Pstruh Dúhový a Jeho Rozmnožovanie: Vplyv na Slovenské Vody
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) sa pre svoju rýchlosť rastu, prispôsobivosť a výbornú kvalitu mäsa stal jednou z hlavných chovaných rýb u nás aj vo svete. Zároveň je najčastejšie vysádzanou lososovitou rybou do našich rybárskych revírov. Ale patrí skutočne do našich vôd? Prevládajú tu jeho pozitíva? Alebo sa stáva nežiaducim konkurentom pre pôvodné druhy?
Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Prvé ikry boli dovezené z Kalifornie do Nemecka už v roku 1881. Odtiaľ ho chovatelia ďalej rozšírili aj na naše územie. Hovorilo sa mu preto aj pstruh kalifornský dúhový.
Ryby sa vykrmovali mletým a predvareným hovädzím, alebo konským mäsom z porážok, či bitúnkov. Tržné - tzv. stolové pstruhy boli veľmi obľúbené hlavne v kúpeľných mestách ako napríklad v Piešťanoch, v Trenčianskych Tepliciach a inde. Skutočný rozmach chovu pstruha dúhového nastal až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v súvislosti so stále širším uplatnením granulovaných kompletných kŕmnych zmesí.
Jeho kladné vlastnosti nezostali bez povšimnutia ani u rybárskych hospodárov. Pstruh dúhový sa tak už od prvého dovozu začal uplatňovať nielen v podmienkach rybničných chovov, ale aj pri zarybňovaní voľných vôd. Tu sa výborne prejavila jeho vysoká prispôsobivosť novým podmienkam, minimálna vyberavosť v potrave a vysoká žravosť. Pstruh dúhový tak predstavoval spestrenie obsádky našich druhov rýb. Dnes sa pstruhom dúhovým pravidelne zarybňuje väčšina pstruhových či lipňových vôd.
Niet sa čomu diviť. Medzi rybármi je veľmi obľúbený hlavne preto, že sa do našich vôd dostáva takmer výlučne v konzumnej veľkosti s hmotnosťou 250 až 300 g. A pritom približne za polovičnú cenu, ako rovnako veľká násada pstruha potočného, resp. menej ako tretinu ceny lipňa. Niekedy sa vysádzajú aj veľké dúhaky s hmotnosťou až niekoľko kilogramov. Väčšinou ide o vyradené matečné ryby, ktoré tak predstavujú spestrenie niektorých väčších rybárskych revírov. Rovnakej popularite sa takéto megapstruhy tešia aj na rybárskych pretekoch, alebo na súkromných rybárskych revíroch.
Pstruh dúhový úspešne vyplnil aj medzeru v zdevastovaných podhorských tokoch, kde po zimných náletoch kormoránov nezostalo z populácie lipňa prakticky nič a zo pstruhov potočných len ojedinelé jedince. Ľahko dostupné násady konzumných dúhakov tak umožnili rýchle opätovné oživenie týchto vôd. Samozrejme, je to len dočasné riešenie problému, ktorý nezavinili rybári. Do jesene väčšinu z nich športoví rybári odlovia. Avšak vysadzovať drahé násady pstruha potočného, lipňa, či hlavátky preto, aby sa najbližšiu zimu stali opäť ideálnym krmivom pre invázneho kormorána, je čistým plytvaním.
Pstruh dúhový sa tak pomaly dostáva do popredia, pred pstruha potočného a lipňa, a stáva sa hlavným druhom lososovitých rýb, loveným v našich rybárskych revíroch. Niet pochýb o tom, že pôvodná populácia rýb má vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi.
Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte pred nedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných dnes často trpia nedostatkom vody. Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy, alebo dokonca úplne vysychajú! Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak.
Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenia nie je vôbec jednoduché. Niekedy nám práve násady pstruha dúhového môžu pomôcť udržať pôvodné populácie pstruha potočného. Hospodári cieleným vysadzovaním dúhakov, pred začiatkom pstruhovej sezóny, zamerajú pozornosť rybárov práve na tieto konzumné ryby. Pstruhy potočné tak zostávajú, do určitej miery, chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb.
No napriek tomu by som, hlavne do menších pstruhových potokov, dúhaka príliš neodporúčal. Obzvlášť nie tam, kde ešte prebieha prirodzený neres pstruha potočného. Aj tu do určitej miery funguje potravná konkurencia, ba dokonca aj kanibalizmus. No zdá sa, že v tomto smere je stále úspešnejší a agresívnejší pstruh potočný.
V žalúdku ulovených dúhakov som ešte nikdy nenašiel pstruha potočného, naopak, u väčších pstruhov potočných som bežne nachádzal menšie, zakrpatené dúhaky. Veľké jedince pstruha potočného sú už silne teritoriálne a kanibalizmus u nich nie je výnimkou.
Pstruhy dúhové odchované na granuliach sa len ťažko učia loviť rybičky a postupne prechádzajú hlavne na bentickú potravu - kôrovce a larvy vodného hmyzu, alebo sa živia náletovým hmyzom. Dúhak si rozhodne nájde svoje miesto vo väčších pstruhových a lipňových vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v stojatých pstruhových vodách nachádza ideálne podmienky.
Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Nie sú výnimkou prírastky pol kila ročne, u väčších jedincov dokonca ešte viac. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov a rovnako aj ich stolová hodnota je porovnateľná s lososom. Ba povedal by som, že ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž odchované na prirodzenej potrave a aj ich sýtočervená farba svaloviny nie je zo syntetiky, ale z čisto prírodných karoténov.
Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia! Samozrejme, to nie je len úloha rybárskeho hospodára, rybárskej stráže, Rady SRZ..., ale každého z nás. O revíry sa totiž treba neustále starať, nielen za každú cenu loviť ryby. A nielen pstruha potočného, ale rovnako aj lipňa.
Zatiaľ ich zvýšená ochrana nie je priamo v zákone, ale aj dnes je dosť možností ako ich viac chrániť. Najjednoduchšie je zvýšenie lovnej miery. Napríklad zvýšenie na 35 cm by mohlo zabezpečiť, aby sa z revíru nevylovili všetky matečné ryby. Tie sú základom pre prirodzený neres a zdrojom kvalitného životaschopného potomstva.
Prírode je potrebné pomáhať, ale nie ju zastupovať. Preto sa nespoliehajme len na zarybňovanie. Zriadenie chránenej rybej oblasti je ďalšou možnosťou ako chrániť pstruha potočného, lipňa, rovnako aj ďalšie ryby. Každej vode prospeje aspoň malý úsek, kde môžu ryby nerušene rásť a rozmnožovať sa. Určitý kompromis predstavujú revíry „Bez privlastnenia si úlovku“.
Aj to je jedna z možností, ako sa na rybárskom revíri nevzdať športového rybolovu a zároveň udržať vyššiu hustotu obsádky rýb. Dnes je stále viac športových rybárov, ktorí úplne všetky ulovené ryby púšťajú. Pokiaľ potrebujú ryby na konzum, tak si ich radšej kúpia v obchode. Väčšinou to robia z presvedčenia, že práve takto naše ryby a prírodu najviac chránia. Pokiaľ chceme prírodu skutočne chrániť, tak by sme mali využívať predovšetkým naše miestne zdroje a rozumne hospodáriť.
Aj pstruhy z obchodu sú predsa odchované na kŕmnych zmesiach, ktorých podstatnú zložku tvorí rybia múčka. Tá je vyrobená z rýb odlovených v oceáne, následne spracovaných, vysušených, prepravených cez pol zemegule, ďalej upravovaných miešaných, granulovaných, opäť sušených, balených a prepravovaných... A to je len krmivo! Navyše, aj zdroje týchto „kŕmnych“ rýb, sú obmedzené.
Ďalej sa k nám konzumné ryby musia prepraviť, chladiť, alebo mraziť... Koľko je na to všetko potrebnej energie, pohonných hmôt...? Načrtol som tu niekoľko problémov spojených so pstruhom dúhovým, a nielen s ním. Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb.
Zaujímavé je, že nebolo dokonca preukázané ani úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovaných násad. No ani pstruh potočný ani dúhak nám problémy pri obhospodarovaní pstruhových a lipňových vôd nepomôžu vyriešiť. Dúhak, rozhodne má svoje miesto vo väčšine našich vôd, ale aj tu je potrebné jeho vysadzovanie zvažovať, nerobiť unáhlené, paušálne rozhodnutia.
Výskyt a Popis
Výskyt: Pochádza z Ázie a Severnej Ameriky. Pre rybárstvo sa rozšíril aj do Európy. Bol vysadený do tokov Slovenska, kde sa prispôsobil našim vodám. Vyhovujú mu čisté vody bohaté na kyslík. Jeho úkrytom sa stávaju skaly, dutiny(korene). Pstruha dúhového možno nájsť napr.
Popis: Jeho najtypickejším znakom je fialová až červená dúha na tele.
Pstruh dúhový sa vzhľadom dosť podobá pstruhu potočnému, odlišuje sa ale výrazne fialovo dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a tiež dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný. Telo má pretiahnuté, trocha sploštené s vysokým chvostovým steblom. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou opäť nechýba tuková plutvička. Na chvostovej a tukovej plutve je množstvo tmavých škvŕn a bodiek. V bočnej čiare má 135 až 150 malých šupín. Medzi bočnou čiarou a tukovou plutvičkou je 14 až 19 (zväčša 16 šupín) vrátane šupín bočnej čiary. Rypák je tupý, ústna štrbina široká.
Horné a dolné žiabrové výrastky prvého žiabrového oblúka sú gombíkovité, stredné paličkovité. Ozubené čeriesla majú na doštičke zväčša 4 zuby za zadnom okraji, zadná časť je silne zahnutá, s 1 až 2 radmi zubov. Sfarbenie tela je podľa prostredia. Na rozsiahlych nádržiach je svetlo modré až strieborné, v riekach a potokoch skôr tmavšie, do hnedozelená. Zadný okraj chvostovej plutvy je mierne vykrojený v troch miestach, neskôr je úplne rovný.
V období rozmnožovania sa pstruh dúhový vyznačuje silným migračným pudom a tiahne vysoko proti prúdu riek. Je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu a v Severozápadnej Ázii. Druhotne bol vysadený v mnohých miestach Severnej Ameriky, v Európe, Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Afrike. V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a to od britských ostrovov cez časť Islandu, Škandinávsky polostrov, po jej južnejšie časti, od Španielska cez Francúzsko, sever Talianska, časť grécka, a Rusko. Veľmi rozšírený je aj v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou. Obýva rieky, riečky, potôčiky, podhorské ale aj nížinné nádrže. Migrujúca forma žije prevažne v mori a v ústiach riek.
Pstruhy dúhové na rozdiel od pstruhov potočných nie sú stanovištné ryby, a často migrujú. Ale aj tu je výnimka, veľké jedince často majú svoje stanovište na riekach v okolí rôznych prekážok. Na nádržiach ryby migrujú v húfoch za potravou. Pstruh dúhový nie je taký náročný na teplotu a okysličenosť vody ako pstruh potočný. Teplota na povrchu hladiny môže dosiahnuť aj 26 až 28 °C. Pstruhy dúhové sa môžu chovať aj v mori, kde je ich rast ešte rýchlejší. Stanovišťa pstruha dúhového na rieke sú takmer zhodné so stanovišťami pstruha potočného, s výnimkou silných prúdov. Račej sa zdržiavajú v hlbokých tíšinách a víroch, ale aj tu je výnimka.
Pstruhy dúhové majú veľmi podobné potravné spektrum ako pstruhy potočné. Plôdik sa spočiatku živí dafniami, nálevnikmi, ale veľmi rýchlo prechádza na hrubšiu potravu v podobe hmyzu, kôrovcov a ešte v priebehu prvého roka života na vodné slimáky a rybky. Na jazerách tvoria hlavnú zložku ich potravy pakomáre a komáre, ktoré sa tam hojne vyskytujú. Taktiež lovia rôzne nymfy, podenky, typule, larvy pošvatiek a potočníkov. Vo vodách kde sa vyskytuje veľa plôdiku kaprových rýb, si pstruhy rýchlo zvyknú na spestrenie svojho jedálneho lístka touto výživnou potravou.
Nie je nič neobvyklé nájsť u 30 cm pstruha dúhového plotičky o veľkosti 10 cm. Pstruh dúhový je v tejto veľkosti dravý ako šťuka, a hejno týchto malých rybiek pri love často ženie až ku brehu do plytčín, kde ich nenásytne loví. Za búrkového počasia pstruhy dúhové často plavú tesne pod hladinou a za silného vetra tam lovia potravu. V takom čase často plávajú do hĺbok proti vetru, a keď dorazia k protiľahlému brehu, hľadajú potravu vo vodnom stĺpci alebo priamo na dne. Pri kľudnej hladine a bezvetrí pstruhy dúhové často zbierajú z hladiny malý hmyz. Pri rojení hmyzu pstruhy lovia stúpajúce nymfy.
Ochrana: Pstruh dúhový je chránený od 1. Januára do 15.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie: Pstruh dúhový sa neresí tak intenzívne ako Pstruh potočný, vzhľadom k tomu, že mu podmienky u nás nie úplne vyhovujú. Preto býva do tokoch nasadený z umelých odchovov. Neresí sa na jar v marci až v máji.
Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí podľa teploty vody a formy od novembra do mája. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Pri teplote vody okolo 7 °C trvá inkubačné obdobie približne dva mesiace. Žĺtkové vrecúško sa vstrebe za jeden až dva mesiace. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného. Forma pstruha dúhového v Amerike nazývaná steelhead je veľmi putovný druh, tak ako pstruh morský. Do sladkých vôd podniká dlhé trecie ťahy.
Prirodzené rozmnožovanie: dospieva vo veku 1-4 roky, trenie prebieha od konca marca do konca apríla. K výteru dochádza v prúdivých miestach, kde samice, v menšom počte aj samce, vytĺkajú do štrkopieskového dna miskovité hniezdo, do ktorého sú ukladané ikry.
V súčasnosti existujú už formy chovaného pstruha dúhového vytierajúce sa počas celého roka, pričom výter môže byť riadený svetelnými a teplotnými podmienkami. Jedná sa však stále, ako bolo uvedené vyššie o druh - pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss (Walbaum, 1792 )).
Jedným z faktorov limitujúcich prirodzenú reprodukciu pstruha dúhového v ostatných povodiach sú nízka teplota vody a vysoké prietoky v období neresu.
Podmienky Chovu
Pre domáci chov pstruha dúhového je potrebné zabezpečiť:
- Kvalitu vody: Obsah kyslíka 9-11mg/l (kritická hranica 4-6mg/l). V domácich podmienkach a záhradných jazierkach je potrebné neustále vzduchovať vodu pomocou vzduchovacích kompresorov. V zimnom období sa pomocou vzduchovania zamedzí súvislej tvorbe ľadu a zároveň vzniknuté plyny unikajú smerom von.
- Studničnú vodu: Väčšinou sa jedná o vodu s nízkym obsahom kyslíka, preto je potrebné obohatiť ju kyslíkom. Jednoduchý výtok z hadice pri dopúšťaní čerstvej studničnej vody nestačí.
- Filtráciu: Pri zvýšenom množstve rýb je potrebná kvalitná filtrácia s vysokým biologickým výkonom.
Tabuľka: Parametre Vody pre Chov Pstruha Dúhového
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Obsah kyslíka | 9-11 mg/l (kritická hranica 4-6 mg/l) |
| Teplota vody | Optimálna teplota závisí od fázy chovu |
Správne kŕmenie je kľúčové pre zdravý rast rýb. Krmivo podávajte raz denne, vždy v rovnakom čase. Množstvo krmiva by malo byť také, aby ho ryby zjedli do 5-15 minút.
Chov pstruhov dúhových v bazénoch, rybníkoch i klietkach ponorených vo vode priehradných nádrží dnes nesie všetky známky moderných hospodárskych veľkochovov vrátane pobytu množstva rýb v relatívne stiesnenom priestore a automatického kŕmenia granulovanými kŕmnymi zmesami.
Pstruh dúhový chov v jazierku-Xtremekoi
História Chovu v Európe a na Slovensku
Pstruh dúhový bol prvý krát dovezený do Európy - Nemecka v r. 1880. Roku 1880 doviezol barón Révay prvé oplodnené ikry pstruha dúhového a sivoňa potočného (amerického pôvodu) a vysadil ich do Štiavničky v povodí Váhu.
Dovozy ikier prerušené prvou svetovou vojnou boli obnovené po jej skončení. Pstruh dúhový sa stal obľúbenou rybou, plne sa osvedčil v rybníkoch ale v tečúcich vodách nádeje rybárov sklamal. Z väčšiny tokov sa po určitej dobe vytratil. Príčinu tejto „túlavosti“ videli chovatelia i odborní pracovníci v tom, že do Európy bola dovezená nielen stanovištná forma pstruha dúhového, ale i ťažná forma a ich kríženci. Preto rybárski odborníci hlavne v súvislosti s ďalšími dovozmi z USA, sa začali zaujímať o pôvod dovážaných pstruhov.
Koniec druhej svetovej vojny zasadil chovu pstruha dúhového ťažkú ranu. Väčšina generačných rýb bola zničená. Preto ihneď po oslobodení po jednaní s dánskymi firmami Sydjysk Damkultur v Vejen a Vestdysk Damkultur z Vemb bol uskutočnený dovoz ikier pstruha dúhového a pstruha potočného. V r. 1947 prišlo do vtedajšieho Československa 10 605 000 ikier pstruha dúhového. Slovensko obdržalo z tejto zásielky 4 milióny ikier.
Príprava Pstruha Dúhového
Príprava pstruhov je úplne jednoduchá, stačí ich zvnútra aj zvonka krátko opláchnuť pod tečúcou vodou a potom dôkladne osušiť kuchynským papierom. Potom dať na gril, na pekáč, alebo na panvicu. Tejto lahodnej rybe najlepšie vyhovuje jednoduchá príprava s minimom prísad (jemné bylinky, rasca, citrón, kuriatka, mandle, biele víno), pstruha možno celého alebo ako filetu upiecť na masle, grilovať s brušnou dutinou naplnenou bylinkami, pošírovať, smažiť alebo piecť v alobale. Vynikajúci je tiež nakladaný či údený.
Najpopulárnejšími spôsobmi prípravy sú pstruh namodro varený v ochutenom vývare s trochou vínneho octu alebo smažený na mlynársky spôsob obalený v ochutenej hladkej múke.
Grilovaný pstruh s citrónom a rozmarínom
tags: #pstruh #dúhový #rozmnožovanie
