Ktorý vták znáša najväčšie vajce na Slovensku?

Vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkonočných sviatkov a nesmú chýbať v žiadnej domácnosti. Okrem toho, že sú symbolom znovuzrodenia a plodnosti, sú však známe aj tým, že môžu mať rozmanité tvary i veľkosť.

V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie stretávame s chovom pštrosov. Tieto impozantné vtáky, pôvodom z Afriky, patria medzi najväčšie na svete. Chovajú sa nielen pre mäso, vajcia a perie, ale aj ako domáci miláčikovia.

Najväčšie vajce v pomere k telu matky má jednoznačne vták Kivi, ktorého vajce zaberá 25 percent tela matky. Tvrdia to výskumníci Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku. Obrovské vajce tohto nelietavého vtáka žijúceho jedine na Novom Zélande má však aj výhodu. Mláďa je takmer hneď po narodení schopné žiť samé.

Pštrosy dvojprsté africké (Struthio camelus) môžeme smelo zaradiť medzi domáce zvieratá. Africký pštros je najväčší a najťažší žijúci vták, a preto ani nedokáže lietať. Má krídla (najmä samec) prispôsobené skôr na dvorenie sa samiciam ako na lietanie.

Zato ale vynikajúco behá, dosahuje rýchlosť 60 - 70 km/h a vydrží v takom tempe bežať často až 30 min, pričom jeho bežecký krok je až 7 m dlhý. Mimoriadne dobre vyvinuté a silné nohy mu však slúžia aj na účinnú obranu i pred veľkými predátormi.

Pštros africký dvojprstý má výšku chrbta 140 - 150 cm, ale s natiahnutým holým krkom, ktorý nesie malú hlavu s miniatúrnym mozgom (len 40 g), meria často až 3 m a dosahuje hmotnosť až 150 kg. Na holej hlave so silným a originálnym zobákom (podobným káčerovi Donaldovi) mu žiaria veľké bystré guľaté oči, ktorými dobre dovidí až do vzdialenosti 3,5 km a ktoré sú okrem hustých rias chránené proti prachu aj mliečnou membránou zvanou žmurka.

Pohlavne dospieva v 2 - 3 rokoch, o pätinu väčšie samce o niečo neskôr. Reprodukčný vek sa končí v 35 - 40 rokoch, ale najvyššiu reprodukčnú úžitkovosť dosahuje do veku 10 rokov. Na nohách má len 2 silné prsty podobne ako párnokopytníky, od sliepky sa líši aj oddelenou produkciou pevných a tekutých výkalov, má veľký žľaznatý žalúdok, veľmi dobre vyvinuté slepé črevá, takže pštros veľmi dobre zhodnocuje množstvo objemového krmiva i vlákninu.

Fyziológia trávenia sa preto viac podobá koňovi alebo králikovi ako hydine a trávenie trvá u dospelých vtákov až 48 h. Na dobré trávenie potrebuje mať pomerne veľké množstvo kamienkov v svalnatom žalúdku. Za rastlinnou stravou putuje tento nomádsky vták neraz až 40 km denne.

Najmä v čase tokania (jar až august) je tiež teritoriálnym vtákom, nekompromisne chráni svoje teritórium i samice pred druhými samcami i súbojom. Dostatočný výbeh je kľúčový, lebo medzi samcami je veľká rivalita a potom na malom priestore dochádza medzi nimi k boju a úrazom.

Znáškové obdobie sa začína v marci a končí sa v auguste. Samec vyhrabáva vo výbehu alebo pod prístreškom hniezdo, do ktorého všetky samice kladú vajcia, a keď ich je asi 30, tak si na ne sadne 1 zo samíc a strieda sa na nich so samcom, ktorý sedí väčšinou v noci, alebo i samostatne a vyliahnuté kuriatka aj vodí.

Sliepka znáša vajcia v 2- až 3-dňových intervaloch a znáška sa zvyšuje od piatej znáškovej sezóny, až sa ustáli. Inkubácia (možná aj v umelom inkubátore) trvá 40 - 42 dní pri teplote 35,5 - 36,5 °C a pravidelne sa pri nej vajcia otáčajú každý deň okrem posledných 3 dní. Veľmi dôležité je dodržať veľmi nízku (len 25 - 40 %) vlhkosť ovzdušia.

Vajce má hmotnosť 1,1 - 1,8 kg a dokáže nahradiť 25 - 30 slepačích. Jeho veľkosť je 15 × 12,5 cm a má 2 - 3 mm hrubú škrupinu, ktorá unesie aj dospelého človeka! Má iný pomer žĺtka a bielka ako slepačie. Tretinu tvorí žĺtok a 2/3 bielok. Je veľmi chutné a má i menej cholesterolu ako slepačie. Len variť ho musíme dlho, a to často 60 - 90 min. Dôležité je vedieť, že i keď bolo čo len 1 deň v inkubátore pri 36 °C, už prešlo takou biologickou vývojovou fázou, že nie je konzumné.

Pštrosy alebo oplodnené pštrosie vajcia si možno kúpiť aj od našich alebo európskych chovateľov. Napríklad mesačný pštros dvojprstý africký stojí 70 €, 2-mesačný 100 €, 3-mesačný 135 €, 1,5-mesačný 500 €. Oplodnené vajce možno kúpiť za 30 €.

Ale ak máte možnosť výhodne si prenajať napríklad hektárový pozemok, môžete si zabezpečiť celkom slušný vedľajší príjem. Pštros je akoby kríženec koňa a sliepky s mäsom morky. Ako kôň má tráviace orgány s veľkým objemom a rýchle vytrvalé nohy, zo sliepky zasa zobák, perie a znášanie vajec.

Pštrosa nemožno chovať v dvojárovej záhradke pri dome.

Pštros africký (Struthio camelus)

Chov pštrosov

Tento druh patrí medzi bežcov, a preto potrebuje dostatok priestoru na pohyb. Odporúča sa chovať ich v triáde - jedného samca a dve samice - na minimálnej ploche 0,1 hektára. Výbeh by mal byť oplotený a bez vysokých stromov, ktoré by obmedzovali viditeľnosť. Prístrešok by mal byť krytý z troch strán a umožňovať oddelenie samcov od samíc. Dôležité je zabezpečiť suché, čisté a dobre vetrané prostredie bez prievanu.

Pštrosy sú všežravce a radi si potravu vyhľadávajú vo výbehu. Hlavnými zložkami ich stravy sú rastliny (tráva, seno, siláž, zelená píca, okopaniny) a obilniny (pšenica, jačmeň, kukurica, ovos). Aby mali všetky potrebné živiny, môžeme im poskytnúť vopred namiešané krmivá s vyváženým obsahom látok.

Pštrosy dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 2-3 rokov pri samiciach, zatiaľ čo samci dozrievajú približne o rok neskôr. Obdobie znášky začína v marci a trvá do septembra. Samica znáša vajcia obdeň do spoločného hniezda, pričom každé váži 1,1 až 1,8 kg a dosahuje rozmery 16 × 13 cm. Vajíčka sa môžu liahnuť prirodzene alebo v liahňach. Prirodzená inkubácia trvá 42 dní a o vajcia sa stará samec. Pštrosie mláďatá sa liahnu s hnedým perím a vážia približne 1 kg. Po vyliahnutí ich treba chrániť pred chladom a vlhkosťou. Kŕmia sa zmesou určenou pre malé pštrosy, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny na rast a vývoj.

Pštrosie vajcia

Je starostlivosť o pštrosy jednoduchá?

Úžitkovosť pštrosov

Pštrosy patria medzi mimoriadne užitkové zvieratá - z jedného jedinca sa dá získať až 35 kg mäsa, 1,5 m² kvalitnej kože, 2 kg peria, 1,5 kg tuku a 30 až 80 vajec. Ich produkty sú vysoko cenené, čo sa odráža aj na ich hodnote. Pštrosie mäso je chutné, zdravé a diétne, zatiaľ čo koža je veľmi žiadaná v priemysle.

Najdôležitejším produktom chovu je výborné, jemné, krehké, veľmi nízkotučné mäso s lahodnou chuťou, a to predovšetkým z mladých zvierat (14 - 16 mesiacov). Mäso je na rozdiel od hydiny výrazne červené, štruktúrou a zafarbením sa podobá na hovädzie, ale svojou vysokou nutričnou hodnotou a minimálnym obsahom tuku (vo svalovine do 0,3 %, pričom to nie je na úkor jeho jemnosti), ale i cholesterolu dokonca predstihuje mäso morky. Zaujímavosťou je, že pri tepelnej úprave si mäso vždy zachová svoj tvar a nikdy sa nezmrští. Bedrová časť je porovnateľná s teľacou sviečkovou a môže byť rozdelená na kotletky. Chvost je jediná časť pštrosieho trupu bohatá na tuk, a preto môže byť použitá na grilovanie alebo do polievky.

Koža sa vyznačuje mimoriadnou pevnosťou a trvanlivosťou. Je odolná proti opotrebovaniu a v nepriepustnosti vody predstihuje i kožu krokodíla, ktorú je schopná úplne nahradiť. Najhodnotnejšie sú perá z prvého radu letiek čierneho afrického pštrosa, čo je približne 24 stredných pier.

