Recenzie muzikálu Snehová kráľovná: Slovenská interpretácia klasickej rozprávky

Príbeh Snehovej kráľovnej, ktorá sa zmocní srdca mladého chlapca Kaja a donúti ho prísť do jej večne ľadového kráľovstva, je dobre známy deťom po celom svete. Tentokrát si príbeh o sile priateľstva a odvahe postaviť sa zlu mohli pozrieť najmladší diváci v Eurovia Aréne - Športovej hale Pasienky v Bratislave.

V muzikáli, ktorý vznikol na motívy rozprávky obľúbeného dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena, sa predstavili viacerí herci známi predovšetkým z Divadla Nová scéna. Postavy Kaja sa zhostil Dárius Koči, jeho kamarátku Gerdu zahrala Romana Dang Van. Najvýraznejšie sa však svojej role chopila Barbora Švidraňová ako Snehová kráľovná, ktorá bola schopná vytvoriť aj štyri ďalšie menšie postavy.

Hodnotenie predstavenia

Na scéne dominovala veľká led obrazovka, ktorá dopomáhala k vytvoreniu atmosféry štyroch ročných období, počas ktorých sa zúfalá Gerda snažila nájsť Kaja opantaného „charizmou“ Snehovej kráľovnej. Vizuálne efekty na plátne dopĺňali kostýmy Terezy Hudákovej. Herečky s kvetnatými vencami na hlave a šatami pripomínajúcimi letnú lúku sa po chvíli zmenili na chladné ľadové vločky v lesklých strieborných odevoch. Gerdu počas putovania sprevádzal aj snehuliak Ruby (Marián Labuda ml.), ktorý sa nebál na javisku miestami aj improvizovať, čím deti neraz rozosmial.

Hudobná zložka a herecké výkony

O hudobnú zložku muzikálu sa postarali Kari Kimmel a Tomi Popovič, pod texty piesní sa autorsky podpísal Marián Brezáni. Pesničky boli ľahko zapamätateľné, po chvíli si ich pospevovali s hercami aj deti. Na druhej strane boli rýmy niekedy až príliš predvídateľné. Titulnú pieseň "Roztopím" naspievala Dominika Mirgová.

Rodinný muzikál trvajúci 80 minút by zaiste zniesol aj rozvinutejšiu dejovú líniu, v ktorej by nebolo všetko priamočiaro naznačené. Ponechal by sa tak aj priestor detskej predstavivosti a hravosti. Hlavný cieľ muzikálu - zabaviť a zaujať mladého diváka bol ale naplnený. Deti si vydýchlo chvíli, keď sa Gerde podarilo znovu roztopiť ľadové srdce Kaja, ktorý sa vyslobodil zo zajatia kráľovnej. Samotní herci boli nadšení atmosférou.

„Bolo to skvelé, čarovné a rozprávkové, bola to aj veľká zodpovednosť. Pretože bolo v hľadisku veľa detí a deti sú najúprimnejší diváci. Prípravy boli náročné a hektické. Ale príbeh je veľmi jednoduchý, nebolo o čom filozofovať. Naučili sme sa choreografie, ktoré dokonale doplnili kostýmy.

Prekliaty básnik vo Zvolene

Je veľmi chvályhodné, že Divadlo Jozefa Gregora Tajovského sa odvážilo inscenovať náročný muzikál. Krok je to o to odvážnejší, že ide o súčasný slovenský titul, a nie overený kus. Prekliaty básnik je dielom Mareka Maďariča (autor libreta a textov piesní), skladateľa Henricha Leška, choreografa Jaroslava Moravčíka a režiséra Martina Kákoša.

Príbeh rozvíja osudy bohéma Françoisa Villona, ktoré akoby žilo niekoľko ľudí. Ocitá sa na vrchole slávy i na samom dne, raz sa na neho usmieva šťastie, inokedy sa na neho lepí smola, raz je vzpriamený a hrdý, inokedy zase zlomený a bez nádeje. Marek Maďarič mu však pripisuje výrazne pozitívne hodnoty, v jeho interpretácii je morálnym vzorom. Pri všetkých výtržnostiach má Villon na mysli len spravodlivosť, vysoké morálne hodnoty a čistý cit lásky k Izabelle.

