Na Polici v Hrnci: Keď Výchova Formuje Rodinnú Ideokultúru

Ako deti sme mali rôzne obľúbené a menej obľúbené večerníčky. Niektoré z nich, hoci sa nám dnes môžu zdať zvláštne, v nás zanechali trvalú stopu. Jedným z takýchto večerníčkov je aj príbeh kocúra Andyho a myšky Emílie, ktorých stvárnili Marian Labuda a Eva Večerová.

Deduško Večerníček - Zimné príbehy - Komplet

Majú na sebe zvieracie kostímy, namaľované tváre, vyčesané vlasy a hovoria hlúpymi hlasmi. Mne sa Labuda v tej dobe postaral skôr o zlé sny ako o dobrú zábavu. Z detstva si pamätám iba znelku, hrané večerníčky ma okrem Krakonoša nebavili. Jednoznačne jedna z najznámejších večerníčkových melódií.

Keď Slová Majú Čarovnú Moc

Pamätáte si na slovné spojenia, ktoré mali v detstve čarovný účinok? „Prestaň sestru šľahať žihľavou a daj si Pádivého Trenčín!“ To slovné spojenie fungovalo ako posledná výzva a malo čarovný účinok. Stačil Pádivý a malý záškodník sa dal hneď natierať ako med na čerstvú vianočku.

Krpec medzičasom zmužnel, až raz, už s vlastným potomstvom, pohupuje sa do rytmu na Pohode a vtedy to započuje. Pádivého! Hrkne v ňom, mozog vyšle informáciu a on vie, že musí prestať. Poslúchne. Stojí v pozore na pálivom betóne, okolo sa sviští na festivalových hormónoch, len on dumá, čo mal ukončiť a prečo, predsa nič zlé nevyvádzal. Potom to slovo padne znova, hrdina teda začne spájať súvislosti, z ktorých mu vyjde, že Pádivý je súčasťou programu. Po pár odkazoch vo vyhľadávači sa jeho svet vyvráti s koreňmi. Oná bytosť, doteraz fiktívna, bola celkom reálna, volá sa po ňom miestna ZUŠ-ka aj orchester, ten, čo práve pred ním hrá na pódiu.

Drahá jeho pani matka sa zorientuje, chytí ju melanchólia. Spojenie prebrala od stredoškolského učiteľa, ktorý potreboval rozhýbať lenivú triedu na telocviku a spakruky vyhŕkol tie dve slová. Nemyslel nimi spomínaného pána, ani konkrétne mesto, vyhovovala mu len zvukomalebnosť slovesa pádiť, ktorým motivoval do akcie. A motivácia to bola vskutku účinná. Stačí zbežná sondáž medzi dnes už dospelými a ukáže sa, že podobné výchovné pokyny fungovali na deti v mnohých rodinách.

Bude világoš, vynára sa pamätníkom asi najčastejšie. Istého neposlušného jedinca upozorňovali, že ak neprestane, pôjde do fackovacej mašiny, inde sa iba spomenula žltá palička a hneď zavládla harmónia. U niekoho stačilo vysloviť Basorka morka! Nie bosorka, pozor. Alebo zaznelo Bastriguli motyka! a z malých kazisvetov boli razom krotké ovečky. Na obranu rodičov treba uviesť, že tieto slová zvykli voliť len v ozaj kritických chvíľach.

Nasledujúci súhrn je však primárne o jazyku, predstaví výrazy, ktoré nikomu nespôsobili celoživotné bloky. Naopak, rodiny oslovených respondentov ich roky aktívne používajú a bavia sa na nich bez nepríjemných pachutí.

Strašidlá Za Dverami

Asi najbežnejším výchovným prostriedkom bolo upozornenie, že ak potomkovia nebudú poslúchať, niekto si ich ochotne vyzdvihne a vezme neznámo kam. Starý známy z tejto kategórie bol kožkár, ktorý ku kožiam a periu prihadzoval aj zlé deti. Podobnú funkciu plnil Dedo Bedo Kapsa, čo predal koňa za psa. Bubulák strašil tak, až sa prášilo. Inde rodičovstvo prehodilo, že pod oknami čaká Hetepeták a jedinec vo vrcholiacom období vzdoru ani nemukol. Tieto bytosti brali neposlušníkov na plecia, rozhegané káry, hádzali do mechov, studní alebo rovno, ako Eva Beva, do chlievov.

Niekedy deti výchovné výrazy nepochytili doma, ale vo vzdelávacích inštitúciách. Tam vznikla napríklad Červená/Krvavá ruka. Úradovala v tmavých chodbách, mierila na krk obete a triasli sa pred ňou aj dospeláci. Isté kruhy rodičovstva si na pomoc volali reálne autority. Keď potomkovia nevedeli, čo so sebou, mali ich dať do laty policajti. V pohotovosti bývali aj smetiari, ktorí vraj do tých veľkých oranžových áut upratovali nespratníkov. Niekto, zrejme pedagogicky podkutý, posielal potomstvo z divých vajec do garáže, kde si s ním už mal poradiť Komenský.

Popkultúrne ikony by možno prekvapilo, aký pozoruhodný vplyv mali na správanie mladej generácie. V istej famílii tak v hustých momentoch povolávali do služby Sousedovic Toníčka z legendárnej relácie pre kutilov. V ďalšej stačilo zanôtiť Na polici v hrnci, tam voľačo mrnčí, chytľavý popevok z dobového detského seriálu.

Skonfiškované Znamienka a Iné Tvorivé Metódy

K mentorovaniu sa dá pristupovať aj kreatívne, ba priam až s umeleckými ambíciami. Jeden koncept sľuboval za neposlušnosť vymazať z kalendára Vianoce alebo narodeniny. Inde nezbedníkovi pripomínali, že mu vezmú obľúbené materské znamienko z ľavej päty.

Nevôľu nad grimasami, škúlením a ďalšími deformáciami detských tvárí rodičia vyjadrovali tiež rôzne. Zafúka severný vietor a ostane ti to tak navždy má v sebe umne namiešaný pátos, poéziu aj osudovosť. Niekde inde pri podobných situáciách načreli do kalných vôd ľudovej slovesnosti: Vo mlyne na kline visí červavý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť.

Okrem vonkajšej fasády sa oplatí sledovať aj ďalší osud jednotlivých slov. Niektorí strašiaci opustia svetlo sveta rovnako rýchlo a spontánne, ako sa naň dostali. Iné slová sa úspešne etablujú, rastú spolu s ich užívateľmi, vo vybraných prípadoch aj naprieč generáciami, stávajú sa vďačným recyklačným zdrojom a postupne na seba nabaľujú ďalšie funkcie. Slúžia napríklad ako tajné dorozumievacie kódy, vznikajú z nich invenčné prezývky či nicky v internetových diskusiách, a pokojne aj prístupové heslá.

Emocionálny tón tejto terminológie nemusí byť nevyhnutne negatívny, prax udáva aj svetlejšie príklady. Jedna opýtaná respondentka rada spomína na špeciálne dni, keď nebola škola, ona sa s babičkou len tak túlala, pričom zaostrené mali na hračkárstva a cukrárne. Hovorili tomu krivý deň. Výraz pochádza z maďarčiny a hodí sa vtedy, keď človek namiesto toho, aby robil, čo má, chodí po krivoľakých chodníkoch.

Urbánna legenda zasa uvádza rodinu, ktorej členovia v minulosti vykrútili telefónne číslo 112, ozval sa im chlapík, známy aj ako Gongo Známy a zahlásil aktuálny presný čas. V slúchadle to znelo takto: „Gong oznámi štrnásť hodín, tridsaťdva minút, päť sekúnd.“ Gongo rozšíril famíliu, stal sa z neho priateľ na telefóne s turbo digitálkami.

Rodinná Ideokultúra

Gongo však môže byť z pevnej linky presmerovaný rovno do centra záujmu vedeckého výskumu. Každá rodinná bunka je svojím a svojským spôsobom jedinečná, to platí aj o jej jazyku a ten je radosť študovať. Odborné koncepcie zaraďujú všetky tie uvádzané termíny, frky a veršovačky do kategórií „jazykových a slovných hier“, hovoria aj o „súkromnom slangu“ a „rodinnom folklóre“.

Ascan Koerner a Mary Anne Fitzpatrick vyzdvihujú jedinečnosť rodinného prostredia pre ľudskú komunikáciu. V tejto súvislosti pri definovaní rodiny namiesto zdôrazňovania biologického a/alebo zákonného prepojenia jej členov hovoria skôr o skupine blízkych, ktorí vytvárajú pocit domova a skupinovej identity a zdieľajú spoločnú minulosť a budúcnosť.

Vzájomné interakcie v takomto prostredí sú základom toho, čo Gary Alan Fine označil ako „ideokultúru“, teda systém znalostí, viery, správania a zvyklostí. Autor predpokladá, že členovia rodiny sa priamo alebo nepriamo odvolávajú na poznanie a skúsenosť, ktorým ostatní členovia, nie však tí mimo rodinného prostredia, porozumejú. Takýto proces rodinné spoločenstvo upevňuje a zároveň posilňuje väzby medzi jej rôznymi členmi.

Všakovaké jazykové hračky, v odbornej terminológii známe aj ako „lexikálne inovácie“, fascinujú originalitou a lákajú istou neuchopiteľnosťou. Používajú sa spravidla v úzkom okruhu ľudí a pátrať, odkiaľ pochádzajú, znamená rátať s rozpačitými zisteniami, nie však preto, že ľudia nechcú alebo odmietajú odpovedať. Na pôvod výrazov si jednoducho nevedia spomenúť, prípadne sú okolnosti ich vzniku nezaujímavé či nezverejniteľné. Tak sa formuje povestný interný humor pre zainteresovaných. Na jeho začiatku často býva úsmevný moment, zábavná epizóda zbližujúca jej aktérov.

Jon Wuerffel a John DeFrain tvrdia, že vďaka humoru sa v rodine skvalitňujú interakcie, upevňujú väzby a náklonnosť a dokonca redukujú hádky. Všetci tí bubuláci, čo na prvý pohľad naháňajú hrôzu, teda môžu priniesť aj očistné účinky v podobe uvoľňujúceho smiechu. Ktovie, čo by na to povedal taký Komenský v garáži.

Spomienky na Detské Relácie

V časoch, keď bolo pozeranie rozprávok na internete vzdialenou budúcnosťou bolo víkendové vstávanie kvôli obľúbenej relácii radosťou. Kakao, Od Kuka do Kuka či Matelko? Ktorú ste mali najradšej? Zaspomínajte si s nami na rodinné víkendové rána plné pohody či zábavné pesničkové popoludnia.

Kuko: „Tajomstvo aj prekvapenie, občas malé poučenie, smiech a dobrú náladu, všetkým dobrú zábavu.“ Text úvodnej zvučky sa vryl do pamäte. Nedeľné rána sa v 80. rokoch na STV niesli v znamení Kuka. Relácia pre deti plná rozhovorov, poznávania, informácií, hudby a samozrejme rozprávok. Patrícia Jariabková a Kuko boli nerozlučná dvojica takmer 16 rokov.
Kakao: Moderátori Igor Adamec a Martin Vanek (neskôr Ivan Blahút a Michal Rovňák) spoločne s kúzelníkom Máriom prinášali reláciu plnú zábavy, súťaží a kúziel pre tých najmenších a školopovinných. Televízia Markíza vysielala Kakao do roku 1997 do roku 2005.
Slniečko: Slniečko, strašidelný Raťafák Plachta či mím Valentín: spomínate si? Relácia pre deti sa vysielala od roku 1979 až do roku 1989 a priniesla viac ako 100 častí. Ústrednou postavičkou bolo múdre Slniečko. Relácia bola venovaná najmenším deťom a deťom materských škôl. Najobľúbenejšie bolo prasiatko a z Raťafáka Plachtu sme mali mnohí strach :)
Matelko: MAlý TELevízny KOlotoč, alebo relácia, ktorá formovala a rozvíjala detskú osobnosť. Obľúbený drobček s nezabudnuteľným charakteristickým hláskom Matelko spolu s tetou Darinkou prebrázdili takmer celé Slovenko. "Čujte čočočo, čujte sasasa, čujte čo, čujte sa, v svete stalo..." Program sa začal vysielať v roku 1973 a existoval dve desaťročia.
Filmárik a Filmuška: Dve obľúbené postavičky z televízie, na ktoré si iste spomínate. Tento program bol venovaný deťom, vysielaný v 70. a 80. rokoch vždy v nedeľu ráno. V každom diely bolo niekoľko zábavných scénok a tiež mnoho rozprávok.
Harvepíno, Quix a Máša: Učili slovenské deti cudzie jazyky - 10 minútová relácia venovaná výuke nemčiny a angličtiny pre deti a začiatočníkov. V 1990 vyrábaný a aj vysielaný program, ktorý jednoduchou formou chcel priblížiť cudzie jazyky mládeži. Existovali dve relácie: "What does it mean, Harvepíno?" (angličtina) a "Was bedeutet das, Harvepíno?" (nemčina).
Dancúľ: Staršie ročníky si určite spomenú na postavičku Dancuľa z roku 1980. Postavička vystupovala v relácii Poďte deti a prinášala deťom rozprávky. Dancúľ bol nezbedník, ktorý stále vymýšľal nejakú neplechu. Mohol pôsobiť hrôzostrašne, malé neidentifikovateľné strašidlo s obrovskými očami a dlhokánskymi nožiskami, zakončenými tlapami s troma prstami. Až neskôr prišla relácia od Kuka do Kuka.
Zlatá brána: Hudobno-dramatický televízny program pre deti a mládež, ktorý sa vysielal v 70.až 80. rokoch. Jej ťažiskom bola detská populárna pieseň, výber z nich potom televízia cez vydavateľstvo Opus vydávala na platniach a kazetách. Medzi hity Zlatej brány patria pesničky, ako „Bola raz malá hviezdička“, „Klope dáždik“, „Bryndza“ či „Čumbulák.
Na polici v hrnci: Rozprávkový seriál s kocúrom Andym (Marián Labuda) a myškou Emíliou. "Na polici v hrnci, tam voľačo mrnčí, také oči malo skoro nás zožralo" - legendárna zvučka, ktorá nás mnohých bojazlivých donútila premýšľať, čo to tam vlastne v tom hrnci je :)
Elá hop!: Bola už poslednou pôvodnou detskou reláciou v slovenských televíziách. Vysielala sa 9 rokov. Zábavná relácia z čarovného kufríka, v ktorej sa do myšiaka zamiluje malé dievčatko len preto, že omylom vypije čarovný nápoj lásky.

Kreatívne Hry a Aktivity pre Deti

Okrem spomienok na detské relácie, existuje množstvo kreatívnych hier a aktivít, ktoré môžu obohatiť detstvo a podporiť rozvoj rodinnej ideokultúry. Tu je niekoľko tipov:

Modelovacia hmota: Jednoduchá a bezpečná aktivita pre najmenších. Zmiešajte múku, soľ, olej a potravinárske farbivo.
Slané cesto: Vyformované predmety pečte v rúre a potom namaľujte.
Papierové tvorenie: Využite vodové farby, alobal a papier na vytvorenie originálnych diel.
Farebná soľ: Nasypte soľ do misky a miešajte s farebnou kriedou. Vytvorte vrstvy v plastovom pohári.

Tuto hru zacal so synom manzel v case, ked este nechcel jedavat varenu zeleninu. Michael ma obrovsku trpezlivost, a tak z tychto domino-policiek staviame dookola striesky (co nie je az tak lahke pre 2,5-rocneho drobca), s tymito naberackami zo suseneho mlieka sa "hodiny " dokazal zabavat- prehadzoval lieskovy oriesok z naberacky do naberacky a naspat... Zelene koliesko s tyckou je hrou do piesku, my to zvykneme hravat i v byte. Na obmenu vzdy jeden z nas drzi tycku a druhy na nu triafa. Lepsie povedane: ja hadzem na tycku alebo "vychytavam" synove hody.

Sadli sme si rozkrocmo na zem oproti sebe asi do vzdialenosti 3 m, kazdy mal v ruke rolu velkej lepiacej pasky o sirke asi 5 cm. Na povel sme ich rozkotulali tak, aby sa v strede zrazili. Pri naraze treba dostatocne vyskat, potom to robi detom dvojnasobnu radost.

Minule sme si prezerali knizku pre deti, kde su nemecke pesnicky, hadanky, hry a mnozstvo obrazkov. Jednu z pesniciek som poznala a hned ju synovi aj zaspievala. Odvtedy sa hrame naledujucu hru: on ukaze obrazok a ja mu k tomu musim zaspievat nejaku vhodnu pesnicku, v ktorej sa nachadza nieco z obrazku. Tato cinnost patri k hororovym akciam vo viacerych domacnostiach. My sme zaviedli na jej kludnejsi priebeh nasledovnu hru: Michaela kupem vo vanicke v sprchovom kute. Nad neho nieco povesiam, alebo poukladam rozne flasticky, farebne stipce na pradlo ci ine zaujimavosti.

