alebo jedenia jedla. Stres a úzkosť sa rovnako môžu prejavovať gastrointestinálnymi príznakmi, ako je nevoľnosť alebo bolesť brucha, čo taktiež spôsobuje stratu chuti do jedla.