Základné zložky prostredia pre rast a vývoj rastlín

Rastlinná výroba je vo veľkej miere závislá od počasia, preto má meteorológia veľký význam aj pri predpovedaní počasia. Klimatológia napomáha pri plánovitom rozmiestňovaní poľnohospodárskej výroby v konkrétnej oblasti.

Meteorológia je náuka o počasí a klimatológia je náuka o podnebí.

Počasie je okamžitý stav atmosféry na danom mieste, charakterizovaný súhrnom okamžitých hodnôt všetkých meteorologických prvkov a javov. Prejavuje sa ako súbor zložitých fyzikálnych javov, ktoré v atmosfére prebiehajú a je časovo aj priestorovo značne premenlivé.

Na poznanie presných údajov o počasí slúžia meteorologické prvky. K najdôležitejším meteorologickým prvkom patria:

  • slnečné žiarenie a slnečný svit
  • teplota pôdy
  • teplota vzduchu
  • tlak vzduchu
  • prúdenie vzduchu
  • vlhkosť vzduchu
  • atmosferické zrážky
  • oblačnosť
  • výška a kvalita snehovej prikrývky

Podnebie (klíma) je dlhodobý stav počasia, charakterizovaný priemernými a extrémnymi hodnotami jednotlivých meteorologických prvkov, za dlhšie časové obdobie, spravidla za 30 až 50 rokov. Na rozdiel od počasia sa vyznačuje pomernou stálosťou, ktorá však nevylučuje jeho kolísanie a zmeny a určuje ráz a využiteľnosť miesta alebo krajiny. Podnebie môžeme špecifikovať konkrétnymi priemernými hodnotami meteorologických prvkov na danom mieste, ktoré nazývame klimatické prvky.

K základným klimatologickým prvkom patria:

  • priemerná ročná dĺžka slnečného svitu
  • priemerná ročná teplota vzduchu
  • priemerné ročné zrážky
  • priemerná ročná vlhkosť vzduchu
  • priemerná dĺžka trvania snehovej prikrývky
  • priemerná teplota pôdy
  • priemerný počet slnečných dní

Všetky klimatické prvky zisťujeme výpočtom priemeru z údajov meteorologických prvkov. Ich množstvo zodpovedá počtu meteorologických prvkov.

Vegetačné činitele

Základné zložky prostredia pre rast a vývoj rastlín:

  • Činitele neživej prírody - abiotické faktory
    • Poveternostné a klimatologické činitele (svetlo, teplo, voda, vzduch)
    • Topografické činitele (nadmorská výška, sklon terénu, tvárnosť zemského povrchu a iné)
    • Edafické, čiže pôdne činitele (vlastnosti pôdy a jej zloženie)
  • Činitele živej prírody - biotické faktory
    • Pôsobenie kultúrnych rastlín na prostredie (vplyv koreňovej sústavy na pôdu, rastlinné zvyšky a iné)
    • Medzidruhové a vnútrodruhové vzťahy v spoločenstve kultúrnych rastlín
  • Pôsobenie človeka - antropogénne faktory

    Tieto faktory predstavujú cielené práce človeka pri úprave prostredia pre kultúrne rastliny, rôzne melioračné zásahy ako aj vhodný výber kultúrnych rastlín do daného konkrétneho prostredia, ktoré je pre jednotlivé druhy najvhodnejšie.

Hlavné vegetačné činitele ako voda - svetlo, teplo - voda sú však navzájom nenahraditeľné. Ich celkový vplyv na rastliny je nezvratný proces a prípadný nepriaznivý účinok prostredia na rastliny nemožno vrátiť do pôvodného stavu.

Poveternostné a klimatické činitele

Klimatické faktory zaraďujeme medzi trvalé pôsobiace faktory prostredia so sezónnou a ročnou dynamikou. Pri pestovaní rastlín je nutné ich rešpektovať a to spôsobom výberu skupín poľnohospodárskych rastlín vhodných pre pestovanie v daných klimatických - agroklimatikých oblastiach. Výrazom klimatické podmienky sa označuje stav atmosféry nad určitou zemepisnou oblasťou. Ako klíma sa však označuje typický priebeh počasia v tejto oblasti. Druh klímy sa určuje podľa obvyklej teploty a tlaku vzduchu, množstva slnečného žiarenia, zrážok a vetra na určitom mieste.

