Priečny rez kukurice: Popis a funkcie rastlinných orgánov

Najjednoduchším typom rastlinného tela je stielka (thallus), ktorá tvorí telo nižších rastlín. Je to telo, ktoré nevytvára špecializované orgány, hoci ich niekedy tvarovo napodobňuje. S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastávajú aj zmeny v stavbe ich tela, nakoľko suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela. Novovzniknuté orgány museli zabezpečiť príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu.

Rastlinné orgány vznikli po prechode rastlín na pevninu. Orgán je časť rastliny, ktorá tvorí samotný celok a vykonáva špecifické fyziologické funkcie. Existujú dva typy orgánov:

• Vegetatívne - zabezpečujú výživu rastliny (koreň, stonka, list).
• Generatívne - zabezpečujú rozmnožovanie (kvet, plod).

Koreň (Radix)

Koreň (radix) je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu v pôde upevňuje a čerpá z nej vodné roztoky anorganických látok. Koreň je podzemný orgán, ktorý nikdy nenesie listy. Má neobmedzený rast do dĺžky. Koreň je tiež orgánom, do ktorého rastlina ukladá zásobné látky. Korene tvoria koreňovú sústavu.

Funkcie koreňa:

• Upevňuje rastlinu v pôde.
• Čerpá z pôdy vodu a živiny.
• Zhromažďuje zásobné látky (mrkva, cukrová repa).
• Vegetatívne rozmnožovanie.
• Produkuje významné látky: AMK a alkaloidy.

Hlavný koreň a bočné korene tvoria primárnu koreňovú sústavu, tzv. aloríziu. Ak hlavný koreň zastaví svoj rast a tvoria sa len vedľajšie korene, hovoríme o vedľajšej koreňovej sústave, tzv. homorízii. V blízkosti koreňového vrcholu vyrastajú koreňové vlásky. Sú to tenkostenné, dlhé, úzke, valcovité vychlípeniny pokožkových buniek, pokryté slizom. Rastlina nimi prijíma živiny.

Na povrchu je koreň pokrytý jednovrstvovou pokožkou - rhizodermis, ktorá na rozdiel od pokožky nadzemných častí nemá kutikulu ani prieduchy. Pod pokožkou je vrstva primárnej kôry tvorená parenchymatickými bunkami. Vnútro koreňa tvorí stredný valec, ktorý je ohraničený vrstvou buniek so zhrubnutými bunkovými stenami. Stredným valcom prechádza radiálny cievny zväzok. V rastovom vrchole koreňa sa nachádza meristematické pletivo chránené koreňovou čiapočkou. Blany buniek čiapočky slizovatejú, čím uľahčujú prenikanie koreňa medzi pôdne častice a zabezpečujú pozitívne geotropický rast koreňa.

Koreňové sústavy:

• Homorízia - hlavný koreň je dlhší a najhrubší, z neho vyrastajú bočné korene (jednoklíčnolistové rastliny).
• Alorízia - (cibuľa) dvojklíčkolistové rastliny.

Ak koreň okrem svojich základných funkcií začne vykonávať aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach) koreňa:

• prísavky (haustóriá) - umožňujú parazitickým rastlinám (napr.

Stonka (Kaulom)

Stonka (kaulom) je zvyčajne nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája orgány výživy, koreň a listy, často je zásobným orgánom. V rastovom vrchole sa nachádza meristematické pletivo a základy listov i bočných stoniek. Na rozdiel od koreńa, stonka nerastie len tesne za vrcholom. Na stonke pozorujeme niekoľko predlžovacích pásiem označovaných ako články (internódy), oddelených od seba úsekmi so spomaleným rastom - uzlami (nódy). Z uzlov vyrastajú listy.

Rastliny, ktoré majú šťavnatú nezdrevnatenú stonku nazývame byliny. Ak vnútorné pletivá stonky zdrevnatejú, hovoríme o drevinách:

• strom - tvorí kmeň a rozvetvenú korunu
• ker - sa rozvetvuje tesne nad zemou, nevytvára kmeň
• poloker - má vetvenie rovnaké ako ker, ale v hornej časti sú vetvičky bylinné

Stonka je orgán, ktorý sa zákonite rozvetvuje. Rôzne typy rozkonárenia sú:

• strapcovité
• vrcholíkovité
• vidlicovité

Stonka tak isto môže vytvárať metamorfózy podobne ako koreň.

