Domáca zabíjačka a chov ošípaných: Kompletný sprievodca

Domáca zabíjačka v podaní skúseného mäsiara, to je síce kopec roboty ale aj príjemne strávený deň a zábava. Keď sa to však všetko správne zorganizuje, je to priam koncert. Rokmi overené postupy má asi každý mäsiar či chovateľ už svoje zaužívané a určite sa v rôznych detailoch od seba odlišujú a každý ten svoj postup považuje za ten jediný a správny.

Porážka ošípanej

Omráčením stratí prasa vedomie a stane sa necitlivým. Tak je možné bezpečne a bezbolestne vykonať vykrvovací vpich. Najčastejšie sa na omráčenie používa strelné zariadenie - jatočná pištoľ, projektil prerazí lebku prasaťa a vnikne do mozgu prasaťa.

Pred omráčením prasaťu priviažeme k zadnej nohe povraz, ktorý zachytíme dvoma sľučkami. Pri porážke pomocník mäsiara trhne za povraz, prasa si kľakne a mäsiar ho vtedy omráči. Vpichom noža sa preruší krvný obeh a zviera tak usmrtíte. Správnym vykrvácaním získame mäso s malým zvyškom krvi, čo prispieva k celkovej kvalite mäsa. Zachytená krv je potom výbornou surovinou na prípravu zabíjačkových pochúťok.

Základným predpokladom k získaniu čo najväčšieho množstva krvi a rýchlemu usmrteniu prasaťa je prevedenie vpichu okamžite po omráčení a správne vedenie vpichu. Doba medzi omráčením prasaťa a vpichom by nemala byť dlhšia ako 20 sekúnd. Pri vlastnom vykrvovaní postupujeme zvyčajne tak, že si pomocník kľakne položenému prasaťu do slabiny zadnej nohy, mäsiar si naň tiež kľakne a po zdvihnutí ľavej nohy prasaťa vykoná vpich v krčnej oblasti a preruší tak prasaťu tepny.

Ak prestáva krv vytekať, dvíhame a spúšťame ľavú nohu prasaťa a pumpujeme ňou, aby sme získali čo najväčšie množstvo krvi. Samotnú krv miešame v chladnom prostredí tak dlho, kým sa nevyzrážajú jemné vlákna fibrínu.

Vykrvené prasa sparíme a zbavíme tak pokožky a štetín. Väčšinou sa parí prasa celé, oddeľovanie krupónov sa už vykonáva zriedkakedy. Pôsobením horúcej vody sa uvoľní najtenšia časť kože a štetiny sa potom ľahko oddeľujú. Voda má mať teplotu okolo 60 stupňov, pri takejto teplote sa prasa parí asi 3 minúty. Najrýchlejšie je parenie prasaťa v koryte.

Do prázdneho koryta uložíme naprieč dve dlhé reťaze, do naklopeného koryta skotúľame prasa a položíme ho na chrbát. Prasa posypeme kolofóniou a jeho spodnú časť polejeme vodou s teplotou 85-90 stupňov. Potom ťahom za reťaze zviera prevrátime, posypeme jeho hornú časť kolofóniou a polejeme znovu horúcou vodou. Pomocou reťazí prasa v koryte ešte 2-3x prevrátime. Šmykom reťazí po tele potom strhávame pokožku aj so štetinami. Po obarení odstraňujeme pokožku a štetiny šmykom reťazí a dočisťujeme škrabacími zvončekmi. Nožičky zbavíme štetín najlepšie rukami po doliatí čerstvej horúcej vody.

Po očistení opareného prasaťa môžeme kožu ešte opáliť lampou alebo propanbutanovým horákom, aby sme odstránili jemné zvyšky štetín. Po opálení prasa ešte umyjeme studenou vodou a odstránime obhorené kusy kože. Ďalšie spracovanie prasaťa je najjednoduchšie vo zvislej polohe.

Zviera upneme za zadné nohy, a to tak, že obnažíme šľachy a prepichneme ich tesne nad kĺbmi. Po vytiahnutí prasaťa hore zaistíme retiazky alebo lano a celé prasa umyjeme vodou.

