Sumec západný: Ryba s fúzami

Sumec západný (Silurus glanis) je najväčšia sladkovodná ryba žijúca na Slovensku. Patrí medzi čeľaď sumcovitých a je cenným úlovkom v športovom rybárstve. Táto zaujímavá ryba si zaslúži pozornosť pre svoj jedinečný vzhľad a spôsob života.

Sumec západný (Silurus glanis)

Charakteristické znaky sumca

Stavba tela sumca je taká charakteristická, že ho bezpečne spozná každý. Telo sumca je pretiahnuté, holé a bez šupín. Hlava je mimoriadne široká a tvorí asi 30 % celého tela. Dominantou hlavy sú široké čeľuste a pre sumcovité typické fúzy.

Po celom obvode okraja papule sú v úzkom kruhu husto osadené krátke, ostré zúbky, pripomínajúce drobné ihličky. Na podnebí čeľuste sa nachádza ešte jeden rad týchto zúbkov slúžiacich hlavne na posúvanie koristi do pažeráku.

Fúzy sú jedným z najvýraznejších znakov sumca. Z okraja sánky vyrastajú 4 krátke, nepohyblivé fúzy. Z okrajov čeľuste dva veľmi dlhé fúzy, siahajúce až do 1/4 tela. Týmito fúzikmi dokáže sumec veľmi dobre pohybovať. Sú v nich uložené hmatové bunky, pomáhajúce sumcovi pri hľadaní potravy a pri orientácii. Za nimi sa nachádza pár malých očí. Oči sumca prezrádzajú, že ide o nočného dravca.

Telo má pokryté šupinami. Za análnym otvorom je veľmi dlhá análna plutva, tiahnúca sa pozdĺž až ku chvostovej plutve. Sfarbenie sumca zodpovedá lokalite, v akej žije. Chrbát môže byť sivo-modrý, hnedastý, tmavosivý až zelenohnedý. Nevylučuje sa ani čierna farba. Boky sú svetlejšie, často pripomínajú štruktúru mramoru. Najsvetlejšia časť tela je brucho. Niektorí jedinci majú brucho sivé až biele. Sumec sa môže vyskytovať aj v albinotickej forme, no takéto prípady sú veľmi ojedinelé a veľmi vzácne.

Životný štýl a prostredie

Sumec je teplomilná ryba. Vyhovujú jej stredné a dolné toky riek, mŕtve ramená, štrkoviská a veľké priehrady. Vo všeobecnosti sumcovi vyhovujú vody, ktorých teplota sa v lete dostáva nad 20 °C. Pri tejto teplote totiž dochádza k neresu sumca.

V našich zemepisných šírkach sa sumec vytiera na prelome mája a júna. Pre neres potrebuje teplotu 20 - 22 °C. Už mesiac pred neresom je možné pozorovať prípravy na tento akt. Samce si vyhľadávajú vhodné miesta. Najobľúbenejším podkladom na neres sú jemné korienky stromov. Na takéto vyčistené miesto potom vábi samicu. Samotný neres prebieha dve až tri hodiny, väčšinou skoro ráno tesne pred východom slnka.

Samica nakladie na korienky dvadsať až tridsať tisíc ikier na kilogram hmotnosti. Veľká ikernačka môže naklásť viac ako pol milióna ikier. Hniezdo ostáva strážiť samec. V tom čase je mimoriadne agresívny. Zhruba po troch dňoch od neresu sa vyliahnu mladé sumce. Spočiatku sa živia zooplanktónom. Neskôr už konzumuje rôzne živočíchy.

Rast sumca záleží od teploty vody a dostatku vhodnej potravy. V našich podmienkach dorastá sumec v prvom roku 10 až 12 cm, v štvrtom až piatom roku dosahuje 70 cm, desaťročný už meria viac ako 1 m. Dvadsaťročný má zhruba 170 cm, hranicu dvoch metrov dosahuje okolo dvadsiateho piateho roku života; 235 cm dlhý sumec mal 42 rokov.

Jeho potravu tvoria všetky druhy rýb. Nepohrdne takmer žiadnym druhom hmyzu. Konzumuje dážďovky, pijavice, rôzne druhy lastúrnikov, ulitníkov, rakov a žiab.

Výskyt a lov sumca na Slovensku

Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.

Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m.

Lov sumca

Tabuľka rastu sumca

Vek	Dĺžka
1 rok	10-12 cm
4-5 rokov	70 cm
10 rokov	viac ako 1 m
20 rokov	170 cm
25 rokov	2 m

Sumec je zaujímavá a v skutku neobyčajná ryba. Už tvar jej tela a hlavy, zafarbenie, spôsob života a nočný lov nás privádzajú do úžasu, aké máme šťastie, že v našich vodách sa nachádzajú také krásne dravce, ako je sumec veľký.

Jak na sumce (způsoby lovu)