List (Fylom)

List (fylom) je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody a výmena plynov medzi rastlinou a prostredím. List sa skladá z troch častí:

• stopka - zúžená časť, ktorá spája list so stonkou a umožňuje prenos vody a živín
• báza - často rozšírená časť, ktorou začína čepeľ
• čepeľ - plochá časť listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena dýchacích plynov

Netreba si mýliť pojmy stonka a stopka! Stonka je väčšinou dlhý rovný rastlinný orgán, z ktorého po bokoch rôznym spôsobom vyrastajú listy, kvety, príp. vedľajšie stonky. Stopka je časťou listu, ktorou sa list, resp. čepeľ listu, pripája na stonku (listy môžu byť aj bezstopkaté, vtedy sa na stonku pripája priamo listová čepeľ).

Listy vyrastajú z uzlov (nódy) stonky. Striedavé postavenie listov, pri ktorom z jedného uzla vyrastá jeden list, je fylogeneticky najstaršie. Pri protistojnom postavení vyrastajú z uzla dva listy. Ak sú po sebe nasledujúce dvojice listov otočené o 90° postavenie listov je krížmoprotistojné.

Na priečnom priereze listu rozoznávame vrchnú pokožku (epidermis) s kutikulou. Pod ňou je vrstva buniek s veľkým obsahom chloroplastov - palisádový parenchým. Tu prebieha fotosyntéza. Nižšie uložená je vrstva hubovitého (špongiovitého) parenchýmu. Ním prechádzajú aj cievne zväzky. Tieto dve vrstvy spolu tvoria mezofyl, čo je hlavné pletivo listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena plynov. Zdola list ohraničuje spodná pokožka. V pokožke sú prieduchy, u jednoklíčnolistových rastlín na hornej i spodnej strane, u dvojklíčnolistových len na spodnej strane listu.

Listy môžu byť:

• Monofaciálne: listy, na ktorých sa nerozlišuje rub a líce, stómy sú na oboch stranách listu (napr. tulipán).
• Bifaciálne: rozlišujeme rub a líce, mezofyl je definovaný na palisádový a špongiový parenchým, stómy sú na dolnej strane listu (napr. ruža, púpava).

Typ listu, kde sú rozdielne pletivá v hornej (palisádový parenchým) a dolnej časti (špongiózny parenchým), sa nazýva bifaciálny list. Bifaciálny list, typický pre dvojklíčnolisté rastliny, je jasne rozlíšený na rub a líce, čo umožňuje efektívnu fotosyntézu a výmenu plynov. Monofaciálny list naproti tomu nie je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým, obsahuje len jeden typ parenchýmu. Je typický pre jednoklíčnolisté rastliny.

Cievne zväzky sa javia na povrchu listov ako žily, súborne žilnatina. Podľa rozčlenenia listovej čepele rozoznávame listy:

• jednoduché listy - so súvislou listovou čepeľou
• jednoduché nedelené resp. Delené listy sú jednoduché listy s listovou čepeľou delenou plytkými alebo hlbokými úkrojkami, ale musí súvisieť aspoň úzkym prúžkom čepeľového pletiva pozdĺž hlavnej žily (perovité listy) alebo na báze čepele (dlaňovité listy).

Podľa toho, do akej hĺbky zasahujú výkrojky, rozdeľujú sa delené listy na 4 skupiny:

• laločnatý list - výkrojky nepresahujú 1/3 šírky polovice listovej čepele - výčnelky sa volajú laloky
• zárezový list - výkrojky zasahujú od 1/3 do 1/2 šírky polovice čepele - výčnelky sú úkrojky
• dielny list - výkrojky zasahujú od 1/2 do 2/3 šírky čepele - výčnelky sú diely
• strihaný list - výkrojky presahujú 2/3 šírky polovice čepele - výčnelky sú segmenty

Zložené listy sa podľa obrysu delia na listy dlaňovito zložené, ktoré podľa počtu lístkov sú dlaňovito 3-, 5-, 7- až mnohopočetné, a na listy perovito zložené, ktorých lístky tvoria jarmá.

Metamorfózy listov sú úpravy alebo modifikácie listov, ktoré slúžia na špecifické funkcie odlišné od fotosyntézy. Tu sú niektoré z najčastejších metamorfóz listov:

• listové úponky - špecializované listy alebo časti listov popínavých rastlín, ktoré slúžia na prichytenie rastliny k podkladu alebo iným rastlinám (napr. hrach, vika)
• listové tŕne - tvrdé, ostré modifikácie listov, ktoré chránia rastlinu pred bylinožravcami (napr. kaktusy)
• listencový obal - chráni reprodukčné orgány pred vonkajšími vplyvmi, ako napríklad šúľok u kukurice
• listové pasce - modifikované listy, ktoré slúžia na chytanie a trávenie hmyzu, čo je typické pre mäsožravé rastliny (napr. mucholapka, rosička)
• mäsité listy - zhrubnuté a zdužinatelé listy slúžiace ako zásobáreň vody (napr.