Zemeguľa sa zhruba rozdeľuje na jedno tropické, dve mierne a dve polárne klimatické pásma. V rámci týchto pásem však na mnohých miestach panujú celkom rozdielne klimatické podmienky. Klíma oblasti totiž nezávisí iba od jej matematicky vyrátanej zemepisnej šírky, ale rozhodujúcu úlohu tu zohráva aj jej vzdialenosť od mora a nadmorská výška.

Vždy platí, že o čo väčšia je vzdialenosť zemepisnej oblasti od mora, o to rozdielnejšie sú jednotlivé ročné obdobia.

10 DÔSLEDKOV ZMENY KLÍMY NA POĽNOHOSPODÁRSTVO

Poľnohospodárska a hlavne rastlinná výroba je špecifická tým, že je vo veľkej miere závislá od počasia.

Klimatologická mapa Slovenska (Zdroj: SHMÚ)

Svetlo a teplo

Svetlo

Svetlo pochádza zo slnečného žiarenia. Slnko vyžaruje veľké množstvo elektromagnetickej energie, z ktorej malá časť sa dostane na hornú hranicu atmosféry. Z tohto množstva sa približne jedna tretina odrazí späť do vesmíru a časť sa premení v atmosfére na teplo. Približne jedna polovica sa dostane na zemský povrch. Táto spôsobuje ohrievanie zemského povrchu, pohyby v atmosfére, zúčastňuje sa fotosyntézy a i. Pri fotosyntéze sa využije len 3 - 5 % slnečného žiarenia. Účinky elektromagnetickej energie na organizmy sú rozmanité. Niektoré sú naďalej predmetom skúmania. Rozličné je aj ich využitie v technickej praxi. Z elektromagnetických vín majú pre organizmy a pre deje v atmosfére najväčší význam vlny o dĺžke od 10"9 do 10“6 m.

Ultrafialové žiarenie má najkratšiu dĺžku vln. Na zemský povrch sa dostáva v malom množstve, viac ho je vo vyšších polohách zemského povrchu. Známy je jeho škodlivý účinnok na organizmy.

Svetelné žiarenie má pre rastliny a pre atmosférické deje najväčší význam. Je zdrojom energie potrebnej pre fotosyntézu. Z fyziky vieme, že svetelné žiarenie denného svetla nemá rovnakú dĺžku vín.

Pri prechode atmosférou sa časť slnečnej energie rozptyľuje a pohlcuje. Vzniká tak rozptýlené žiarenie , ktoré sa šíri všetkými smermi.

Slnečné žiarenie je viditeľné aj neviditeľné žiarenie rôznych vlnových dĺžok od 300 - 3000 nm (nanometer, 1nm = 10 -9 t.j., milióntina milimetra ).

Viditeľné žiarenie je v rozsahu 380 - 760 nm a vnímame ho ako svetlo. Neviditeľné je krátkovlnné teplotné žiarenie ( 760 - 3000 nm ), ktoré zohrieva rastliny, pôdu, okolité predmety a preniká aj cez sklo. Ďalšou neviditeľnou zložkou, ktorá je prítomná v malom podiele je ultrafialové žiarenie ( menej ako 400 nm ). Cez sklo nepreniká významnejšie množstvo tohto žiarenia, ale polyetylénové fólie prepúšťajú až 80% tohto žiarenia.

Celkové slnečné žiarenie ktoré prichádza na Zem označujeme ako globálne žiarenie. Počas roka sa mení jeho množstvo ale úmerne aj množstvo svetla.

V našich podmienkach najviac globálneho žiarenia pripadá na jún a najmenej na december. Pre rastliny rastúce v našich podmienkach je množstvo svetla v novembri, decembri a v januári nedostatočné, vo februári a októbri sotva uspokojivé a len od marca do septembra dostačujúce.

Viditeľné žiarenie ( svetlo ) je zdrojom energie, ktorú rastliny vyžadujú na fotosyntézu.

Ultrafialové žiarenie - ( do 400 nm ) - predstavuje asi 7% z celkového množstva slnečného žiarenia. Je silne pohlcované atmosférou a na zemský povrch sa dostáva len v malom množstve. Najviac tohoto žiarenia sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach, kde u rastlín spôsobuje pribrzďovanie rastu a následne ich ružicový vzrast. Jeho negatívne pôsobenie zmierňuje tzv. ozónová vrstva ,nachádzajúca sa vo výške 15- 25 km, ktorá zachytáva prenikajúce ultrafialové žiarenie.

