Prečo na poplazoch z nových zemiakov vyrastajú nové rastliny?
Férové online záhradníctvo od roku 2001! Nič nie je krajšie, ako upravená praktická záhrada, z ktorej máte aj úžitok. Záhradu si predstavuje každý po svojom a pre svoj obraz ju aj vytvára. V každej záhrade by ste si mali nájsť miesto pre všetko čo máte radi, čo Vám chutí, z čoho je úžitok a osvieženie.
Poplazy sú prirodzený spôsob, akým sa niektoré rastliny rozmnožujú. V kontexte zemiakov a jahôd, ide o dôležitý aspekt ich pestovania a rozmnožovania.
Konkrétne, jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a dosahujú aj 1,5 metra. Na konci leta/augusta tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek.
Odoberajte však len prvé dve rastlinky rastúce od materskej rastliny. Práve tie sú totiž najkvalitnejšie. Ostatné poplazy odstráňte, aby rastlinu zbytočne nevysilili.
Je už na Vás, či využijete klasické riadkové výsadby, pestovanie v textílii, záhonové výsadby. V každom prípade dbajte na to, aby bola plocha vždy odburinená, aby sa zálievka vždy dostala ku koreňom.
Ak sa chystáte na výsadbu, prečítajte si naše tipy. Vysádzajte dostatočne hlboko. Srdiečko s listami nesmie byť pod povrchom pôdy. Po výsadbe zavlažte. Ak vysádzate v jarných mesiacoch, pozor na neskoré mrazy. Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody.
Ako pripraviť pôdu pod jahody? Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné.
Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom.
Jahody z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pri výsadbe však musíte v letných mesiacoch zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte.
Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody. Ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie. Počet listov nie je dôležitý. Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami záleží od ich veľkosti a mohutnosti. Menšie rastliny vysádzame do vzdialenosti asi 20 cm, stredne veľké a bujne rastúce 30 až 40 cm. Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko.
Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody.
Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujete aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou.
Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby.
Niektoré druhy jahôd sa nedajú pestovať z poplazov, lebo ich nevytvárajú. Sú to tzv. Sú to opakovane plodiace alebo stále plodiace jahody. Plodia už od jari až do jesene.
Na trhu je možné nájsť okrem bielej aj iné farebné jahody. Počuli ste už o jahodách, ktoré sa dokážu popínať? Existujú také? plody sladké, s chuťou lesných jahôd a drobnejšími plodmi. Vhodné na pestovanie pod stromami aj v nádobách.
Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Viete ako často polievať jahody? Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy. Je toho však oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.
Zaujímavé sú aj kolekcie jahôd pre postupný zber alebo kolekcie stredne skorých, veľkoplodých jahôd. Pokiaľ si ich zakúpite raz, môžete si ich do ďalších rokov rozmnožovať.
Poplazy jahôd sú efektívny spôsob rozmnožovania.
Využitie kompostu v záhrade
Záhrada začne už od začiatku jari naberať na hmote. V lete je nutné niektorým rastlinám odstrániť odkvitnuté súkvetia, suché listy, prípadne odstrániť celé trsy letničiek a dvojročných rastlín. Koniec leta patrí strihaniu ovocných drevín ako sú kôstkoviny a tiež strihaniu živých plotov.
Do malej záhrady Vám postačí malý kompostér, s jednoduchou manipuláciou a spodným výberom. Vo veľkej záhrade by ste ich potrebovali niekoľko. Tí vynaliezavejší si ho môžu vytvoriť z drevených aj poškodených paliet, ktoré postavíte do tvaru štvorca na výšku, akú potrebujete. Kompostér umiestnite do polotieňa až tieňa, poloha na celodennom slnku nie je veľmi vhodná.