Metamorfózy listov:

• Listové tŕne (kaktusy).
• Listové úponky (hrach siaty).
• Listy mäsožravých rastlín.

Kvet (Flos)

Kvet (flos) je reprodukčným orgánom rastliny. Je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (tzv. Kvetné obaly môžu byť rozlíšené na kališné listy (sepalum) tvoriace kalich (calyx) a na pestrofarebné korunné lupene (petalum) tvoriace korunu (corolla). Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). Okvetie je tvorené z okvetných lístkov (tepalum), ktoré môžu byť samostatné (tulipán) alebo pozdĺžne zrastené (bleduľa, snežienka). Niektoré rastliny kvetné obaly vôbec nevytvárajú (vŕba).

Kvety nahosemenných rastlín (borovicorasty):

• Samičie šištičky: cez stred šištičky prechádza vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene - pri každom z nich vyrastá semenná škrupina (plodolist), na ktorej sú uložené 2 vajíčka.
• Samčie šištičky: cez stred tiež prechádza vreteno, z ktorého vyrastajú tyčinky.

Kvetné obaly:

• Dvojklíčnolistové rastliny: kališné lístky (kalyx) - väčšinou zelené, tvoriace kalich. korunné lupienky (corolla) - farebné, slúžia ako lákadlá pre hmyz.
• Jednoklíčnolistové rastliny: okvetné lístky (perigónium) - kvetné obaly sú tvarovo a farebne rovnaké.

Reprodukčné orgány:

• TYČINKY
• PIESTIK

Kalich je vonkajšia, väčšinou zelená časť kvetných obalov, ktorý má vyživovaciu funkciu pre kvet (fotosyntéza). Kališné lístky môžu byť voľné alebo môžu navzájom zrastať, čím tvoria kališnú rúrku, kališný lem a kališné hrdlo.

Podľa trvácnosti rozlišujeme:

• prchavý kalich - kališné lístky počas rozkvitnutia opadávajú (mak)
• opadavý kalich - kališné lístky opadávajú spolu s korunnými lupienkami (žeružnica)
• trváci kalich - kališné lístky ostávajú aj po opadnutí korunných lupienkov a tvoria ochranu pre plody a semená (hluchavka)

Koruna tvorí vnútornú časť kvetného obalu a je zvyčajne pestrofarebná a jemnejšej konzistencie, výnimočne môže byť slabo vyvinutá a jej úlohu v lákaní opeľovačov preberá metamorfovaný farebný kalich. Korunný lupienok je na báze tvorený nechtíkom a horným rozšíreným lupeňom. Špeciálnym typom voľnolupenovej koruny je koruna u zástupcov čeľade bôbovitých, kde horný lupeň tvorí striešku, dva bočné lupene tvoria krídla a dva spodné menšie lupene tvoria zrastený člnok.

Tyčinka (stamen) je samčí rozmnožovací ústroj krytosemenných rastlín. Tvorí ju peľnica (anthera) a nitka (filamentum). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky vyplnené peľotvorným pletivom. Toto prechádza redukčným delením, čím vznikajú peľové zrná. Počas dozrievania peľu peľnica stráca vodu, schne až praskne. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.

Piestik (pistillum) je samičí rozmnožovací orgán. Tvorí ho semenník (ovarium), čnelka (stylus) a blizna (stigma). V semenníku sú uložené vajíčka, čnelka je stredná rúrkovitá časť a blizna je lepkavá, prípadne vybavená chĺpkami, čo jej umožňuje zachytiť peľové zrná. Piestik vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodných listov čiže plodolistov, ktorých počet často prezradia svojím počtom blizny. Súbor piestikov sa nazýva gynéceum.

Kvet môže byť:

• Jednopohlavný:
  • Samičie kvety - obsahujú len piestik.
  • Samčie kvety - obsahujú len tyčinky.
• Obojpohlavný - rastlina obsahuje tyčinky aj piestik.

Rastlina môže byť:

• Jednodomá - na 1 rastline sú samčie aj samičie kvety (napr. kukurica).
• Dvojdomá - na 1 rastline sú kvety samčie a na 2. rastline sú kvety samičie.

