Francúzske parlamentné voľby: Charakteristika a dôsledky

Francúzsko má za sebou prvé kolo parlamentných volieb, ktoré priniesli výrazné zmeny na politickej scéne. Poďme sa pozrieť na priebeh volieb, ich systém, výsledky a možné dopady na politickú budúcnosť krajiny.

Mapa Francúzska s regiónmi

Priebeh a systém volieb

Úderom ôsmej hodiny sa v nedeľu ráno vo Francúzsku začalo prvé kolo parlamentných volieb. Volebné miestnosti v kontinentálnom Francúzsku sa otvorili o 08.00 h SELČ. Voliči v zámorských územiach odovzdali svoje hlasy v prvom kole volieb už skôr.

Podoba 577-člennej dolnej komory Národného zhromaždenia však bude úplne jasná až po druhom kole, ktoré sa uskutoční o týždeň - 19. júna. O 577 poslaneckých mandátov v dolnej komore parlamentu sa podľa údajov ministerstva vnútra uchádza 6293 kandidátov.

Francúzsky volebný systém pri parlamentných voľbách prináša mnohokrát neočakávané výsledky. Francúzi totiž volia väčšinovým systémom jedného poslanca v každom z 577 obvodov, pričom voľby majú dve kolá.

Pokiaľ niektorý kandidát získa už v prvom kole viac ako 50 percent hlasov, ktoré reprezentujú viac ako 25 percent všetkých voličov v obvode, je už priamo zvolený. Ak nie, do druhého kola postupujú podľa poradia tí kandidáti, ktorí získali počet hlasov zodpovedajúci aspoň 12,5 percenta všetkých voličov v obvode, a v druhom kole stačí na zvolenie už iba relatívna väčšina.

Výsledky prvého kola

Po prvýkrát v histórii v nich totiž jednoznačne vyhralo Národné združenie Marine Le Penovej s viac ako 33 percentami hlasov, nasledované ľavicovým blokom s 28,5 percenta. Macronov centristický blok, ktorý dosiahol 22 percent hlasov, bol prakticky vymazaný z politickej mapy a už dnes je jasné, že Macron bude po zvyšok svojho funkčného obdobia iba papierovým prezidentom.

Prvé kolo parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu tesne vyhrala centristická koalícia prezidenta Emmanuela Macrona Spolu! (Ensemble!) s 25,75 percenta hlasov. Na druhom mieste sa v prvom kole umiestnila ľavicová koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) pod vedením Jeana-Luca Mélenchona s 25,66 percenta hlasov. Na treťom mieste sa v minulotýždňových voľbách umiestnilo Národné združenie extrémnej pravičiarky Marine Le Penovej s 18,68 percenta hlasov.

Ako informovala agentúra AFP, hlasovanie v parlamentných voľbách predstavuje kľúčovú bodku za aprílovými prezidentskými voľbami, v ktorých Emmanuel Macron obhájil svoj mandát a prisľúbil novú éru transformácie po prvom funkčnom období, ktorému dominovali protesty tzv. žltých viest.

Po neúspešných prezidentských voľbách sa francúzska ľavica zjednotila do koalície. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že prezidentova centristická aliancia Spolu! je súčasťou aliancie Spolu!

Keďže v týchto voľbách prišiel voliť rekordný počet voličov a účasť 67 percent je najvyššia od roku 1997, vo väčšine obvodov presiahla 50 percent a mnoho poslancov tak je zvolených už v prvom kole. To je prípad aj samotnej Marine Le Penovej, ktorá bola vo svojej bašte Pas-de-Calais zvolená s 58 percentami. Rovnako bol hneď v prvom kole zvolený jej podpredseda Sébastien Chénu. Za radikálne ľavicové Nepoddajné Francúzsko boli už v prvom kole zvolení najvýraznejší poslanci Manuel Bompard a Mathilde Panotová. Zvolený v prvom kole bol aj šéf socialistov Olivier Faure.

O najväčšie prekvapenie večera sa však postaral predseda Komunistickej strany Francúzska a bývalý prezidentský kandidát Fabien Roussel, ktorý vo svojej bašte na severe Francúzska prehral už v prvom kole. Porazil ho s veľkým náskokom kandidát Národného združenia Guillaume Florquin.

Predikcie

Podľa projekcií by Národné združenie mohlo získať 240 až 270 poslancov, ľavicový blok 180 až 200 kresiel, Macronov tábor 60 až 90 kresiel, konzervatívni Republikáni medzi 30 až 50 a zvyšok regionálne strany.

Keďže na absolútnu väčšinu je potrebných 289 hlasov, Francúzsko by sa pri takomto výsledku ocitlo v úplnom politickom chaose, bez stabilnej vlády. Národné združenie už vyhlásilo, že bude potrebovať absolútnu väčšinu, a počas nasledujúceho týždňa sa bude snažiť mobilizovať. Zatiaľ to však vyzerá, že mu bude niekoľko desiatok poslancov chýbať.

Ako ukazuje volebná mapa Francúzska, Národné združenie dominuje prakticky v celej krajine s výnimkou veľkých miest, kde vyhrala ľavica, a západu Francúzska (predovšetkým regiónu Bretónsko), kde si svoje pozície udržal Macronov tábor. V týchto voľbách sa znovu potvrdilo silné rozdelenie medzi vidiekom a mestom - vidiek dnes už drvivou väčšinou volí hnutie Marine Le Penovej.

Marine Le Penová

Dôležitosť volieb

Podľa politológa z parížskej Sorbonny Bernarda Doleza, ktorého oslovila TASR, je pred druhým kolom veľkou otázkou, či sa Macronovi podarí zaistiť si absolútnu väčšinu v 577-miestnom Národnom zhromaždení.

Možné scenáre a dopady

Francúzsky volebný systém pri parlamentných voľbách prináša mnohokrát neočakávané výsledky. Aj keď podpora na úrovni celej krajiny pre jednu alebo druhú stranu niečo napovedá o výsledku, finálne rozdelenie kresiel závisí od množstva faktorov.

Medzi takých patrila aj doterajšia predsedníčka francúzskeho parlamentu Yaël Braunová-Pivetová či potenciálny budúci prezidentský kandidát a bývalý premiér Édouard Philippe. Obrovská prehra teraz ešte viac rozdrobí Macronov tábor a zintenzívni boj o nástupníctvo.

Veľkou otázkou zostáva, či Macron ešte vôbec bude schopný čokoľvek presadiť alebo sa celá jeho činnosť presunie už iba do zahraničnej politiky, kde má francúzsky prezident silné právomoci aj bez podpory parlamentu.

V druhom kole sa proti sebe zväčša postavia kandidáti ľavicového bloku a Národného združenia. Je otázne, ako sa v tomto prípade zachovajú centristickí voliči. Podľa prieskumu pre denník Le Figaro vzbudzujú najväčší odpor kandidáti radikálnej ľavice a v tomto prípade sa voliči viac prikláňajú k podpore Národného združenia.

Navyše ideový líder radikálnej ľavice Jean Luc Mélenchon ešte aj v posledných dňoch pred voľbami šíril antisemitské naratívy a rozbíjal jednotu ľavice, a tak prípadná hlbšia prehra ľavice bude predovšetkým jeho zodpovednosťou.

Kto bude kandidovať za prezidenta v roku 2027?

Vyhlásenie predčasných volieb urýchlilo celý volebný kalendár. Keďže v roku 2026 čakajú Francúzsko lokálne voľby a v roku 2027 prezidentské voľby, nádejní kandidáti sa naplno zapojili do parlamentných volieb.

Silný výsledok Národného združenia výrazne posilní Marine Le Penovú pred jej očakávaným oznámením ďalšej kandidatúry na prezidentku. Za socialistov v týchto voľbách kandidoval v departmente Corrèze bývalý prezident François Hollande.

Rovnaký prípad je aj predseda jedného z najväčších francúzskych regiónov Auvergne-Rhône-Alpes a konzervatívny republikán Laurent Wauquiez. Dlhodobo sa o ňom hovorí ako o budúcom kandidátovi na prezidenta a v týchto voľbách sa rozhodol kandidovať vo svojom starom obvode v departmente Haute-Loire.

Parlamentné voľby vo Francúzsku: Možné výsledky pre Macrona • FRANCE 24 English

O svoju politickú budúcnosť hrajú aj ďalšie kľúčové mená ako Macronov premiér Gabriel Attal či viacerí ďalší ministri. Mnohí z nich, ktorí majú obvody v Paríži, si zároveň vytvárajú zázemie pre voľby parížskeho primátora o dva roky. V súčasnosti sa teda nanovo prekresľuje politická mapa Francúzska.

Predovšetkým druhý faktor bude momentálne rozhodovať o budúcom zložení francúzskeho parlamentu. Do druhého kola totiž v dôsledku historicky vysokej účasti momentálne postúpili v takmer polovici všetkých obvodov až traja kandidáti a môžu tak rozdrobiť hlasy.

Traja kandidáti v obvode zväčša výrazne pomáhajú k zvoleniu kandidáta z Národného združenia Marine Le Penovej, ktorý tak nemusí získať absolútnu väčšinu v obvode a nečelí zjednotenej opozícii.

Ľavicový blok už oznámil, že stiahne všetkých kandidátov na treťom mieste v tých obvodoch, kde hrozí víťazstvo Národného združenia, a s cieľom poraziť ho podporí aj konzervatívnu pravicu. Rovnaký prístup zvolí aj Macronov tábor, konzervatívni Republikáni, naopak, vyhlásili, že v druhom kole nebudú dávať odporúčania a nebudú sťahovať kandidátov. Práve tieto rozhodnutia najviac ovplyvnia finálne rozloženie kresiel.

Zaujímavosti o francúzskom politickom systéme

Politický systém Francúzska sa značne líši od toho nášho. Niet sa čomu diviť, nerozdeľuje nás len geografia, ale aj odlišná historická skúsenosť. Francúzska história je bohatá na udalosti, ktoré ju formovali do dnešnej podoby - len za posledných 200 rokov došlo k desiatim dramatickým zmenám zriadenia.

Francúzsko si v tomto období prešlo dvomi cisárstvami, trikrát bolo kráľovstvom, päťkrát republikou a mimo to sa niekoľkokrát zapojilo do rôznych vojen. V každej etape svojej existencie bolo Francúzsko významným aktérom, veľmocou a ovplyvňovalo podobu Európy a svetového diania.

Než sa bližšie pozrieme na konkrétne vetvy moci, je dôležité spomenúť štyri osobitosti francúzskeho politického vývoja:

Revolučnosť
Inklinácia k unitarizmu
Výrazný podiel politických osobností na vývoji
Polarizácia politického spektra

Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament zložený zo silnejšieho Národného zhromaždenia a slabšieho Senátu. Výkonný orgán Francúzska je dualistický - pozostáva z vlády a prezidenta. Vláda vo Francúzsku sa nazýva Rada ministrov a na jej čele je predseda vlády (tiež prvý minister), ktorého menuje prezident. Ten má voči vláde a aj parlamentu zvýšené právomoci v porovnaní s inými európskymi štátmi.

Priamo volený prezident je definovaný ako hlava štátu a výkonnej moci v Ústave Francúzskej republiky, ktorú v dnešnom znení kreoval predovšetkým Charles de Gaulle. Čo sa týka prípadnej možnosti zmeny Ústavy - toto právo prináleží výhradne francúzskemu ľudu, a to prostredníctvom referenda.

Medzi ďalšie charakteristiky francúzskeho politického systému patrí zachovanie unitárneho charakteru štátu, existencia republikánskej pravice a pomerne silná vnútropolitická a zahraničnopolitická stabilita.

Postupnosť jednotlivých orgánov v ústave neznačí len akési náhodné zoradenie. Z politologického hľadiska vyjadruje dôležitosť jednotlivých orgánov a zámer jej tvorcov. Na prvom mieste hovorí Ústava Francúzska o prezidentovi, následne vláde a až potom parlamente, hoc z týchto troch orgánov je obsahovo najmenší priestor venovaný práve vláde.

Prezident má taktiež právo menovať a odvolávať predsedu vlády a na jeho návrh aj jednotlivých členov. Má právo rozpustiť Národné zhromaždenie, vyhlasuje parlamentné voľby a referendum. Taktiež je zodpovedný za riadny priebeh súdnictva a predsedá francúzskej Súdnej rade. Okrem toho je garantom národnej nezávislosti a integrity územia, vrchným veliteľom ozbrojených síl a môže vyhlásiť a odvolať stav ohrozenia - počas neho naberá silné právomoci a vykonáva všetku moc sám prostredníctvom dekrétov.

Francúzsko má semiprezidentskú formu vlády, čo znamená, že prezident sa o výkonnú moc delí spolu s vládou. Ministerská rada, ako je často francúzska vláda nazývaná, je v Ústave druhá v poradí a predstavuje slabší element, nakoľko jej predsedu môže kedykoľvek francúzsky prezident odvolať.

Čo sa týka jej zloženie, vláda býva vo francúzskom politickom systéme zložená z výsledkov volieb do francúzskeho dvojkomorového parlamentu. Medzi jej najdôležitejšie kompetencie patrí: každý člen vlády má právo zúčastňovať sa na zasadnutí oboch komôr parlamentu a predkladať návrhy zákonov.

Tretím ústavným orgánom je parlament. Ten sa skladá zo silnejšieho Národného zhromaždenia a zo slabšie postaveného Senátu. Tento zákonodarný orgán svoju legitimitu odvodzuje rovnako ako prezident od francúzskeho ľudu - oba orgány sú volené priamo vo voľbách občanmi.

Voľby do Národného zhromaždenia prebiehajú v jednomandátových volebných obvodoch pomocou väčšinového volebného systému. Nakoľko nadpolovičnú väčšinu hlasov v prvom kole získa málokto, koná sa zväčša druhé kolo. Do druhého kola postúpia len tí kandidáti, ktorí v prvom kole získali aspoň 12,5% odovzdaných hlasov (tzv. vstupný cenzus).

Medzi funkcie pričom hlavnej komory, čiže Národného zhromaždenia patrí: prijímať zákony, schvaľovať štátny rozpočet a daňový systém, vytvárať organizačnú bázu pre vznik vlády a kontrolovať vládu. Nakoľko je francúzska forma vlády poloprezidentská, Národné zhromaždenie nekopíruje nutne len bežné funkcie zákonodarných zborov iných krajín.

Senát je politicky menej dôležitá zložka parlamentu. Jeho úlohou je predovšetkým kontrolovať Národné zhromaždenie a reprezentovať akési vertikálne štruktúry moci a verejnej správy, ktoré v unitaristickom a centralizovanom Francúzsku, ako sme už opísali vyššie, absentujú - neexistujú silné autonómne regióny ako napríklad u nás samosprávy. Jeho účelom je teda reprezentovať regióny, pričom senátori majú funkčné obdobie 6 rokov.

Súdy sú na úrovni správnych okresov (obvodov). Okrem nich existujú už len odvolacie súdy - systém odvolávacích súdov je až nad súdmi na úrovni departmentov. Odvolávanie nefunguje klasicky - to je keď rozhodne okresný súd, neodvoláva sa na krajský, ale je tu prítomná samostatná zložka súdov s originálnou jurisdikciou pre odvolanie.

Najvyššia sudcovská rada je samosprávny riadiaci orgán súdnictva a najbližšie prirovnanie je k našej Súdnej rade. Predsedá jej prezident Francúzska a má 9 členov.

Ústavná rada je špecifická, nakoľko vláda nejakého súdneho orgánu stojaca nad vôľou ľudu prejavenou v zhromaždení poslancov je nemysliteľná. Preto sa vytvoril istý typ ústavného súdu - Ústavna rada.

O Francúzskom politickom systéme by sa dalo napísať niekoľko kníh a učebníc, avšak cieľom článku bolo čitateľovi stručne priblížiť reálie francúzskeho politického systému.

Záver

Francúzske parlamentné voľby sú významným ukazovateľom politickej klímy v krajine a môžu mať zásadný vplyv na jej budúce smerovanie. Výsledky volieb a ich dôsledky budú pozorne sledované nielen vo Francúzsku, ale aj v celej Európe.

tags: #francúzske #parlamentné #voľby #charakteristika