Dôležité je tiež aby mal kompostovaný materiál kontakt s pôdou na spodnej strane a dostatočný prívod vzduchu z bočných strán. Na to sú vhodné práve palety. Ideálny je dvojkomorový kompostér, kde raz za čas prehádžete hmotu z jednej komory do druhej. Tým kompost prevzdušníte a premiešate vrstvy. Do kompostu je vhodný takmer všetok rastlinný odpad zo záhrady. Či to je pokosená tráva, drobné konáriky, vetvičky, výborné je lístie. Hrubšie konáre je vhodné spracovať záhradným drvičom, inak budete čakať na ich rozklad aj niekoľko rokov. Pokiaľ chováte králikov, hydinu, môžete kompost raz za čas obohatiť aj o hnoj a slepačince, z ktorých sa môže na jeseň vytvoriť aj hnojivová zálievka na ovocné stromy. Pamätajte však na to, že nie všetko môže ísť do kompostu.
Kompostom si v záhrade určite pomôžete. Je to rýchly spôsob ako kvalitne obohacovať zem. To, čo nám dala, to my takto vrátime späť. Ideálne je, ak do čerstvo porýľovanej pôdy po zelenine zapracujete aj kompost, ktorý sa cez zimu vstrebe a dokonale rozloží v pôde.
S prekvitajúcim záujmom o ekologický prístup k životnému prostrediu čoraz viac ľudí triedi svoj odpad. Poctivo separujeme plastové fľaše, plechovky a tetrapaky do jedného koša, sklenené fľaše do druhého, papierové obaly a papier do tretieho, a to čo ostane, šup ho do komunálneho odpadu. Vedeli ste, že až 40% komunálneho odpadu tvorí bioodpad - šupky z ovocia a zeleniny, vajíčkové škrupinky či kávové usadeniny? Podobne ako na záhradke, môžete biologický odpad jednoducho kompostovať aj doma. Hoci aj v paneláku a to pomocou vermikompostéru, ktorý si za minimálne náklady viete zhotoviť aj sami doma. My sme sa pri zakladaní toho svojho inšpirovali Priateľmi Zeme a ich jednoduchým návodom. Kalifornské dážďovky sú prúžkované a majú výrazne väčší apetít ako naše dážďovky.
Ideálne nádoby na výrobu vermikompostéru by mali byť v tmavých odtieňoch a mať rozmery aspoň 40cmx30cmx20cm. Na dno prvej nádoby vyvŕtajte množstvo dier, to budú diery, ktorými bude pretekať prebytočná voda v nádobe s dážďovkami. Tekutina sa bude ukladať do druhej nádoby, v ktorej bude vložená nádoba s vyvŕtanými dierami na dne. Do nádoby s dierami na dne vyvŕtajte aj diery po okrajoch, aby mali dážďovky dostatočný prísun vzduchu. Nádobu vložte do druhej nádoby. Na dno nádoby s dierkami položte kúsok papiera alebo kartón, aby podstielka a dážďovky, ktoré do nej vložíte, neprepadli do druhej nádoby. Na papier položte podstielku pre dážďovky - napríklad staršiu zeminu. Do nej vložte dážďovky a do rohu im zahrabte potravu - nasekané zvyšky ovocia alebo zeleniny. Potravu dôkladne zahrabte, aby nelákala hmyz a netvorila sa na nej pleseň. A hotovo! Už ostáva len nezabudnúť pravidelne kŕmiť dážďovky, tým , čo sa vám zvýši v kuchyni. O 2-3 mesiace dážďovky premenia kuchynský odpad na kvalitné hnojivo v podobe vermikompostu. Keď budete umiestňovať nádobu, myslite na to, že dážďovky nemajú radi teplo a svetlo. Dobre sa im darí na chodbách či v pivniciach, kde sa teplota pohybuje od 5-25°C a kde na ne nesvieti prudké slnko.
Kompostovanie je efektívny spôsob recyklácie bioodpadu.
TIP: Zdravé pestovanie má mnoho benefitov. Prečítajte si článok o vytvorení eko-záhrady.