Dôležitou charaktestikou pri určovaní rastlín je pozícia semenníka v kvete:

• vrchný semenník - umiestnený je na kvetnom lôžku najvyššie, tyčinky a kvetné obaly vyrastajú pod ním (tulipán)
• polospodný semenník - čiastočne ponorený v kvetnom lôžku, nezrastá s ním, tyčinky a kvetné obaly sú umiestnené okolo stien semenníka na okraji kvetného lôžka
• spodný semenník - jeho vznik súvisí so vznikom tzv.

O súkvetí hovoríme vtedy, ak sa na spoločnej rozkonárenej stonke (tzv. vreteno súkvetia) vyskytuje podľa určitých zákonov viacero kvetov súčasne.

Podľa rozkonárovania stoniek rozlišujeme súkvetia:

• strapcovité (racemózne) súkvetie - dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí z okrajov súkvetia do jeho stredu
• vrcholíkovité (cymózne) súkvetie - majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu súkvetia k okrajom

Strapcovité súkvetia poznáme:

• strapec (racemus) - súkvetie s pretiahnutým vretenom, v pazuchách listeňov nesie kvetné stopky s kvetmi, postavenie kvetov môže byť obdobné ako v prípade listov (striedavé, protistojné, krížmoprotistojné, praslenovité) (agát) - je to základný typ súkvetia
• klas (spica) - vreteno súkvetia je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo úplne redukované, kvety početné, drobné, v pazuchách listeňov (skorocel)
• jahňada (amentum) - súkvetie s chabým, previsnutým vretenom, kvety sediace, najčastejšie jednopohlavné, vetroopelivé, s redukovanými kvetnými obalmi (lieska, topoľ, vŕba)
• klások (spicula) - skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica, mednička)
• šúlok (spadix) - vreteno zdužnatené, kvietky drobné, bezobalové, prítomný zväčšený a rôznofarebný listeň, tzv. tulec (áron, diablik)
• chocholík (corymbus) - kvetné stopky sa predlžujú až na úroveň vrcholového kvetu, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka)
• okolík (umbella) - kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky, súbor listeňov, z pazúch ktorých vyrastajú stopky vonkajších kvetov, tvorí obal (prvosienka)
• metlina (panicula) - rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a rôzne usporiadanými konármi (vinič, vtáčí zob)
• hlávka (capitulum) - súkvetie s veľmi skráteným vretenom a so skrátenými rovnako dlhými kvetnými stopkami, kvety vyrastajú nahusto a tvoria guľovitú, polguľovitú alebo vajcovitú hlavu, súbor listeňov vonkajších kvetov hlávky vytvára tzv. zákrov (ďatelina)
• úbor (anthodium) - kvetné lôžko je diskovito rozšírené, kvety sú dvoch druhov - stred tvoria rúrkovité aktinomorfné kvety (terč), okraj je tvorený súmernými jazykovitými kvetmi so zrastenou korunou (lúč), listene vonkajších kvetov vytvárajú zákrov, listene vnútorných kvetov sa nazývajú plievky (astrovité)
• cenantium - hlávka s mäsitým alebo dužnatým lôžkom, na ktorom sedia alebo sú v ňom vnorené kvety, počas dozrievania sa zväčšuje a dužnatie a vytvára napr.

Plod (Fructus)

Plod (fructus) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu, napr. z kvetného lôžka, nazývame ho nepravý plod.

Oplodnením vajíčka vzniká semeno a zo stien semenníka, príp. aj kvetnej čiašky tzv. oplodie (pericarpium), ktoré má 3 vrstvy:

• vonkajšie oplodie (exocarpium) - tvorí ho vonkajšia pokožka a subepidermálne vrstvy gynécea
• stredné oplodie (mesocarpium) - rôzne hrubá vrstva rôznej konzistencie (suchá, dužinatá)
• vnútorné oplodie (endocarpium) - obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá vnútornej strany plodolistov, na ktorých bezprostredne vyrastajú semená

Podľa typu oplodia rozoznávame 2 základné skupiny plodov:

• dužinaté plody - majú dužinaté oplodie
• suché plody - majú suché oplodie

Medzi dužinaté plody patria:

• bobuľa - celá vnútorná časť oplodia je dužinatá alebo šťavňatá, príp.

tags: #kukurica #priecny #rez #popis

Populárne príspevky:

• Sprievodca varením zemiakov v šupke
• Recept na krémovú tekvicovú polievku
• Recept na tortu v tvare auta
• Lahodný koláč s banánmi a šľahačkou
• Všetko o stonkovom zeleri