Divadelné Predstavenie Mastný Hrniec: Recenzie a Kontext

Divadelná hra Mastný hrniec od Júliusa Barča-Ivana patrí medzi najvýznamnejšie slovenské veselohry. Táto satirická komédia, ktorá mala premiéru v Slovenskom národnom divadle (SND) 9. marca 1940, sa stala terčom cenzúry pre svoju údernosť a ostrú satiru. Po premiére bola okamžite stiahnutá z repertoáru SND a zakázaná na profesionálnych scénach po celom Slovensku.

Slovenské národné divadlo v Bratislave

Obsah a Téma Hry

Mastný hrniec je komédia založená na omyle a zámene postáv. Dej sa odohráva v meste Ťuťotín, čo je novodobé Kocúrkovo. Hra zobrazuje pomery v prvých rokoch klérofašistickej Slovenskej republiky. Autor sa zameriava na skupinu ľudí, ktorí sa snažia intrigami a podlízavosťou získať výhodné postavenie v spoločnosti. Keď v rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom financií, všetci mu nadbiehajú a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, predstavitelia mestečka sa od neho odvracajú.

Mestské divadlo Trenčín uviedlo aj ďalšiu drámu od tohto autora, Matka (premiéra 2011), ktorá zaznamenala mimoriadny úspech u publika aj odbornej kritiky.

Inscenácie a Recenzie

Štátne divadlo Košice uviedlo Mastný hrniec v réžii Michala Spišáka v októbri 2010. Titulnú postavu profesora Svetozára Babíka stvárnil Stanislav Pitoňák. Hana Rodová vo svojej recenzii zdôraznila, že dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku.

Hodnotenie Inscenácie v Košiciach

Režisér Michal Spišák prišiel so zaujímavou režijnou koncepciou, ktorou chcel jemne nabúrať stereotypy košického inscenovania klasiky. S vtipom a množstvom nápadov sa pohrával nielen v rovine textu, ale aj v rovine vizuálnej. Ak sa pozrieme na inscenáciu ako celok, je obdivuhodné, ako kompaktne pôsobí.

Účinkujúci:

Stano Pitoňák ako Svetozár Babík
Dana Košická ako Mahuliena
Ivana Feníková ako Viera
Tomáš Diro ako Janko
František Balog ako Pupčok
Katarína Horňáková ako Haňka
Tatiana Poláková, Adriana Ballová a Michaela Sepešiová ako tri dámy
Andrej Palko ako Riaditeľ
Juraj Zetyák ako Starosta
Peter Čižmár ako krajčír a Vrbický

Hudbu skomponoval a texty piesní napísal Dano Heriban, čo bolo skutočným oživením predstavenia. Scéna Štefana Hudáka a kostýmy Evy Kleinovej boli štýlovým doplnením textu s jemným presahom do dneška.

Cinema Theatre Štátneho divadla Košice uviedlo záznam inscenácie Mastný hrniec na svojom YOUTUBE kanáli, čo umožnilo divákom vychutnať si túto klasickú veselohru v pohodlí domova.

Kontext slovenskej medzivojnovej drámy

V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá: Slovenské národné divadlo v Bratislave (1920), Východoslovenské národné divadlo v Košiciach (1924) a Slovenské ľudové divadlo v Nitre (1939). Rozvoj slovenského profesionálneho divadla bol zložitý a pomalý, s nedostatkom hercov, režisérov, dramaturgov, divadelných hier a financií. Dráma zaostávala za prózou a poéziou. Od konca 20-tych rokov sa do repertoáru SND dostáva čoraz viac slovenských hier, najmä od Ivana Stodolu a Júliusa Barča-Ivana.

Július Barč-Ivan (1909 - 1953) písal komédie aj tragédie a vo svojich dielach zobrazil pomery v spoločnosti. Jeho hra Mastný hrniec je satirickou reflexiou klérofašistickej Slovenskej republiky, zameranou na ľudí snažiacich sa získať výhodné postavenie intrigami a podlízavosťou.

V sezóne 2010/2011 sa slovenské divadlá venovali aj ďalším dielam slovenskej klasiky, ako napríklad Hollého Kubo v Slovenskom komornom divadle v Martine a satirická komédia Jána Chalupku Kocúrkovo v Divadle Jonáša Záborského.

Aktuálne politické a spoločenské konotácie

V súčasnosti sa divadlo a umenie často stávajú terčom politických diskusií. Riaditeľka Činohry SND, Miriam Kičiňová, zdôrazňuje, že divadlo vždy reagovalo na spoločenské dianie. V 90. rokoch sa robila inscenácia Mastný hrniec s priamymi narážkami na Vladimíra Mečiara. Podobne aj Molière a Shakespeare vo svojich dielach reagovali na konkrétnych predstaviteľov vtedajšej moci.

Podľa Kičiňovej, Činohra SND vždy zápasila s totalitou a má istú mieru zodpovednosti k tejto inštitúcii. Herci aj naďalej po skončení predstavenia čítajú spoločné vyhlásenie o štrajkovej pohotovosti, čím vyjadrujú svoj postoj k aktuálnym udalostiam.

Kičiňová tiež poukazuje na dôležitosť dialógu medzi vedením divadla a hercami, a vyjadruje potrebu podpory a porozumenia pre prácu, ktorú vykonávajú. Podľa nej, je kľúčové, aby každý šéf vedel s kolegami rozoberať témy a odkomunikovať, čo sa deje a aký to má cieľ.

V divadle pravidelne vidieť viacerých politikov, čo je prirodzenou súčasťou štátom zriaďovanej inštitúcie. Hoci spätná väzba od nich nie je vždy priama, divadlo sa snaží osloviť rôzne skupiny divákov a ponúknuť im relevantné a zaujímavé témy.

Celkovo, Mastný hrniec zostáva aktuálnou a živou slovenskou veselohrou, ktorá divákom ponúka nielen zábavu a satiru, ale aj hlbšie zamyslenie nad spoločenskými pomermi a ľudským charakterom.

Divadlo	Hra	Autor
SND	Mastný hrniec	Július Barč-Ivan
Mestské divadlo Trenčín	Matka	Július Barč-Ivan
Štátne divadlo Košice	Mastný hrniec	Július Barč-Ivan