Koľko sadbových zemiakov potrebujete na hektár a ako si naplánovať úrodu?

O tom, že na Slovensku máme vhodné podmienky na výrobu sadivových zemiakoch niet pochýb. Otázkou je, prečo vlastne každoročne klesajú výmery množiteľských plôch zemiakov na Slovensku?

Spotreba a pestovanie zemiakov na Slovensku

Zemiakarsky a zeleninársky zväz SR každoročne organizuje Deň poľa zemiakov - privítanie novej úrody. Na poslednom ročníku, ktorý sa konal 30. júna 2023, vystúpili aj zástupcovia množiteľskej firmy Europlant šľachtiteľská spoločnosť, s r. o., s prednáškou: „Výroba sadiva na Slovensku“.

V ich prednáške uvádzajú, že v roku 2022 bola zberová plocha na Slovensku 5 734 hektárov, na ktorej sa urodilo 130 632 ton zemiakov. Priemerná úroda zemiakov bola 22,78 tony z hektára. Aby sme zberovú plochu vedeli vysadiť, potrebujeme 22 936 ton sadiva zemiakov, pri priemernej spotrebe štyri tony sadbových zemiakov na hektár. Z uvedených čísel si vieme vypočítať možnú a potrebnú plochu množenia sadivových zemiakov, ktorú potrebujeme na vyprodukovanie zberovej plochy z roku 2022.

V roku 2023 vyrábali na Slovensku sadivo títo dodávatelia: Europlant šľachtiteľská spol. s r. o., Slovbys, s.r.o., Norika Slovensko, s.r.o., Ján Komár, SHR a Osivo Zvolen.

Hlavná úloha pri výrobe sadiva je zachovať vitalitu a biologickú výkonnosť sadiva. Pri vírusových ochoreniach robí množiteľom problém každoročný pokles účinných látok v prostriedkoch na ochranu rastlín. Po mnohých rokoch sa znova objavuje vírus zvinutky zemiakovej. V zahraničí pri znižovaní počtu účinných látok sú nasadzované minerálne oleje, ktoré žiaľ v našej krajine nie sú povolené.

Bernina je poloskorá šalátová a prílohová odroda, výbornej kvality a chuti, pevnej konzistencie, vhodná na šúpanie. Bernina je typická šalátová odroda, ktorá vyniká krásnou sýto žltou dužinou, farebnou stabilitou, vzhľadovo príťažlivými dlho-oválnými hľúzami s hladkou šupkou a plytkýi očkami, tak že vo svojom segmente vystupuje do popredia. Bernina môže byť sadená so sponom 30-32 cm (t.j. 43000 rastlín na hektár, pri triedení 35/55). Pri vyššom cielovom triedení je možno štandardný spon zvýšiť o 2 cm. Štandardnú hĺbku sadenia možno na silne úrodných miestach zvýšiť o 2 cm, s tým, že prekrytie pôdou smie byť max. 17 cm. Bernina má vynikajúce kľudové obdonie, tesne pred sadením je vhodným tepelný šok. Bernina je vďačná za harmonické hnojenie.

Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť. Ako na to, aby sa nám v pestovaní zemiakov dobre darilo:

1. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií.
2. Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu.
3. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor.
4. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré.
5. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky.
6. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny.
7. Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody.
8. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne.
9. Vždy až po odkvete.
10. Aktuálne programové obdobie EÚ sa už o niekoľko dní preklopí do druhej polovice, a Slovensko z projektových podpôr zatiaľ nevyčerpalo ani euro.

Zemiaky sa u nás pestujú na ploche 5 428,18 hektárov (ha), z toho skoré zemiaky zaberajú plochu 1 033 ha a výnosnosť dosiahla 24,92 tony/ha.

Bez potrebných certifikátov z tejto skúšobnej stanice je nemožné predávať sadbové zemiaky v SR ani v zahraničí.

Plánovanie záhrady pre bohatú úrodu

Ak ste sa rozhodli pestovať vlastnú zeleninu, chcete sa predsa dočkať bohatej úrody. Správna poloha, dobrá organizácia a plán výsadby sú pre dosiahnutie tohto sna nevyhnutné.

Ešte predtým ako sa pustite do vysievania prvých priesad, je práve toto obdobie vhodné na plánovanie vašej budúcej zeleninovej záhrady. Jej veľkosť by mala byť priamoúmerná potrebám vašej rodiny. Uvedomte si, že všetky pestované plodiny vyžadujú vašu neustálu prítomnosť, starostlivosť a kopu času. Príliš bohatá úroda vám v konečnom dôsledku prinesie viac starosti ako radosti. Pri dodržaní osevného postupu sa priemerne na jedného člena rodiny doporučuje 100 m², čiže pre priemernú rodinu je rozumným riešením plocha užitkovej časti záhrady asi 350 až 500 m2.

Správna poloha

Pre správny rast pestovaných plodín je ich umiestnenie v záhrade prinajmenšom kľúčové. Zeleninovú záhradu orientujte najlepšie k juhu alebo juhozápadu, čím zaistite rastlinám dostatok svetla. Zo severnej strany ich chráňte výsadbou vyšších drevín, krov či živého plota, ktoré zmiernia rýchlosť vetra. Zároveň myslite na to, že v tieni vám zelenina len ťažko porastie a stromy vysaďte v dostatočnej vzdialenosti.

Sklon záhrady

Ak je sklon vašej záhrady viac ako 8 percent, je nutné vytvoriť terasovitý systém pestovania. Nerovný terén by zapríčinil nielen nepohodlnú údržbu, ale i nedostatok vlahy. Vlastná studňa na pozemku je v tomto prípade vynikajúca investícia, ktorá sa vám stonásobne vráti. Rozmiestnenie nádob na zachytávanie dažďovej vody by malo byť tiež samozrejmosťou. Neustále rozmotávanie a presúvanie hadíc na pozemku zaberie dosť času, a navyše ľahko môžete zničiť pestované rastliny.

Ak nie ste nadšencom kvapkovej závlahy, vytvorte si aspoň základnú vetvu a zakopte do hĺbky aspoň 50 cm systém plastových hadíc s ventilmi, na ktoré ľahko pripevníte hadicu.

Kompost

Mať kompostovisko v záhrade prináša nesporne veľa výhod. Efektívne využijete prakticky všetok biologický odpad zo záhrady a z domácnosti, čím znížite množstvo komunálneho odpadu a zároveň ušetríte nemálo financií na kúpu priemyselne spracovaných hnojív. Kompostom obohatíte pôdu v záhrade o organické látky, humus a zlepšíte jej chemické a fyzikálne vlastnosti a štruktúru. Organická hmota obsiahnutá v komposte dokáže viazať ťažké kovy a čiastočne i dusičnany. Obmedzuje tým ich príjem do rastlinných pletív, čím zároveň chránite svoje zdravie.

Čo a koľko pestovať?

Jedným z najlepších spôsobov, ako kompenzovať neustále rastúce náklady na potraviny, je pestovať si vlastnú zeleninu. Ak si dokážete dobre naplánovať pestovanie jednotlivých druhov s ohľadom na mrazenie, nakladanie či iný spôsob konzervovania úrody, môžete ušetriť desiatky až stovky eur. Aj keď všetci pestovatelia majú radi čerstvú zeleninu z vlastnej záhrady, ak si úrodu dokážete zavariť či zmraziť, máte navrch. Takto vám zelenina vydrží aj počas jesenných či zimných mesiacov. Prvým krokom k tomu, aby ste vedeli, čo pestovať a koľko rastlín potrebujete z jednotlivých druhov zeleniny, je zamerať sa na to, čo jete a koľko toho spotrebujete.

Je jasné, že čím väčšiu máte záhradu, tým viac zeleniny môžete dopestovať. Avšak aj malý priestor môžete využiť naplno pestovaním toho, čo máte najradšej, čo je v obchode najdrahšie alebo ťažko dostupné. Zamerajte sa na to, aké produkty v obchode často kupujete. Sú to paradajkové pretlaky, kečupy, mrazená zelenina či nakladané uhorky? Šikovní záhradkári už vedia odhadnúť, koľko rastlín rôznych druhov zeleniny potrebujú. Náročnejšie je to pre začiatočníkov. Preto sa vám určite hodí nasledujúci zoznam. Samozrejme, pomery si prispôsobte podľa vlastných preferencií. Všímajte si predaje pestovateľov na miestnych či farmárskych trhov. Nájdete tam vždy aktuálne rastúcu čerstvú zeleninu a keď nakúpite vo väčších množstvách, budete mať dostatok aj na konzervovanie. Dobrým príkladom je sladká kukurica. Je vhodná ako čerstvá, tak aj na zaváranie a mrazenie, problémom však je, že jej pestovanie zaberá priveľa plochy.

Mať vždy čerstvú a chutnú zeleninu z vlastnej záhradky, vypestovanú s minimálnym množstvom postrekov, je želanie, ktoré sa môže splniť každému majiteľovi aspoň malého kúska zeme. Na pestovanie zeleniny sú najvhodnejšie hlinitopiesočnaté pôdy s dostatočnou zásobou humusu a s neutrálnou pôdnou reakciou. Príliš ľahké piesočnaté pôdy zle udržiavajú vodu i živiny a treba ich pravidelne prihnojovať. Proti vysychaniu treba povrch chrániť fóliou. Prílišnú kyslosť upravujeme vápnením. Ľahké pôdy sa rýchlo zohrievajú a vyhovujú skorým kultúram a plodovej zelenine. Ak máme ílovitú pôdu, ktorá je ťažká a studená, zlepšujeme ju hnojom alebo humusom.

Veľkosť zeleninovej záhrady závisí od mnohých činiteľov. Na celoročné zásobenie štvorčlennej rodiny zeleninou treba rátať s plochou 100 až 200 m². Keď sa naučíme pestovať dve až tri kultúry v jednom roku formou predplodín a následných plodín, môžeme upraviť veľkosť plochy podľa tejto potreby. Premyslíme si pritom, na ktorých miestach aké veľké hriadky v záhrade vytvoríme. Nakreslíme si plánik na štvorčekovaný papier, aby sme ľahšie a presnejšie mohli prepočítavať jednotlivé rozmery. Väčšina zeleniny si vyžaduje svetlo a teplo, najlepšie je celodenné slnko. Skleník a parenisko musíme vždy umiestniť na slnečné miesto, inak sa nám táto investícia nevyplatí.

Jedným z dôležitých projektov je aj plán striedania plodín na zeleninových záhonoch. Dodržiavaním správneho osevného postupu najlepšie zabezpečíme, že rastliny dostanú všetko, čo potrebujú a vyhneme sa riziku, že by sa pôdou preniesli niektoré choroby. Základom plánovania zeleninovej záhrady je plán výsadby. Zostavujeme ho každý rok znova, aby sme mali prehľad o tom, kde majú byť ktoré kultúry vysiate alebo vysadené, ako dlho je záhon využitý a čo urobiť s uvoľneným miestom po zbere.

Na nezatienenej pôde sa vytvára prísušok, poškodzuje sa štruktúra, klesá obsah humusu, a tým aj úrodnosť. Rýchlou náhradou porastov na voľných záhonoch môžu byť kultúry ako napr. reďkovka, reďkev, listový šalát, špenát. Snažíme sa aj o to, aby druhová skladba pestovaných plodín bola čo najpestrejšia. Zameriame sa na tie druhy, ktoré potrebujeme v malých množstvách počas celej sezóny - napríklad listovú alebo vňaťovú zeleninu.

Jedným z hlavných dôvodov dodržiavania správneho osevného postupu je skutočnosť, že rozličné druhy zeleniny majú rozdielne nároky na hlavné živiny. Rastliny s relatívne veľkou listovou plochou spotrebujú oveľa viac dusíka ako ostatné. Koreňové zeleniny vyžadujú značné množstvo fosforu. Strukoviny majú oproti všetkým ostatným druhom zeleniny veľmi dobrú vlastnosť, že sa na ich koreňovej sústave vytvárajú maličké hľúzky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako nádorčeky. Tieto koreňové hľúzky sú však v skutočnosti veľmi užitočné - žijú v nich kolónie baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík z pôdy a premieňať ho na dusičnany.

Výnosy vybraných plodín na 1 ár (100 m²)

Medzi základné potraviny u nás už desaťročia patria zemiaky. Dospelý človek potrebuje na jednu porciu asi 200 gramov, ak rátame aj straty šupiek pri čistení, tak štvrť kilogramu. Aby nám „nešli hore krkom“, tak ich môžeme jesť najviac každý druhý deň. Podľa odrody a aktuálneho počasia ich môžeme zberať cca v septembri a v chladnej pivnici sa dajú skladovať až do júna.

Pri vysádzaní cca 25 kg sadbových zemiakov na 1 ár nám vychádza, že jeden ár, teda plocha 10 x 10 metrov (alebo 5 x 20), nám uživí jednu štvor až päťčlennú rodinu. Výhodné je sadbu rozdeliť na dve či tri obdobia, začať skorými odrodami, ktoré už v júli je možné zberať a konzumovať, ale zle sa uskladňujú a končiť neskorými odrodami, ktoré dorastajú, kým prvé už jeme, ale vydržia dlho v dobrej pivnici.

Ďalšou zaujímavou plodinou, ktorá sa dá ľahko pestovať ako základná potravina sú tekvice. Najznámejšia je odroda hokkaido. Na rozdiel od zemiakov im vyhovuje pri skladovaní sucho a teplo (cca 18 °C), teda môžu byť v byte alebo dome. Pravidelne ich treba kontrolovať, či sa nekazia. Desať hniezd tekvíc hokakido, s tromi semiačkami v každom, môže za dobrých podmienok dať tých sto kusov plodov a nejaké nedorastené môžu poslúžiť hydine. Na to potrebujeme plochu asi 40 m2, ideálne bývalého hnojiska alebo dobre pohnojenej pôdy či kompostoviska.

Pri hrachu vychádza výnos medzi 25 až 35 kg/1 ár, u fazule a bôbu záleží aj od odrody. Plocha jeden ár spolu pre všetky tri plodiny (papriky, paradajky, uhorky) dá podľa odrody a dostatku vlahy asi 300 kilogramov rajčín, 150 kilogramov paprík a niekoľko desiatok kg uhoriek šalátoviek alebo nakladačiek.

Celková plocha jedného áru (mrkva, petržlen, cvikla, kľukva, kaleráb, zeler, reďkovky) by mala postačovať pre jednu rodinu. Sedem až osem árov obrábanej pôdy by malo byť dostatočných na takmer úplnú produkciu rastlinných potravín a zeleniny pre jednu rodinu.

K tomu je ale potrebné pripočítať aj plochu chodníkov v záhrade a obslužných plôch. Niekde musíte mať uložené náradie, miesto zaberie aj kompostér, nesmieme zabudnúť na plochu trávnika (ako zdroja sena na mulčovanie = zvyšovanie úrodnosti pôdy aj výnosov). Hoci trávnik je považovaný v moderných záhradách skôr za problém, v produkčnej záhrade má svoje nezastupiteľné miesto ako zdroj materiálu pre mulč. Jeho plocha by mala byť minimálne taká istá, ako plochy pestovania potravín a zeleniny, ale radšej dvojnásobná.

Pre ovocný sad v závislosti od druhov stromov a ich počtu by sme mali počítať s podobnou plochou, ako je jeden až dvojnásobok plochy zeleninových plôch. Teda s plochou potrebnou pre trávnik. Trávu môžeme kosiť pod stromami a okolo kríkov, kým nám „hore“ rastú a dozrievajú plody.

Tridsaťárová záhrada, správne založená a dobre prevádzkovaná, dokáže dvom nezamestnaným osobám (s príslušnými sociálnymi dávkami alebo dôchodkom) a ich deťom poskytnúť väčšinu potravín do kuchyne na priamy konzum aj na uskladnenie a tým maximálne znížiť potrebu nakupovaných rastlinných produktov.

Aby ste uživili seba a svoju rodinu prácou na gazdovstve, rozhodne nepotrebujete veľký pozemok. A ak ho aj máte, nemusíte začať hospodáriť na celom pozemku naraz. Začnite postupne. Vyčleňte miesto pre zeleninu, na oddych aj pre ovocné stromy a pustite sa do toho. Tak ako budete získavať prax, môžete pridať ďalšie miesto, ktoré bude využívané na pestovanie vlastných potravín. Zatiaľ tam môže rásť tráva, ktorá bude pre vás cennou surovinou. A možno v nej objavíte aj rôzne druhy byliniek, vhodných na čaj aj na liečenie niektorých neduhov.

Podmienky pre rôzne druhy zeleniny

• Plodová zelenina (uhorky, papriky, paradajky, baklažány): Potrebujú veľa svetla a tepla. Oplatí sa ich predpestovať.
• Cibuľa, pór, cesnak: Vyžadujú slnečné, vetrané stanovište a kyprú pôdu s minerálnymi živinami.
• Kapustoviny (brokolica, karfiol, kel, kapusta): Potrebujú dobre vyhnojenú pôdu a slnečné stanovište.
• Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, paštrnák): Potrebujú slnečné stanovište a priepustnú hlinitopiesočnatú pôdu.
• Listová zelenina (šalát, mangold, valeriánka, špenát): Neznášajú vysoké teploty.
• Strukoviny (hrach, fazuľa): Vyhovujú im priepustné hlinité pôdy na slnku.

Dodržiavaním týchto zásad a správnym plánovaním môžete dosiahnuť úspešnú a bohatú úrodu zeleniny aj na menšej ploche.

Prehľad výnosov vybraných druhov zeleniny

Nasledujúca tabuľka poskytuje orientačný prehľad o výnosoch vybraných druhov zeleniny na ploche 1 áru (100 m²). Uvedené hodnoty sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od odrody, klimatických podmienok, kvality pôdy a intenzity starostlivosti.

Pri plánovaní záhrady je dôležité zohľadniť nielen výnosnosť jednotlivých plodín, ale aj ich nároky na priestor, živiny a vodu.

Potravinová sebestačnosť

Cena za bývanie a peniaze za potraviny patria k najväčším výdavkom každej rodiny alebo jednotlivca. Ak nemáte možnosť zvýšiť svoj zárobok, možno uvažujete, ako znížiť výdavky. Kto býva v bytovom dome, veľa priestoru na šetrenie nemá. Vlastníctvo záhrady a voľný čas dávajú lepšiu perspektívu.

Súčasná spoločnosť je tak vzájomne poprepájaná, že nie je možné úplne sa odpojiť od systému a žiť „na samote u lesa“. Súčasné zákony nás nútia bez ohľadu na to, či pracujeme alebo nie, pravidelne platiť minimálne zdravotné a sociálne odvody, hoci by sme žili tak zdravo, že by sme žiadnu lekársku starostlivosť nepotrebovali a starobný dôchodok nepožadovali. Jednoducho také sú zákony a exekučný systém by nás pripravil aj o náš majetok, keby sme ich ignorovali. A dane z majetku nás opäť nútia nejakým spôsobom si zabezpečiť zdroj financií, pričom iné zákony nám výrazne komplikujú možnosť zarobiť ich predajom produktov vlastnej práce.

Z toho jasne vyplýva, že v prípade záujmu o pestovanie vlastných potravín musíme zabezpečiť kombináciu vhodných pestovateľských plôch, dostatku času a zamestnania či iného zdroja peňažných príjmov. Vzájomné pomery týchto troch zdrojov sú závislé aj od toho, koľko členov má naša domácnosť a či sú v nej aj deti v systéme školskej dochádzky a vzdelávania. Cesta k úplnej potravinovej sebestačnosti je tak viac-menej pre väčšinu z nás uzatvorená a má význam hovoriť len o čiastočne sebestačnom zásobení sa potravinami. Na druhej strane ak má aspoň jeden člen domácnosti trvalý finančný príjem (mzda, dôchodok, renta či iné finančné výnosy) a druhý či ďalší disponujú dostatkom času aj znalostí, nie je problém dopestovať to, čomu sa darí a zvyšok získavať z obchodnej siete.

Skôr, než si vymeriate plochy pre jednotlivé plodiny, by ste si mali povedať, čo a ako často jete. Teda akú máte spotrebu jednotlivých potravín. A tiež to, ktoré potraviny viete nie len dopestovať, ale aj spracovať a uskladniť. A ktoré si radšej stále budete kupovať. Toto rozhodovanie bude zrejme u každého človeka iné, preto nie je možné presne povedať, koľko árov čomu treba určiť.

tags: #koľko #sadbových #zemiakov #na #hektár

Populárne príspevky:

• Jedálniček pre 15-mesačné dieťa
• Tipy na domáce zaváranie mäsa
• Koláč s makom a tvarohom
• Príčiny zeleného okolia stopky rajčín
• Gril a vaflovač v jednom