Vyvrhnutie

Vyvrhnutie je výraz pre otvorenie tela zvieraťa a vybratie všetkých vnútorných orgánov z brušnej a hrudnej dutiny. Najvhodnejšie je prasa vyvrhovať vo visiacej polohe za zadné roztiahnuté nohy. Najprv opláchneme konečník a narežeme kožu na bruchu od ritného otvoru až k chrupavke hrudnej kosti prasaťa. Potom prerežeme svalovinu medzi stehnom a panvovou sponu, pritom odstránime pohlavné orgány prasaťa.

Z otvorenej dutiny vyberieme močový mechúr a vyprázdnime ho. Obrežeme konečník s malým zvyškom kože, koncové črevo zauzlíme a vyberieme spolu s črevami a žalúdkom vrátane závesných väzov a sleziny. Po vyprázdnení brucha rozrežeme pozdĺžne hruď až ku koncu čeľuste a prerežeme chrupavky pod hrudnou kosťou. Rozrežeme bránicu a krátkymi rezy opatrne oddelíme pečeň so žlčníkom, pľúca so srdcom a pažerák s jazykom. Vybraté vnútornosti opláchneme a necháme odkvapkať. Najvhodnejšie je sprchovanie, nevhodné je oplachovanie v nádobe.

Sadlo nad obličkami plytko narežeme a obličky vyberieme z tukového obalu. Bravčové obličky rozrežeme, odstránime tuk, vykrojíme močovody a nakrájame na plátky. Vnútornosti varíme oddelene, aby sme nezafarbili svetlý vývar z mäsa potrebný do jaterníc, tlačenky a ďalších výrobkov. Spoločne uvaríme očistené pľúca, jazyk, srdce, slezinu, pažerák a krvavé odrezky z krku. Vývar z vnútorností zmiešame so zvyškom vývaru z mäsa.

Bravčové črevá a žalúdok sú tradičné obaly na rôzne zabíjačkové špeciality. Pred použitím ich ukladáme v teplej miestnosti. Pred spracovaním čriev ich rozložíme na pracovnom stole. Sadlo z tenkých čriev odrezávame veľmi opatrne, aby sme črevá neprerezali alebo nepotrhali. Tenké črevo použijeme na jaternice, klobásy, prípadne salámu. Žalúdok a slepé črevo sa používajú na tlačenku a hrubé črevo na jaterničky.

Z tenkého čreva odstránime povrchové blany a vytlačíme obsah, potom črevo obrátime na rub, namočíme do teplej vody a dôkladne preperieme. Po vybratí z vody čreva zbavíme zvyšku obsahu tak, že ich preplachujeme pravou rukou medzi palcom ľavej ruky a výrezom na škrabke.

Zavesené prasa po vypitvaní a opláchnutí rozpolíme. Políme ho ostrou sekerou alebo sekáčom presnými sekmi smerom od chvosta, pričom dbáme na to, aby sme chrbticu rozdelili uprostred, a čo najmenej poškodili miechu. Stehno z vonkajšej strany narežeme rovným rezom kolmo na chrbticu medzi posledným a predposledným bedrovým stavcom. Krkovičku oddelíme od karé preseknutím chrbtice medzi 3 a 4.

Obidve konce jaterníc i krvavničiek uzatvárame špajdľou. Uzáver musí zabrániť úniku obsahu, predovšetkým tuku. Špajdle majú byť pred použitím úplne suché, aby zbytočne nepružili a dobre sa lámali. Vhodné je špajdle na povrchu potrieť tukom, aby sme uľahčili preťahovanie črevom. Pre ľahšie natiahnutie špajdľu odrežeme nožom do špičky. Tenké a hrubé čreva pokrájame na dĺžku asi 20cm a na jednom konci zašpajdľujeme a to tak, že stlačený koniec črievka prepichneme v jeho rohu čo najbližšie k okrajom.