Okrasné cesnaky v záhrade
Pamätáte si obdobia, kedy medzi rod Allium bežne patrili len kuchynská cibuľa, cesnak a pór? Už dávno to tak nie je. Jedná sa najmä o vysoké kultivary, ktoré sa vznešene týčia nad všetkými ostatným trvalkami aj cibuľovinami v záhrade. Cibule najmä vysokých cesnakov sú dosť veľké, preto musia byť aj dostatočne hlboko vysadené. Vysádzajú sa do hĺbky trojnásobku veľkosti cibule. Drobné cesnaky sa vysádzajú plytko 6-8 cm pod povrch pôdy. Výsadby môžete zamulčovať kôrou.
Allium giganteum patrí medzi jeden z najkrajších okrasných druhov cesnaku. Vykvitá koncom jari fialovými guľovými súkvetiami priemeru až 15 cm, ktoré sa vynímajú na vysokých pevných stvoloch. V chladnejších regiónoch sa odporúča na zimu cibule zamulčovať. Inak je nenáročný na pestovanie. Dosahuje výšku 150 cm. Pokiaľ chcete výsadbu umocniť a neskôr si tento pohľad chcete vychutnať aj v neskoršom lete, vysaďte ho spolu s ježibabou (Echinops ritro).
Nevýhodou je, že okrasné cesnaky počas kvitnutia aj hneď strácajú listy, ktoré neskôr pôsobia neesteticky. Pokiaľ však použijete nižšie trvalky, listy cesnaku zakryjete a vy sa budete ďalej tešiť z pekného záhona vďaka dominantným guľatým súkvetiam. Výborne sa pestujú aj v polotieni, riedkom tieni spolu s papraďami, heucherami a hostami. Allium aflatunense dorastá do výšky 70-90 cm a má tmavofialovú farbu. Medzi obľúbené cesnaky patrí aj zaujímavý Allium karataviense. Hlávka vyrastá z ružice silných listov a pôsobí ako tulipán. Hlávka je krémová alebo biela podľa kultivaru. Jedná sa o nižšie cesnaky do 20 cm.
Medzi drobnokveté a úzkolisté cesnaky patrí Allium molly, Allium neapolitanum, Allium ostrowskianum, Allium cowanii, Používajú sa na okraje záhonov, výška týchto cesnakov je do 20-30 cm max. Red Mohycan - sa vyznačuje bordovými menšími hlávkami. Upúta v predzáhradke ako aj v trvalkovom záhone. Pozor však je vysoký aj 100 cm a vynikne skôr v skupine, nie jednotlivo. Pôsobí strapato a na konci súkvetia vyrastajú ešte malé kvietky. Dobre sa dá sušiť a aranžovať. Hair - je dokonalosť sama. Vo vnútri bordový základ a z neho vyrastajú zelené „vlasy“.
Sortiment je naozaj široký, stačí si len vybrať, ktoré budú zdobiť nádoby alebo vašu záhradu. Nie je nutné ich vyberať na jeseň z pôdy, sú mrazuvzdorné. Vo vyšších polohách im stačí zamulčovanie.
TIP: Ak nemáte v pestovaní cibuľovín úplne jasno, prečítajte si aj článok s návodom na pestovanie cibuľovín.
Samozavlažovanie na balkóne a využitie dažďovej vody
Vrcholiace leto v balkónovej záhradke so sebou prináša množstvo radostí, ale aj starostí. Správna závlaha je pre zdravie rastlín kľúčová. Nedostatok závlahy, a teda nerovnováha medzi množstvom vody pri koreňoch rastlín a vlhkosťou vzduchu, spôsobuje plesňovité ochorenia. Jedným z riešení ako dosiahnuť, aby mali rastlinky vždy dostatok vody, je vysadiť ich do samozavlažovacích nádob s vybudovaným zásobníkom vody. Zadovážiť si takéto špecializované nádoby na celý balkón či terasu však nemusí byť vždy jednoduché a lacné. Navyše vás limitujú pri výbere nádoby ľubovolného dizajnu, po ktorom by ste siahli za normálnych okolností. Aby ste sa pri voľbe nádoby nemuseli obmedzovať, vyskúšajte si náš malý trik ako vyriešiť samozavlažovanie na balkóne. Alebo môžte použiť druhý vylepšovák, ktorý je cenovo rovnako dostupný - savá látka vedená z nádoby s rastlinkou do nádoby s vodou.
