Hospodársky chov hovädzieho dobytka: Obilniny a krmivo ako základ úspechu

Chov hovädzieho dobytka je najzásadnejším odvetvím živočíšnej výroby. Okrem produkcie mäsa a mlieka vplýva aj na vzhľad a funkcie krajiny. Je tiež kľúčovou kategóriou produkujúcou značné množstvo emisií metánu a oxidu dusného.

Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie a postupne sa dostáva na úroveň množstva v západných krajinách. Jedným z dôvodov je aj zlepšujúca sa situácia v rámci príjmov domácností, kde existuje priama úmera vzhľadom na konzumáciu mäsových výrobkov. Podľa údajov z roku 2021 skonzumuje priemerný Slovák ročne 70 kilogramov mäsa. Najväčší podiel predstavuje bravčové mäso, potom hydina a na treťom mieste je hovädzie mäso.

Poľnohospodárske družstvo Nová Bodva v Turnianskej Novej Vsi sa dostalo svojimi dosiahnutými výsledkami v hospodárení do povedomia odborníkov. Už niekoľko rokov vo vyhodnotení tržieb, produktivity práce, kapitálovej primeranosti a ďalších ukazovateľov, ako aj najlepších manažmentov Agrokomplexu obsadzuje popredné miesta a vlani to bola prvá priečka. Dosiahnuté parametre podľa predsedu pramenia z toho, že sú stabilizovaným podnikom s jasnou výrobnou štruktúrou budovanou niekoľko rokov. Predchádzajúce vedenie malo šťastnú ruku pri výbere špecializácie, keď vsadilo predovšetkým na výrobu mlieka a hydinového mäsa. Zaoberajú sa tiež ovcami, ktoré sú síce ekonomicky menej zaujímavé, ale bez nich sa dá ťažko predstaviť hospodárenie.

V Novej Bodve sa momentálne zaoberajú už iba klasickou poľnohospodárskou výrobou, teda rastlinnou a živočíšnou a postupne odbúrali stratové činnosti zo začiatku 90. rokov. Pestujú predovšetkým hustosiate obilniny, kukuricu, technické plodiny, hlavne repku a na ostatnej ploche krmoviny pre potreby živočíšnej výroby. Tú delia na tri hlavné odvetvia: chov hovädzieho dobytka, vysokoteľných jalovíc, teliat až po výkrm býkov, výrobu hydinového mäsa a chov oviec. Mladý dobytok nepredávajú, iba jatočne zrelé zvieratá, ale hlavným zameraním chovu dobytka je výroba mlieka. U hydiny znížili celkový objem výroby mäsa odstavením jednej z fariem, ktorú sa nepodarilo splynofikovať, v ostatných prípadoch, u oviec i hovädzieho dobytka zvýšili stavy zvierat. Nárast úžitkovosti je badateľný, veď od roku 1996, keď začali rekonštruovať, zvýšili dojivosť z 3700 litrov na dojnicu a rok na súčasných takmer 6000 litrov.

Investície do modernizácie i zlepšenia chodu družstva, čím sa ono stane schopnejším konkurovať, sú neprestajným procesom. Vždy prispievali iba takým množstvom peňazí, na koľko vystačili. Tvorili ich odpisy (ročne 16 - 17 mil. Sk) a zisk z predchádzajúceho roka. V priemere za posledných 6 - 7 rokov to ročne bolo nad 25 mil. Sk, výnimku robili napríklad pri plynofikácii, keď sa na tento účel vynaložená suma priblížila k 30 mil. Sk.

Odbyt produktov sa postupne vykryštalizoval a napriek začiatočným ťažkostiam z predošlých rokov sa už v súčasnosti dá hovoriť o serióznych partneroch, čo považuje za veľkú výhodu. Od roku 1999 dodávajú mlieko do michalovského Zempmilku, s ktorým si spoluprácu pochvaľuje. Hydinu od začiatku dodávali do košickej Hydiny ZK a majú s ňou stabilné vzťahy, ktoré sa upevnili najmä vtedy, keď pre výrobu hydinového mäsa v nezaujímavom období (porážka musela financovať výrobu - nakupovala jednodňový materiál, krmivo, aby niekto hydinu vôbec robil) azda ako jediní ju neprerušili. V prípade hovädzieho mäsa dlho hľadali spoľahlivého odberateľa a našli ho až pred štyrmi rokmi v Mecome Humenné. Sú to základné piliere predaja výrobkov z Novej Bodvy.

