Maniodepresívna psychóza (bipolárna afektívna porucha): Príznaky, diagnostika a liečba

Bipolárna afektívna porucha (BAP), v minulosti známa ako maniodepresívna psychóza, je závažné duševné ochorenie, ktoré výrazne narúša pacientov pohľad na seba a svoje možnosti. Dôvodom sú patologické, často chronické výkyvy nálady (afektívna labilita) medzi depresívnym syndrómom a mániou.

Súčasný názov „bipolárna afektívna porucha“ vyjadruje bipolaritu pacientovej nálady. Ide o protichodné póly - mánia a depresia.

Ochorenie klasifikoval a pomenoval mániodepresívnou psychózou už v druhej polovici 19. storočia nemecký psychiater Emil Kraepelin. Vzťah medzi mániou a melanchóliou bol skúmaný už dávnejšie, ale fundament pre súčasnú konceptualizáciu nachádzame až v päťdesiatych rokoch 19. storočia u francúzskych psychiatrov.

Ochorenie sa vyskytuje približne u 0,5 až 1 % z populácie vo všeobecnosti. Podľa iných zdrojov okúsi vo svojom živote mániu minimálne 2 % ľudí, ale priamu genetickú dispozíciu k bipolárnej poruche má približne už spomínané 1 % obyvateľstva. Blízki príbuzní postihnutého majú 10- až 20-násobné vyššie riziko, že aj oni ochorejú, preto je nutné byť obozretný a dbať na psychohygienu.

Bipolárna afektívna porucha je charakteristická symptómami, ktoré sa objavujú v jasne odlíšených epizódach s medziperiódami nevyhranenej, priemernej nálady. Bipolárna porucha sa tak prejavuje ako stav, v ktorom ľudia zažívajú abnormálne povznesenú a abnormálne depresívnu náladu, pričom takáto patologická situácia často výrazne narúša spoločenskú funkciu chorého v prostredí svojho zamestnania, vzdelávania či jednoducho v rodinných pomeroch.

Nie u každého sa prejavuje tá istá miera závažnosti symptómov. Niektorí prežívajú prevažne depresívne epizódy, ktoré bývajú dlhodobejšie a doslova kritické, pričom mánia je prežívaná s miernym priebehom - často sa stupňujúca len do úrovne hypománie.

V Rakúsku je 0,5 až 2% populácie ovplyvnené ťažkou bipolárnou poruchou (BIPOLAR I) s plným obrazom Mania a depresie. Ďalších 5-10% trpí poruchou bipolárnej II, v ktorej sú prítomné hypomania a depresia.

Fázy bipolárnej poruchy

Príznaky závisia od fázy ochorenia, v ktorej sa pacient nachádza. Na rozdiel od bežných výkyvov nálady extrémne stavy môžu trvať niekoľko týždňov alebo aj dlhšie.

1. Depresívna fáza

Patologická depresívna nálada je vyjadrená smútkom, plačom, tendenciou k úzkosti, pesimistickému až negatívnemu náhľadu na svoju životnú situáciu často spolu s náhľadom na situáciu celej spoločnosti. Chorý centralizuje pozornosť na svoje Ja a vhĺba sa do najmenších detailov v každej svojej chybe alebo aspoň v nejakej chybe, ktorú považuje za ústrednú a z jeho pohľadu veľmi ponižujúcu. Objavujú sa výrazné pocity viny, z ktorých vyviera plačlivosť alebo agitovanosť a podráždenosť (najmä u mladých), pričom pocity viny koexistujú spravidla s autoakuzačnými (sebaobviňujúcimi) myšlienkami.

U depresívneho pacienta pri BAP dochádza k prudkej zmene myslenia, keď široké spektrum možností, ktoré si pacient pripisoval v hypomanickej alebo manickej fáze ochorenia, si zrazu odopiera ako nereálne a nemožné. Z toho bezprostredne vyplýva závažná komplikácia v sociálnej funkcii chorého, pretože je ohrozená, ba priam narušená jeho súdnosť. Tým nedokáže s odstupom a s nadhľadom posúdiť svoje reálne možnosti.

Pri depresívnej fáze, ktorá môže trvať rôzne dlho (obvykle aspoň 2 týždne, no pri BAP to nemôže byť podmienkou vzhľadom na možnú prítomnosť rapídnejšieho cyklovania depresia-mánia), je klinicky vyjadrený smútok, žiaľ, úzkosť alebo dokonca podráždenosť (najmä u detí a adolescentov), strata potešenia až anhedónia, ochudobnenie záujmov, nechutenstvo alebo naopak zvýšená chuť do jedla až prejedanie sa, insomnia či zriedkavejšie hypersomnia, neustála únava, prebúdzanie sa v noci (najmä nadránom) - zlá kvalita spánku, nočné mory, výrazne znížené sebavedomie, opakované suicidálne úvahy (o samovražde).

Pre depresívnu fázu sú typické aj endogénne podmienené spomalenia až deficity telesných funkcií, reakcií a pohotovosti, taktiež verbálneho vyjadrovania myšlienok, ako i samotného myslenia. Spomalenie telesných funkcií je spôsobené dočasným narušením stability hormonálnej reaktivity v organizme v kontexte komplexného spomalenia metabolizmu. To sa môže prejaviť napríklad aj obstipáciou (zápchou) alebo nevoľnosťou, nechutenstvom.

Čo sa týka verbálneho vyjadrovania, reč je pomalá, tichá, ba až monotónna - možno postrehnúť v hlase žiaľ, úzkosť alebo odpor. Pri zmiešaných stavoch, ale aj pri samotnej depresívnej fáze možno pozorovať určitú formu dysfunkcie myslenia, ktoré môže vyústiť do dojmu retardácie.

Pri obzvlášť závažnom depresívnom syndróme hovoríme o tzv. melanchólii. Je to psychotický depresívny stav, ktorý niektorými znakmi môže pripomínať depresívne stavy schizoafektívnych psychóz. Psychóza sa v tejto situácii prejavuje rôznymi bludmi, najčastejšie však autoakuzačnými (sebaobviňujúcimi), keď pacient na seba deluzórne vzťahuje nejaké chyby, tragédie, zločiny a pod., za ktoré sa vo svojej pesimistickej a narušenej logike cíti subjektívne zodpovedný. Takýto stav je veľmi nebezpečný najmä preto, lebo vytvára platformu pre suicidálne úvahy.

Inými bludmi (delúziami) bývajú časté pocity menejcennosti, keď pacient dokáže poprieť vlastnú existenciu alebo aspoň jej význam a dôstojnosť, pričom mu úplne chýba náhľad na vlastnú chorobu. Môžu sa tiež objaviť halucinácie, napr. rôzne tiene alebo v auditórnej rovine to bývajú šumy, šepot, možno až hlasy.

2. Manická fáza

Mánia je vo všeobecnosti náprotivok melanchólie. Nálada je v tejto fáze bipolárnej poruchy mimoriadne a nadmerne veselá, radostná, optimistická a pozitívne orientovaná. Označuje sa ako euforická, pričom mánia je vlastne vystupňovaním tejto eufórie do podoby silnej expanzivity alebo podráždenosti (najmä ak sa človeku s takouto náladou protirečí).

V rámci poruchy limbicko-diencefalického systému v mozgu dochádza k zrýchleniu metabolického tempa a afekt sa zafarbuje takmer nespútateľnou energiou, až neskrotným pudením k aktivite, čoho dôsledkom je neopatrné podstupovanie aj vážnych rizík vo svojom správaní. Chorí sa v tomto stave cítia plní života, „nabití energiou“, radi diskutujú a riešia bez prípravy zložité problémy, až sa niekedy môže hovoriť o pseudofilozofovaní.

Manickí ľudia neobsedia, nedokážu sa upokojiť a tiež nedokážu vydržať pri jednej a tej istej činnosti, takže všeličo začnú, ale takmer nič nedokončia. Preskakujú z témy na tému. Chuť do jedla je veľká, často je zvýšený aj sexuálny apetít a erotická aktivita prechádza do nebezpečných sexuálnych dobrodružstiev.

Všeobecnými príznakmi, ktoré sprevádzajú euforickú alebo manickú náladu, sú nadnesenosť a zvýšené sebavedomie, znížená potreba spánku (napr. Nápadnými okrem tejto symptomatiky bývajú nekritickosť a nedomyslenosť svojich aktivít, tiež hazardovanie vrátane investovania do hazardných hier.

Zvýšenej psychomotorike zodpovedá aj reč, ktorá je hlasná, rýchla. Myslenie podlieha tachypsychizmu a môže sa metamorfovať do podoby tzv. myšlienkového trysku. Tak ako pri depresívnej fáze, aj pre manickú epizódu je typickou endogénne podmienená porucha stability hormonálnej reaktivity v organizme, ale v kontexte komplexného zrýchlenia metabolizmu.

Pozornosť sa tak stáva rozptýlenou a možno ju upútať nevýznamnými vonkajšími podnetmi. Zvýšené je i vnímanie, resp. percepcia (často na úkor presnosti). Zrýchlením telesných funkcií sa dá vysvetliť schopnosť necítiť únavu pri kontinuálnom dennom slabom, trojhodinovom spánku, čo však neznižuje závažnosť tejto klinickej situácie, pretože tento stav je iba hormonálnym a limbickým klamom, takže po určitom čase môže manický pacient doslova skolabovať od vyčerpania (hoci vyčerpanie dovtedy aktívne nepociťoval).

Manická epizóda sa môže začínať postupne a stupňovať sa smerom od plytkej hypománie cez mániu až po manickú afektívnu psychózu. Manická afektívna psychóza je extrémny stav nálady a mysle, keď dochádza v dôsledku endogénnych príčin k prudkej hormonálnej, noradrenalínovej a sérotonínovej destabilizácii v neuro-humorálnej sústave (obzvlášť v limbicko-diencefalickom systéme). Pacient zažíva v kontexte svojho manického, euforického syndrómu stratu náhľadu, vytvára sa priestor pre bludy (delúzie), objavuje sa často depersonalizácia, ba možno aj halucinácie auditórneho, ale aj vizuálneho typu.

Popri všeobecných príznakoch vážnej mánie sa vo vystupňovanom stave nekritickosť zmení na iracionálne správanie a pridajú sa bludy najčastejšie grandiózneho typu - chorý si trebárs myslí, že má špeciálne poslanie, je skalopevne presvedčený o svojej vyvolenosti, pričom v kombinácii s depersonalizáciou môže nadobudnúť silný dojem (až nevyvrátiteľné presvedčenie), že je v skutočnosti niekým iným (napr. kráľ Ľudovít XIV. alebo Napoleon a pod.).

3. Hypománia

Hypománia je psychický stav, pre ktorý je charakteristická síce euforická, kreatívna a povznesená nálada (alebo iritovaná a podráždená nálada), ale stupeň závažnosti nie je psychiatricky alarmujúci, ba skôr naopak - takáto veselosť, ktorú možno nazvať aj submániou, býva obdobím veľkej spokojnosti, tvorivosti a chuti do života. Vytvára sa tendencia vidieť veci optimisticky, pričom treba pripočítať zvýšenú aktivitu.

Hypománia má menej škodlivý vplyv na realizáciu psychosociálnej funkcie pacienta než mánia; skôr dokáže jeho psychickej vyrovnanosti napomáhať.

4. Zmiešaná epizóda

Ide o psychický stav, v ktorom súbežne v jednej časovej epizóde spolupôsobia tak manické symptómy, ako i depresívne symptómy. Pre diagnostikovanie zmiešanej epizódy je nutné prežívať symptómy mánie alebo hypománie a zároveň depresie aspoň jeden týždeň počas väčšiny dní a väčšiny dĺžky jednotlivých dní.

Najčastejší výsledný klinický obraz zmiešanej afektívnej epizódy je typický problémami so spánkom, významnými zmenami v chuti do jedla, agitáciou, niekedy aj psychotickými prvkami a nepochybne suicidálnym myslením.

Depresívna nálada je pri agitovanej depresii sprevádzaná veľkou aktivitou manického syndrómu, čoho dôsledkom je agitácia, nepokoj, úzkosť, nervozita, podráždenosť a vysoká hrozba spáchania samovraždy. Pri dysforickej mánii zase prevláda aktívna nálada, ale človek nie je šťastný, skôr plačlivý a agresívny.

Psychotické bludy sa rôznym spôsobom kombinujú, takže aktívny a mnohovravný pacient v dysforickej mánii môže prežívať autoakuzácie, popretie vlastnej hodnoty, perzekučné bludy; pasívny a málovravný pacient v agitovanej depresii zase môže okúsiť bludy typické pre mániu, ako sú reformátorské poslania a religiózne či parapsychologické vyvolenie.

Príčiny bipolárnej poruchy

Presná príčina bipolárnej poruchy nie je známa. Odborníci sa domnievajú, že existuje rad faktorov, ktoré prispievajú k zvýšeniu pravdepodobnosti, že sa choroba rozvinie. Ide o zložitú zmes fyzických, psychických a sociálnych faktorov. Bipolárna porucha sa vo všeobecnosti považuje za dôsledok chemickej nerovnováhy mozgu.

Genetické predispozície, biologické a psychosociálne parametre, ako aj niektoré návyky životného štýlu môžu ovplyvniť nástup, ako aj priebeh ochorenia.

Maniodepresívna psychóza je o to zákernejšia, že môže byť dedičná napriek tomu, že nejde o dedičnosť v pravom zmysle slova. V génoch príbuzného človeka sa môže objaviť určité percento predispozícií na toto ochorenie, to zvyšuje riziko výskytu.

Úmrtie blízkeho človeka a podobne. Tieto udalosti, môžu kedykoľvek v živote človeka spustiť stavy depresie.

Diagnostika bipolárnej poruchy

Spočiatku môže byť bipolárna afektívna porucha zle diagnostikovaná, pretože sa venuje pozornosť len depresívnym fázam choroby. Pacient sám totiž navštevuje psychiatra len vtedy, keď je depresívny. V manickej alebo hypomanickej fáze sa pacient cíti dobre, takže tomuto stavu neprikladá žiadny význam. Dochádza tak k tomu, že medzi nástupom ochorenia a určením správnej diagnózy môže ubehnúť aj 5 - 10 rokov.

Vzhľadom na to, že zatiaľ neexistuje žiadna spoľahlivá laboratórna metóda, ktorá by túto poruchu odhalila, hrá hlavnú úlohu v diagnostike choroby klinické hodnotenie psychiatra na základe jeho vyšetrenia. Súčasťou správnej diagnostiky je riadený rozhovor terapeuta s pacientom a jeho blízkymi, počas ktorého odborník zistí, s akou psychickou poruchou pacient prichádza a v ktorej jej fáze sa nachádza.

Pomôcť tu môže aj tzv. mapovanie nálady, kedy si pacient vedie každodenné záznamy o svojich náladách, spánkovom režime a ďalších faktoroch dôležitých pre diagnostiku a správnu liečbu.

Liečba bipolárnej poruchy

Na úspešnú liečbu je potrebné prispôsobiť liečbu kurzom individuálneho pacienta. Cieľom liečby je znížiť závažnosť a počet epizód mánie a depresie, aby pacient mohol viesť bežný život.

Na liečbu akútnej manickej fázy sa používajú stabilizátory nálady ako je kyselina valproová a lítium alebo atypické antipsychotiká ako je olanzapín, risperidón, kvetiapín a aripiprazol. Pri akútnej liečbe depresívnej fázy sa odporúča kombinácia antidepresív so stabilizátorom nálady.

Pri liečbe mániodepresívnej psychózy sa odporúčajú tri hlavné medikamenty. Ide o tzv. antidepresíva, antipsychotiká a stabilizátory nálady. Pacientovi môžu byť predpísané aj lieky, ktoré majú pomocné účinky, napr. Lieky k prevencii nekontrolovateľných stavov mánie, hypománie a depresie známe ako stabilizátory nálady treba užívať dlhodobo každý deň. Lieky môžu byť použité k liečbe hlavných príznakov depresie a mánie, pokiaľ sa tieto stavy vyskytnú.

Veľmi dôležité je rozpoznať spúšťače a príznaky depresie alebo mánie. Farmakologickú liečbu je dobré kombinovať s psychoterapiou, pomôcť môže aj terapia vedúca k zmene životného štýlu.

Pre zmiernenie mániodepresívnej psychózy sa odporúča zvýšenie fyzickej aktivity. Pravidelné cvičenie totiž môže výrazne pomôcť zmierniť príznaky bipolárnej poruchy, najmä depresívne príznaky. Dôležitý je aj pravidelný spánkový režim a dodržiavanie zdravej životosprávy, popri zdravom jedálničku najmä vyvarovanie sa konzumácie alkoholu a iných návykových látok.

tags: #manio #depresia #rychla #jazda #priznaky

Populárne príspevky:

• Rýchly banánový koláč
• Všetko o bezlaktózovom jogurte
• Využitie peroxidu vodíka
• Recept na bezlepkový vegánsky knedlík
• Kŕmenie šteniat jablkami