Črievko pridržiavame, špajdľu obtiahneme vrchom cez otvorený okraj a črievko potom v rovnakom mieste niekoľkokrát prepichneme tak, aby sa celý otvor uzavrel.

Oplatí sa chov ošípaných?

V súčasnosti je to zaujímavá otázka, pretože aktuálne prežívame obdobie, keď veľa chovateľov premýšľa a zvažuje chov ukončiť. Dôvodov je viacero. Celosvetová kríza spôsobila prudký nárast cien obilia, veľa rodín prešlo na trend zdravej výživy a mladá generácia nepokračuje vo vidieckom spôsobe života.

Som presvedčený, že ak budete doma chovať prasa a budete preň všetko krmivo nakupovať, jeden kilogram mäsa vás vyjde drahšie ako bravčové mäso z hypermarketu. Na druhej strane získate kvalitné čerstvé mäso známeho pôvodu a presne viete, čo to prasiatko jedlo. Ak chcete vaše prasiatko vychovať tak, aby ste aj niečo ušetrili, potrebujete aspoň časť jeho potravy riešiť z vlastných zdrojov.

Kedysi to bola naturálna mzda družstevníkov v obilí, niekto má vlastné obilie, niekto prístup k odpadu z kuchyne alebo sa dnes dá legálne vybaviť skrmovanie odpisov z hypermarketov.

Trendy v zdravej výžive sa prejavujú tak, že súčasná mladá generácia čoraz menej konzumuje bravčové mäso, bravčovú masť a dokonca aj zabíjačkové špeciality. Často sa stretávam s tým, že rodina porazí prasa a z tradičnej zabíjačky, na ktorej sa robilo množstvo špecialít, ostane už len mäso, masť, klobásy a slanina.

Tento trend vidieť aj u veľkých chovateľov jatočných prasiat a na bitúnkoch. Dnešné jatočné prasa má asi 110 - 120 kg. Vtedy podiel tuku a mäsa najlepšie zodpovedá súčasným nákupným zvyklostiam zákazníkov. Doslova máte dnes obrovský problém zohnať na verejnú zakáľačku, ktoré sa dnes tešia mimoriadnej obľube, 200 kg vykŕmenú sviňu, ideálnu na oškvarky, slaninu a masť.

Výber plemena ošípaných

Výber je ozaj široký. Milovníci klasických svíň v poslednom čase veľmi preferujú klasické Přeštické černostrakaté. Plemien je v našej oblasti skutočne neúrekom. Najťažšie pre vás bude si vybrať. Keď je pre vás veľká sviňa veľká, môžete sa poobzerať po malých ázijských plemenách. Asi najznámejšie sú vietnamské prasce a gottingenské miniprasiatka. Ak si kladiete otázku, či sa môžu chovať na mäso, odpoveď je áno. Sú možno ešte chutnejšie ako veľké prasce, ale hlavne nemusíte robiť veľkú zabíjačku.

Najlepšie plemeno ošípaných pre chov? Poďme to zistiť

Ak vám nie je jedno, aké prasa vychováte, jednoznačne si nájdite chovateľa plemennej prasnice vami požadovaného plemena. Najlepším zdrojom informácií je dnes internet a príslušné chovateľské zväzy. Ale z praxe vám môžem povedať, že najlepšie je, keď sa vám podarí nájsť niekoho vo vašom blízkom okolí. Veľmi opatrný treba byť pri „bazošových“ inzerátoch. Hlavne dbajte na poctivú karanténu.

Ak nebudete nakupovať u veľkého overeného profesionálneho chovateľa, ktorý má za sebou dlhoročné chovateľské úspechy, treba si všímať zdravotný stav všetkých zvierat v chove a podmienky, v ktorých žijú. Kúpou ošípanej sa stávate chovateľom, takže by ste si mali jednak naštudovať aktuálnu nákazovú situáciu AMO (africký mor ošípaných) a jednak nezabudnúť na CEHZ (Centrálna evidencia hospodárskych zvierat) v Žiline a váš chov riadne zaregistrovať.