Ja som pre Michaela najprv zmajstrovala z velkej krabice domcek, ale ten nemal taky efekt, ako som ocakavala. Rad sa v nom schova, je to jeho kralovstvo, kde ho nik nevidi. Tato hra sa da hrat v byte i vonku a dvoj-trojrocni drobci su do nej zblazneni. Nahanaju letiace kolieska o dusu.

striezky mozete poukladat s urc. Kocky lega ulozil syn do radu za sebou a chcel odo mna, aby som mu hovorila, ake su farby jednotlivych kociek. Potom chcel, aby sme sa vystriedali- asi dvakrat hovoril farby on, ale bolo vidno, ze je to pre neho este narocne, vymysliet si zrazu na nejakom mieste v rade nespravnu farbu.

na dialnici z Pornicu do Mnichova, ked uz sa Michael znacne nudil, spytala som sa ho, ci si pamata, ako sa zdravia ludia vo Francuzsku a navrhla, ze ked uvidime cestou nejaky most, tak ho pozdravime Bonjour, most! - ako sa to vo Francuzsku patri. Tato hra sa mu hned zapacila, a tak sme zdravili asi dve hodiny mosty. Lenze ich cestou bolo aspon 1500! v restauracii sme cakali na jedlo a cas sme si vyplnali nasledovne: nacreli sme rukou do vrecka a naznacili, ze nieco ukladame na stol. Kazdy si musel pritom vymysliet, ake zvieratko s nim prislo do mesta schovane vo vrecku. Nazvy zvierat sa nesmeli opakovat.

Muz postavil so synom "labyrint" pre ping-pongovu lopticku. Bohuzial to na fotke nie je dobre vidno, su tam labyrintove cesticky- prikryte striezkami. Boli sme na navsteve u kamarata zo skolky. Najprv sme sa hrali na obchod, cely sme ho vykupili a potom sme sa vybrali na "piknik". Na zem rozlozili deku, postupne rozlozili pred kazdeho tanier, tanierik, pohar a pribor vzdy z jednej farby a porozkladali jedlo. No a piknikovali. Kazdy z nas dostal jednu kocku, a kto bol na rade, vlozil ju do kozeneho pohara, silno nim zatrepal, potom ho polozil na zem hore dnom. Tymto sme sa zabavali s drobcami na Michaelove narodeniny.

Ja som dostala kupit vsetko potrebne v jednej sade, ale mozete si to vlastnorucne vyhotovit i sami. Michael si donesie vsetky puzzle, co ma, vysype ich na kopu a potom triedime... Zobrali sme si stvorcekovy papier a vela ceruziek roznych farieb. Michael mi ukazoval, ktory stvorcek a akou farbou ho mam vymalovat, pricom na 2 stvorceky dotykajuce sa hranou nesmel vybrat tu istu farbu.

Z lega som postavila dva stlpy a na ne polozila drevenu palicku (z lampionu). A do tretice- Michael prechadzal ponad vezu z lega.

Detské riekanky a pesničky

Detské riekanky a pesničky sú neoddeliteľnou súčasťou detstva a výchovy. Tu je niekoľko príkladov:

kolko klincov potrebuje? Tomu dala na misticku, .........Povedz mi to ty! tomu dala na lyzicku, ............Jeden, dva, tri. tomu dala na tanierik,
Kva, kva, kvacica, .......................Jankovi sa dostal. ale mu macka spapala. A mamicka macku prutom sibala. A macka smyk-smyk po rucke,........kura vodu slopce. skryla sa v pazuske.
chodi pavuk po stene, ..........bryndzove, makove, ..........podriapali kozusky, ...........kolo sa nam polamalo..... kym sa Janik zasmeje. .........hned budu hotove. ked som nemal robotu.........funda kava keven duk...........a ty zhoris v nom!
Co tam robi? Mama mi dala korunu, abych koupil rybu a ja misto ryby-ryby, koupil velerybu. Co dela ryba, ocasem hyba. Proc, proc? Paslo dievca pavy v tom zelenom haji. Paste sa paste, husky moje biele. Ktoze vas pasie? Ta co nic neje.

Nemčina pre deti: kitzelt dich am Bauch. spieva sa na melodiu: Brother Jacob- prstami prejdeme po jednej strane od pasa na hlavicku ( chrobacik sa stvera hore) a zideme zasa dole po druhej strane (chrobacik zlieza dole) a posteklime dieta na brusku. und der kleine Schelm isst sie alle auf. faellt das ganze Haeuschen ein. oprite si lokte o stol a dlanami vytvorte strechu nad " domcekom" . wirft das Schifflein um!

tags: #na #polici #v #hrnci #tam #volaco