Konkrétne dejové línie sú zmesou klišé, ale vzhľadom k žánru celkom legitímneho klišé. Hlavný motív lásky k Izabelle je pretkaný mnohými prekážkami, nevôľou jej otca, finančnou a sociálnou nerovnosťou či kriminálnymi prečinmi samotného Villona (narafičenými i skutočnými). Dej je dosť prekomponovaný a všetko do seba zapadá, žiadna epizóda nie je slepou uličkou, ale cestou k finále, kde sa všetky stretávajú. Autor sa pokúsil do jedného večera napasovať niekoľko rokov života básnika, ktoré boli viac ako dramatické, plné vzostupov a pádov, milostných eskapád, zločinov, priateľov i nepriateľov. Hra je tak sledom rôznorodých výstupov, je bohatá na zvraty, zmeny či prekvapenia.

Scéna a kostýmy

Scéna (Štefan Hudák) je veľmi jednoduchá, funkčná a pôsobivá. Niekoľko pohyblivých konštrukcií má na vrchu trojuholníkovité zakončenia, tieto ostré tvary akoby odkazovali na gotické fasády parížskych domov. Zároveň sú ale konštrukcie potiahnuté zničeným a deravým igelitom, ktorý naznačuje chudobu a zašlú slávu tohto veľkomesta. Ponurosť sa násobí aj používaním parostroja, ktorý vytvára dojem ťažkej hmly. Zadný plán javiska je oddelený zdvíhajúcou sa konštrukciou, ktorá môže odhaliť či zakryť časť javiska.

Kostýmy (Ľudmila Várossová) citujú dobové obliekanie, ale vnášajú aj isté moderné prvky. Ženy z chudobného ľudu majú niekoľkovrstvové sukne, prevažne ladené v tradičnej farbe ľanu, jemne krémovej. Pôsobia neuhladene, rôzne vrstvy sú nerovnomerne strihané a prešívané. Podobne aj muži pôsobia skôr otrhane, zanedbane. K výraznej zmene v kostýmoch dochádza na začiatku druhej polovice inscenácie, keď divákov po nevýrazných farbách oslepí jednotná nachová červená. Dej sa totiž odohráva na dvore princa a ako on, tak i jeho početní dvorania sú oblečení „od hlavy po päty“ v jednej farbe. Efekt sa navyše znásobuje použitím červeného svetla.

Postavy dvoranov sú ozvláštnené použitím zlatých masiek s neutrálnym výrazom, čo v spojení s ich mechanickými pohybmi vytvára dojem bezducho oddaného služobníctva. Súčasťou inscenácie je aj krátky karnevalový vstup, keď v bláznivom tanečnom ošiali herci tancujú na komickú hudbu s nasadenými zvieracími hlavami.

Hudba a choreografia

Výrazne moderným a súčasným prvkom je hudba Henricha Leška. Tá je mnohotvárna, avšak vychádza z jedného zdroja - klasického rocku, či skôr z tradície slovenského bigbítu. Spája tvrdý rytmus bicích a basovej gitary s jemným klavírom a sláčikovými nástrojmi. Vytvára tak melódie poetické, ale i tvrdšie a rytmickejšie, no napríklad aj komickú karnevalovú hudbu, či disko doplnené elektronickými hudobnými motívmi.

Najvýraznejšie tanečné výstupy vytvára ľud pri svojich veseliciach. Hoci choreografie sú vcelku jednoduché a v určitých miestach im chýba technická dokonalosť, sú pôsobivé svojou dynamickosťou a energiou, v ktorej sa zrkadlí zdravý a veselý duch ľudu. Moravčík spája motívy z ľudových tancov a moderný scénický tanec. Celkom výnimočný je poetický výstup dvoch tanečníkov a jednej tanečnice, ktorí ilustrujú (počas precíteného spevu Dominiky Výrostek Misárovej) Izabellino nešťastie - napriek jej láske k Villonovi sa jej otec rozhodol vydať ju za starého kupca Lorenza.

Spomedzi speváckych výkonov výrazne vyniká práve Dominika Výrostek Misárová, ktorá má oveľa väčší hlasový rozsah, ako jej hereckí kolegovia. Tak, ako dej muzikálu je postavený na nezlučiteľnosti nízkeho ľudu a vyššej triedy, aj herecké výkony budujú na tejto jednostranne vnímanej ambivalencii. Priesečníkom týchto dvoch spoločenských skupín je ústredná milostná dvojica.