O mangaliciach sa vraví, že majú kvalitné a chutné mäso. Jednoznačne áno. Aj ja som s nimi začínal. Sú skutočne veľmi nenáročné, odolné aj proti chladu Kŕmil som ich vyradenými potravinami z hypermarketu (90 % ovocie a zelenina a zvyšok pečivo, chlieb a šaláty z lahôdok). Rastú pomalšie, ale v pohode narastú do približne 200 kg. Tuk mangalice je mäkší a krehkejší, ale veľmi lahodnej chuti. Mäso je mastnejšie, ale práve vďaka tuku lahodnejšie a šťavnatejšie ako klasická ošípaná. Má znížený podiel „zlého“ cholesterolu. Cievy vám to síce nevylieči, ale aspoň troška ušetrí. Masť z mangalice je skutočná lahôdka a kvalitatívnymi parametrami sa podobá na olivový olej. Mangalice majú malé karé, ale veľmi slušné šunky.

Malochov ošípaných

Poďme sa zamerať na malochov. Ideálne je, aby vaše prasiatko malo pevný, záveterný suchý chlievik, ktorý viete nastielať čistou a suchou slamou. K tomu minimálne pár štvorcových metrov mäkkého výbehu na rytie a váľanie sa v blate. A ak chcete ísť do dokonalosti, tak ešte zelený zatrávnený výbeh. Takáto sviňa bude šťastná a spokojná a bude krochkať blahom. Na zelenom pasienku treba v lete vybudovať prístrešok na ochranu pred slnkom. Hlavne biele svine sa môžu spáliť alebo dostať úpal.

V praxi viete využiť akýkoľvek zastrešený priestor, ktorý aktuálne nevyužívate, a prechodovým koridorom ho prepojiť s exteriérovým výbehom. Toto je stanovené doslova zákonom. Ide o nariadenie vlády č. 735/2002 Z. Týka sa najmä kotercového chovu, ktorý je bežný vo veľkochovoch. Určite si to preštudujte, ale som presvedčený, že v malochove môžete byť k prasiatkam veľkorysejší. Doma viete dať svojej ošípanej luxus, o akom by sa jej vo veľkochove ani nesnívalo.

Vyvrátim vám jeden mýtus - mýtus o špinavej svini. Nie je to pravda. Ošípaná je veľmi čistotná. Keď jej to veľkosť obydlia dovolí, nikdy si nebude špiniť tam, kde spáva. Mne sa osvedčila základná veľkosť 3 × 2 m.

Mladé prasiatko prechádza niekoľkými fázami vývoja. Malý ciciak (odstavča) by mal mať 8 týždňov a hmotnosť okolo 20 až 25 kg. Na jednej strane sa už zaobíde bez mlieka, no na druhej strane bielkoviny potrebuje a, samozrejme, mliekom nič nepokazíte. Pointa malochovu je, že kŕmite tým, čo máte alebo čo viete zohnať. Prasa je všežravec, základom kŕmenia býva obilie, zelené krmivo, ovocie, zelenina, bielkoviny…

Nevhodné je skrmovanie ovsa, raže, cibuľoviny, citrusy. Krmivo predkladajte vždy teplé, nie však horúce. Prasiatka to milujú. Názory na správne kŕmenie sa rôznia, ale v zásade platí, že každý si doma kŕmi tým, čo má k dispozícii. Veľká výhoda je v tom, že prasa zožerie prakticky všetko. Všetky radikálne zmeny robte podľa možnosti postupne.

Pri mäsovej svini je veľmi výhodné miešať objemové krmivo (žihľava, tráva, zelenina, ovocie) s koncentrovaným krmivom (šroty, zemiaky, pečivo, chleba, zvyšky z kuchyne). Vyvinie sa jej veľký objemný žalúdok, ktorý dokáže spracovať veľký objem krmiva. A keď sa rozhodnete, že chcete sviňu vychovať na masť a slaninu, začnete takúto pekne rozožratú sviňu kŕmiť po dosiahnutí asi 120 kg koncentrovaným krmivom a zmenšíte jej zelený výbeh.