Konvenčný vs. ekologický chov hovädzieho dobytka

Chov poľnohospodárskych zvierat na produkciu mäsa je však stále problematickejší vzhľadom na nárast populácie, klimatické zmeny, vplyvy na krajinu a tiež kvôli etickým aspektom a podmienkam, v akých sú zvieratá chované. Súčasná poľnohospodárska výroba má priemyselný charakter s masívnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Preto sa čoraz viac vytvára priestor na diskusiu o produkcii potravín, ktorá nebude ohrozovať biodiverzitu a ľudské zdravie. V porovnaní s viacerými štátmi Európskej únie, kde sa nachádza množstvo menších rodinných fariem a statkov, na Slovensku stále dominujú veľké poľnohospodárske podniky.

Konvenčný chov je väčšinou zameraný na maximalizáciu zisku, kým ekologický chov funguje na odlišných princípoch. Princípom ekologického hospodárenia je získanie čo najmenšej závislosti od vonkajších vstupov, hospodár sa snaží pracovať v čo najväčšom súlade s prírodou. Význam chovu dobytka narastá aj v súvislosti s potrebou zachovať vybrané oblasti v podhorských a horských oblastiach v prírodnom a kultúrnom stave. Využívanie trvalého trávneho porastu na pasenie dobytka alebo oviec je jednou z najlacnejších metód ekologického poľnohospodárstva v týchto oblastiach. Poľnohospodár musí zároveň dodržiavať usmernenia pre ekologické poľnohospodárstvo, ako aj pre rastlinnú výrobu a s cieľom zabrániť znečisťovaniu životného prostredia a prírodných zdrojov, ako je pôda a voda, musí rešpektovať vzájomnú závislosť medzi chovom hospodárskych zvierat a poľnohospodárskou pôdou. Najmä z tohto hľadiska je povinný používať organické látky produkované zvieratami na zlepšenie úrodnosti pôdy.

Chov mäsových plemien v systéme ekologického poľnohospodárstva je rozšírenejší ako chov hovädzieho dobytka s trhovou produkciou mlieka. Je to spôsobené tým, že chov dojníc je technologicky a ekonomicky podstatne náročnejší. Keďže aj dobytok chovaný na mäso sa tradične chová podobným spôsobom ako v ekologickom poľnohospodárstve, prechod z konvenčnej na ekologickú výrobu nie je taký zložitý ako v prípade dobytka zameraného na produkciu mlieka. Pre chovateľov ide v podstate o sprísnenie existujúcich podmienok chovu. Investície do vybavenia tiež nie sú v porovnaní s chovom dojníc príliš vysoké. Takýto dobytok sa totiž môže väčšinu roka chovať na pastvinách. Investície sa zvyčajne týkajú len ohrady pasienkov, prístreškov proti nepriaznivému počasiu, kŕmnych zariadení alebo budov na skladovanie krmiva.

Kŕmenie v ekologickom chove

Zvieratá by mali byť v rámci uzavretého kolobehu kŕmené primárne bioprodukciou danej farmy. Podstatná časť sušiny kŕmnej dávky musí pozostávať z objemového krmiva, čo znamená, že hovädzí dobytok musí byť kŕmený predovšetkým senom a pastvou, ktoré by mali tvoriť až 60 % z celkového objemu. Počet zvierat na ekologických farmách zvyčajne priamo súvisí s tým, koľko ich môže farma kŕmiť z vlastných zdrojov. Ak by sa krmivo nakupovalo z iných fariem, tieto farmy musia mať tiež certifikované biokrmivo.

Zakázané sú extrahované šroty, geneticky modifikované krmoviny, stimulátory rastu, syntetické aminokyseliny či používanie exkrementov a podstielky v akejkoľvek podobe (mäsokostná múčka, močovina, fosfáty močoviny a zložky krmiva obsahujúce tieto látky). Pastva by mala trvať minimálne 150 dní ročne, v ideálnom prípade na miestach s diverzifikovaným porastom tráv a rôznych bylín. Doplnkovými krmivami v zime sú seno, obilniny, olejniny, strukoviny, hľuzy a iné semená a plody.

Ustajnenie v ekologickom chove

Počet kusov dobytka sa vždy vzťahuje na celkovú plochu, ktorú má farma k dispozícii, nielen na plochu, na ktorej sa zvieratá skutočne chovajú. Bez poľnohospodárskej pôdy nie je chov povolený. Veľkosť stáda musí byť v súlade s ekologickými potrebami zvierat a nesmie spôsobovať stres, zvieratá musia mať vždy prístup k vode. V čase obdobia pasenia je podmienkou prístup zvierat na pastviny.

Odporúčajú sa jednoduché prístrešky, ktoré vytvárajú závetrie a tieň. Zimné ustajnenie je možné riešiť rôznymi spôsobmi - napr. umiestnením v ohrade bez prístrešia (pre extenzívne plemená) alebo formou voľného ustajnenia na hlbokom vrhu v stajniach. Všeobecné požiadavky na ekologický chov musia byť v súlade s týmito zásadami:

• najmenej 50 % podlahovej plochy musí byť pevných a protišmykových,
• zvieratá musia mať pevné suché a kompaktné lôžko,
• podstielka musí byť vyrobená z prírodných materiálov,
• primerané osvetlenie musí byť zabezpečené prirodzeným spôsobom,
• spôsob chovu musí zabezpečiť druhovo špecifické správanie,
• dobytok musí mať prístup na pastviny vždy, keď to situácia dovolí.