Viditeľné svetelné žiarenie - ( 400 - 750 nm) - tvorí 48% z celkového množstva slnečného žiarenia. Je pre rastliny najdôležitejšie. Má význam ako zdroj svetla, teda najmä pri fotosyntéze a pri vývine rastlín. Má podľa svojich vlnových dĺžok rôzne sfarbenie a tvorí spektrum denného svetla ( fialová, modrá, zelená, žltá, oranžová, červená farba).

Svetlo pôsobí v troch rozdielnych smeroch:

  • vo fotosyntéze
  • pri raste
  • pri fotoperiodizme

Poznať vplyvy svetla na tieto faktory je veľmi dôležité pre každého pestovateľa. Pestovanie rastlín si vyžaduje poznať požiadavky jednotlivých rastlín na svetlo, ale aj to, akými prostriedkami ich možno upravovať a regulovať tak, aby sa mohli rastliny optimálne vyvíjať. Pestovateľ môže vplyv svetla na rastlinu ovplyvniť najmä voľbou stanovišťa, hustotou a organizáciou porastu pri jeho zakladaní a ošetrovaní. Nerešpektovanie svetelných nárokov rastlín spôsobuje rastlinám nežiadúce rastové a vývinové odchýlky.

Nedostatok svetla

Pri nedostatku svetla sa fotosyntéza spomaľuje až zastavuje, čo spôsobuje nedostatok asimilátov v rastlinách. V listoch sa tvorí málo energeticky bohatých látok, v noci sa úplne alebo z veľkej časti predýchajú, takže rastlinám chýbajú stavebné látky potrebné na ďalší rast. Na rastlinách sa nedostatok svetla prejavuje spomalením rastu listovej plochy, žltnutím, vodnatením a rednutím rastlinných pletív a nízkym obsahom sušiny. Internódiá sa predlžujú, stonky slabnú, rastliny ľahšie podliehajú cho-robám a sú citlivejšie na vplyvy prostredia. Nedostatok svetla brzdí aj kvitnutie. Zakladanie kvetov sa oneskoruje, alebo kvety v rôznych vývojových štádiách odumierajú, kvetov je málo a nie sú riadne vyvinuté. Jav, pri ktorom rastliny trpia nedostatkom svetla sa nazýva etiolizácia. V rastlinnej výrobe sa etiolizácia využíva aj prakticky. Mnohé rastliny sa vysievajú hustejšie aby vytvárali jemnejšie pletivá, napr. krmoviny. Aj v záhradníctve sa využíva etiolizácia pri pestovaní čakanky a špargle, aby sa vytvárali jemné a krehké výhonky s vybielenou kon-zumnou časťou.

Nadbytok svetla

S pribúdajúcou intenzitou slnečného žiarenia sa rast zrýchľuje, ale len do toho času, kým sa neprekročí horná úro-veň slnečného žiarenia, ktorá je pri jednotlivých druhoch rozdielna. Po jej prekročení sa rast spomaľuje, mení sa sfarbenie listov, blednú farby kvetov, dochádza k poškodeniu rastlín, niekedy aj ku ich spáleniu.

Rastliny podľa nárokov na dĺžku slnečného žiarenia:

  • Rastliny dlhého dňa - potrebujú pre normálny vývin dĺžku osvetlenia nad 12 hodín denne (väčšina obilnín, repa, strukoviny, mrkva, cibuľa, karfiol, špenát, ďatelinoviny, šalát, zemiaky). Patrí sem väčšina rastlín mierneho pásma.
  • Rastliny krátkeho dňa - vyžadujú dĺžku osvetlenia počas dňa menej ako 12 hodín (kukurica, slnečnica, konopa, sója, proso, topinambur, okrasné rastliny). Sú to väčšinou rastliny pochádzajúce z teplejších oblastí, ktoré v našich podmienkach utvárajú semeno na jeseň, prípadne sa rozmnožujú vegetatívne.
  • Neutrálne rastliny - pre ich normálny vývin nie je rozhodujúca dĺžka osvetlenia, a normálne sa vyvíjajú aj pri krát-kom, dlhom aj nepretržitom osvetlení (rastliny čeľade ľuľkovitých).

