Kŕmenie 4-mesačného dieťaťa kravským mliekom: Riziká a alternatívy

V období zavádzania príkrmov je veľmi dôležité udržať dojčenie na rovnakej úrovni, na akej bolo v čase, kým bolo bábätko výlučne dojčené. Materské mlieko má byť pre bábätko tohto veku hlavným zdrojom potravy. Príkrmy dieťa dostáva preto, aby začalo jesť niečo iné ako mlieko.

Ak predsa len chcete mlieko bábätku podávať v rámci príkrmov, bábätko môže dostávať v primerane malom množstve rastlinné mlieka alebo aj kravské mlieko. Nepotrebuje umelé mlieko a nemusíte používať odstriekané alebo odsaté materské mlieko - materské mlieko by bábätko malo získavať pri dojčení.

Ak máte chuť pripravovať bábätku kaše, kaše môžete pripravovať s kravským alebo rastlinným mliekom alebo aj bez mlieka - uvaríte obilninu, ktorú rozmixujete s trochou vody. Alebo nemusíte podávať kaše vôbec, kaše nie sú nevyhnutnou súčasťou stravy bábätka. Namiesto kaše môže dieťa dostať normálne jedlo - akékoľvek.

V rámci príkrmov by bábätko malo dostávať rozmanité jedlá. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla.

Kravské mlieko bežne dostupné v sieti obchodov nie je určené pre výživu detí. Odporúčam naozaj pokračovať po kojení formulou, tzv. umelé mlieko. Ak by to dieťa naozaj odmietalo, tak po roku by som skôr dávala mliečne výrobky, jogurt, čerstvé syry.

Takéto mlieko nie je vhodné pre výživu detí do troch rokov. Má dostávať formulu, umelé mlieko vhodné pre daný vek. Vôbec nemusí byť AR, hlavne ak už veľa nevracia. Vyberte si ktoré koľvek umelé mlieko, podávajte ho v množstve aké dieťa akceptuje. Sú deti, ktoré v tomto veku už mlieko odmietajú. Ak má správnu výživu, mäso denne, žĺtok dvakrát týždenne, zeleninu, ovocie, obilninu, jogurt mliečnu kašu mlieko nepotrebuje.

Po 1. roku deti teda taktiež nepotrebujú umelé mlieko, potrebujú rozmanitú stravu v dostatočnom množstve, ktorá im poskytne potrebné živiny v prirodzenej forme, nie vo forme umelo dodávaných vitamínov a iných umelo pridávaných látok v umelom mlieku.

Alternatívy ku kravskému mlieku

Materské mlieko je pre malé deti kľúčové. Čo však robiť, ak sa kojenie nepodarí? Kozie mlieko z ekologických chovov sa ukazuje ako skvelá alternatíva. Nie nadarmo sa o ňom hovorí, že je „mliekom detí a starcov“.

Maminky, ak vám kozie mlieko vyhovuje, vyskúšajte ho. Ak kojíte a považujete kozie mlieko za dobrý spôsob doplnenia vápnika a podpory vlastnej imunity v tejto dôležitej fáze materstva, uvažujete správne. Zvlášť ak máte tendenciu citlivejšie reagovať na pitie kravského mlieka.

Kozie mlieko je stráviteľnejšie než mlieko kravské. Okrem toho je skvelým zdrojom kvalitných bielkovín. Nutrične sa podobá kravskému mlieku, ale tráviaci trakt si s ním poradí omnoho ľahšie. Kozie mlieko obsahuje menej alfa-S1-kazeínu, na ktorý je mnoho ľudí alergických. Obsahuje hlavne beta-A2-kazeín, takže v žalúdku tvorí jemnejšiu hmotu. Ďalšou výhodou je prítomnosť prospešných oligosacharidov. Nájdete v ňom tiež viac vitamínu A, C a vitamínov skupiny B než v kravskom mlieku. Z minerálnych látok obsahuje vyšší podiel draslíka, horčíka a vápnika. Vápnika v kozom mlieku je 120 mg na 100 ml.

Ak premýšľate o podávaní kozieho mlieka svojim deťom, je to skvelý nápad. Ak majú viac než 3 roky, môžete vyskúšať čerstvé kozie mlieko z overených zdrojov. Kozie mlieko má mnoho výhod, ale čerstvé a neupravené by sa nemalo dávať dojčatám. Obsahuje viac solí a bielkovín, čo môže zaťažovať ich obličky. Navyše mu chýba vitamín D a železo, čo sú dôležité živiny pre malé deti.

