Doplatok zamestnávateľa za obed zamestnancovi: Podmienky a dôležité informácie

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, a to priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. V tomto článku sa pozrieme na podmienky, formy a daňové aspekty príspevkov na stravovanie zamestnancov na Slovensku.

Povinnosti zamestnávateľa

V súlade s § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“).

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy. Na úvod základná informácia: zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania len vtedy, ak v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako štyri hodiny (a aj keď bol vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny).

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce najmä:

• poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
• zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
• poskytnutím stravovacích poukážok, resp.
• ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Ide teda o štvrtú možnosť ako môže zamestnávateľ uspokojiť stravovacie nároky zamestnanca.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie (§ 152 ods.

Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja. prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov), od 1.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Nové sumy stravného platné od 1. Akou sumou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancom, aká je výška finančného príspevku na stravovanie a aká je výška stravného lístku - tieto všetky veličiny sa odvíjajú primárne od sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje najnovšie opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z.

V súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor (rovnako možno postupovať aj v prípade zaokrúhľovania iných príspevkov na stravu, ktoré zamestnávateľ vypočíta v súlade s § 152 Zákonníka práce).

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (§ 152 ods.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke (§ 152 ods.

V súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce (§ 152 ods.

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Okrem sumy podľa prvej vety alebo druhej vety zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu (§ 152 ods.

V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie.

Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t. j.

Aplikácia § 152 ods. 9 Zákonníka práce je viazaná v prvom rade na prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, o uvedených skutočnostiach môže podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce rozhodnúť jed...

Stravné lístky (Gastrolístky)

Ďalším spôsobom zabezpečenia stravovania je prostredníctvom stravovacích poukážok zvaných aj ako stravné lístky alebo gastrolístky.

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Pri stravných lístkoch je cenou jedla ich hodnota. Doteraz sme sa bavili o minimálnej hodnote gastrolístku, ale aká je jeho maximálna hodnota? Tá nie je ustanovená, ale maximálny príspevok zamestnávateľa na stravný lístok je 4,57 eura.

Z toho potom vychádza, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 eura.

Pre úplnosť pripomíname, že od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Ide napríklad o situáciu, keď zamestnanec pracuje v lese, kde nie je možnosť si počas prestávky kúpiť jedlo.

Finančný príspevok na stravovanie

Tam, kde zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie poskytnutím jedla, či už vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa, prichádza na rad zamestnancov výber medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Čo však v prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie? Vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Minimálnu a maximálnu sumu zamestnávateľovho príspevku na jedlo, príspevku na stravný lístok alebo finančného príspevku na stravovanie sme v článku už uviedli.

Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,57 eura platná od 1. januára 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem.

U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Príspevok zo sociálneho fondu

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia).

Daňové aspekty

V súlade s § 5 ods. 7 písm.

Podľa citovaného ustanovenia ZDP rozlišujeme, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie).

V súlade s § 2 písm. aa) ZDP sa na účely tohto zákona za zamestnanca považuje daňovník s príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) prijatými od platiteľa týchto príjmov, t. j.

Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov.

Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na hodnotu ustanovenú osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr.

Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“).

Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Znamená to, že zamestnávateľ podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, je povinný v súlade s platným opatrením o sumách stravného prispievať na stravovanie max.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (ak nejde o prípady podľa § 152 ods.

Zamestnancovi slúži na stravovanie rovnako, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka.

V súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom [potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce)]. Súčasne to však musí byť najmenej 3,63 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods.

Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (ak nejde o prípady podľa § 152 ods.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm.

Príklady

Otázka č. Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky.

Zamestnávateľ využil ustanovenia § 152 ZP, ktoré mu umožňuje po prerokovaní so zamestnancami poskytovať stravu - stravné lístky (prípadné finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej dovolenky.

V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie.

Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.

Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.

Otázka č. Zamestnávateľ poskytuje pre svojich zamestnancov stravovanie vo forme stravovacích kariet a finančného príspevku. Vzhľadom na možnosť rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, by chcel zamestnávateľ zabezpečiť stravné aj konateľovi spoločnosti. Môže sa rozhodnúť pre finančný príspevok?

Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods.

V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok.

Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm.

Otázka č. Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa.

Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods.

Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods.

Otázka č. Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nakupuje stravné lístky pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Hodnota stravy je 5,90 eura.

Otázka č. Podnikateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa a nakupuje pre nich stravovacie poukážky v hodnote 6,50 eura za jednu poukážku. Daňovým výdavkom na nákup jednej stravovacej poukážky na stravovanie zamestnanca v období do 31.8.2024 môže byť maximálne suma 4,29 eura (čo je 55 % z hodnoty stravného 7,80 eura) a od 1.9.2024 suma 4,57 eura (čo je 55 % z hodnoty stravného 8,30 eura).

Otázka č. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov nákupom stravovacích poukážok prostredníctvom sprostredkovateľa v hodnote 6,50 eura. Jednému zamestnancovi, ktorý sa nemôže stravovať obvyklým spôsobom zo zdravotných dôvodov, čo preukázal lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume 5 eur na jedno jedlo. Nakoľko podľa § 152 ods.

Vývoj súm stravného

Prehľad vývoja súm stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1):

tags: #doplatok #zamestnavateľa #za #obed #zamestnancovi #podmienky

Populárne príspevky:

• 1 liter mlieka
• Recepty s konopným proteínom
• Moderná doba a človek
• Recepty na letné torty
• Vývoj na Slovensku v rokoch 1968-1989