Ak idete preč len na víkend a v predpovedi počasia nehlásia práve tropické počasie, je možné, že vaša záhrada vašu neprítomnosť pretrpí, aj keď ju deň či dva nepolejete. Na záhradke používame zväčša seno, slamu alebo podrtené drevo. Doma však väčšinou nič také poruke nemám, tak recyklujem to, čoho je u nás vždy dosť - kartón.
Pozrieme sa aj na to ako efektívne využiť dažďovú vodu v záhrade a ako správne polievať. Ideálne sú sudy na dažďovú vodu umiestnené pod zvodom s vlastným ventilom a zaklápkou, keď je sud plný. Vo väčšine prípadov však takéto sudy nedokážu pokryť potrebu v letných sparných dňoch. Preto, ak máte možnosti alebo máte na záhrade starú nepotrebnú a nevyužívanú žumpu, vyčistite ju a zvody zo strechy pomocou trativodu zaveďte až do žumpy, kde utvoríte zásobník dažďovej vody.
Ak musíte zalievať rastliny mestskou vodou alebo vodou zo studne, je dôležité vedieť ako zalievať, aby ste neminuli veľa vody a aby to malo pre samotné rastliny a trávnik zmysel. Rastliny a dreviny, ktoré zalievate, musíte zalievať výdatne, dlho, aby voda vsiakla až ku koreňom a vytvorila si akýsi zásobník. Pokiaľ zalievate plytko a denne, je to pre rastliny len horšie. Rastliny tak vytvárajú korene len v hornej časti, nakoľko sa tam drží najväčšia vlhkosť. Nešetríte tak vodou a máte každovečernú alebo rannú prácu so zalievaním. Dreviny, ihličnaté aj listnaté, či čerstvo vysadené, je potrebné zalievať v zimnom období aj v dňoch bez mrazov. Dostatok vlahy je zárukou prezimovania rastlín.
Veľa ľudí si myslí, že daná rastlina zimu neprežila, lebo vymrzla. Pokiaľ zalievate studničnou vodou aj balkónové rastliny, nie je to vhodné riešenie. Voda je studená, tvrdá. Trávnik patrí medzi najsmädnejší porast v záhrade. Ale ak ho prepolievate, tiež nebude pekný. Navyše, pôda sa stane nepriepustnou, vytvorí sa veľa machu a vzniknú v trávniku prázdne miesta.
Máme na mysli rôzne vodné nádrže, fontány a jazierka, či mini bazéniky, ktoré vedia osviežiť celkový pohľad na záhradu. Voda je dôležitým prvkom na záhrade. Nie všetci však musíme nutne siahať po tomto architektonickom doplnku. Aj vodná nádrž či jazierko si vyžaduje istú investíciu a čas na údržbu. Vo veľkej záhrade je priestor aj pre kúpacie jazierko a bazén. Celkový dojem však vytvoria práve rastliny.
V malej záhrade si môžete vytvoriť malé jazierko v nádobe, ktoré zakomponujete medzi existujúcu zeleň. Plechovú alebo plastovú nádobu vysteľte fóliou a napustite vodu. Voda v malom priestore však vyžaduje oveľa väčšiu údržbu ako veľká vodná vodná plocha. V malej nádobe zabudnite na rybky alebo lekná, pre ktoré je typická hĺbka minimálne 0,8 m, aby nezmrzli. Okolie jazierka príjemne spestrí skalník, kosatce, okrasné trávy alebo aj previsnutá vŕba či japonská čerešňa. Ešte na hladinu položte plávajúcu kačku a pokojne sa môžete kochať dokonalým pohľadom na vykonanú prácu a výsledok, ktorý je možno maličký, ale účel Vašej spokojnosti určite splní.
