Pestovanie mangoldu, reďkvi a cvikly: Kompletný sprievodca
Ak hľadáte zeleninu, ktorá je nenáročná na pestovanie, chutná, zdravá a všestranne využiteľná, siahnite po mangolde. Táto listová zelenina, často prirovnávaná k špenátu, ponúka krásne sfarbené listy a stonky, ktoré ozdobia nielen váš tanier, ale aj záhon. Okrem mangoldu sa pozrieme aj na pestovanie reďkvi a cvikly. Dve úrody z tej istej záhrady, to nie je sen, ale možná skutočnosť.
Čo je to mangold?
Mangold (Beta vulgaris subsp. vulgaris) patrí do čeľade mrlíkovitých a je príbuzný cvikle. Je známy pre svoje veľké listy a farebné stonky, ktoré môžu byť biele, žlté, ružové, červené alebo dokonca viacfarebné.
Ako mangold využiť v kuchyni
Mangold sa v kuchyni správa ako špenát - môžete ho variť, dusiť, piecť alebo použiť čerstvý. Potom pridajte listy, osoľte a okoreňte.
Listy mangoldu opláchneme v studenej vode. Tuhšie stonky môžeme vyrezať, varia sa dlhšie ako list. Listy nakrájame na väčšie kusy. Na dvoch lyžiciach oleja opražíme veľkú nadrobno nakrájanú cibuľu a pretlačíme 4 strúčiky cesnaku. Pridáme listy a dusíme domäkka.
Zaujímavosti o mangolde
- V dávnej histórii sa mangold pestoval hlavne na Sicílii. Práve odtiaľ sa rozšíril po Európe.
- Existujú listové a stopkové odrody. Ich použitie je veľmi podobné, avšak pri stopkovom mangolde sa počíta s využitím dužinatých stopiek napríklad do šalátov, zatiaľ čo ten listový je určený najmä ako letná náhrada špenátu.
- Odrody s rôzne sfarbenými listami sa chuťovo líšia.
- Mangold pomerne často napádajú slizniaky, pôdne háďatká alebo vošky.
- Mangold je možné pestovať aj v skleníku. Tam ho vysejeme v auguste a úrody sa dočkáme skoro na jar.
Chuť listov je jemnejšia, sladšia ako u špenátu, je vhodný na prípravu polievok a omáčok. Listy sa zbierajú do prvých mrazov týždenne, použiť sa dajú aj výhonky vyvíjajúce sa nepretržite.
Ako pestovať mangold
Mangold je plodinou na slnko aj do polotieňa. Najlepšie rastie v hlinitopiesočitej pôde bohatej na živiny. Do záhona môžeme na jeseň zapracovať hnoj alebo na jar zrelým kompostom. Počas suchého leta vyžaduje výdatnú zálievku.
Vysievame ho na jar najlepšie do riadkov do hĺbky dva centimetre. Hoci sa uvádza, že sa hodí iba na priamy výsev, mladé rastlinky je možné opatrne vyjednotiť a presadiť na iné miesto.
Mangold je dvojročná rastlina, v druhom roku kvitne a prináša semená. Pre listy ho pestujeme ako jednoročný. Nezberáme celú rastlinu naraz, ale listy (listových i stopkových odrôd) priebežne vylamujeme po obvode. Zberáme mladšie až stredne staré listy, staršie už totiž bývajú tuhšie. Čerstvé listy sa dajú uchovať niekoľko dní v igelitovom vrecku v chladničke.
Semená deň pred sejbou namočte do vody. Výsev: na prelome mája a júna, ideálna teplota je 15°C (minimálna teplota je 10°C!).
Jesenný výsev listovej zeleniny
Po zbere letnej zeleniny zostávajú v záhrade často prázdne hriadky. No práve v tomto období sa ponúka skvelá príležitosť - neskorý výsev listovej zeleniny. Ak chcete mať čerstvú a výživnú úrodu aj počas jesene, špenát a cvikla na listy sú ideálnou voľbou. Obohatia jedálniček o vitamíny, železo a minerály, ktoré telo pred zimou potrebuje najviac.
Jeseň je ideálne obdobie, keď môžeme využiť voľné hriadky po zbere letných plodín. Namiesto toho, aby sme pôdu nechali ležať ladom, môžeme ju zúrodniť a dopriať si ešte „bonusovú úrodu“ v podobe čerstvých zelených listov. Na rozdiel od jarného pestovania, počas jesene nehrozí, že rastliny vybehnú do kvetu. Kratšie dni a mierne teploty im dokonale vyhovujú. Navyše, v tomto období je v pôde viac vlhkosti a menej škodcov.