Odchovávame ich oddelene od rodičov vždy v homogénnych vekových skupinách. Sú najchúlostivejšie a majú najväčšie nároky do 3 mesiacov po vyliahnutí. V prvé dni vyžadujú teplotu 35 °C, ktorá sa každým dňom znižuje až na 20 °C. Ak sa zhlukujú k sebe, je im zima, ak majú otvorené zobáčiky a sú ďaleko od zdroja tepla, tak je im horúco. Dôležitý je bezprievanový prívod čerstvého vzduchu a odvod amoniaku. Na kvalitný rozvoj kostí a svalov je veľmi dôležitý dostatočný priestor na pohyb. Inak hrozia problémy s ich končatinami, ale i s rozvojom dýchacích orgánov. Z uzavretého priestoru ich do výbehu vypúšťame len za veľmi teplých slnečných dní.

Dnes sú už vyšľachtené línie pštrosov na rýchlovýkrm, pri intenzívnom výkrme je jatočná zrelosť zvierat už vo veku 10 - 12 mesiacov, vtedy dosahujú hmotnosť 80 - 100 kg a výťažnosť mäsa sa pohybuje nad 30 kg. „Kuriatka“ kŕmime 2- až 3-krát denne najprv kŕmnou zmesou šrotov obilnín a minerálno-vitamínových doplnkov. Od 4. týždňa popri pasení a zelenom krmive podávame ešte aj jemne rezanú senáž. Lucerna ako základné objemové krmivo sa na sušine kŕmnej dávky od druhého do štvrtého mesiaca veku môže podieľať asi jednou štvrtinou, od štvrtého do šiesteho mesiaca viac než 40 %, od šiesteho do desiateho mesiaca 80 % a od desiateho do štrnásteho mesiaca až 88 %. Seno pre dospelé pštrosy režeme na 2 - 4 cm. Staršie pštrosy môžu byť mimo obdobia párenia a znášky kŕmené iba objemovými krmivami ad libidum s doplnkami minerálnych a vitamínových látok i s menším množstvom kvalitnej siláže.

Na 1 kg prírastku sa spotrebuje do 4 mesiacov 2 kg krmiva, od 4 do 6 mesiacov 3,8 kg, od 6 do 10 mesiacov 5,5 kg, od 10 do 14 mesiacov 10 kg krmiva. Pokiaľ sú pštrosy zásobované hlavne pastvou, tak 1 ha lucernovej pastvy alebo červenej ďateliny vystačí pre 8 - 12 dospelých pštrosov.

Pri chove pštrosov na zárobok by malo mať základné stádo 10 samíc a 5 samcov. Na ustajnenie stačia jednoduché odľahčené stavby - aj stodoly, prístrešky vo výbehu. Pri odchove mladých však odchovne musia byť temperované.

Veľký výbeh by mal byť na pokojnom, nerušenom a suchom mieste, v otvorenom teréne bez množstva stromov a kríkov so zdrojom neškodnej pitnej vody. Kŕmidlo a napájadlo možno jednoducho vyrobiť aj rozrezanej veľkej pneumatiky. Vo výbehu by mal prístrešok slúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím. Celý výbeh by mal byť oplotený dobre zabezpečeným pevným plotom vysokým aspoň 1,8 - 2 m (pštros dokáže preskočiť plot vysoký aj 150 cm). Jednotlivé výbehy je lepšie formovať v tvare dlhých obdĺžnikov s pomerom strán napríklad 1 : 16. Napríklad štvorcový výbeh s plochou 400 m2 ohradíme 80 m dlhým plotom, zatiaľ čo obdĺžnik s rovnakou plochou, ale s pomerom strán 1 : 16 potrebuje až 170 m plot. V prvom prípade je však dĺžka strany len 20 m, ale v druhom je to až 80 m, čo je pre pštrosy podstatne výhodnejšie. Pri stavbe plota musíme ešte zabezpečiť konštrukciu tak, aby zniesla aj kopnutie zvieraťa ťažkého 150 kg alebo jeho náraz v rýchlosti aspoň 50 km/h.

Ďalšie druhy vtákov chované na Slovensku

Okrem pštrosov afrických sa na Slovensku chovajú aj ďalšie druhy bežcov:

Emu hnedý (Dromaius novaehollandiae) obýva austrálske savany, krovinaté stepi či okolie hustých lesov. Dorastá do výšky 1,9 m a váži okolo 55 kg. Má chutné mäso. Podobá sa pštrosovi, ale má o 1 prst na nohe viac. Živí sa podobne ako pštros, ale vydrží bez potravy i niekoľko týždňov. Samice znášajú asi 11 obrovských tmavozelených vajec, na ktorých počas celej inkubácie (trvá až 56 dní) sedí samec bez potravy a pitia a stratí za ten čas asi tretinu svojej váhy. Samica znáša vajcia 15 rokov. Emu sa dožíva asi 30 rokov. Môžeme ich chovať na pastvine spolu s ovcami. Emu hnedý (4-mesačný) stojí okolo 100 €.
Nandu pampový (Rhea americana) obýva trávnaté oblasti, stepi, lesy, púšte a chladné pampy Južnej Ameriky, uprednostňuje vyššiu vegetáciu. Živí sa prevažne rastlinnou stravou, občas hmyzom, škorpiónmi, drobnými hlodavcami, plazmi, malými vtákmi. Dosahuje výšku 1,4 m a váhu 27 kg. Má dobre vyvinuté krídla, i keď nelieta, ale udržiava nimi rovnováhu pri behu. Podobá sa na pštrosa, samce bývajú tmavšie a väčšie ako samice. Na jar sa samce dvoria samiciam a pária sa s viacerými, ktoré potom všetky kladú vajcia do 1 hniezda a na 10 - 60 vajciach potom sedí len samec a ony si idú hľadať iného samca. Samec sa aj stará a vychováva mladé sám a bezpečne ich ochraňuje. Dospelý nandu pampový stojí 160 €.

Výr skalný

Na Slovensku žije aj najväčšia sova Európy - Výr skalný (Bubo bubo).

Výr skalný (Bubo bubo)

Palearktický typ, rozšírený v palearktickej, orientálnej a etiópskej oblasti.
Obýva severnú Afriku a takmer celú Euráziu.
V Európe hniezdi na väčšine jej územia okrem severného Francúzska, väčšiny Belgicka a Holandska, Britských ostrovov, Islandu, severu Škandinávie a Ruska.
Je stály, len populácie z najsevernejších oblastí sú potulné.
Naša najväčšia sova, silne stavaná, vyzerá väčšia vďaka hustému nadýchanemu periu, veľká hlava.
Pri odpočinku má telo sudovité, ak je vyplašený má prekvapive dlhý - silný krk.
Ušká má dlhé, viditeľné okrem letu, pri odpočinku alebo hrozbe ich má sklopené, pri volaní alebo vyrušení vzpriamené.
Lieta vytrvale a vyrovnane, údery krídel sú mäkké.
Hlavná farba zospodu je žlto - hnedá s tmavými čiarkami, na hrudi širokými.
Zvrchu je tmavo - hnedý, výrazne čierno čiarkovaný a vlnkovaný.
Stály vták.
Obýva lesné komplexy, staré zárasty a skalnaté biotopy.
Hniezdi v zrúcaninách, v dutých starých stromoch, vo výklenkoch skál, v opustených kameňolomoch alebo obsadí aj hniezdo iných vtákov (dravcov, príp. bociana čierneho).
U nás je stálym vtákom. V severnej Európe (napr. v Škandinávii) pravidelne preletuje na zimu južnejšie.
Pár výrov je silne viazaný na svoje hniezdisko.
Hniezdom býva kotlinka vyhrabaná na zemi alebo skalnom útese.
Hniezdo si nestavia.
Za výstelku slúžia iba spadnuté listy, príp.
Začiatok znášky je závislý od priebehu počasia.
Hniezdi 1x do roka. Ak sú vajcia zničené v priebehu inkubácie, znáša niekedy aj náhradnú znášku.
Znáša 2 - 3 vajcia, s bielou škrupinou.
Vajcia znáša v niekoľkodenných intervaloch, väčšinou v 2 - 3 denných intervaloch.
Samica sedí na hniezde sama od 1. alebo 2. vajca. V priebehu sedenia ju kŕmi samec. Potravu jej odovzdáva na určitých, niekedy od hniezda dosť vzdialených.
Doba sedenia na vajciach je 34 - 36 dní.
Mláďatá sa liahnu postupne tak, ako boli znášané vajcia. Sú kŕmené oboma rodičmi.
Na hniezde zostávajú 5 - 6 týždňov, potom sa rozliezajú do okolia hniezda.
Loví predovšetkým nad voľnými plochami v lesnatej krajine a to v nízkom lete alebo z pozorovateľne.
Doba lovu je variabilná, väčšinou sa však sústreďuje na súmrak a svitanie.
Výhradne loví stavovce vo veľkosti od hraboša po zajaca. Z cicavcov je to najčastejšie hraboš poľný, jež, potkan, zajac poľný, hryzec vodný a pod.
Populácia na Slovensku je odhadovaná na 300 - 400 hniezdnych párov.
Druh hniezdi najčastejšie na dostupných miestach, preto veľa hniezd je zničených ľuďmi. Časté je aj neumyselné vyrušovanie turistami, horolezcami a pod. Negatívny dopad má aj chemizácia. Na hniezdiskách ohrozených vyberaním je potrebné zabezpečiťich ochranu.

Druh vtáka	Hmotnosť vajca	Rozmery vajca
Pštros africký	1,1 - 1,8 kg	15 x 12,5 cm
Emu hnedý	cca 0,5 kg	cca 13 x 9 cm