Pestovanie drobného ovocia
Technológia pestovania kvetín: Kvetiny predávame, keď dosiahli trh... Férové online záhradníctvo od roku 2001!
Stromčekové druhy ríbezlí a egrešov nezaberajú veľa miesta v záhrade. Postačí im súvislý pás pozdĺž plota, pri múre, ktorý im zabezpečí ochranu proti silným vetrom. Zo stromčekových druhov zozbierate síce menej úrody ako z tých kríkových, ktoré naopak potrebujú väčší priestor pre pestovanie, ale svoj účel určite splnia. Máte na výber z bielych, červených a čiernych odrôd ríbezlí, prípadne kríženca ríbezle a egreša - josty, ktorá má zaujímavú chuť a veľké čierne plody. Egreše sú biele, žlté aj červené. Treba si vyberať hlavne z rezistentných odrôd, ktoré nie sú náchylné na množstvo chorôb a škodcov, ktoré bohužiaľ tieto rastliny napádajú.
Ovocné kríky (Krovité druhy) vyžadujú väčší priestor pre pestovanie, pretože úrodu dosiahnete len na viacročných konárikoch, nie jednoročných. Úroda je bohatšia než na kmienkových tvaroch. Medzi ďalšie zaujímavé ovocie patria čučoriedky a brusnice, ktoré výborne rastú vo vlhkých pôdach s kyslým pH. Sú to inak nenáročné trváce rastliny, ktoré si vyberte do záhrady podľa veľkosti plochy. V malej záhradke vyčleňte miesto na pestovanie jahôd, ktoré milujú najmä deti. Dokonalé sú stáloplodiace jahody, ktoré nemajú zvláštne požiadavky na pestovanie od klasických jahôd. Na rozdiel od nich však plodia viackrát do roka, niektoré za dobrého počasia ešte aj začiatkom novembra. Ak túžite po malinách, tiež máte na výber z odrôd s červenými a žltými plodmi, sladkými, šťavnatými, dvakrát rodiacimi. Vyžadujú väčšiu plochu na pestovanie nakoľko sa rozrastajú. Najlepšie je ich umiestniť na plochu vzdialenejšiu od okrasnej časti záhady. Napríklad na koniec záhrady, vedľa murovaného plotu.
Drobné ovociea jeho pestovanie je význačné tým, že sa dá pestovať všade. Stačí len upraviť podmienky, niekedy zatieniť, ochrániť, vysadiť v blízkosti múru alebo pestovať v nádobe. Výber druhov a ich počet je závislý od veľkosti plochy. Na malú plochu vyberajte zo stromčekových foriem, vo veľkej záhrade vysaďte kry drobného ovocia. Výborne doplnia Váš jedálniček a Vaše deti sa naučia čo-to o pestovaní, zbere a starostlivosti. Dajte im za úlohu postarať sa o nejaký stromček, ker. Pokiaľ zarodí, bude to určite pre ne úspech.
Drobné ovocie sa vysádza najlepšie na jeseň, kedy je aj lepší výber kultivarov. Pri výbere kultivaru si všímajte najmä typ a veľkosť plodov, beztŕňovitosť, rezistenciu - odolnosť voči väčšine chorôb, nenáročnosť pestovania, výnosnosť a chuť. Samozrejme, nie každému chutí ovocie rovnako, a preto môžete čítať recenzie na kultivar a vyberať podľa toho alebo vyskúšať samotné pestovanie. Kultivary sa dajú rozdeliť na staré a nové. Staré sú väčšinou osvedčené a logicky vyplýva, že pokiaľ sa nejaká staršia odroda stále pestuje a predáva, je pravdepodobne obľúbená z hľadiska chute a veľkosti plodov. Nové kultivary vznikajú na podnet pestovateľov alebo ak nejaký chýba, čo sa týka farby, chuti či iných anomálií. Dá sa vysádzať aj na jar za predpokladu vyššej zálievky počas roka. Jar v poslednej dobe nastupuje súčasne s letom, takže je nedostatok vlahy. Jarné ponuky už nie sú také pestré, čo sa týka kultivarov, ale samozrejme vybrať sa dá.