Špenát a cviklové listy patria medzi najvýživnejšie druhy listovej zeleniny. Obsahujú množstvo minerálov, antioxidantov a vlákniny. Špenát je stálicou medzi zeleninou. Vďaka vysokému obsahu vitamínov A, C, E, K a skupiny B a minerálov ako horčík, draslík či vápnik, je výborným pomocníkom pre zdravé srdce, kosti a oči.
V jesennom období sa mu darí najlepšie - listy rastú pomaly, ale sú hrubšie, chrumkavejšie a intenzívnejšie zelenej farby. Mnohí poznajú cviklu len pre jej buľvu, no listy sú rovnako hodnotné - dokonca obsahujú viac železa než špenát. Sú bohaté na vitamíny A, C a K, vápnik, horčík aj antioxidanty. Cviklové listy podporujú pečeň, krvotvorbu a imunitný systém.
Ideálny čas na výsev prichádza od konca augusta až do polovice septembra. V chladnejších oblastiach je vhodné siať skôr, v teplejších regiónoch sa dá výsev posunúť aj do októbra. Ak máte skleník alebo fóliovník, môžete si čerstvé listy dopriať aj počas zimy. Nie každá odroda špenátu či cvikly je vhodná na jesenné pestovanie. Obe plodiny majú rady priepustnú, výživnú a mierne vlhkú pôdu.
Dôležité je vyhnúť sa priamemu hnojeniu čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by mohol spáliť korene. Špenát zvládne aj polotieň, no cvikla má radšej slnečné stanovište. Semienka špenátu aj cvikly sa vysievajú priamo do pôdy. Hĺbka výsevu je približne 2-3 cm, vzdialenosť medzi riadkami 20-25 cm. Pri pestovaní na listy je možné siať hustejšie. Po výseve pôdu jemne utlačte a zalejte.
Jesenné mesiace bývajú suché, preto nezabúdajme na pravidelnú zálievku. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, nie však premočená. Hnojenie zvyčajne nie je potrebné, ak ste použili výživný substrát alebo kompost. Špenát aj cvikla znášajú chlad pomerne dobre. Krátkodobé mrazy do -4 °C im väčšinou neublížia. Ak sa očakáva výrazné ochladenie, odporúčame rastliny prikryť bielou netkanou textíliou.
Táto metóda je veľmi obľúbená pri pestovaní listovej zeleniny. Spočíva v tom, že zberáte len vonkajšie listy a stred rastliny nechávate nedotknutý. Rastlina tak ďalej rastie a neustále tvorí nové listy. Ak chcete mať čerstvé listy počas celej jesene, vysievajte v intervaloch každých 10-14 dní.
Ak pestujete cviklu na buľvu, zberajte len niekoľko vonkajších listov z každej rastliny. Najjednoduchší spôsob, ako využiť jesennú úrodu, je pripraviť si vitamínové šaláty alebo zelené smoothies. Listy cvikly aj špenátu môžete použiť v teplých jedlách. Krátke restovanie na cesnaku a olivovom oleji zvýrazní ich chuť.
Ak máte úrody viac, môžete listy uskladniť. Vydržia niekoľko dní v chladničke, ideálne vo vlhkej utierke alebo perforovanom vrecku. Na dlhšie skladovanie ich môžete blanšírovať a zamraziť.
Tip z praxe: minulý rok sme na našich hriadkach vyskúšali jesenný výsev špenátu odrody Matador a výsledok nás milo prekvapil - v októbri sme zberali krásne tmavozelené listy až do prvých mrazov. Cviklové listy Bull’s Blood zas prekvapili intenzívnou farbou a jemnou chuťou. Ak chcete, aby vaša záhrada prinášala radosť aj po lete, nebojte sa experimentovať.
Pestovanie reďkvi
Kultivar reďkvi Kulatá černá sa v našich podmienkach vysieva v druhej polovici júla, ako druhá plodina napr. po hrachu, šaláte, špenáte, kalerábe a ďalších skorých hlúbovinách. Vysievame ju do riadkov širokých 25 - 30 cm. Po prejednotení má byť vzdialenosť rastlín 10 - 15 cm. Hĺbka výsevu sa riadi vlhkosťou pôdy, pohybuje sa okolo 1 cm. Na štvorcový meter treba 1,5 g osiva.