Izabelle má napriek svojmu majetku a postaveniu čisté a zbožné srdce a Villon (Tomáš Majláth, v alternácii Pavol Plevčík) dokáže zasa aj napriek svojmu ľudovému pôvodu prejaviť istú noblesu, hlavne v cite k svojej milej. Okrem hlavného milostného motívu je tu aj veľa ďalších avantúr, všetky z prostredia ľudu. Tento typ lásky je nespútaný, fyzický, silne erotický.

Taký je napríklad vzťah Izabellinej slúžky Denisy (Barbora Špániková) a Villonovho priateľa Colina (Ondřej Daniš, v alternácii Tomáš Majláth). Hoci nejde o žiaden vznešený cit lásky, ich vzťah je veselý, sexuálny, obaja herci doň vkladajú patričnú energiu a zápal. Podobne je to aj v prípade prostitútky Margot (Svetlana Sarvašová), s ktorou si Colin tiež užíva. Ich milostná eskapáda je zobrazená priamo na javisku, v komickom rytme vidíme pod perinou pohybovať sa ich nohy.

Pravým opakom živelnosti ľudu je šľachtic Sermoise (Richard Sanitra), krívajúci a nemorálny. Je chorľavý, čo znásobuje jeho neduživosť, fyzickú i psychickú. Práve jeho v sebaobrane Villon zraní, čo mu Sermoise na konci vráti - po ďalšej z bitiek, v ktorej Villon len bránil svojich priateľov, svedčí proti nemu. Tak sa básnik dostal na šibenicu, z ktorej ho zachráni na poslednú chvíľu Izabelle.

Množstvo hercov vytvorilo množstvo postáv, v obsadení nájdeme aj hosťujúcich hercov či poslucháčov Akadémie umení v Banskej Bystrici. Najvýraznejším hereckým výkonom vo vedľajšej úlohe bolo stvárnenie Izabellinho otca Merebeufa Štefanom Šafárikom. Ten v priebehu pár minút svojej prítomnosti na scéne vytvoril silný obraz nekompromisného otca, ktorý je ochotný predať šťastie svojej dcéry za peniaze. Neustále si nosí pri sebe truhličku s peniazmi a slastne prehrabáva jej obsah, avšak neskĺzava do prepiateho a neprirodzeného gesta.

Princ v podaní Michala Ďuriša je o niečo menej výrazným výkonom, avšak v prípade tejto postavy ani nie je veľmi čo hrať - princ je láskavý, omilostí hriešnika Villona a nechá si ho na dvore ako básnika. Avšak princov dvoran Pierre (Miloš Chrappa) je taktiež básnik a zo samej žiarlivosti na Villona narafičí krádež. Servilnosť tejto postavy hrá patrične komicky a prepiato, sám si kladie hlavu pod princovu ruku, aby dostal pohladenie.

Žobráčka Jany Pilzovej predpovedá Villonovi osud, je trochu záhadnou postavou, ktorej sa všetci boja. Prekliaty básnik je inscenácia, ktorá je nesmierne náročná a potrebuje množstvo sústredených výkonov. To sa v DJGT podarilo a vznikol muzikál, ktorý prekračuje štandardy oblastného divadla.

Animovaná Snehová kráľovná

Podľa známej predlohy od Hansa Christiana Andersena bola už natočená pekná dlhá rada ako filmových tak animovaných verzií tejto obľúbenej pohádky, avšak túto verziu od režiséra Čapka, považujem za jednu z tých najzdařilejších a mých nejoblíbenějších, ako po výtvarné stránke (Zdena Krejčová), kde je všetko tak krásně barevné, po hudební (Jaroslav Celba), ale fajn bola i třeba pohyblivá ilustrace.

Škoda len té kratičké stopáže, ale i přesto mi to připadalo jak když to mělo o hodinu víc, vše se tam tak krásně vešlo a všechno co tam mělo bý, tak zde bylo. Opravdu krásná a všemi generacemi oblíbená pohádka o putování malého děvčátka Gerdy, které mimochodem krásně namluvila Zlata Adamovská, do říše věčného ledu, kde vládla bezcitná Sněhová královna. Káje vězněného kamaráda Gerdy namluvil Viktor Preiss. Pohádka o dobru, které nakonec zvítězí nad zlem, o lásce, ke svému kamarádovi, pohádka na kterou se opravdu příjemně kouká.