Ustajnenie akejkoľvek kategórie hovädzieho dobytka na roštoch a používanie systémov bez podstielky nie je povolené. Budovy na ustajnenie zvierat musia mať prirodzené vetranie a dostatočný priestor na pohyb zvierat. Musí byť zabezpečená slama alebo vhodný prírodný materiál a ležiace plochy musia plne umožňovať zvieratám prirodzený odpočinok vrátane toho, ako vstať a ľahnúť si. Ustajnenie musí tiež umožniť zvieratám starať sa o svoje vlastné telo vrátane zabránenia znečisteniu, vzájomného čistenia a škrabkania.

Zdravie zvierat v ekologickom chove

Používanie rastových stimulátorov a geneticky modifikovaných plodín alebo látok z nich odvodených (s výnimkou vakcín) nie je v ekologickom chove povolené. Z minerálnych látok sa môžu použiť iba tie, ktoré sú na zozname povolených. Rutinné podávanie vitamínov alebo antibiotík sa neodporúča, môžu sa podávať len ako súčasť liečby. Manipulácia s génmi, používanie hormónov a prenos embryí sú zakázané.

Zdravie zvierat je založené na preventívnych opatreniach, najmä na voľnom pohybe (pasení) a vysokokvalitnej kŕmnej dávke a v neposlednom rade na výbere odolných plemien vhodných do daného klimatického pásma. Ak sa ochorenie musí liečiť, uprednostňujú sa fytoterapeutické a homeopatické prípravky, alopatické lieky len na predpis veterinárneho lekára. V prípade podania antibiotík sa ochranná lehota zdvojnásobí a vedie sa záznam o liečbe. Pri opakovanom použití je potrebné prechodné obdobie (6 mesiacov).

Emisie v konvenčnom a ekologickom chove

K pestovaniu krmív sa v konvenčnom poľnohospodárstve používajú priemyselné hnojivá, ktoré obsahujú dusík. Kvôli tomu sa do ovzdušia dostávajú emisie oxidu dusného, skleníkového plynu s 300x väčším účinkom, ako má oxid uhličitý. Ekologické poľnohospodárstvo je o niečo šetrnejšie, pretože sa v ňom menej používajú dusíkaté priemyselné hnojivá. V rámci neho sa produkuje aj menej amoniaku, keďže jeho pravidlá obmedzujú počet chovaných zvierat na plochu.

Aj vďaka pandémii sa začalo postupne meniť správanie spotrebiteľov a zvýšil sa záujem o zdravšie a lokálne potraviny z udržateľného poľnohospodárstva. Hovädzie mäso býva konzumované sporadickejšie ako iné druhy, avšak aj kvôli tomu sú spotrebitelia ochotnejší si v jeho prípade priplatiť za kvalitu. Tú predstavujú z hľadiska etiky, ekológie aj chuti spomínané produkcie z biochovov. Bio hovädzie mäso má vďaka plnohodnotnej prirodzenej strave zvierat, pohybu na čerstvom vzduchu a bezstresovému chovu výborné senzorické a chuťové kvality. Na Slovensku sa ekologickému chovu mäsových plemien hovädzieho dobytka venuje napríklad Ekofarma Važec, Eko Produkt, s. r.

Plemeno Jersey: Špecifiká a výhody

Plemeno Jersey vyniká oproti iným plemenám hovädzieho dobytka svojimi jedinečnými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú nielen starostlivosť, ale aj výživu. Mlieko od kráv plemena Jersey má prirodzene vysoký obsah tuku (5%) a bielkovín (4%). Okrem toho je bohaté na minerály a obsahuje karotén, ktorý mu dodáva typickú farbu. Vďaka týmto vlastnostiam je ideálne na výrobu mliečnych výrobkov ako maslo, smotana, syry a zakysané mliečne produkty.

Jersey sa vyznačuje ľahkými pôrodmi a dobrým zdravotným stavom, čím sa minimalizujú bežné problémy s ochoreniami vemien alebo končatín. Toto plemeno je tiež prispôsobivé rôznym klimatickým podmienkam a spôsobom hospodárenia, čo znižuje náklady na produkciu mlieka vďaka dlhšiemu produkčnému veku.

Kravy Jersey sú menšieho vzrastu, s hmotnosťou medzi 400 až 500 kg, a býky dosahujú 550 až 820 kg. Majú jemnejšiu, ale pevnú konštitúciu s rovnými líniami. Charakteristická je menšia hlava, rovný chrbát a územčisté telo, zatiaľ čo sfarbenie sa pohybuje od svetlej béžovej po tmavo sivú, často s farebnými fľakmi.