Aby osivo rovnomerne vzišlo, po vysiatí ho dobre zavlažíme. V letnom období je pre kultúru nebezpečný výskyt škodcov drobčíkov. Účinným prostriedkom na ochranu proti drobčíkom je prípravok Actelic, ktorý možno kúpiť v sprayovom balení. Mladé rastlinky po vyjednotení možno prihnojiť 50 g Cereritu na 1 m2.
Koncom septembra až v októbri si zabezpečíme spoľahlivý zber guľovito sploštených buliev s priemerom 5 -8 cm. Povrch reďkvi je čierny, slabo korkovitý, dužina biela. Úroda z 1 m2 je 1,5 -3 kg. Vňať zrezávame nakrátko. Buľvy zakladáme do piesku, zeminy, do hlbokého pareniska, alebo do vetraného studeného skladu. Najvhodnejšia teplota na skladovanie je 0 až 2 °C. Pri tejto teplote možno uložiť reďkev i do fóliového vreca, ktoré úplne neuzatvoríme. Reďkev postupne konzumujeme až do marca, apríla. Konzumuje sa surová, mierne osolená.
Pôdu vyžaduje dobre pripravenú, bez burín. Nehnojíme ju nikdy maštaľným hnojom, ale používame dobre rozložený, humózny kompost ktorý rozhodíme pred výsevom v dávke 3 - 5 kg na 1 m2. Prihnojujeme dávkou Cereritu alebo NPK asi 2 týždne pred vysiatím (100 - 150 g na 1 m2). Hodnota reďkvi spočíva v sírnatých siliciach. Už antickí lekári starého Grécka poznali liečebné účinky reďkvi a odporúčali ju na liečenie pečene. Po konzumovaní reďkvi je žlč tekutejšia.
Pestovanie cvikly
Klbôčka cvikly obsahujú asi 4 - 6 semien. Vysievame ich do hĺbky 3 cm, v riadku 3 cm od seba, do riadkov vzdialených 30 cm. Klíči pri teplote 10 °C asi 10 dni. Po vzídení treba ihneď okopať a vyjednotiť na 6 - 8 cm. Po vyjednotení prihnojíme liadkom v dávke 30 g na 1 m2.
Pre skorý zber vysievame cviklu v apríli a na skladovanie v júni. Pri zbere sa vyžaduje intenzívne červené vyfarbenie buliev. Buľvy na skladovanie zberáme pred príchodom mrazov. Pred kuchynskou úpravou cviklu umyjeme, varíme v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Na varenie vyberáme približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev.
Cviklu možno i piecť. Červené farbivo cvikly obsahuje betain, ktorý zabraňuje kôrnateniu ciev.
Cvikla patrí medzi zeleninu, ktorá nie je náročná na starostlivosť. Zvládne aj ťažšiu pôdu, dlhšie sucho počas klíčenia a podnebie vo vyšších polohách. Priveľmi kyslé a kamenisté pôdy pre ňu nie sú vhodné. Ak jej chcete dopriať všetko, čo potrebuje, zabezpečte pre ňu dostatok vlahy a živín. Pestovatelia vypestovali viacero odrôd cvikly.
Cviklu vypestujete priamym výsevom na hriadku bez potreby predpestovania sadeníc. Ak chcete, môžete si ich predpestovať v skleníku alebo interiéri a neskôr vysadiť von. Ak je po vysiatí sucho, nemusíte sa ničoho obávať, semienka by mali do dvoch týždňov vzísť aj za menej priaznivých podmienkach. Vysievanie je vhodné od konca apríla do júna. Vhodnými predplodinami sú zemiaky, uhorky, paradajky, strukoviny alebo papriky.
Pôdu pred siatím zbavte burín. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu môžete prihnojiť kompostom v množstve približne 3 kg na 1 m2. Záhon vyrovnajte a pripravte si riadky vo vzdialenosti 30 cm od seba. Hĺbka siatia by mala byť cca 3 cm. Klbôčka, ktoré obsahujú 4 - 6 semien potom vysejte, prihrňte pôdou a jemne zatlačte. V riadku dodržiavajte hustotu približne 3 cm od seba. Keď rastlinky dorastú do veľkosti aspoň dvoch pravých lístkov, hriadku jednoťte na vzdialenosť 6 - 8 cm pre menšie buľvy a 10 - 15 cm medzi jednotlivými rastlinami, ak chcete dopestovať väčšie buľvy.