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je kozie mlieko dobrým zdrojom bielkovín pre malé deti. Ak nemôžete kojiť, nebojte sa zvoliť náhradnú výživu na báze kozieho mlieka. Dojčenská výživa na báze kozieho mlieka je pre bábätka vhodnejšia aj vďaka obsahu kyseliny dokosahexaenovej. Ide o mastnú kyselinu omega-3, ktorá sa prirodzene nachádza v materskom mlieku a podľa súčasných predpisov sa musí pridávať do ostatných dojčenských výživ.

Ak vášmu dieťaťu vyhovuje mliečna dojčenská výživa z kozieho mlieka, pokračujte s ňou aj po jeho prvých narodeninách. Minimálne do troch rokov veku nepodávajte mlieko neošetrené. Vhodnou alternatívou k neošetrenému koziemu mlieku je stále dojčenské/pokračovacie mlieko.

U trojročného dieťaťa ho zrieďte vodou v pomere 2:1, pridajte 1 diel vody na 2 diely mlieka. Vždy by malo byť pasterizované. V opačnom prípade nie je možné vylúčiť riziko prenosu boreliózy alebo kliešťovej encefalitídy. Čerstvé kozie mlieko neohrievajte na vysokú teplotu ani ho opakovane nevarte.

Kozie mlieko je najbežnejšie konzumovaným mliečnym výrobkom na svete. Kozie mlieko je jednou z prvých známych superpotravín. Dopyt po mlieku a ostatných kozích produktoch u nás zažíva v posledných rokoch citeľnú renesanciu.

Mliečne výrobky v strave dieťaťa

Mlieko a mliečne výrobky sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov (A, B2, B6, B12, D) a vápnika a mali by byť každodennou súčasťou jedálneho lístka vášho dieťatka. S kravským mliekom ako takým sa však musí opatrne. Pre deti mladšie ako jeden rok však nie je na pitie vhodné. Od 10. mesiaca ho však môžete v menšom množstve využiť pri príprave príkrmov. Po roku veku môže dieťa pasterizované plnotučné mlieko piť. Optimálnu výživu však predstavuje adaptovaná mliečna formula, ktorá po celý vek batoľaťa (do 3 rokov) svojím zložením lepšie zodpovedá potrebám dieťaťa.

Súčasťou jedálneho lístka sú po roku veku aj tvarohové mliečne výrobky, syry a jogurty. Deti, ktorým bola zistená alergia na bielkovinu kravského mlieka, mlieko ani mliečne výrobky konzumovať nemôžu. Pre ne sú vhodné špeciálne mlieka so štiepenou bielkovinou alebo zmesi aminokyselín.

Už od 8.-9. mesiaca môžu byť súčasťou jedálneho lístka fermentované mliečne výrobky - jogurty. Pri výrobe jogurtov rovnako ako u iných kyslomliečnych výrobkov sa totiž v priebehu mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá i mliečna bielkovina a tým sa pre dieťa stáva stráviteľnejšou.

Dobré je začať s jogurtmi s ovocím (napríklad marhuľové, broskyňové, banánové), prípadne do bieleho jogurtu vmiešať čerstvé ovocie, džem alebo kompót - ochutený jogurt bude dieťatku chutiť viac ako kyslý biely jogurt. Vyhnite sa však nízkotučným (light) jogurtom, ktoré pre deti nie sú vhodné (niektoré obsahujú umelé sladidlá) a naopak dieťatku doprajte poctivý plnotučný jogurt, ktorý mu dodá zdravú energiu.

Zaradiť jogurt do jedálneho lístka dieťatka je vhodné v období, keď už papá ovocné a zeleninové príkrmy. Ak však svoje bábätko stále dojčíte, s podávaním jogurtov sa ponáhľať nemusíte.

Ďalšími mliečnymi výrobkami, ktoré sú vhodné v prvom roku života dieťaťa, sú tvaroh a puding. Niektoré tvarohové výrobky, ako napríklad pribináčiky alebo termixy, sa však odporúčajú až po prvom roku veku dieťaťa. Dôvodom je veľký obsah bielkovín a cukru.