Rastliny podľa citlivosti na intenzitu slnečného žiarenia:

  • Svetlomilné - ktoré vyžadujú stanovište s priamym účinkom svetla
  • Tieňomilné - ktoré vyžadujú stanovište bez priameho svetla, obľubujú stanovištia v tienených lokalitách

Schéma svetelnej fázy fotosyntézy (Zdroj: Wikimedia Commons)

Teplo

Pohltené slnečné žiarenie sa pre zemský povrch stáva zdrojom energie , ktorá sa mení na tepelnú energiu , zohrieva povrch pôdy a vďaka vodivosti pôdy preniká do jej hlbších vrstiev.

Množstvo tepla, ktoré sa dostáva na povrch zemegule, nie je všade rovnaké. Závisí od ročného obdobia, zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, expozície terénu, oblačnosti a pod. Mení sa aj počas dňa. Počas dňa, keď na povrch zemegule dopadá slnečné žiarenie, prevažuje príjem tepla nad jeho uvoľňovaním - pôda sa zohrieva. V noci naopak nastáva strata tepla a dochádza k ochladzovaniu pôdy. Teplota v značnej miere ovplyvňuje všetky životné procesy rastlín.

Vzťah teploty a živých organizmov môžeme vyjadriť týmito teplotnými charakteristikami:

  • Minimálna teplota - znamená pre rastliny začiatok vegetačného obdobia na jar, pričom oziminy pokračujú v raste. Naopak v jesennom období sa pri minimálnej teplote obmedzujú všetky životne dôležité procesy, prestáva rast aj vývin. Minimálna teplota je rozdielna medzi jednotlivými rastlinami.
  • Optimálna teplota - jej rozpätie je rozdielne podľa rastlinných druhov a prebieha v nej rast a vývin v optimálnych podmienkach, ktoré danej rastline vyhovujú.
  • Kritická teplota - znamená pre rastliny poškodenie jednotlivých orgánov ale aj celých rastlín, prípadne aj ich odumretie. Môže ísť o plusové aj mínusové hodnoty teplôt.

Dôležitým ukazovateľom pri pestovaní rastlín je tepelná vegetačná konštanta, ktorá predstavuje sumu teplôt, ktoré rastlina potrebuje počas vegetačného obdobia od zasiatia po zber.

Teplota pôdy: Pôdnou teplotou sa rozumie teplota pôdy a pôdnych sub...

Pestovanie fazule

Fazuľa je už od príchodu do Európy zo zámoria jednou z najrozšírenejších plodín. Ako zdravá a chutná strukovina so širokým využitím v kuchyni je pestovaná skoro v každej väčšej záhrade. Strukoviny sú známe ako menej náročné plodiny, takže pestovanie fazule nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky ani veľa času a úsilia. Záležať si ale musíme dať na výbere miesta, kde chceme fazuľu pestovať. Kľúčové je takisto správne načasovanie, kedy sadiť fazuľu.

Fazuľa sa vyznačuje pestrým druhovým zložením, ktoré tvoria pôvodné aj šľachtené odrody. Jedná sa o pomerne vysoké a ťahavé odrody, ktoré sú o niečo náročnejšie. Pri raste vyžadujú oporu v podobe nejakej pevnejšej tyče alebo kolíka. Aj to je dôvodom, pre ktorý po nich siaha menej záhradkárov. Mínusom je aj menšia úroda a dlhšia vegetačná doba. Obľúbenejšie kríčkovité odrody zvyčajne prinášajú viac úrody napriek menšiemu vzrastu. Ten dosahuje okolo 40 až 50 cm. Vďaka malému vzrastu si fazuľa vystačí počas celého vegetačného obdobia bez opory. Toto obdobie trvá kratšie, takže zber nás čaká trochu skôr.

Po výbere odrody môžeme začať s prípravou na vysádzanie. Presný čas, kedy sadiť fazuľu, je závislý od počasia, resp. vonkajších teplôt. Fazuľa je teplomilnejšia plodina, ktorá ocení viac vyhriatu zeminu. Jej teplota by nemala byť nižšia ako 10 °C, takže skorá výsadba neprichádza do úvahy. Väčšina záhradkárov ju vysádza v druhej polovici mája, kedy sú vyššie vonkajšie teploty aj teplota pôdy. So sadením však máme čas až do júna, obzvlášť pri skorých odrodách. Rozdiely medzi jednotlivými odrodami nie sú ani z hľadiska podmienok, ktoré potrebujú na pestovanie. Každá fazuľa ocení dobre presvetlené miesto. So slnečným žiarením nemá problém, takže mu môže byť vystavená aj pár hodín denne. Pomerne zle však znáša vietor.