Mnoho chovateľov ošípaných používa zjednodušený systém kŕmenia, keď si vyberie jednu z možností - suchý alebo mokrý spôsob. Suchý spôsob je výhoda pre veľkých chovateľov, pretože takéto kŕmenie sa dá zautomatizovať a minimalizuje podiel ľudskej práce. To v malochove vedia farmári využiť popri zamestnaní.

Registrácia chovu ošípaných

Áno, musíte. Postup vôbec nie je zložitý a podrobne vysvetlený je na stránke www.svps.sk. Ak nemáte prístup na internet, postupujete nasledovne:

  1. Na vašej Regionálnej potravinovej a veterinárnej správe (RVPS), obci alebo na regionálnom pracovisku Plemenárskych služieb SR, š. p., si vypýtate tlačivo „Registrácia chovu s jednou ošípanou na domácu spotrebu“.
  2. Tlačivo vypíšete a pošlete poštou na CEHZ (Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat), Rosinská cesta 12, 010 08 Žilina.
  3. CEHZ vám pridelí číslo farmy v tvare D12345, ktoré budete potrebovať pri nákupe malého prasiatka alebo pri hlásení domácej zakáľačky na príslušnú RVPS.

Ak ošípanú ešte len idete kupovať, vypíšete a pošlete na CEHZ aj tlačivo „Predaj ošípanej na domácu spotrebu“. Tlačivo získate takým istým spôsobom. Nezabudnite minimálne deň vopred nahlásiť RVPS domácu zakáľačku, je to zadarmo. Ale pokuta za nenahlásenie môže byť 400 až 1 000 €.

Na záver chcem podotknúť, že aj keď počet chovateľov ošípaných v pridomových chovoch bude asi naďalej klesať a klasické rodinné zabíjačky, karmíny či zakáľačky budú čoraz vzácnejšie, záujem o návštevu a ochutnávku verejnej zabíjačky enormne stúpa, lebo našim ľuďom táto tradícia začína chýbať.

Zdravie zvierat a manažment

Zdravie zvierat nie je zaručeným úspechom, a to ani vo vonkajšej maštali a vo vonkajších výbehoch. Väčšina spotrebiteľov spája s dobrými životnými podmienkami zvierat tri veci: väčšiu voľnosť pohybu, podstielku zo slamy a dostatok čerstvého vzduchu pre ošípané. Maštale s príťažlivou vonkajšou klímou však predstavujú pre prevádzkovateľa špeciálne výzvy - aj z hľadiska zdravia zvierat. Dôležitú úlohu tu zohráva správny manažment.

  1. Prievan je pre ošípané „jed“ a určite je rozhodujúcim spúšťačom mnohých ochorení dýchacích ciest, ale aj hnačka a obhrýzanie chvosta môžu mať pôvod v prievane. Preto je poloha a orientácia novostavby maštale veľmi dôležitá. Na väčšine miest prevládajú západné vetry. Niekedy však vietor prichádzajúci z východu môže spôsobiť problémy v maštali a ošípaným.
  2. Okrem svetového bodu treba brať do úvahy aj topografiu územia. V kopcovitých krajinách sú napríklad vždy oblasti, kde sa hromadí chlad alebo kde je obzvlášť silný vietor. Ak je to možné, nemali by ste tu zriaďovať vonkajšiu maštaľ.
  3. Ak sa plánuje viacero budov maštalí vedľa seba, vzdialenosti medzi budovami nesmú byť príliš malé. Pretože očakávaná ochrana pred vetrom môže rýchlo viesť k tunelovému efektu a vysokej rýchlosti vetra medzi budovami. Minimálna vzdialenosť závisí od výšky budovy: čím vyššia, tým väčšia musí byť vzdialenosť.
  4. Špecifikácie hygienického nariadenia o chove ošípaných platia aj pre vonkajšie maštale. Dôležité: V prípade epidémie, napr. v prípade prepuknutia afrického moru ošípaných možno nariadiť ustajnenie zvierat. Farmy do 700 miest na odchov alebo výkrm prasiatok alebo chovatelia prasiatok do 150 prasníc alebo kombinované farmy s maximálne 100 prasnicami musia zabezpečiť zariadenia na čistenie a dezinfekciu obuvi pri vchodoch do maštalí. Osoby mimo podniku môžu vstupovať do maštalí len s jednorazovým alebo podnikovým ochranným odevom. Krmivo a podstielka musia byť skladované tak, aby boli pre diviaky nedostupné. Na väčší počet zvierat sa vzťahujú vyššie požiadavky. Podnik musí byť oplotený a vjazd alebo vstup je možný len cez uzamykateľné brány. Na tento účel je potrebná šatňa v blízkosti firmy, ktorá má aspoň jedno umývadlo na ruky a prípojku vody s odtokom na čistenie obuvi.
  5. Aby bolo možné včas rozpoznať a ošetriť choré zvieratá, je dôležitý bezproblémový a maximálne bezbariérový prístup do kotercov a priestorov na výbeh. Pretože každú jednu ošípanú treba nájsť a skontrolovať pri každodennej kontrole. Ak sa ošetrovateľ nevie ľahko dostať do výbehu alebo musí ísť nejakou okľukou, frekvencia kontrol a kvalita pozorovania zvierat sa zhoršuje. Ideálne sú preto jednoduché exteriérové maštaľné dvere, cez ktoré sa farmár dostane vzpriamene do výbehu a v spodnej polovici ktorých je vybudovaný priechod pre ošípané. Dôležitý je však aj ľahký prístup do všetkých ostatných priestorov maštale, aby bolo možné kontrolovať kŕmenie, funkciu napájačiek...
  6. Cieľom je ponúknuť ošípaným rôzne klimatické zóny. Spravidla existujú dve alebo tri klimatické zóny - v závislosti od toho, či je stena k vonkajšiemu vývodu uzavretá alebo otvorená. V koterci sa často vytvára najteplejšia zóna s výškovo nastaviteľným krytom cez koterec. Vzdušný priestor pod krytom je však obmedzený. V dôsledku toho často nie je zaručená alebo aspoň je nedostatočná cirkulácia vzduchu až do najvzdialenejšieho rohu boxu. V týchto prípadoch musí byť konštrukčne zabezpečená dostatočná výmena vzduchu alebo dostatočný prísun kyslíka bez vytvárania prievanu. Dá sa to urobiť napríklad otvorením do riadiacej uličky.
  7. Skupinové koterce musia byť navrhnuté tak, aby sa ošípané nižšieho postavenia mohli vyhnúť ošípaným vyššieho postavenia. Je dôležité, aby koterce neboli príliš úzke. Pretože inak môže vysoko postavené prasa blokovať prístup do ohrievacej oblasti pod prístreškom. Alebo ošípaná nízkeho postavenia sa už neodváži opustiť teplejšiu oblasť kvôli zablokovanému východu a preto sa vyprázdni pod prístreškom. Podobné problémy môžu nastať, ak na jeden koterec existuje len jeden výstup do výbehu. Zablokovať ho môžu aj vyššie postavené prasatá. Toto je obzvlášť dôležité počas chladných nocí.
  8. Na odstránenie hnoja z výbehov sa oddeľovacie mreže vo väčšine maštalí s výbehom otočia do strany, ošípané sa presunú dovnútra a hnoj sa potom vytlačí nakladačom. S maštaľným hnojom sa však črevné ochorenia ako brachyspira, infekcie E. coli, PIA (Porcine Intestinal Adenomatosis) či salmonelóza šíria po celej dĺžke maštalí vo všetkých kotercoch. Je preto dôležité štrukturálne oddeliť rôzne vekové skupiny od seba alebo umiestniť ošípané v systéme in-out. V súčasnosti existujú aj systémy, v ktorých sa hnoj vytláča z výbehu na hnojovú dosku v kotercoch.
  9. V otvorených maštaliach sú automatické kŕmidlá často integrované do „prepážky“ kotercov, takže ošípané môžu prijímať potravu z oboch strán. V úzkych kotercoch je to z priestorových dôvodov pochopiteľné. Riešenie má však aj nevýhody. V prípade ochorenia nie je možné danú skupinu preliečiť antibiotikami, nieto ešte presne dávkovať účinné látky. Situácia sa stáva ešte problematickejšou, ak je automatické kŕmidlo integrované do každej priehradky koterca a nie len do každej druhej. Keďže sa však „stravujú“ aj obe susedné skupiny, presné dávkovanie liekov je takmer nemožné. Pretože nie je možné vysledovať, koľko krmiva ktorá skupina prijala z akého kŕmidla. Z tohto dôvodu by mal byť v každom koterci inštalovaný samostatný automat na kŕmenie, cez ktorý sa následne cielene podávajú lieky. To isté platí pre zásobovanie vodou, ak majú byť zvieratá v prípade potreby medikované cez napájačku. Ďalší problém nastáva v horúcich letných dňoch: voda v napájacích žľaboch sa môže značne zohriať a tým sa aj kontaminovať. Výsledkom môže byť náhla smrť zapríčinená klostrídiami vo vode. Preto je vhodné ošetriť pitnú vodu vo vonkajších maštaliach alebo v maštaliach s vonkajším výbehom, napr. z