Škoda jen jedné věci, pohádka je z pro mě nepochopitelných důvodů tak trochu neprávem našemi televizemi opomíjená, což je večná škoda. Poměrně půvabná animace v dojemném příběhu, který se k mé upřímné nelibosti odehrává celý v zimě. Co ovšem téhle verzi Sněhové královny dodává kouzlo největší je to, jak je špičkově namluvená, začíná to vypravěčem Přeučilem, pokračuje to přes Gerdu Adamovskou a Káje Preisse a přes paní z kouzelné zahrady (Květa Fialová) to jde až k mladé loupežnici Bydžovské a báječnému sobovi (netuším kdo, ale hlas to je pěkný), kterého mám moc ráda v knížce i všech filmových verzích.

Ďalší z našich československých animovaných rozprávok, ktorá by sa rozhodne mohla objavovať v televízii častejšie. Zbytočne opomíjený príbeh o kamarádství, které zavede mladou dívku až na samotný ledový kraj Země. Během své cesty musí čelit řadě zkoušek a „nástrah“, které ji mají ztrpčit záchranu jejího kamaráda. Potká však i několik dobrých lidí a zvířecích pomocníků, kterým není její příběh a osud lhostejný. Animace sice mohla být o něco lepší, ale kupříkladu takový hudební a zvukový doprovod byl opět velmi podařený. Sněhová královna je pro mě krásnou vzpomínkou na dětství, kdy jsme si tenhle animovaný film pouštěli každou chvíli.

Veľmi zaujímavé spracovanie rozprávky od Hansa Christiana Andersena. Film má pekný začiatok a zároveň počas celého filmu krásne ukazuje ako plynie čas. Keď sa tak zamyslím, koľko rokov muselo prejsť, kým Gerda hľadala Kaia... Aj napriek tomu, že film režíroval Ladislav Čapek, veľkou časťou sa líšil od ostatných večerníčkov. Avšak postavy sa však po výtvarnej stránke stále podobajú na animované postavičky Ladislava Čapka.

Čo sa týka dabingu, výborný bol rozprávač, Petr Haničinec. Celkom milá spomienka na staré časy, kedy ešte prekvitali jednoduché animácie, ale za to o to lepšia a prívetivejšia rozprávková atmosféra s peknou hudbou a upokojujúcimi hlasmi. Dnes už je vidieť zub času, ale aspoň tri hviezdičky si to určite zaslúži ako jedna z mnoha rozmanitých podaní rozprávky o snehovej kráľovnej.

„Snehová kráľovná? To určite Rusi napodobnili disneyovku Ľadové kráľovstvo!“ povie si nejeden divák pri pohľade na aktuálny program kín. Skutočnosť je však iná, takmer opačná: digitálne animovaný dlhometrážny film, inšpirovaný rozprávkou Hansa Christiana Andersena, začali v Rusku nakrúcať už v roku 2009 a premiéru mal o tri roky neskôr.

No pretože tohto roku sa do kín nedostáva žiadny vyložene vianočný film, distributér vďačne siahol aj po staršej ruskej snímke. Keď v roku 2011 štúdiá Walt Disney Pictures oznámili oživenie prastarého projektu podľa Andersenovej rozprávky, v Rusku už boli práce na tamojšom prvom celovečernom digitálne animovanom filme so stereoskopickým (3D) obrazom v plnom prúde.

A po jeho priaznivom prijatí v zime 2012 v Británii aj inde vo svete hrozilo obvinenie z napodobňovania disneyovcom. Možno aj preto sa Ľadové kráľovstvo tak veľmi vzdialilo od predlohy. Andersenova rozprávka z roku 1845, jedna z jeho najdlhších a čitateľmi najobľúbenejších, sa stala súčasťou svetového kultúrneho povedomia, inšpirovala S. C. Lewisa pri Letopisoch Narnie aj mnohých iných autorov. Dočkala sa viacerých divadelných dramatizácií, opier, muzikálov, baletov, komiksov, filmových aj televíznych adaptácií. Stvárnili či aspoň narozprávali ju Bridget Fonda, Hellen Mirren aj Sigourney Weaver.

Na Slovensku ju dnešní rodičia a starí rodičia poznajú najmä vďaka pomerne vernej dramatizácii ruského autora Jevgenija Švarca, ktorú inscenovali pred Novembrom '89 aj slovenské divadlá - a aj v ponovembrovom období sa zjavilo viacero slovenských dramatizácií (M. Náhlík, O. Podobu kresleného dlhometrážneho filmu získala panovníčka so zmrznutým srdcom v Rusku už v roku 1957 v réžii Leva Atanasova. Novú animovanú Snehovú kráľovnú dokončili 22. novembra 2012, na deň presne 55 rokov po premiére Atanasovovho kresleného filmu.