Po vzídení je tiež vhodné pôdu v prípade potreby jemne prekypriť. Zálievky nebude červená repa potrebovať veľa, postačí ju polievať len v období sucha. Vegetačná doba cvikly je od 60 do 120 dní. Závisí od toho, aké veľké buľvy chcete dopestovať. Malé buľvy vhodné na nakladanie do nálevu, môžete zberať už o dva mesiace. Na veľké si budete musieť počkať o niečo dlhšie. Prvý zber zo skoršieho jarného sadenia môžete naplánovať na koniec júna až júl. Najneskôr je vhodné vysievať cviklu koncom leta so zberom pred príchodom prvých mrazov, na ktoré je citlivá.
Cvikla sa najčastejšie využíva na spracovanie do skladko kyslého nálevu, v ktorom chutí vynikajúco ako príloha k rôznym jedlám. Môžete z nej však pripravovať tiež zeleninové šťavy a smoothies. Niektoré gazdinky ju využívajú dokonca ako farbivo do dezertov. Cviklu môžete ďalej piecť i variť na rôzne spôsoby ako súčasť zeleninových aj mäsitých pokrmov. Mladá cvikla dodá tiež vynikajúcu chuť šalátom.
Plánovanie zeleninových hriadok
Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Spoločenská výsadba je technika, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín vysádzajú vedľa seba tak, aby sa navzájom podporovali. Pri výbere vhodných kombinácií plodín je potrebné brať do úvahy ich rastové nároky, ako aj ich schopnosť poskytnúť ochranu pred škodcami a chorobami.
Príkladom dobrej kombinácie je výsadba paradajok a bazalky, ktoré sa navzájom podporujú v raste a ochrane pred škodcami. Pestovanie rastlín v striedavých radách znamená vysádzanie rôznych druhov rastlín v striedavých radách alebo skupinách na hriadke.
Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny.
Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov. Plánovanie zeleninových hriadok v záhrade by malo zohľadňovať vzájomné vzťahy medzi pestovanými plodinami. Správne kombinovanie rastlín, striedanie radov a rotačné pestovanie môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Rôzne plodiny majú rôzne nároky na slnečné podmienky a teplotu. Pri plánovaní hriadok zohľadnite, kde sú slnečné a tieňové oblasti vašej záhrady, a vysádzajte rastliny tak, aby dostali potrebné množstvo svetla a tepla.
Vertikálne záhradníctvo
Pri obmedzenom priestore alebo pre zlepšenie vzhľadu záhrady využite vertikálne záhradníctvo. Rastliny, ktoré sa dajú pestovať vertikálne, sú napríklad fazuľa, hrach, uhorky alebo paradajky. Vertikálne záhradníctvo znižuje priestorové nároky, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a uľahčuje údržbu a zber plodín.
Pri plánovaní zeleninových hriadok je dôležité zohľadniť základné potreby rastlín, ako sú voda, živiny, svetlo a priestor na rast. Uistite sa, že každá plodina dostane to, čo potrebuje, a že hriadky sú navrhnuté tak, aby boli čo najefektívnejšie a udržateľné.
Vysádzajte rôzne odrody plodín s odlišnými dozrievacími dobami, aby ste mali úrodu po celú sezónu a minimalizovali riziko strát v dôsledku nepriaznivého počasia alebo škodcov.
Použitím týchto tipov pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade môžete maximalizovať úrodu, zlepšiť zdravie rastlín a podporiť udržateľné záhradníctvo.
Letný výsev
Po skorých plodinách, ako sú cesnak, cibuľa, hrášok či šaláty, ostávajú voľné hriadky, ktoré by bola škoda nevyužiť. Práve júl a začiatok augusta ponúkajú ideálne podmienky na výsev mnohých druhov, ktoré do jesene stihnú priniesť zdravú a chutnú úrodu. Na miestach po cesnaku či cibuli nie je vhodné pokračovať v pestovaní ďalších cibuľovín pre riziko prenosu chorôb. Zato listová a koreňová zelenina sú ideálnou voľbou.
Medzi odporúčané druhy patrí napríklad šalát (odrody pre jesenný zber, ako ‘Cassini’ - šalát hlávkový, ‘Little Gem’ - šalát rímsky), špenát, eruka (rukola), cvikla, čierna reďkev, čínska a pekinská kapusta. Letný výsev cvikly je vhodný najmä s odrodami ako ‘Boro F1’, ‘Bona’ alebo ‘Bresko F1’, ktoré rýchlo rastú a vytvárajú kvalitné buľvy. Cvikla je pomerne tolerantná k letným teplotám a dobre znáša aj vyššie polohy. Na rozdiel od jari, keď fenikel často vybieha do kvetu, je jeho letná sejba stabilnejšia. Vysievajte ho na miesta po šalátoch, špenáte či hlúbovinách. Fenikel dobre rastie po bokoch s mrkvou, nie však s kôprom.
Čínska aj pekinská kapusta sú ideálne na letný výsev, keďže vytvárajú úrodu v priebehu 60 až 65 dní. V čase dlhých dní však ľahko vybiehajú do kvetu - preto im vyhovuje skôr druhá polovica júla a začiatok augusta. Pekinská kapusta ‘Hilton’ tvorí kompaktné hlávky a dobre reaguje na pravidelnú zálievku. Čínska kapusta typu Pak-Choy (napr. ‘Cash F1’) je menej známa, no v kuchyni všestranne využiteľná.
Japonská reďkev (daikon) je vhodná najmä do hrobľových hriadok alebo kyprých pôd, ktoré umožnia rast dlhých bielych buľiev. Odroda ‘Acord’ má guľovitý tvar a je vhodná aj na skorý zber v menších veľkostiach. Dôležitá je ochrana pred kvetárkou kapustovou - ideálne opäť pomocou netkanej textílie.
Koncom júla je možné opäť vysievať šalát, no len z odrôd označených ako celoročné - tie sú odolnejšie proti vybiehaniu do kvetu. Výberom napríklad odrôd ‘Humil’ alebo ‘Arktic’ si zabezpečíte kvalitnú úrodu tiež pri kolísaní teplôt. Nenáročný kôpor môžete vysievať počas celého leta. Rastliny sa nepresádzajú ani nejednotia - jednoducho zberáte listy priebežne. V chlade vydrží dlho čerstvý a ak necháte niektoré rastliny zakvitnúť, získate kvalitné domáce semeno.
Letná výsadba brokolice, kelu či kapusty na hriadky po cesnaku je výborným krokom. Tieto plodiny ocenia mierne prihnojenie kompostom alebo dusíkatým hnojivom. Hriadku môžete využiť na zelené hnojenie alebo pestovanie kvetín s repelentným účinkom.
Vyvýšené záhony
Najlepšie obdobie na budovanie vyvýšeného záhona je jeseň alebo skorá jar. Vysoký záhon je len drevom, tehlami, kameňom, prúteným výpletom či iným materiálom ohraničený zvýšený pestovateľský priestor. Je výškovo prispôsobený záhradkárovi, čo uľahčuje jeho obrábanie - nemusíme sa toľko zohýbať.
Skúsenosti ukázali, že vyvýšený záhon má byť taký široký, aby sme do jeho stredu dosiahli len zohnutím sa alebo z polohy kľačmo. To znamená, že maximálna šírka je cca 1,5 m.… musia byť dosť široké na to, aby sme si tam vedeli pohodlne kľaknúť, čupnúť, alebo sa ohnúť a položiť vedro na odpad či košík na zber. Ideálne je, ak sa na ne zmestí aj fúrik. Minimálna šírka chodníčka je 60 cm, ale optimálna je 1 m.
Malo by ísť o najslnečnejšie miesto na pozemku. Nedostatok svetla nás totiž obmedzuje vo výbere plodín, ktoré by sme mohli pestovať. Vyvýšené záhony majú byť denne osvetlené v rozsahu 6 až 8 hodín. Vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde. Vysiatu plochu alebo porast úžitkových rastlín vo vyvýšenom záhone zakrývame netkanou textíliou. Vďaka tomu sa budeme z úrody tešiť skôr. Zakrývanie povrchu pôdy chráni aj klíčiace rastliny.
Každá rastlina má mať vo vyvýšenom záhone svoje miesto. Preto je dobré urobiť si plán výsadby. Na všetky rastliny by sme mali od kraja záhona pohodlne dočiahnuť - nebudeme tak musieť vstupovať na plochu vyvýšeného záhona, a tým nedôjde k hutneniu pôdy. Prvý rok nie je rastlinná výživa veľmi výdatná, preto vysádzame odolné zeleninové druhy, ktoré nepotrebujú dusičnany na výživu listov a plodov - cesnak, baklažán, rajčiny, uhorky alebo kapustu.
Ak k okrajom vyvýšeného záhona vysadíme tradičný hlávkový alebo listový šalát, vytvoríme si zásobáreň šalátov. Oplatí sa vyskúšať aj menej známe druhy, napríklad ázijské listové zeleniny či rukolu. Pestovanie je jednoduché. Do vyvýšených záhonov nepatria mohutné zeleniny náročné na priestor, ako sú tekvice, rebarbora, cukrová kukurica alebo zemiaky. V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Stavte na nenáročné plodiny, ktoré nepotrebujú veľa starostlivosti. Semená hrachu, fazule, cvikly a ďalších druhov vysievame nariedko s primeranými rozstupmi.
Vyberáme plodiny, ktoré nás nezaťažia prácnym ošetrovaním. Koreňová zelenina vyžaduje minimálnu starostlivosť, samozrejme, okrem zalievania v suchších obdobiach. Ak uprednostníme kríčkové rajčiaky, oslobodíme sa zasa od neustáleho priväzovania a odstraňovania zálistkov. Nenáročný na starostlivosť je aj cesnak. Vyvýšené záhony chránia úrodu aj pred škodcami.
V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Tá predsa chutí oveľa lepšie, ako zelenina zo supermarketu. Navyše presne viete, ako ju pestujete, či používate chemické postreky alebo umelé hnojivá.
Ako začať s pestovaním
- Pestujte to, čo jete: Ideálnou zeleninou na začiatok je práve tá, ktorú obľubujete. Či už jarná reďkovka, sladký hrášok, šťavnaté rajčiaky alebo všestranná cuketa. A vôbec pri tom nezáleží na tom, či máte k dispozícii vlastnú záhradu, komunitnú záhradu alebo len balkón. Existuje veľa odrôd zeleniny, ktorá sa dá bez problémov pestovať aj na balkóne. Úpne zbytočne by ste pestovali napríklad brokolicu, ak ju nemáte radi.
- Vyberajte si zeleninu, ktorá nevyžaduje postreky, zakrývanie a iné úkony pre zbehlejších záhradkárov. Len by vás to na začiatok odradilo. Dobrou voľbou sú odrody, ktoré sú odolné voči chorobám.
- Pripravte si pôdu: Či už budete pestovať na vlastnej hriadke, vo zvýšenom záhone alebo v črepníku, základom úspechu je dokonale pripravená pôda. Odburinená, prekyprená, prihnojená kvalitným kompostom. Do zvýšeného záhona môžete pri jeho zakladaní "schovať" nepotrebný organický odpad, ako sú rastlinné zvyšky z kuchyne, podrvené konáre po reze drevín, slama z minuloročnej nástielky, opadané listy...Do črepníka dajte len kvalitný substrát, nezabudnite na spodnú drenážnu vrstvu.
- Semená alebo sadenice?: Na začiatok si zistite, či sú semená rastlín vhodné na priamy výsev alebo vyžadujú predpestovanie napríklad v miniskleníku alebo na okennom parapete. Tento údaj nájdete na vrecku s osivom. Takisto je na vrecku aj údaj, kedy je vhodné obdobie na siatie, v akom spone a kedy sa prípadne sadenice umiestňujú von.
Tipy na pestovanie
- Rajčiaky - priesady si predpestujte na okennom parapet a po troch zmrznutých sadenice smelo vysaďte von. Saďte hlbšie, ako boli v črepníku. Nezabudnite na primeranú zálievku a dostatočnú výživu.
- Reďkovka - táto lahodná prvá jarná zeleninka naozaj nevyžaduje veľa starostlivosti. Môžete ju siať opakovane.
- Hrach - sladkému hrášku neodolajú žiadne deti. Výhodou je, že zelenú hmotu môžete po obratí strukov zarýľovať a obohatíte tým pôdu o dusík.
- Šalát - chrumkavý hlávkový alebo ľadový šalát, baby leaf či kučeravý... je výborným zdrojom železa a kyseliny listovej. Najskôr vypestujte priesady (okrem šalátu určeného na zber mladých lístkov).
- Cuketa - je zelenina, ktorá kraľuje v letnej kuchyni. Omáčky, prívarky, sladké i slané koláče. Môžete ju variť, piesť, grilovať, urobiť z ne dokonca rezance.
Tabuľka: Vzájomné vzťahy medzi pestovanými plodinami.
Vzájomné vzťahy medzi plodinami
Pri plánovaní zeleninových hriadok myslite aj na vzájomné vzťahy medzi pestovanými plodinami. Často si totiž vedia byť navzájom nápomocné.
