Prielom Hornádu: Raj pre pstruhy a milovníkov prírody
Rieky košického kraja patria do úmoria Čierneho mora. Výnimkou nie je ani Hornád, ktorý administratívne pramení v Prešovskom VÚC, ale väčšinu svojej púte absolvuje Košickým VÚC. Tečie východne Spišom, potom južne Abovom a prechádza do Maďarska, kde sa neďaleko mesta Ónod vlieva do rieky Slaná. V dĺžke vyše desať kilometrov tvorí i našu štátnu hranicu s Maďarskom.
Poďme zmapovať slovenské revíry postupne hore prúdom.
Rybárske revíry na Hornáde
Hraničný úsek rieky Hornád, predstavuje samostatný kaprový rybársky revír Hornád č. 1a. Od pohraničnej obce Trstené pri Hornáde po Kysacký cestný most je kaprovým revírom Hornád č. 1b. Od tohto mosta až po priehradný múr vodnej vyrovnávacej nádrže Ružín je lososový pstruhový revír, rozdelený do troch samostatných lovných revírov.
Košická rybárska organizácia, tento dlhý pstruhový úsek, momentálne tvorený troma P-revírmi, zarybňuje najmä dvojročným pstruhom potočným, ale i ďalšími druhmi. Konajú sa tu rôzne športové podujatia, od pohárových pretekov v love na umelú mušku a prívlač, až po majstrovstvá Slovenska.
Kto nemá rád obmedzenia pri love na pstruhovom Hornáde, môže sa realizovať na dvoch spodných kaprových revíroch, kde sa dá uloviť zo dvadsať druhov rýb.
Hlavátka podunajská, ktorú dávnejšie prestali vysadzovať, sa už v oficiálnych štatistikách úlovkoch od mesta Košice smerom nahor nevyskytuje. Prieskum ŠOP SR na rieke od obce Ždaňa po obec Malá Lodina pred vyše desaťročím jej výskyt nepotvrdil.
Rieka Hornád pri Krompachoch
Vodné nádrže na Hornáde
Kontinuitu toku narušujú dve vodné stavby: vyrovnávacia vodná nádrž Ružín s vodnou plochou 65 hektárov a nad ňou situovaná vodná nádrž Ružín s vodnou plochou 390 hektárov. Menšia nádrž je kaprovým revírom MsO SRZ Košice, väčšiu obhospodaruje Rada SRZ Žilina. Vodná nádrž Ružín je obľúbeným revírom rybárov, ktorí tu lovia najmä kapra, sumca, boleňa, šťuku a zubáča veľkoústeho. Dva revíry nad VN Ružín - Hornád č. 3 (MO SRZ Krompachy) a Hornád č. 4 (MO SRZ Spišská Nová Ves), si zachovávajú kaprový charakter a parametre pásma mreny.
Pri Margecanoch pribudla pred niekoľkými rokmi malá vodná elektráreň, ktorá by už nemala tvoriť migračnú bariéru. V týchto dvoch revíroch sa loví najmä jalec hlavatý, podustva severná, vo vyšších úsekoch pod Spišskou Novou Vsou aj lipeň tymianový a pstruh potočný.
Po sprevádzkovaní zmodernizovanej čistiarne odpadových vôd v Spišskej Novej Vsi koncom roku 2015 svitla nádej, že množstvo hromadných úhynov rýb pod týmto mestom a v profile Markušovce sa stane minulosťou.
Prielom Hornádu v Slovenskom raji
Drahokamom je prielom rieky Hornád v Národnom parku Slovenský raj. Pstruhový Hornád na tomto úseku, aj v samotnom meste obhospodarujú rybári zo Spišskej Novej Vsi. Po zonácii národného parku časť toku v prielome prešla do piateho stupňa ochrany a rybári súhlasili, aby sa tento úsek stal revírom v režime bez privlastnenia si úlovku (Hornád č. 5b). Rieka od železničného mosta pod Spišskou Novou Vsou po severný okraj prielomu Hornádu je dobre zarybňovaná pstruhom potočným a lipňom. Okrem revíru v režime „Chyť a pusť“ gazdujú miestni rybári na ďalších dvoch pstruhových revíroch - Hornáde č. 5a a Hornáde č. 5c. Od ústia potoka Teplično po pramene je už najvyššie položený popradský pstruhový revír Hornád č. 6. s množstvom prítokov.
Spišskí rybári dlhodobo časť potrebných násad liahnu a odchovávajú v rybníčkoch v Novoveskej Huti a v odchovných potokoch. Zvyšok riešia nákupom.
V roku 2021 na Hornáde v hornej časti mesta Spišská Nová Ves spriechodnili pre ryby dovtedy neprekonateľný vysoký stupeň. To bola ďalšia dobrá správa pre rieku a ryby v nej.
Prielom Hornádu v Slovenskom raji
K prameňom Hornádu
Popradský pstruhový revír Hornád č. 6 stojí za zmienku. Národný park Slovenský raj sa nachádza na severe Slovenského rudohoria. Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií a okolo 350 jaskýň. Slovenský raj je súčasťou Spišsko-gemerského krasu a v prevažnej časti je tvorený vápencami a dolomitmi, z menšej časti tiež bridlicami.
Krasový reliéf - celá oblasť bola pôvodne veľkým plošným celkom, ktorý pretekajúce rieky (Hornád, Hnilec) a potoky (Veľký sokol, Suchá belá, Biely potok) rozčlenili na niekoľko plošín (planiny Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc), kde vznikli tiež typické krasové javy povrchové ( škrapy a závrty) a podpovrchové ( jaskyne, diery). Takýchto podzemných útvarov je v Slovenskom raji viac než 180, z nich najznámejšie sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Ružová jaskyňa, Čertova diera, Kešeľova diera a Zlatá diera.
Riečny reliéf - kaňony a tiesňavy s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí - napr. Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá, Sokolia dolina a iné. Typické pre Slovenský raj sú taktiež rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina). Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1266 m n.m.) a Havrania skala (1157 m n.m.).
Územie Slovenského raja patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké, s priemernou ročnou teplotou 4-6°C, vyššie položené oblasti zasahujú do chladnej oblasti. Častý je výskyt teplotných inverzií, a to počas celého roka. V hlbokých dolinách a tiesňavách býva teplota nižšia hlavne v noci, počas zimného obdobia aj počas dňa. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 620 do 900 mm. Najmenej zrážok spadne na severnom okraji Slovenského raja. Najviac zrážok sa vyskytuje v období letných búrok v júni a v júli, keď naprší 90 - 100 mm. Najsuchším mesiacom je február, vtedy dosahujú zrážky 25 - 55 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 100 - 120.
Územie Národného parku Slovenský raj vrátane jeho ochranného pásma patrí do povodia Hornádu. Odvodňujú ho dva väčšie toky, a to v severnej časti územia je to rieka Hornád, a v južnej časti územia je to prítok Hornádu - rieka Hnilec. Povodie Hornádu patrí do úmoria Čierneho mora. Hornád pramení v Nízkych Tatrách, pod Kráľovou hoľou vo výške približne 1 050 m n. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o bukové, bukovo-jedľové, jedľovo-bukové a miestami reliktné borovicové lesy.
Veľká členitosť územia poskytuje na rozlohou malej ploche veľké množstvo rozdielnych stanovíšť (listnaté, zmiešané i ihličnaté lesy, vápencové bralá, doliny a tiesňavy, južné výslnné vápencové skaly, sklané štrbiny, lúky, pasienky, zamokrené lúky, brehy potokov) z čoho vyplýva aj veľká druhová rozmanitosť rastlinstva a živočíšstva. Vyskytuje sa tu viac ako 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých mnohé sú veľmi vzácne a na Slovensku ojedinelé. 25 druhov je chránených úplne a 8 čiastočne. Dôležitý je výskyt karpatských a západokarpatských endemitov. Vyskytujú sa tu borovica horská i plesnivec alpínsky, ktoré sú charakteristické pre vysokohorské oblasti.
Slovenský raj je domovom vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšky (Vulpes vulpes), kuny lesnej (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viac druhov sokolov (Falco sp.). V roku 1963 tu bol umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.). V potokoch a vodných nádržiach žijú pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.
Neobyčajne bohaté je druhové zastúpenie bezstavovcov, napr. V Slovenskom raji bolo doposiaľ zistených viac ako 4000 druhov bezstavovcov. Žije tu napríklad vyše 2000 druhov motýľov, z ktorých vyše 30 druhov je chránených a niektoré sa nevyskytujú nikde vo svete.
Slovenský raj je jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska, pričom láka turistov počas celého roka. Je vhodným miestom na pešiu turistiku, ktorá ponúka unikátne prírodné scenérie a taktiez cykloturistiku. Z turistických centier Čingov, Kláštorisko, Podlesok a Dedinky je možné podnikať rôzne náročné túry a výlety.
Aktivity a atrakcie v okolí Hornádu
Okolie rieky Hornád a Slovenského raja ponúka množstvo aktivít a atrakcií pre turistov a milovníkov prírody. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Prielom Hornádu: Trasa s rebríkmi, mostíkmi a reťazami v Národnom parku Slovenský raj.
- Tomášovský výhľad: Skalný výstupok s výhľadom na Prielom Hornádu, Čertovu Sihoť a Vysoké Tatry.
- Kláštorská roklina: Roklina s vodopádmi ako Dúhový vodopád.
- Letanovský mlyn: Rekreačná osada a východiskový bod pre túry.
- Misové vodopády: Najväčšie vodopády v rokline Suchá Belá.
- AquaCity Poprad: Vodný park s termálnymi bazénmi.
- Thermal Park Vrbov: Celoročne otvorené kúpalisko s geotermálnou vodou.
Tomášovský výhľad
Ak sa chystáte navštíviť túto oblasť, nezabudnite si rezervovať ubytovanie v blízkych obciach ako Spišská Nová Ves, Čingov alebo Letanovce. Ubytovanie v Slovenskom raji Vám umožní naplno si užiť krásy prírody a aktivity, ktoré táto oblasť ponúka.
Splav Hornádu - jeho dlhšia trasa môže začať v Kysaku pri futbalovom ihrisku. Absolvujete ho pod vedením skúseného inštruktora, ktorý Vás úspešne a bezpečne privedie do cieľa nachádzajúceho sa v košickej lodenici. Na tento príjemný zážitok si vyčleňte vo svojom programe aspoň štyri hodinky. Po telefonickej rezervácii a uhradení platby na účet Vás privítajú sprievodcovia. Rozdelia Vám lode, výstroj a dostanete krátke inštrukcie k ovládaniu plavidiel a základom plavby. Samotná plavba trvá približne 3 hodiny v závislosti od Vašich zručností a množstva zastávok, ktoré absolvujete.
Krátko po štarte sa doplavíte na člnoch alebo raftoch k Trebejovskej pereji. Nie je nijako technicky náročné ju prejsť, ale jazdu na jej vlnách si určite užijete. V Kostoľanoch nad Hornádom je malá vodná elektráreň a svoje plavidlo budete kvôli nej musieť preniesť približne 100 m. To je zároveň príležitosť na krátky oddych a občerstvenie. Užívať si plavbu po rieke popod koruny topoľov je úžasné. Pozorovanie rýb a vodného vtáctva osloví milovníkov prírody. Chladivé vlnky rieky Vás osviežia aj v tých najhorúcejších letných dňoch. Tesne pred koncom splavu Vás poteší aj Ťahanovská vlna.
Splav je strednej náročnosti a zvládnu ho v pohode aj deti od veku 8 rokov. Do lode Vám odporúčame vziať si plavky a tričko. V prípade chladnejšieho počasia je vhodné vodácke oblečenie alebo nepremokavá bunda. Za slnečných dní si nezabudnite pribaliť opaľovací krém. Dôležité je mať aj obuv vhodnú do vody (tenisky, pevné sandále), ktorá ochráni Vaše nohy pred poranením na ostrých skalách alebo skle.
Po doplávaní do Košickej lodenice Vás organizátori splavu podľa Vášho záujmu autami prevezú späť do Kysaku. To je vhodné najmä v prípade, že ste tam nechali svoje auto či iný dopravný prostriedok. Samozrejme, organizátori splavu ponúkajú rôzne typy trás i kurzy kanoistiky či dobrodružný rafting na Hornáde. Myslite však na to, že je dobré zarezervovať si ubytovanie pri Splave Hornádu.
Ak ostanete suchí a budete mať chuť poznávať okolie, určite si naplánujte výlety na okolité atrakcie. Je fajn pozrieť si všetky zaujímavé rastliny v Botanickej záhrade Univerzity P. J. Šafárika. Do histórie sa oplatí nahliadnuť vo Východoslovenskom múzeu. Po takejto vychádzke Vám stačí už len zájsť priamo do centra a užívať si mestský ruch. Podarí sa Vám možno podarí započuť zvuk Zvonkohry Košice.
Aby ste sa nemuseli neustále presúvať, odporúčame Vám rezerváciu nocľahu na stránke ubytovanie Košice - Sever. Cenovo dostupné môže byť pre Vás ubytovanie v apartmánoch Košice - Sever alebo aj izba v penzióne Košice - Sever. Výber necháme už len na Vás, no radi Vám s ním pomôžeme.
tags: #prielom #hornadu #pstruh #výskyt