Ak chcete svojmu dieťatku pripraviť puding počas prvého roka, požívajte iba materské alebo umelé mlieko. Puding uvarte vo vode a následne pridajte materské mlieko. Po roku už môžete použiť kravské.

Ako spestrenie jedálneho lístka sa môžu syry zaraďovať už od 10. mesiaca. Najvhodnejšie je začať s čerstvými, prírodnými syrmi, z ktorých telo vápnik získava najlepšie. Neskôr môžete pridať tvrdé syry - tie sú síce slanšie, ale zasa obsahujú veľké množstvo vápnika. V primeranom množstve ich tak môžu jesť aj malé deti.

Ak však ide o tavené syry, tu na seba narážajú odporúčania vôbec nepodávať a podávať raz za čas. Dôvodom zákazu je skutočnosť, že tavené syry obsahujú taviace soli, na ktoré sa vápnik viaže a ten je tak v tejto forme pre telo zle využiteľný. Tieto syry navyše obsahujú aj veľké množstvo fosforu a sodíka - sú teda veľmi slané. Niektoré tavené syry sa navyše ako syry iba tvária, v skutočnosti však ide o výrobok z rastlinných tukov - a tieto výrobky by vaše dieťatko skutočne jesť nemalo. Na druhej strane sú však na trhu aj kvalitné tavené syry, ktoré svojmu dieťatku môžete bez obáv občas dopriať. Na kvalitu by ste mali napokon hľadieť pri nákupe všetkých mliečnych výrobkov i ďalších potravín.

Napriek tomu, že tieto produkty asi nebudú patriť k tým najobľúbenejším, do stravy ich dieťaťu môžete zaradiťpo prvom roku života. Buď mu zachutia, alebo nie. Samotný cmar i najrôznejšie nápoje z neho sú totiž veľmi bohaté na vápnik. V srvátke je vápnika o polovicu menej ako v mlieku.

Vyvarovať by ste sa však mali mliečnych výrobkov vyrobených z nepasterizovaného mlieka (napríklad plesňové syry, bryndza) - môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy a dieťatku, ktoré nemá dostatočne zrelý imunitný systém, môžu tieto mikroorganizmy spôsobiť ochorenie.

Robíte v prvom rade chybu, že podávate kravské mlieko do kaše, do dvoch rokov by mala mať aj kašu s umelým mliekom alebo detskú mliečnu kašu a mlieko ako mliečnu porciu by mala dostávať vo forme umelého mlieka, formuly do troch rokov. Jeden jogurt a kaša môže stačiť, ak je to cca 330 ml denne. Množstvo stravy treba porovnávať s aktivitou dieťatka a samozrejme s prírastkom hmotnosti. pokiaľ sa nevyvíja obezita, množstvo jedla by som neobmedzovala.

V potrave je mlieka málo, je zapravené v jedle. Mlieko ako mliečnu porciu doporúčam konzumovať vo forme umelého mlieka, formuly do troch rokov. je to mlieko, pripravené pre danú vekovú kategóriu, čo sa o bežnom kravskom mlieku ovedať nedá, aj keď formula má samozrejme základ v kravskom mlieku. Ani kravské mlieko deťom bežne nerobí bezprostredne poblém, ale chceme predsa pre naše deti to najlepšie, a formula vo forme jeden alebo 2x denne mliečnej porcie je ideálna.

V tomto veku by som mlieko ako mlieču porciu odporúčala vo forme umelého mlieka, formuly. Na trhu je veľa značiek. Mlieko je kvalitná súčasť výživy detí ale nie je potrebné konzumovať prehnane veľa mlieka a mliečnych výrobov. denne by to malo byť 330 až 500 ml mlieka ale počíta sa do toho aj jogurt, syry, mliečna kaša.

Ak rodina chce, aby bábätko v tomto veku malo aj kravské mlieko, tak ho bábätku môže dať - v iných formách než je umelé mlieko, napríklad jogurty a podobne. Často sa bábätkám pijúcim umelé mlieko príkrmy nezavádzajú dostatočne rýchlo v dostatočnom množstve práve preto, že sa ľudia spoliehajú na to, že pije umelé mlieko. Ak by sa snažili nahradiť umelé mlieko stravou, čo najrýchlejšie, tak by bábätká dokázali papať jedlo v dostatočnom množstve.

Je dôležité zdôrazniť, že mlieko ako také je strava určená pre mláďatá cicavcov, ktoré inú stravu ešte nemôžu prijímať, lebo na to nie je ich tráviaci systém uspôsobený. Mlieko nikdy nebolo prírodou určené dospelému jedincovi, ktorý už dokáže prijímať tvrdú stravu. Pre dospelých (a už vlastne aj odstavené deti) je prirodzené získavať bielkoviny a výživné látky z iných zdrojov. Robia to tak všetky cicavce a niet dôvodu, prečo by človek mal byť výnimkou. Kravské mlieko, alebo zložením podobné mlieko iného cicavca, je možné použiť príležitostne ako výživový doplnok pre chorých a starých, ale určite nie sú na jeho pití odkázaní zdraví ľudia a už prirodzene odstavené deti.

Ľudský organizmus v období približne 3 rokov stráca schopnosť tráviť mlieko ako také - tak ako všetky cicavce po istom čase. (Je to individuálne, dnešné deti strácajú túto schopnosť často aj skôr, v dôsledku prekrmovania kravskými mliečnymi výrobkami). Je to vlastne doba, kedy by sa dieťa prirodzene samo odstavilo od dojčenia, keby sme mu tú možnosť dlhého dojčenia dali. A tak ako iné cicavce by si aj ono bolo schopné v ďalšom období získať potrebné živiny (bielkoviny, vápnik atď.) z inej stravy, prináležiacej dospelým.

Rovnaký obsah vápnika ako v mlieku (na 100g ~ 125mg vápnika) sa nachádza napr. v kapuste, fazuli alebo sóji a desaťnásobné množstvo sa nachádza v maku. (Takže nie je pravda, že mlieko je našim najväčším zdrojom vápnika ako propagujú mliekarenské firmy). Veľkým zdrojom vápnika sú tiež orechy a mandle.

Kto je zvyknutý na pokrmy z kravského mlieka, môže ho nahradiť napr. sójovým. (Ak je pre niekoho neprijateľné nekonzumovať kravské mlieko a výrobky z neho, mal by ich zaraďovať do svojej stravy tak ako iné potraviny - t.j. 1- 2 krát do týždňa. A to platí aj pre deti cca od 1 roku. Určite nie je pre nich vhodná výživa denne ráno a večer fľaša s mliekom či kakaom, plus rôzne mliečne kaše a či iné mliečne pokrmy).

Ak hovoríme o potrebe pitia mlieka, máme zväčša na mysli kravské mlieko. Ale sú tu aj mlieka iných cicavcov a podľa istých štúdií je zložením najbližšie materskému mlieku práve kozie mlieko.

Každé mlieko toho- ktorého cicavca je mu tzv. „šité na mieru“ a dodáva práve tie živiny a podporuje tie vlastnosti, ktoré daný druh pre svoj vývoj a rast potrebuje. Kravské mlieko je určené pre teľatá a podporuje stavbu tela i duševné vlastnosti typické pre svoj druh.

Vidíme, že tieto dva pomery sú identické pre ten ktorý živočíšny druh a jemu prislúchajúce mlieko pre človeka 1:7 a pre kravu 2:5/, čo nie je náhoda. Videné napr. z hľadiska fyzického vývoja dieťaťa, ktorý je závislý na strave, je nutné priznať, že dieťa krmené kravským mliekom má tendenciu mať stavbu kostry a telesný rast väčší, analogicky s kravským. I duševný vývoj je závislý na tom, čo jeme. Tak vývoj detí, kŕmených kravským mliekom, má tendenciu spomaľovať sa, deti sú tupejšie, pretože sa tu prejavuje nedostatok citlivosti. (Pravda je teda taká, že nie dojčené deti napredujú rýchlejšie vo vývoji, ale že tie druhé vo vývoji zaostávajú).

Tabuľka: Porovnanie obsahu vápnika v mlieku a iných potravinách (na 100g)

tags: #prikrmovanie #4 #mesacneho #dietata #kravskym #mliekom

Populárne príspevky:

• Jednoduchý recept na domáci chlieb
• Výber najlepšieho hrnca s keramickým povrchom
• Hity francúzskej hudby
• Recepty na syrový koláč
• Tesco ovsené vločky - nutričné hodnoty