Videli ste v záhradníctve zaujímavé rastliny a dreviny a nie ste si istí, či ich môžete vysádzať kedykoľvek? Rastliny, ktoré bežne zakúpite v plastových nádobách, môžete vysádzať do záhonov i nádob na terase a balkóne kedykoľvek. Tieto dreviny a rastliny majú kompaktný koreňový systém, ktorému nehrozí žiadne poškodenie. Spravidla sa potom vysádzajú do väčších nádob. Samotná jutovina sa nemusí z koreňov odstraňovať. Stačí, keď ju po stranách uvoľníte alebo narežete.
Pokiaľ však chcete vidieť, v akom stave je koreňový systém, opatrne ju odstráňte. Nie vždy budete spokojní s výsledkom, potom môžete dreviny reklamovať. Dreviny sa vysádzajú tak, ako boli pôvodne vysadené v škôlke. Každá drevina má svoje požiadavky na stanovište, pôdu, vlahu, živiny, hnojenie a rez. A tie by ste mali vždy brať do úvahy.
TIP: Po vysadení potrebuje každá rastlina istú mieru starostlivosti. Prečítajte si náš článok ako sa starať o ovocné stromy a kry počas roka.
Ovocné dreviny v okrasnej záhrade
Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. Možno to znie čudne, no aj takúto formu živého plotu je možné dopestovať. Samozrejme sem patria aj hrušky, v blízkosti múru vysadené marhule a broskyne.
Založenie takejto steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Pokiaľ sa venujete ovocinárstvu, bude to pre Vás hračka. Ak máte len začiatočné skúsenosti a chuť pestovať, je to pre Vás výzva. Aj keď v tomto prípadne nie je vhodné robiť chyby, lebo sa sami oberiete o možnosť zberať úrodu. Kým stromy vyrastú a zapoja sa do požadovaného tvaru uplynie nejaký čas. Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu.
Určite si nájdete tie pestovateľské tvary, ktoré zapadnú do vašej predstavy a celkovej kompozície v okrasnej časti záhrady. Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod. Sú aj zaujímavejšie pestovateľské tvary napr. Solax - slnečná os, ktorá počas tvarovania využíva bezprostredne všetko to, čo ponúka príroda a uprednostňuje sa tam prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál. Určite si vyberiete a Vaša záhrada bude moderná, nadčasová, úžitkovo okrasná a zaujímavá.
TIP: Chystáte sa na výsadbu jahôd? Prečítajte si článok ako sadiť jahody.
Tvarovanie kvetín
Zaštipovaním skracujeme, odstraňujeme mäkšie bylinné časti výhonkov, najmä rastových vrcholov a tým podporujeme vytváranie bočných výhonkov. Pri krovité rastúcich rastlinách získame zaštipovaním pravidelný tvar (Rhododendron, Myrtus). Zaštipovaním oddialime aj kvitnutie (Dendranthema). Termín zaštipovania závisí od ročného obdobia (najlepšie na jar) a od plánovaného termínu kvitnutia. Zaštipujeme ručne, nožom alebo nožnicami, prípadne aj strojmi.
Vyštipovanie znamená odstránenie bočných výhonkov alebo púčikov. Týmto podporujeme vývin terminálneho púčika (Dendranthema) a intenzívny rast hlavnej stonky. Zrezávanie je odstraňovanie väčšej časti stonky až po dolné púčiky. Zrezávaním uskutočňujeme opravný rez alebo zmladenie rastliny.
tags: #preco #na #poplazoch #z #novych #zemiakov