Legislatívne zmeny a domáca zabíjačka po 01.09.2024

Štátna veterinárna a potravinová správa SR reaguje na niektoré príspevky, ktoré šíria obavy o tom, že sa končia domáce zabíjačky a úplne sa mení systém registrácie pre chovateľov, ktorí chcú dochovať ošípané vo svojom zariadení.

Je možné vykonať domácu zabíjačku aj po 01.09.2024?

ÁNO, domácu zabíjačku je možné vykonať aj po prvom septembri, rovnako ako doposiaľ,presunom na registrovaný „D chov“. Každá fyzická osoba si môže kúpiť ošípanú z registrovaného chovu a vykonať si vlastnú domácu zabíjačku na svojom dvore do 24 hodín od premiestnenia ošípanej.

Domácu zabíjačku môže vykonať naďalej aj fyzická osoba, ktorá chová jednu alebo viac ako jednu ošípanú a má zaregistrovaný klasický chov ošípaných (nie „D chov“).

Domáca zabíjačka do 24 hodín po 01.09.2024 - rovnako ako pred 01.09.2024, nič sa nemení.

Je možné dochovávať ošípanú na domáce zabitie?

ÁNO, každý občan SR si môže kúpiť ošípanú, dochovať do jatočnej hmotnosti a potom ju zabiť na domácu spotrebu.

Dochovanie ošípanej na zabitie - platné pred 01.09.2024

Prebehla registrácia „D chovu“, chovateľ mal povinnosť vyplniť registračné tlačivo, ktoré spolu s dokladom o premiestení ošípanej poslal do CRHZ predávajúci. Chovateľ „D chovu“ nemal povinnosť hlásiť do CRHZ zabitie ( preto aj zistenie Európskej komisie, že nie je prehľad či sa v D chove skutočne aj ošípaná nachádza)

Po 01.09.2024 tak môže naďalej konať t.j. môže dochovať ošípanú kúpenú pred 01.09.2024 na domáce zabitie, nemusí ju bezodkladne odporaziť, dochová ju a odporazí kedy potrebuje podľa vlastného uváženia o konaní domácej zabíjačky. Chov sa v tomto prípade nepreregistruje.

Ale v prípade, ak chce po 01.09.2024 do tohto chovu presunúť ošípanú na dochovanie je „D chov“ potrebné preregistrovať na klasický chov. Proces je jednoduchý a registrácia nie je spoplatnená. V takomto registrovanom klasickom chove môže chovateľ chovať aj viac ako 1 jednu ošípanú, čo v „D chove“ nebolo povolené.

tags: #jedla #povolené #pri #osipanej

Populárne príspevky: