Ako pestovať kel kučeravý: Podrobný návod

Chutný kel nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Táto zelenina navyše dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zime. Kel je veľmi zdravý. Obsahuje vitamíny C, B a E, karotén, kyselinu listovú, vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén. Má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu.

Kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica) je výživná listová zelenina známa vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Podľa výživových databáz obsahuje varený kel až 547,39 μg vitamínu K na pohár, čo predstavuje 456 % dennej odporúčanej dávky (University of Rochester Medical Center, 2024). Kel je odolná rastlina, ktorú možno sadiť od apríla do mája. Neskoré odrody je možné vysádzať aj v júni.

Poznáte túto na pestovanie nenáročnú listovú zeleninu s charakteristickou chuťou? Listový kučeravý kel, ale aj jeho ozdobné kultivary môžeme pridávať do polievok, prívarkov, fašírok či do smoothie. Obsahuje vitamíny, najmä E, B, C, betakarotén, kyselinu listovú, vlákninu.

Kel (Brassica oleracea var. acephala) je jednou z najvýživnejších a najodolnejších zelenín, ktorá sa v posledných rokoch stala veľmi populárnou. Vďaka vysokému obsahu vitamínov A, C a K, ako aj vlákniny a antioxidantov, je kel považovaný za superpotravinu. Pestovanie kelu je jednoduché, a preto sa hodí do každej záhrady.

Kel patrí medzi najstaršie pestované druhy zeleniny. Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.

Kel kučeravý je nenáročná zelenina, rastie i vo vyšších polohách a nie je tak náročný na pestovateľské podmienky ako iné druhy hlúbovej zeleniny. Pestuje sa ako následná plodina. Vhodnou predplodinou je napr. šalát alebo kaleráb.

Kel kučeravý je odolný voči nízkym teplotám - zelené odrody vydržia teplotu -15 °C, fialové i väčšie mrazy. Listy možno teda zberať postupne v priebehu celej zimy.

Kel kučeravý, listový, mrazuvzdorný NERO DI TOSCANA, známy aj ako „Toskánsky kel“, je silne a bujne rastúca rastlina s modrozelenými listami, ktoré majú výrazné hrbolčeky. Táto odroda je mrazuvzdorná a poskytuje kvalitné listy aj v zimných mesiacoch. Nemá zvláštne nároky na pôdu a znesie aj horšie podmienky ako ostatné hlúboviny.

Nastáva obdobie, ktoré je na čerstvú zeleninu veľmi chudobné. V pivnici mávame už len mrkvu, petržlen či kapustu. Existuje však niekoľko zeleninových druhov, ktoré možno zberať v priebehu zimy. Nie je ich veľa - cibuľa zimná, pór zimný, ale hlavne kel kučeravý, ktorý je ideálny na zimný zber vďaka svojej mimoriadnej otužilosti. Je to tradičná zelenina, už starí Rimania pestovali niekoľko podobných typov, blízkych príbuzných botanického druhu Brassica oleracea.

Druhy kelu

Existuje niekoľko druhov kelu, ktoré sa líšia tvarom a farbou listov:

  • Kučeravý kel (Curly kale) - Tento druh kelu má tmavozelené, kučeravé listy a je najčastejšie pestovaným typom.
  • Čierny kel (Lacinato kale alebo toskánsky kel) - Tento druh kelu má dlhé, úzke, tmavozelené listy, ktoré pripomínajú dinosaurovú kožu.
  • Červený ruský kel - Má fialové stonky a modrozelené listy, ktoré sú jemnejšie a sladšie ako u ostatných druhov.
  • Kel sibírsky - Je veľmi odolný voči chladu, vďaka čomu je vhodný pre pestovanie v chladnejších oblastiach.

Ako vyzerá kel kučeravý?

Tento kel netvorí pevnú hlávku, na stonke vyrastajú striedavo usporiadané veľké listy. Najčastejšie majú sivozelenú farbu a veľmi skučeravené okraje, vyšľachtené odrody však môžu byť skučeravené oveľa menej a líšia sa aj farbou. Okrem rozličných odtieňov zelenej bývajú fialové, modrozelené či sfarbené do červena.

V závislosti od odrody rastliny dorastajú do rôznej výšky, podľa čoho sa delia na nízke (15 až 20 cm), polovysoké (30 až 60 cm) a vysoké (viac ako 90 cm), pričom do záhrad sú vhodnejšie nižšie odrody.

Pestovanie kelu kučeravého

Pestujte si dokonalý kel zakaždým!

Pestovanie kelu je jednoduché, ak sa dodržiavajú niektoré základné zásady:

  1. Čas výsevu a predpestovanie sadeníc: Kel môžeš vysievať priamo do záhrady, keď pominie riziko mrazov a pôda sa zohreje aspoň na 10 °C. Alternatívne, môžeš s výsevom začať v interiéri už 6-8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi.
    • Výsev do záhona: Ak vysievaš semená priamo do záhrady, vysievaj ich do hĺbky asi 1 cm a do riadkov vzdialených 30-45 cm od seba.
  2. Slnečné stanovište alebo polotieň: Kel obľubuje slnečné miesta, no dokáže rásť aj v polotieni. Ak ho pestuješ v polotieni, môže to predĺžiť obdobie zberu, pretože rastliny nebudú tak rýchlo vyčerpané.
    • Príprava pôdy: Pred výsadbou do pôdy zapracuj organické látky, ako kompost alebo organické hnojivo, aby si zlepšil štruktúru pôdy a dodal jej potrebné živiny.
  3. Pravidelné zavlažovanie: Kel vyžaduje pravidelné zavlažovanie, aby si zachoval vlhkosť v pôde, no vyhni sa nadmernému premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.
    • Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať stálu vlhkosť v pôde a zároveň znižuje výskyt buriny.
  4. Dusík pre rast listov: Kel je rastlina, ktorá potrebuje dostatok dusíka, aby mohla rásť silné a veľké listy.
    • Pred výsadbou zapracuj do pôdy organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost, a počas vegetačnej sezóny pravidelne prihnojuj.
  5. Škodcovia a choroby: Kel je náchylný na rôznych škodcov, ako sú vošky, slimáky, húsenice kapustových motýľov a kapustovité mušky.
    • Prírodné ochranné prostriedky: Ak spozoruješ vošky alebo húsenice, môžeš použiť prírodné insekticídy, ako neemový olej, alebo ich ručne odstrániť.
    • Kel môže byť náchylný na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka a plesne, najmä ak je vlhké počasie.
    • Aby si predišiel šíreniu chorôb, dbaj na správnu cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievaj pôdu.
    • Rotácia plodín: Aby si predišiel chorobám a škodcom v pôde, každý rok men striedaj miesto, kde pestuješ kel.
  6. Zber: Kel môžeš začať zbierať, keď rastlina dosiahne výšku 20-30 cm. Najlepšie je zbierať listy postupne od spodnej časti, čo podporí ďalší rast nových listov.
    • Zber po mraze: Kel je odolný voči mrazom, čo ho robí skvelou plodinou pre jesenné a zimné záhrady. Po prvom mraze budú listy kelu jemnejšie a sladšie, čo zlepší jeho chuť.

Kel kučeravý sa seje priamo na záhon v máji až júni do hĺbky 1-2 cm. Doba klíčenia je okolo 1-3 týždne.

Kel kučeravý NERO DI TOSCANA vysievame do skleníka od marca do apríla alebo priamo na záhon od apríla do mája. Sadenice presádzame na stále stanovisko od apríla do júna do rozostupov 70 x 60 cm.

Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní.

Termín na siatie pre skoré a vysoké odrody je koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna. Kel kučeravý má rád vzdušnú pôdu. Počas pestovania ju preto skyprujte. Po dorastení do veľkosti dvoch až troch listov jednoťte porast tak, aby boli rastliny v riadku vo vzdialenosti 40 - 70 cm.

Kel kučeravý pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vysievame koncom mája až do polovice júna do výsevných debničiek, tzv. jiffi zakoreňovačov alebo priamo do záhona do riadkov (hĺbka 1 - 2 cm). Výsevy môžeme preventívne ošetriť proti padaniu klíčnych rastlín, buď chemicky (napr. Previcur), alebo pomocou užitočných mykoorganizmov. Udržiavame ich vlhké.

Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm.

Je to dvojročná rastlina, v prvom roku vytvorí listy a v druhom roku vyrastá kvetná stonka s podobnými kvetmi, ako majú iné hlúboviny. Pestuje sa zo semien. Treba ich vysiať v máji až júni priamo na záhon v spone 50-60 x 50 cm. Rastlinky potom treba vyjednotiť.

Môžete si tiež predpestovať sadenice z marcovej sejby, ktoré vysaďte v apríli alebo máji. Priesady by mali mať 5 až 8 pravých listov. Pri tomto spôsobe pestovania získate silné rastliny, ktorých listy sa zberajú postupne od októbra počas celej zimy.

Listy možno zberať postupne v priebehu celej zimy. Zozbierané listy možno skladovať zamrazené, podobne ako napr.

Na pôdu je kel najmenej náročnou hlúbovinou, rastie takmer v každej pôde. Na jeseň sa odporúča pridať do nej maštaľný hnoj alebo kompost. Stanovište by malo byť na priamom slnku, kel však znesie aj polotieň. V lete je dôležitá pravidelná zálievka a rastliny privítajú prevzdušnenie a odburiňovanie pôdy.

Ide to aj netradične. Kel sa dá pestovať aj systémom „baby leaf“, ktorý je známy skôr pri šalátoch, eruke (rukole) alebo žeruche. Mladé rastliny vysejte nahusto a zberajte vtedy, keď dorastú do výšky 15 až 20 cm. Môžete ich vysiať aj ako druhú kultúru, na záhony, z ktorých ste v lete pozberali cesnak alebo skoré zemiaky. Ich listy sú jemnejšie a krehkejšie, ako majú dospelé rastliny, pričom si zachovávajú vysoké nutričné hodnoty. Vytvára zvlnené listy zeleno fialovej farby.

Tipy pre úspešné pestovanie

Tu je niekoľko ďalších tipov pre úspešné pestovanie kelu:

  • Kel môžete vysádzať na jar, približne 6-8 týždňov pred posledným mrazom, alebo na jeseň, aby ste mali úrodu v zime.
  • Kel potrebuje pravidelné polievanie, najmä v horúcich letných dňoch.
  • Kel potrebuje pôdu bohatú na dusík, preto sa odporúča používať organické hnojivá alebo kompost, najmä počas vegetačného obdobia.
  • Áno, kel je možné pestovať aj v kvetináči, pokiaľ má dostatok priestoru pre korene.
  • Kel môžete začať zberať asi 70-90 dní po výseve, keď má listy veľké a zdravé.

Pri skladovaní listy zhorknú. Na zber sú vhodné mladé jemné listy a zberať môžete aj celé hlávky.

Starostlivosť o pôdu a hnojenie

Kel pochádza z mierne vlhkých oblastí, preto vyžaduje priepustnú, mierne ílovitú a humóznu pôdu. Ideálna je hlinitá pôda, ktorá zadržiava vlahu, ale zároveň nezostáva premočená.

Kel je citlivý na nadmerné hnojenie dusíkom - jeho prebytok vedie k mäknutiu listov a vyššej náchylnosti na škodcov. Odporúča sa používať prírodné a vyvážené formy hnojív. Vhodné možnosti zahŕňajú:

  • vermikompost a frass (hmyzí trus),
  • minerálne hnojivá s vyváženým NPK pomerom (napr.

Miesto, kde plánujete kel vysiať, pohnojte na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom.

Čo obsahujú listy kelu?

Konzumnou časťou kelu kučeravého sú listy, ktoré sú prispôsobené na to, aby prečkali nepriaznivé klimatické podmienky. Preto sú tuhšie ako napríklad vnútorné listy kapusty hlávkovej. Ich pevnejšia štruktúra je však vyvážená vysokou nutričnou hodnotou.

Tak ako v ostatných hlúbovinách z rodu Brassica, aj v keli sa nachádzajú glukosinuláty, sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Listy sú tiež bohatým zdrojom draslíka, železa, betakaroténu, vitamínov C, A, E a vitamínov skupiny B. Nezanedbateľný je obsah kyseliny listovej a jej derivátov - folátov, ktorých nedostatkom ľudia trpia vďaka nevyváženej strave. Surové listy kelu sú počas zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý záhradka ponúka.

V angličtine používaný názov tohto kelu je kale, má keltský pôvod a je odvodený od latinského slova cauli, ktorým Rimania označovali kel.

Kel a jeho príbuzní

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov.

  • (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.
  • (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
  • (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var.

Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.

Pustite sa tento rok do pestovania tejto zdravej zeleniny aj vy.

Kel je jednou z najzdravších zelenín, ktorú môžete pestovať vo svojej záhrade. S dodržiavaním týchto tipov na pestovanie dosiahnete bohatú a zdravú úrodu.

Kel kučeravý je nenáročná, no veľmi výživná zelenina, ktorá si nájde miesto v každej záhrade. Ak mu zabezpečíte kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku a vyvážené hnojenie bez nadbytku dusíka, odmení sa vám bohatou a zdravou úrodou.

… kel kučeravý patrí do čeľade kapustovitých? Prvé formy kapustovitej zeleniny sa konzumovali už v starom Egypte. Ďalšie výrazné šľachtenie prebehlo v Európe v stredoveku (12. - 15. storočie).

Listy bez tvrdých častí roztrháme, rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom.

Nutričné hodnoty vareného kelu (na 1 šálku)
Živina Množstvo % odporúčanej dennej dávky
Vitamín K 547,39 μg 456%
Vitamín A - -
Vitamín C - -

tags: #kel #kučeravý #pestovanie

Populárne príspevky: