Kozmické Vajce: Mýtus a Jeho Prejavy v Kultúrach

Mýtus o kozmickom vajci je prastarý a univerzálny koncept, ktorý sa objavuje v rôznych kultúrach po celom svete. Symbolizuje pôvod vesmíru, život a potenciál pre stvorenie. Podľa orfickej mytológie sa svet zrodil z prvotného horúceho a hustého vajca, ktoré naraz prasklo a vytiekol z neho žĺtok, ktorý sa rozplynul vo vesmíre, vytvoriac čas a priestor; jeho viditeľnými ostatkami a stopami na nočnej oblohe sú belavé mliečne vlákna, Mliečna dráha, zložená z miliónov hviezd.

Ilustrácia kozmického vajca a stromu sveta

Kozmické Vajce v Čínskej Mytológii

Na počiatku všade panoval chaos a tento chaos mal tvar slepačieho vajca. Vnútri vajca boli jin a jang, dve protichodné sily, z ktorých je utvorený vesmír. Jin a jang sú tma a svetlo, žena a muž, chlad a teplo, vlaha a sucho. Protichodné sily vajce rozlomili, nastal tresk. Z ťažších kalných prvkov jin vznikla zem, ľahšie jang sa vzniesli nahor a utvorili oblohu. Medzi Nebo a Zem si zastal Pchan-ku, prvá bytosť.

Osemnásťtisíc rokov sa zem a obloha deň čo deň pomaly vzďaľovali od seba, zároveň s nimi rástol aj Pchan-ku, takže jednostaj zapĺňal priestor medzi nimi. Pchan-ku mal telo porastené hustou srsťou, z čela mu vyčnievali dva rohy a z hornej čeľuste dva kly. Keď sa tešil, nastalo pekné počasie, ale keď sa pre niečo trápil alebo hneval, pršalo a strhla sa víchrica. Ľudia si rozprávajú o obrovskom Pchan-kuovi dva príbehy.

Podľa niektorých si vraj ľahol, zadriemal, a napokon zomrel vyčerpaný od námahy, že musel stáť medzi Nebom a Zemou ako stĺp, až kým nespevneli. Z jeho hlavy povstal východný vrch, z brucha prostredný vrch. Jeho oči sa premenili na Slnko a Mesiac, telo na zem, vlasy na stromy a rastliny a slzy na rieky a jazerá. Jeho dych sa premenil na vietor a hlas na hromi blesk. Podľa iných však Pchan-ku vedno s prvou korytnačkou, prvým fénixom, prvým drakom, prvým jednorožcom vykovali svet dlátom a kladivom. Pchan-ku vládol ľudstvu v prvom období dejín. Každý deň poučoval ľudí z vysokého trónu, až napokon vedeli všetko o Slnku a Mesiaci, o hviezdach hore a štyroch moriach dolu. Keď ho ľudia počúvali, zabudli na únavu. Avšak raz ráno, keď veľký Pchan-ku odovzdal ľuďom všetku múdrosť, zmizol a už nikdy viac nebolo o ňom počuť.

Staroveký Egypt a Kozmogónia

Rozlišujeme viacero kozmogónií a teológií, pričom každá z nich sa viaže k osobitému mestu. Vyplýva to z toho, že za stred Zeme, teda počiatok stvorenia, sa považovali viaceré mestá. Na počiatku sa z pravôd vynoril pahorok, to znamená prvá pevnina, ale tiež prvý pevný bod - vedomie. Tu sa vynára prapôvodný lotos alebo tiež kozmické vajce, z ktorých sa rodí slnečné dieťa, najvyšší boh Re-Atum-Cheprer, ktorý bol patrónom v meste On. jeho tri mená sú iba cyklami, ktorými prechádza slnko, sú výrazom toho istého boha: Cheper - slnko vychádzajúce, Re - slnko v zenite, Atum - zapadajúce slnko. Z ich spojenia vznikajú Nut a Geb (Nebesá a zem) z ktorých spojenia vzniká štvorica súrodencov Usir, Eset, Sutech a Nebthet.

Usire predstavuje prvého vládcu nad ľuďmi, avšak jeho brat Sutech mu túto pozíciu závidí, a tak ľsťou prinúti Usira, aby vliezol do sarkofágu, ktorý potom Usire zaklincuje a hodí do Nílu. Usirova žena Eset dlho hľadá manželovo telo, až sa jej to nakoniec podarí. Na krátku chvíľu pomocou mágie oživí Usira a splodí s ním Hóra. V inej verzii Sutech rozseká Usirovo telo na štrnásť častí a rozhádze ho pozdĺž Nílu, aby sa už nikdy nemohol vráiť medzi živých, pričom Usirov falus dá zožrať krokodílovi. Tak sa Usirus stáva vládcom a sudcom v ríši mŕtvych, pretože nadobudol vedenie o smrti, ktoré predtým nemal.

Hórus bojuje so Sutechom, pričom ho premôže, znovunastolí maat, ktorý bol porušený Sutechom a bohmi je uznaný za právoplatného kráľa. Stvoriteľom je Ptah, ktorý tvorí prostredníctvom svojho ducha a slova. Ptah tvorí Atuma, a to tak, že najskôr si na neho v svojej duši pomyslí a ptoom ho stvorí tým, že vyriekne jeho meno. Amon bol vo Vesete tiež chápaný ako člen ogdoády, ako provotné božstvo v chaose, je Kráľom bohov. Tamojší kňazi vyhlásili za boha stvoriteľa Thowta (gr. Herma), prvého z deviatich božstiev, ktorý bol v iných končinách uctievaný ako lunárne božstvo, tiež božstvo podsvetia, vynálezca hieroglyfyckého písma.

Svet podľa tejto teológie vznikol z vajca, ktoré bolo znesené Thowtom (bol zobrazovaný ako vták ibis), v hniezde, ktoré bolo vyrástlo z vesmírnych pravôd. Vyliahnutý svet dotvoril svojim hlasom.

Thovt, boh múdrosti a písma, zobrazený v Luxore

Významných Bohovia Staroegyptského Panteónu

Okrem kozmogonických mýtov, staroveký Egypt mal bohatý panteón bohov, ktorí zohrávali rôzne úlohy v živote ľudí a vesmíre. Medzi najvýznamnejších patria:

• Atum: Heliopolský hlavný boh, stvoriteľ sveta.
• Šu: Boh vzduchu a svetla.
• Tefnut: Bohyňa vody a vlhkosti.
• Geb: Boh Zeme a sama Zem.
• Nut: Bohyňa neba a samo nebo.
• Usir: Boh mŕtvych a vládca podsvetia.
• Eset: Pani mocných slov, ochrankyňa mŕtvych a patrónka žien.
• Sutech: Boh púšte, búrok a mora.
• Nebthet: Ochranná bohyňa mŕtvych.
• Thovt: Boh múdrosti, písma a učenia.
• Hor: Boh Slnka, neba a svetla.
• Nun: Boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet.
• Amon: Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta.
• Ptah: Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta.
• Sachmet: Bohyňa vojny v podobe levice.

Medzi týchto bohov patril aj Chnum (grécky Chnúmis) bol pokladaný za stvoriteľa bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Vďaka spojeniu s oblasťou 1. kataraktu, považovanou za prameň Nílu, bol považovaný aj za darcu nílskej vody. Bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše tiež v ľudskej podobe s baraňou hlavou.

Hor bol jednoznačne astrálnym božstvom, syn boha podsvetia Usireva (starogr. Osiris) a bohyne Eset (starogr. Isis). Z tohto dôvodu bol spájaný s faraónmi Horného Egypta, strediska Horovho kultu, a stali sa ich ochrancami. Tvrdilo sa, že po tom, ako bol stvorený svet, Hor usadol na bydlo známe ako džeba (doslova prst), aby si odpočinul, a to začalo byť okamžite považované za posvätné. Pri niektorých príležitostiach bol Hor nazývaný "Pán džeby". Pod týmto označením bol Hor uctievaný obzvlášť v meste Buto, kde sa mu hovorilo Džebauti (Tí, ktorí sú spojení s džebou, dôvod použitia plurálu nie je celkom jasný).

Pre svoju spojitosť s nebom začal byť Hor, celkom prirodzene, spájaný aj so slnkom a mesiacom. Preto sa tvrdilo, že slnko je jeho jedným okom a mesiac druhým, pričom ich nebeská púť bola spôsobená tým, že Hor v podobe sokola preletel od obzoru k obzoru. V tejto podobe bol známy ako Harmerty - Hor dvoch očí. To, že mesiac nesvieti rovnako jasne ako slnko, bolo neskôr vysvetľované mýtom o súboji Hora a Sutecha, v ktorom Sutech vypichol Horovi jedno oko. Iný mýtus tvrdil, že počas novu bol Hor úplne oslepený, takto bol známy ako Mechenty-er-irtej („Ten, ktorý nemá oči“). Po objavení sa mesačného kosáka bol nazývana zasa Chenty-irtej („Ten, ktorý má oči“).

Tabuľka: Porovnanie Kozmogonických Konceptov

Kozmické vajce a s ním spojené mýty predstavujú fascinujúci pohľad na to, ako rôzne kultúry vnímali pôvod sveta a vesmíru. Hoci sa detaily líšia, základný koncept zostáva rovnaký: z chaosu sa rodí poriadok, z potenciálu sa stáva realita.

tags: #kozmické #vajíčko #mýtus

Populárne príspevky:

• Výber stolového plynového grilu
• Ako vyrobiť mandľové mlieko
• Ovsená polievka s vajcom
• Slovenská kuchyňa
• Význam francúzskych fráz