Mama Bola Náš Každodenný Chlieb: Metafora Významu

Metafora "mama bola náš každodenný chlieb" je silný obraz, ktorý vyjadruje neoceniteľnú hodnotu a nevyhnutnosť matky v živote človeka. Lásku, ktorú nám dáva a celý život rozdáva plným priehrštím, prijímame s takou samozrejmosťou ako každodenný chlieb. Matka je najkrajšia bytosť na svete, nie len výzorom, ale tým, čo nosí vo svojom vnútri. Táto láska je trpezlivá a dobrotivá, nie je sebecká.

Symbolický obrázok materskej lásky.

Starostlivosť a Ochrana

Matka má len dve ruky, ale objíma všetkých. Chráni svoje deti pred vonkajším svetom a vytvára pre ne bezpečné a láskyplné prostredie. Básnici, hudobní skladatelia, ale aj neznámi autori ľudových piesní jej vždy venovali dostatok pozornosti. Niet na svete reči, v ktorej by chýbalo slovo matka.

Výchova a Vzdelávanie

Matka nás učí milovať sa navzájom, všímať si ľudí okolo seba a nebyť ľahostajným voči ich bolestiam. Učí nás prijímať premeny v prírode i v živote. Ďakujeme za cestu k životu, po ktorej ste nás učili kráčať. Ďakujeme za pohladenie vašimi rukami. Ďakujeme za prebdené noci.

Rodina ako Celok

Keď hovoríme o matkách, musíme hovoriť i o deťoch a otcoch. Všetci spolu tvoria rodinu. Kiež sú naše rodiny dobrými stromami, ktoré rodia dobré ovocie.

Želania a Posolstvá

K dnešnému sviatku Vám želám veľa zdravia, šťastia, vnútornú pohodu, pokojný a dlhý život, naplnenie všetkých vašich snov a nádejí. Prajem Vám, aby ste vždy mali koho pohladiť a aby mal kto pohladiť Vás. Aby ste milovali a boli milované. Aby ste nikdy nemali dôvod pre slzy, ale len pre úsmev. Aby ste z úst svojich detí počuli len slová: „Mama, ďakujem“. Aby ste rozsievali teplo, nehu, krásu a ženské dobro. Aby ste zmnožili túto zem o dobrých a statočných ľudí. Aby ste naučili svet milovať a nie nenávidieť. Aby ste boli istotou vašich domovov a rodín, aby ste boli hrdé na to, že ste matky.

Vyjadrenie Vďaky

Ďakujeme za jedinečnosť, ďakujeme za život, ďakujeme za lásku.

Historický Kontext v Literatúre

Literatúra od staroveku po súčasnosť venuje matke a materstvu významné miesto. V staroveku (3500 pred Kr. - 5. stor.) a stredoveku (5. stor. - 15. stor.) boli matky často zobrazované ako symbol plodnosti a ochrany. Renesancia (14. stor. - 16. stor.) a barok (16. stor. - 18. storočia) priniesli diela, v ktorých sa matka stáva symbolom národa a tradície. Klasicizmus (17. stor. - koniec 18. stor.) a literatúra v oboch spisovných jazykoch - v bernolákovčine (J. Fándly, J. Hollý) priniesli diela, v ktorých sa matka stáva symbolom národa a tradície. V tomto období boli významní historik P. J. Šafárik a básnici J. Hollý a J. Kollár.

Jazyk a Štýl v Literatúre

Rôzne literárne obdobia a autori používajú špecifické jazykové a štylistické prostriedky na vyjadrenie vzťahu k matke.

Vývoj Slovenského Jazyka

Vývoj slovenského jazyka prešiel niekoľkými fázami, ktoré ovplyvnili aj literárne diela.

Obdobia Vývoja

Obdobia vývoja slovenského jazyka: 11. - 15. stor., 16. - 18. stor. Používanie češtiny sa spájalo so šírením protestantizmu v 16. storočí.

Bernolákovčina

Zostavení latinsko-slovenského slovníka (tzv. Bernolákov slovník). V spisovnej bernolákovčine vydali svoje diela J. Fándly a J. Hollý.

Štúrovská Slovenčina

V otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu - Hurban, Hodža, Hattala). Napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie katolíckych a evanjelických vzdelancov (Ľ. Štúr, M. M. Hodža. J. M. Hurban, M. Hattala, J. Záborský).

Matica Slovenská a Jazykovedný Ústav Ľ. Štúra

Po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií ostal Turčiansky sv. Martin centrom slovenského života. Pôsobili tu významné osobnosti (J. Škultéty, S. H. Vajanský, K. S. Škultéty). V roku 1943 vznikol v Bratislave Jazykovedný ústav, ktorý pracuje dodnes pod názvom Jazykovedný ústav Ľ. Štúra.

Literárne Diela a Ich Interpretácie

Rôzne literárne diela ponúkajú rôzne pohľady na materstvo a rodinné vzťahy.

Moderná Literatúra a Reakcia na Spoločenské Udalosti

Začiatok 20. storočia: autori sa snažia nereagovať na spoločenské udalosti, východisko vidia v tzv. civilizme. 20. a 30. roky 20. storočia: vydávanie manifestov (napr. dadaizmus). Deformácia reality vrcholí až v negácii, akoby už nebolo čo povedať.

Slovenská Literatúra v 20. storočí

Obraz dediny (Ráztoky) počas 1. svetovej vojny. Vznikol v Čechách v 20-tych rokoch 20. storočia. V podmienkach slovenskej literatúry v 30-tých a 40-tých rokoch 20. storočia rozvoj v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Vznikla 30. rokoch 19. storočia v slovenskej literatúre 30. a 40. rokov. Dôležité sú životné skúsenosti autora, ktorý sa aktívne zúčastnil 1. svetovej vojny.

Literárne Diela a Ich Témy

Znaky literatúry 20. storočia, vplyv 2. svetovej vojny. Príbehy dievčat. Schádzajú sa vo veži kostola na Námestí sv. Alžbety. Tábory a transporty. Literárne obdobie: realizmus po 2. svetovej vojne. Miesto a čas: 40-te roky 20. storočia.

Miroslav Válek

V slovenských pomeroch predstavuje moderný typ básnika, prirodzeným prostredím jeho básne je priestor medzi tušeným a skutočným. Zostáva stálicou nekonvenčnosti, na míle vzdialený od akejkoľvek sentimentality, či banálneho komentovania udalostí, lebo sa vedome stránil naivných a jednoznačných analýz. Prešiel redakciami viacerých časopisov, napokon sa stal šéfredaktorom časopisu Mladá tvorba. V období socializmu sa aktívne angažoval aj v politike, bol poslancom, pôsobil v rôznych vysokých funkciách v komunistickej strane. Po roku 1969 ako politik sa plne hlásil k praxi tzv. normalizácie, ako minister kultúry (1969-88) sa však snažil zmierniť jej zničujúci dopad na slovenskú kultúru. V dvojročných etapách vydal lyrickú trilógiu Dotyky (1959), Príťažlivosť (1961) a Nepokoj (1963). Neskôr vydal ešte Milovanie v husacej koži (1965), venoval sa aj písaniu pre deti. Popri vlastnej tvorbe sa venoval aj prekladaniu svetovej poézie. Z politiky odišiel dobrovoľne ešte pred novembrom 1989, upadol ho hlbokého mlčania a osamelosti. O rok nato zomrel bez toho, aby sa verejnosti prihovoril v akomkoľvek zmysle. Patril k veľkým básnikom a verejným činiteľom svojej doby s tragickými osudmi → ak by sa nezaplietol s komunizmom, bol by skutočným kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru.

Dotyky

Lyrická báseň z rovnomennej básnickej zbierky.

Obsah

Motív: láska. Báseň môžeme rozdeliť na 3 obsahové časti: láska v meste, láska na dedine, spomienky na lásku. Autor ako lyrický hrdina prežíva lásku k žene z mesta, no chce, aby ich láska „rástla“ na dedine, pretože medzi mestom a dedinou vidí množstvo neprekonateľných kontrastov. Vidieť tu vplyv modernizmu, konkrétne tu dominuje zmyslovosť. Najnežnejším a najkrajším dotykom je láska, ktorú spája autor s mladosťou - so študentskými rokmi. Prázdniny trávi na vidieku. Láska, ktorá vznikla v škole uprostred mestského chaosu sa mu na čas stáva vzdialenou a on, bláznivo zamilovaný, si nevie ani predstaviť, že tú dobu strávi bez svojej dievčiny. Robí všetko preto, aby boli spolu. Píše jej listy, telefonuje, telegrafuje, chce ju mať pri sebe. Koná skutočne zamilovane, potvrdzujú to zmätené verše.

Časť

Ona je z mesta a má voči dedine predsudky. On jej ozrejmuje, že dedina už nie je dedinou. Už je moderná, stavajú sa nové domy, ulice, ľudia majú rádio aj televízor. Slnko na dedine: „naša medená, vyleštená rajnica krásne zapadá a keď sa dotkne zeme, všetko je čuť.“ Dedinčania si vedia po práci oddýchnuť. Chce jej vysvetliť, že dedina je miesto, kde nájde niečo, po čom zatúži - pokoj, ticho. Prirodzený život na dedine nie je narušený - ľudia cez deň pracujú a v noci spia. V meste je to naopak - všetko je tam počas noci hlučné a vysvietené.

Forma

Kompozičný princíp: kontrast. Báseň je strofická, strofa je nepravidelná. Verš je voľný, občas sa objavuje sylabotonický prozodický systém s rýmom. Motívy pôsobia samostatne - voľná asociácia predstáv, no sú spojené metódou montáže.

Slnko

Báseň z básnickej zbierky.

Obsah

Motívy: leto, mladosť; žena; strach. Dominuje tu zmyslovosť, impresionistická farebnosť. Lyrický hrdina popisuje, že by som ochotný žene slniť aj nemožní, dal by jej všetko. No vie, že to sa nedá.

Forma

Báseň je strofická, strofa je nepravidelná. Použitý je sylabotonický prozodický systém. Občas sa vyskytuje voľný verš. Motívy pôsobia samostatne - voľná asociácia predstáv, no sú spojené metódou montáže.

Milan Rúfus

Rodený básnik. Všetko, čo ho tešilo, dojímalo a udivovalo, sa premenilo na báseň už v detstve. Kedysi bol takýto typ človeka Hviezdoslav. Nepatrí k básnikom, ktorí sa vo svojej tvorbe orientujú iba na vybranú tému, používa ich viac a veľmi rôznorodých. Či už je to estetický postoj autora k svetu, spoločnosti i k sebe samému alebo sú to odlišné témy ako matka, otec, starí rodičia, neopätovaná láska, tragické dôsledky svetovej vojny, protesty proti vtedajším vojnám v ďalekých krajinách. Jeho poézia bola čiastočne ovplyvnená povahou (bol smutný z ľudskej bolesti na celom svete) a aj politikou (socialistická perspektíva a túžba po skutočnej ľudskej družnosti). Hneď prvou svojou knihou poézie Až dozrieme (1956) sa predstavil ako zrelý básnik. V rokoch 1948 - 1952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozo-fickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry.

Vrchári

Báseň z básnickej zbierky Zvony (1968).

Obsah

Autor prírodu nerozlučiteľne spája s človekom a ľudskou prácou. Inšpiráciou mu bola aj Biblia (nie len v tejto básni). Metonýmia STÔL vo verši prestavuje každodenný údel obyčajného chudobného Slováka - celý deň pracuje a večer aj tak nemá čo položiť na stôl. Človek je považovaný za korunu tvorstva, no podľa Rúfusa je človek stále len niečo maličké, čo sa ani nedá porovnať s Bohom. Rúfus dáva človeku možnosť zmeniť sa, narodiť sa znova. Deti vychovať inak.

Forma

Kompozičný princíp: kontrast, paradox. Báseň je strofická, strofa je nepravidelná. Verš je voľný, občas sa objavuje sylabotonický prozodický systém s rýmom. Motívy pôsobia samostatne - voľná asociácia predstáv, no sú spojené metódou montáže.

Zvony Detstva

Báseň z básnickej zbierky Zvony (1968).

Obsah

Autor vraví, že vždy musí prísť ten deň keď sa z dieťaťa stane dospelý človek - lebo všetko podlieha zmene. Keď si uvedomíme, že naše skutky sa stávajú ozajstnými činmi, za ktoré nesieme zodpovednosť. Keď si definitívne všimneme, že už ho nevrátime, neprekročíme prah zavretých dverí. Už nemôžeme vnímať zázraky sveta. Vo svete hračiek sme jedli. Prijímali sme ako obrovité špongie všetko, čo nám svet ponúkol. Nasávali sme nekonečné informácie, rady, lásku, život. Prekročením prahu dospelosti to všetko zúžitkovávame, vychutnávame a jedenie sa stáva vedením. Teraz je čas, kedy žneme, čo sme zasiali.

Forma

Kompozičný princíp: gradácia (dvere, brána). Báseň je strofická, strofa je nepravidelná. Verš je voľný.

tags: #mama #bola #nas #kazdodenny #chlieb #je

Populárne príspevky:

• Francúzske makrónky
• Široký výber cestovín Tesco
• Recept na bezlepkové oblátky
• Anglický Preklad Bezlepkovej Stravy
• Váženie múky bez váhy