Francúzske výtvarné umenie: Prehľad a významné smery

Francúzske výtvarné umenie zohralo kľúčovú úlohu vo vývoji európskeho a svetového umenia. Od realizmu 19. storočia až po moderné smery 20. storočia, francúzski umelci neustále prinášali nové prvky a výtvarné výrazy. Tento článok poskytuje prehľad hlavných smerov a významných umelcov, ktorí formovali francúzske výtvarné umenie.

Eugène Delacroix - Sloboda vedie ľud

Realizmus

Realizmus je smer a umelecká situácia 19. storočia, ktorý spadá medzi obdobie rokov 1840-1870. Vzniká vo Francúzsku v období priemyselnej a vedecko-technickej revolúcie. V tomto období dochádza k rozvoju vedy, priemyslu a umenie nadobúda objektívny prístup ku skutočnosti. Realizmus je opozíciou romantizmu.

Realizmus odmieta úniky do minulosti, literatúry a snaží sa zodpovedne postaviť k skutočnosti. Realizmus sa stal akousi kritikou spoločenských vzťahov. Výrazným filozofickým smerom, ktorý ovplyvnil realizmus, je pozitivizmus, ktorého zakladateľom je Auguste Comt - jeho filozofia je založená na pozitívnom prístupe k faktom. Realizmus hľadá objektívny prístup ku skutočnosti, sústreďuje sa na prítomné situácie, ktoré práve prebiehajú.

Maliarstvo sa sústreďuje na zobrazenie bežného života bez symbolov a idealizácie. Realizmus sa sústreďuje na krajinu ako samostatný objekt, pričom doplnkom krajiny môže byť ľudská alebo zvieracia figúra. Vo Francúzsku sa rozdeľuje maliarstvo na dva hlavné prúdy:

Francúzsky realizmus
Barbizonska škola

Francúzsky realizmus

Gustave Courbet bol veľmi osobitým typom umelca. Venoval sa aj politike. Jeho obrazy boli odmietané na oficiálnych výstavách. V roku 1865, kedy sa konala oficiálna svetová výstava v Paríži, boli jeho obrazy opäť odmietnuté a preto si postavil vlastný pavilón a nazval ho pavilón realizmu. Neskôr odišiel do Švajčiarska, kde aj zomrel.

Prvé obdobie Courbeta je typické tmavou farebnosťou, zemitými odtieňmi a sústreďuje sa na monumentálne figurálne kompozície. Z tohto obdobia pochádza aj dielo Ateliér - zobrazil tu samého seba pri práci, vedľa neho stojí alegória umeleckej múzy. Po pravej strane zobrazil svojich súčasníkov a priateľov a na strane druhej zobrazil ľudí z najnižšej spoločenskej vrstvy. Na svojich obrazoch vždy zobrazil psa.

Druhé obdobie Courbeta prechádza do jasných žiarivých farieb a maľuje obrazy akoby zaliate slnkom. Maľuje výseky z bežného života.

Honoré Daumier bol predovšetkým kresliarom, grafikom, karikaturistom a maľbe sa začal venovať až v neskoršom období. Preslávil sa ako karikaturista v časopise La Caricature, kde zobrazoval a zosmiešňoval súčastných politikov. Mal ostrý výstižný humor, za čo bol niekoľkokrát väznený a odsúdený za politickú satiru. Keď bol časopis zakázaný, pracoval pre časopis Charivari, kde sa venoval zosmiešňovaniu meštianskej spoločnosti. Jeho kresba sa vyznačuje svižnosťou, tvarovou nadsázkou a expresívnym podaním.

Vo svojich maľbách sa sústreďuje na život obyčajných ľudí a jeho olejomaľby boli kritikou vtedajšej spoločnosti. Vytvoril postavu Ratapoil-a - jedná sa o človeka, ktorý sa z každej situácie dokáže vykrútiť a vyťažiť z nej čo najviac.

Charles Daubigy sa venoval prevažne krajinomaľbe a jeho tvorba je príbuzná s Barbizonskou školou. Svojou tvorbou sa najviac priblížil impresionizmu. Snažil sa o vystihnutie atmosféry. Ako stavebný prostriedok používa škvrnu.

Honoré Daumier - Vagón tretej triedy

Barbizonska škola

Barbizonska škola vznikla v roku 1830 a ide o skupinu maliarov, ktorý pracovali v Barbizone v blízkosti lesa Fontainebleau. Títo umelci sa sústreďovali na prácu v plenéri. Nebola to ustálená skupina, ale vystriedalo sa tu množstvo maliarov.

Theodóre Rousseau pôsobil v Barbizóne takmer celý život. Hlavnou tematikou jeho tvorby boli prírodné motívy a krajina bez ľudských postáv. Jeho obrazy nesú melancholický smutný ráz.

Francois Millet sa po celý život venoval tematike pracujúcich vidiečanov a snažil sa zachytiť harmonický vzťah človeka a prírody. Vidiečanov sa snažil zobraziť pri práci a nie pri odpočinku. Využíva zemité odtiene. V popredí krajiny sú vždy umiestnené figúry.

Camille Corot veľa cestoval, niekoľkokrát navštívil Taliansko, kde sa venoval štúdiu starých majstrov. Maľoval prevažne krajinné motívy ale venuje sa aj portrétom.

Jean-François Millet - Zberačky klasov

Impresionizmus

Impresionizmus a postimpresionizmus

Na koniec 19. storočia nás dovádza realizmus s výrazným výtvarným akademizmom s pevnými zásadami zobrazovania reality, za ktoré sa žiaden umelec neodvážil. Ako prvý ohlas na skončenie prísneho akademizmu bol impresionizmus. Usiloval sa zachytiť okamžitý dojem - impresiu a nebál sa na to použiť doteraz neužívané techniky, námety, či formy.

Impresionisti priniesli do výtvarného umenia nové prvky a nový výtvarný výraz. Pracovali s farebnou škvrnou, používali svetlé farby, maľovali v prírode, zachytávali svetlá a farby slnkom ožiarenej prírody. Venovali sa najmä krajinárstvu. Impresionistickými maliarmi boli E. Manet, C. Monet, A. Renoir, E. Degas, C. Pissarro.

O nové prvky obohatili maliarstvo i ďalší francúzski maliari z konca 19. storočia, najmä P. Gauguin, V. van Gogh a P. Cézanne. Títo umelci mali veľký vplyv na ďalší vývin moderného umenia v 20. storočí.

Claude Monet - Impression, soleil levant

Umenie 20. storočia

Moderné umenie 20. storočia rozbíja tradičné princípy výtvarného umenia. Zavrhuje realizmus, postupne sa vytvára abstraktné, nonfiguratívne maliarstvo. Hlavnými smermi umenia v našom storočí boli: fauvizmus, expresionizmus, futurizmus, kubizmus (P. Picasso), abstrakcionizmus, surrealizmu s (S. Dali, M. Chagall), kinetizmus, op-art (V. Vasarely), pop-art (Andy Warhol - koláže, spotrebné predmety), minimálart (maximálne zjednodušené geometrické formy), performance, happening ("oživené" umenie - predstavenie s naaranžovanými predmetmi, za spoluúčasti umelcov, alebo aj obecenstva).

V 70-tych a 80-tych rokoch vzniká mnoho ďalších smerov výtvarného umenia; stierajú sa hranice medzi umeniami, výtvarné umenie ovplyvňujú masmédiá (televízia, rádio, film, fotografia, video).

Cézannove, Gauginove a Goghove diela sa stali východiskom pre mnohé budúce smery ako fauvizmus, či kubizmus.

tags: #francúzske #výtvarné #umenie #prehľad