Výživa teľných kráv: Kľúčové aspekty

Správna výživa teľných kráv je kritická pre ich zdravie, vývoj teľaťa a následnú produkciu mlieka.

Princípy kŕmenia dojníc

• Kvalita krmiva: Používať iba krmivá najvyššej kvality, hygienické a čisté.
• Analýza krmiva: Pravidelne analyzovať krmivo, aby sa zistilo jeho zloženie a nutričná hodnota.
• Postupné zmeny: Vykonávať pomalé zmeny krmiva, aby sa zabezpečilo prispôsobenie mikroorganizmov v bachore.
• Štruktúra krmiva: Zabezpečiť dostatočnú štruktúru krmiva, aby sa podporilo prežúvanie a správne fungovanie bachora.
• Príjem krmiva: Monitorovať príjem krmiva stád, aby sa zistili prípadné výkyvy a problémy.

Dojnice potrebujú veľkú štruktúru krmiva a súčasne aj hustotu energie. V závislosti od hmotnosti, stavu laktácie a úrovne výkonnosti mlieka sa dávka musí najlepším možným spôsobom prispôsobiť príslušnej úrovni výkonnosti. Energetická požiadavka na kravu je uvedená v MJ NEL (čistá energetická laktácia v megajoule). Energetická potreba výroby mlieka sa líši v závislosti od obsahu tuku v mlieku.

Dodávka surového proteínu prostredníctvom krmiva hovorí málo o kvalite proteínov v tenkom čreve v dôsledku mikrobiálneho trávenia v bachore. Mikroorganizmy v žalúdku a krava samotná v tenkom čreve musia byť optimálne zásobované bielkovinami. Vyhodnotenie proteínu v dojnica je založený na využiteľné dusíkatých látok v tenkom čreve, termín známy ako nxpnXP pozostáva z nedegradovaného kŕmneho proteínu (UDP) a mikrobiálneho proteínu.

Zložky kŕmnej dávky

• Objemové krmivo: Základ kŕmnej dávky, tvorí ho tráva, seno, siláž a iné objemové krmivá.
• Jadrové krmivo: Doplnok k objemovému krmivu, slúži na zvýšenie energetickej a proteínovej hodnoty kŕmnej dávky. Medzi jadrové krmivá patria obilniny, strukoviny, olejniny a iné.
• Minerálne látky a vitamíny: Dôležité pre správne fungovanie organizmu, pridávajú sa do kŕmnej dávky vo forme minerálnych a vitamínových doplnkov.
• Voda: Stály prístup k čerstvej a čistej vode je nevyhnutný.

Príklad kŕmnej dávky

Nasledujúca tabuľka uvádza príklad kŕmnej dávky pre teľné kravy (hodnoty sú orientačné a je potrebné ich prispôsobiť individuálnym potrebám kravy):

Prežúvanie a trávenie

Prežúvanie spôsobuje intenzívne drvenie krmiva v ústach a vylučovanie plynných metabolitov. Množstvo slín je 100-200 l za deň s dojnica. Hydrogenuhličitan sodný v slinách pôsobí ako tlmivá látka v bachore, stabilizuje hodnotu PH. Približne 30-70 minút po požití sa obsah bachoru v niekoľkých obdobiach transportuje späť do ústnej dutiny, žuť a znova prehltnúť. Pravidlo: Viac ako 60% ležiacich zvierat by sa malo znovu žuť. Počet žuvacích zdvihov na sústo poskytuje informácie o štrukturálnej zásobe zvieraťa. V priemere aspoň 55 žuvacích úderov na sústo v laktujúcom stáde je ideálny.

Zdravotná starostlivosť a prevencia chorôb

Zdravotná starostlivosť o teľné kravy zahŕňa pravidelné kontroly, vakcináciu a odčervenie. Dôležité je včasné odhalenie a liečba prípadných ochorení.

Prevencia ochorení

• Hygiena: Udržiavanie čistoty v ustajňovacích priestoroch a pravidelná dezinfekcia.
• Kvalitné krmivo: Používanie kvalitného krmiva a vody, bez plesní a iných kontaminantov.
• Dostatočný priestor: Zabezpečenie dostatočného priestoru pre zvieratá, aby sa predišlo stresu a zraneniam.
• Vakcinácia: Pravidelná vakcinácia proti bežným ochoreniam.
• Odčervenie: Pravidelné odčervenie proti vnútorným parazitom.

tags: #hospodársky #chov #hovädzieho #dobytka #obilniny #krmivo

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty odtučneného jogurtu
• Forma na chlieb: rozmery a typy
• Postrehy z knihy o prvom vlkovi pekárovi
• Tradičný recept na gemerské guľky
• Recept na mramorovú tortu