Tvorcovia sa nepridŕžajú Andersena otrocky, ale ostávajú mu verní aspoň v základoch: zázračné zrkadlo v tomto prípade nerobí svet škaredším, ale zbavuje jeho obraz ilúzií, ukazuje pravdu. Nechýba dievčina, ktorej zamrzlo srdce, takže sa stala bezcitnou, obávanou, zlou vládkyňou zimy, ani dlhá, náročná púť odvážnej Gerdy za záchranou Kaia, ktorý tentoraz je jej bračekom. Podobne ako v origináli je tu zázračná záhrada sebeckej čarodejnice, stretnutie s mladým princom aj zajatie u lúpežníkov - len všetko pozmenené s ohľadom na súčasného detského diváka.

Možno to prináša viac zábavy aj akcie, popkultúrneho odkazovania a žartovania, ale na druhej strane oberá Andersenov príbeh o väčšinu pôvabných metafor i o celkové symbolické vyznenie. Z nadčasového umenia robí zemitú zábavu na jedno použitie. Scény z čarovnej záhrady, rozvadeného kráľovstva či zamrznutej pirátskej lode sú prvoplánovo atraktívne, no formálne aj obsahovo príliš rôznorodé a s mnohými dôverne známymi motívmi, prevzatými z ruských i zahraničných zdrojov (Alica v krajine zázrakov, Doba ľadová, Pán prsteňov, Harry Potter, Piráti Karibiku, Avatar a i.), takže o harmonickej jednoliatosti dielka nemôže byť ani reč.

Rozprávačom príbehu a komickým sprievodcom Gerdy na jej púti je zbabelý otrok Snehovej kráľovnej - utáraný troll Orm, ktorý sa dokáže meniť na čiernu lasicu a chvastá sa, že by zvládol aj premenu na ľadového medveďa. Komerčný potenciál originálu v Rusku znásobuje obsadenie. Gerde prepožičala hlas hviezda ruskej populárnej hudby Ňuša (Anna Šuročkinová), Kaiovi populárna speváčka a herečka Ramila R. Iskanderová, Ormovi ruský herec, spevák, publicista, scenárista, režisér, televízny moderátor, producent a pravoslávny duchovný Ivan I. Ochlobistyn, pirátskej dcérke speváčka pop-music Jelizaveta N.

Napriek nesúrodosti v obsahu i forme sú výtvarné riešenia zaujímavé a pôsobivé, animácia nezaostáva za európskou, juhoafrickou či juhokórejskou, postavičky si dokážu získať divácke sympatie a rozprávanie sa pridŕža osvedčených zásad. Uberá sa prijateľným tempom priamočiaro vpred bez zbytočných zastavení a vrcholí vo veľkolepom záverečnom súboji, v ktorom sa dočkáme i zopár prekvapení.

Dominika Mirgová naspievala titulnú skladbu k muzikálu Snehová kráľovná s názvom „Roztopím“ a nakrútila k nej videoklip v pieskových dunách na Záhorí. V klipe si okrem Dominiky zahrali aj mladí herci Patrik Visa a Görcs Chiara.

Obsadenie a tvorcovia

Muzikál Snehová kráľovná (Eurovia Aréna):

• Réžia: Peter Oravec
• Libreto: Miroslava Váhovská, Maja Glasnerová, Peter Oravec
• Hudba: Kari Kimmel, Tomi Popovič
• Texty piesní: Marián Brezáni
• Účinkujú: Barbora Švidraňová, Darius Koči, Majo Labuda, Romana Dang Van, Lucia Vráblicová

Animovaná Snehová kráľovná (2012):

• Scenár: Vladlen Barbe, Vadim Svešnikov
• Réžia: Vladlen Barbe, Maxim Svešnikov
• Kamera: Alexej Cicilin
• Výtvarníci: Alexej Zamyslov, Alexej Ljamkin
• Hudba: Mark Willott

Tabuľka porovnania: Muzikál vs. Animovaný film

tags: #muzikál #Snehová #kráľovná #recenzie

Populárne príspevky:

• Čerstvé letné recepty
• Recepty na Traktor Torta
• Tradičný recept na dukátové buchtičky
• Kompletný sprievodca pre rodičov o Hami 3x Hami
• Tradičná Veľkonočná Baba