Výsadba v čase, kedy teplota zeminy dosahuje nad 10 °C, je zárukou, že vonkajšie teploty sú vyššie. Tie sú pre rýchly rast fazule kľúčové. Pôda vhodná na vysádzanie fazule by nemala byť iba teplejšia. Ľahšia pôda s mierne kyslým pH je pre ktorúkoľvek odrodu fazule dôležitá aj kvôli krehkosti jej koreňov. Ich štruktúra je pomerne tenká, kvôli čomu táto strukovina neznesie presádzanie. Jej pestovaniu na záhrade tak nepredchádza príprava sadeníc, ako je to pri niektorých druhoch zeleniny. Fazuľu vysádzame vždy zo semienok rovno vonku na záhrade.

Príprava semien je úplne jednoduchá. Zaberie nám iba pár minút, vďaka ktorým máme šancu výrazne zvýšiť kvalitu a množstvo vzídenej úrody. Osvedčeným trikom je namočenie semien do vody. Vlhkosť fazuli výrazne pomáha, či už pri príprave semienok pred sadením alebo pri samotnom raste v pôde. Namočiť ich stačí 3 až 4 hodiny predtým, než ich pôjdeme sadiť.

Zemina pred výsadbou fazule nevyžaduje žiadnu špeciálnu úpravu. Pár dní pred vysádzaním ju môžeme akurát trochu prekopať, čím sa prevzdušní a prekyprí. V takejto upravenej zemine sa fazuľa uchytí pomerne skôr. Pomôcť jej môžeme aj prihnojením krátko pred procesom sadenia, čím zemine doprajeme potrebné množstvo živín.

Hĺbka jamiek, do ktorých budeme sadiť, závisí od typu pôdy. V ťažkej pôde postačí, ak bude dosahovať okolo 2-2,5 cm. V prípade ľahšej pôdy by každá jamka mala byť hlboká 4 cm. Dôležité sú aj odstupy, pri ktorých zohľadníme, či sa jedná o kolíkovú alebo kríčkovitú odrodu. Kolíkové druhy sú ťahavé, takže vzdialenosti musia byť väčšie, aspoň 20-centimetrové.

Vyhĺbené jamky môžeme ešte pred sejbou dobre poliať. Vodou nemusíme šetriť, nakoľko vlhkosť podporí klíčenie, no takisto v nich nevytvárajme mláky. Potom príde na rad samotná sejba. Do každej jamky s odporúčanou hĺbkou vložíme navlhčené semienko, ktoré voľne položíme do zeme. Pri vysádzaní ho neutláčame. Každú z jamiek na záver zasypeme pripravenou zeminou. Tú môžeme zmiešať s pieskom alebo rašelinou, ktorá ju zjemní a urobí ju viac priepustnou, aby zbytočne nezadržiavala nadbytočnú vlahu.

Posledným krokom v rámci výsadby je záverečná zálievka. V tomto prípade už polievame zasypanú hriadku. Táto zálievka má byť maximálne decentná, nakoľko dostatok vlhkosti semienkam zaistí vlaha vo vyhĺbených jamkách. Opäť platí to, čo pri ich vyhĺbení. Výsadbou sa väčšia časť starostlivosti o obľúbenú strukovinu končí. Po jej zvládnutí nás čaká už iba polievanie, na ktoré nesmieme zabúdať hlavne v priebehu prvých dní po sadení. Vtedy je potrebné hriadky polievať raz za 2-3 dni v závislosti od počasia. Neskôr sa polieva menej, počas najteplejších dní približne raz za týždeň.

Správna poloha, vhodná starostlivosť a dobre načasovaný termín, kedy sadiť fazuľu, vedie k tomu, že už v priebehu leta budeme môcť zbierať prvé struky. Pri vybraných odrodách sa dokonca môžeme spoľahnúť na viacnásobný zber.

tags: #fazula #stavba #semena #kreslene #schéma

Populárne príspevky: