Tri gaštanové kone – Margita Figuli: Analýza diela
Novela Tri gaštanové kone predstavuje malú ľúbostnú drámu - láska Magdalény a dvoch mužov. Netypickým prvkom je, v pozadí stojaci, sociálny problém, ktorý spočíva v majetkových rozdieloch (postavy sú majetkovo rozlíšené: Zápotočný - boháč, Peter - chudobný, Magdalénini rodičia sú krčmári). Postavy sú sociálne zakotvené vo svojom prostredí.
Margita Figuli
Literárny druh a žáner
* Literárny druh: epika* Literárny žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora; na rozdiel od ľudovej)Téma a idea
* Téma: príbeh lásky 2 mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život* Idea: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter)Miesto a čas deja
Miesto a čas deja: Orava a dediny Turiec, Leštiny, okolitá príroda; čas bližšie neurčenýRozprávač a reč
* Rozprávač: je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené* Reč: má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním.Dej
Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch.Čítanie z knižnice – Margita Figuli – Tri gaštanové kone
Postavy
V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.* Peter: Kupec dreva, sirota, jeho rodičia zahynuli pri požiari domu. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil. Peter (rozprávač) - hlavný predstaviteľ , je stelesnením dobra. V živote sa snaží konať podľa zásad kresťanskej etiky. Peter je tulák, skupuje drevo pre žilinskú pílu. Svojou pracovitosťou a usilovnosťou sa snaží získať Magdaléninu lásku.* Magdaléna: Dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Otec je mierny, milý, láskavý, má rád Petra. Matka je však iná, zrak jej zahmlieva túžba po bohatstve. Magdaléna je ideálom milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Keby nebol prišiel on, sama by sa za ním vybrala. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Nevie však, či sa nezmenil, preto musí splniť podmienky, ktoré mu dala, zatiaľ čo ona bude odďalovať svadbu s Janom. Magdaléna trpí, v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty. Magdaléna - čistá, citovo založená a pobožná žena. Sľub, ktorý dala Petrovi nedodržala, pretože sa jej Jano Zápotočný násilím zmocnil a čakala jeho dieťa. Aj na matkino naliehanie sa vydala za Jana. So svojím osudom sa nikdy nezmierila, je však pasívna.* Jano Zápotočný: Prvý gazda v Leštinách. Krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. A to v očiach mnohých ľudí výrazne prevyšovalo jeho negatívne vlastnosti. Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí ma ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. V nešťastnom manželstve začal piť, nakúpil množstvo nebezpečným koní, ktoré bije do krvi. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Jeho príčinou prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil. Opäť týra nevinného koňa a núti svoju ženu, aby ho držala. Tento raz sa mu to však vypomstí. Jano Zápotočný , Petrov protiklad a sok v láske, je bohatý gazda z Leštín („prvý gazda v dedine“, „peňazí má ako pliev“), násilník a pašerák koní. Svojím nemorálnym konaním predstavuje prekážku v láske Petra a Magdalény. Správa sa kruto k ľuďom i zvieratám.* Stará Maliarička: Matka Magdy; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu* Maliarik: Otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou* Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná* Vedľajšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka; Jožko Greguš (bratranec M.)Obsah diela
Peter sa, idúc smerom na dolnú Oravu, chystá navštíviť svoju lásku z detstva - Magdalénu. Magdaléna sa spolu s rodinou presťahovala do Leštín, kde jej rodičia krčmárili. Šiel na gaštanovom koni, ktorého mu požičal jeden gazda. Toho tátoša mal veľmi rád. Prechádzajúc cez oravské lesy, prefrčia okolo neho pašeráci so siedmimi koňmi. Petrov kôň sa splaší a ženie sa za skupinou zvierat. Peter spoznal jedného z pašerákov - bol to Jozef Greguš z Vyšného Kubína, Magdalénin bratranec. Spytujúc sa na chlapa, ktorý je s Gregušom, zistí, že je ním Jano Zápotočný, prvý gazda v Leštinách a najnebezpečnejší pašerák koní. Dozvie sa, že Jano má rovnaké úmysly ako Peter - chystá sa požiadať Magdalénu o ruku.Peter si dlho predstavoval stretnutie s Magdalénou a nakoniec ju zbadal. Vedel, že je to ona, na prvý pohľad ju poznal. Všimne si, že Magdalénu niečo trápi, ale ona mu nechce prezradiť, čo je príčinou jej útrap. Čakajúc na Magdalénu, začuje výkrik, dupot kopýt a skokmi sa vyberie do stajne. V stajni sa stretli tri gaštanové kone - Petrov, Janov a Gregušov. Magdalénu nájde ležať pod ich nohami. Zachráni ju a zanesie materi do izby.
Michal Dočolomanský vo filme Tri gaštanové kone.
Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt. Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, Magdaléna omdlie a on v strachu o jej život ju zanesie matke do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu. Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény.
V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca. Jano Magdalénu hneď po Petrovom odchode zneužil, aby ju tak k sebe pripútal. Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú.
V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a zhrozený Peter znova v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt.
Magdaléna ťažko ochorela a Peter sa rozhodol, že neodíde, kým nevyzdravie. Je s ňou naozaj zle, povráva sa, že už z toho nevyjde. Peter ju chcel naposledy vidieť, no Zápotočný to nedovolil. Poradil sa preto s farárom, ktorý ho vypočul s pochopením. Pobrali sa za Magdalénou, aby jej farár udelil posledné rozhrešenie. Dedinu nakoniec obletí radostná novina - Magdalénin stav sa predsa len začína zlepšovať. Čo sa však nezlepšilo, je Janovo kruté správanie. Pred krčmou sa strhne akási trma-vrma, sestra Zápotočného utekajúc volá o pomoc. Všetci sa náhlia hore dedinou k Janovmu domu. Opäť týra koňa, zatiaľ čo Magdalénu núti, aby ho držala. Vypaľoval mu ohnivým kutáčom na bok brucha slovo tulák. Peter sa práve snažil dostať do dvora, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na oko koňa. Kôň zakvičal od bolesti a vyhodil sa do výšky. Zápotočný nestihol uhnúť a skončil pod kopytami zvieraťa, ktoré sa mu zaryli do pŕs. Nebolo mu pomoci, bol na mieste mŕtvy.
Peter navštívi Magdaléna, ktorá je utrápená a zmätená. Nesplnila Petrov sľub - nečakala naňho čistá a nepoškvrnené. Prezradí mu, že nemohla, pretože on ju donútil. Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči. Cestujú v noci.
Symbolika gaštanových koní
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Jeden gaštanový kôň sprevádza Petra celým dielom, je jednou z postáv, Peter si s ním rozumie a ono, hoci je zviera, súcití s Petrom ako jeho priateľ. Gaštanové kone symbolizujú smrť a pomstu, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie. Sila, čistota a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Číslo 3 je rozprávkový prvok, dobro víťazí, 3 - láska nie je vždy záležitosťou iba 2 ľudí, gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.Prvky naturizmu
* Prvky realizmu : napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku.* V novele Tri gaštanové kone sa opisy prírody, jeden z hlavných znakov naturizmu, vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja.* v príbehu sa často využíva číslo tri: tri hlavné postavy (trojuholník vzťahov), tri gaštanové kone, tri úlohy, ktoré má splniť Peter, aby získal Magdalénu (1. postaviť dom, 2. nájsť si stále zamestnanie, 3. Peter (rozprávač) - hlavný predstaviteľ , je stelesnením dobra. V živote sa snaží konať podľa zásad kresťanskej etiky. Peter je tulák, skupuje drevo pre žilinskú pílu. Svojou pracovitosťou a usilovnosťou sa snaží získať Magdaléninu lásku.Znaky lyrizovanej prózy v diele Tri gaštanové kone
1. Rozprávkové motívy * Postavy dobra a zla: * Dobré postavy: Peter, Magdaléna, Magdalénin otec Maliarik * Zlé postavy: Ján Zápotočný, Magdalénina matka Maliarička * Šťastný koniec - dobro víťazí nad zlom. * Plnenie úloh - Peter musí splniť podmienky, aby dosiahol svoj cieľ. * Magické číslo 3: * 3 hlavné postavy * 3 kone * 3 sľuby (usadiť sa, nadobudnúť majetok, prísť na troch gaštanových koňoch) * 3 pytači2. Lyrizácia textu * V texte sa prelína epický dej s lyrickými prvkami. * Využitie metafor, opisov prírody, poetického jazyka.Dielo Margity Figuli pomerne na malom priestore poskytuje množstvo životných názorov, ktoré sa nesú v znamení lásky, života a prírody. Dáva nám príklad ako žiť, ako konať i nekonať na konaní hlavných postáv - Petra a Jana. Zamyslením sa nad týmito znakmi (láska, život, príroda a etika) , ktoré nepochybne dokazujú príslušnosť autorky k naturizmu, som dospel k názoru, že téma lásky, života , prírody a etiky bude a je aktuálna vždy, pretože sú nepostrádateľnou a prirodzenou súčasťou ľudského života.
Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom. Aj toto dielo totiž všetkým generáciám sprostredkúva úžasnú myšlienku a má výpovednú hodnotu s časovo neohraničenou platnosťou.
tags: #margita #figuli #tri #gastanove #kone #analyza
