Je pitie mlieka skutočne škodlivé? Štúdie a fakty o mlieku

Azda žiadna iná potravina nevyvoláva toľko protichodných diskusií ako mlieko. Kedysi symbol zdravia a základ výživy, dnes sa stretáva s čoraz väčšou kritikou. Je mlieko skutočne také prospešné, ako sa nám snažia nahovoriť reklamné kampane, alebo by sme ho mali radšej vyradiť z jedálnička? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Mlieko kedysi a dnes

Už dávno sú preč časy, keď v každej samoobsluhe, škole či zdravotníckom zariadení viseli plagáty s heslami ako "Deťom mlieko denne" či "Mlieko - základ zdravia". Samozrejme, predstava o tom, čo je vhodné a zdravé, sa v posledných rokoch mení a aj odborníci na výživu sa medzi sebou sporia.

Éra, keď mlieko predstavovalo zázrak a bolo ovešané superlatívmi, odznieva. Denník The Guardian opísal, ako dnes Briti kravské mlieko hromadne odmietajú a akou raketovou rýchlosťou stúpa predaj ovsených a orechových „mliek“.

Nemecký Stern uviedol: "Je to absurdný systém. Je v ňom množstvo peňazí, moci a ničenia. S ročným obratom takmer 1,5 bilióna eur je potravinársky priemysel najväčším priemyslom v EÚ, väčším než automobilový či chemický. A dominujú veľké spoločnosti v produkcii mlieka, čo má ničivý vplyv na malých farmárov... V Nemecku je mlieko propagačným nástrojom, zľavy lákajú ľudí lacným mliekom za výhodné ceny. Nemci chcú jedlo tak lacno, ako sa len dá. A nízke ceny nútia európskych poľnohospodárov produkovať absurdný prebytok mlieka pod vysokým tlakom. Podporujeme to svojimi daňami, pretože EÚ napríklad stále poskytuje dve tretiny dotácií poľnohospodárom podľa rozlohy - čím väčšia farma, tým viac získava."

Viaceré americké médiá zase poukazujú na to, že „bohatý zdroj vápnika“ v mlieku býva predovšetkým výsledkom masívneho PR mliekarenského priemyslu, a uverejňujú štúdie, podľa ktorých by mlieko malo uvoľniť miesto na svojom doterajšom tróne iným potravinám.

Evolúcia a mlieko

S ohľadom na dlhú históriu človeka je pitie mlieka pomerne nový zvyk. Ešte približne pred 10-tisíc rokmi takmer nik zvieracie mlieko nepil. Jeho prvými konzumentmi boli raní farmári a pastieri v západnej Európe - jedni z prvých ľudí, ktorí žili s domácimi zvieratami vrátane kráv.

Existuje však biologický dôvod, prečo je pitie živočíšneho mlieka neprirodzené. Obsahuje laktózu, druh cukru, ktorý sa líši od cukrov vyskytujúcich sa v ovocí a iných sladkých jedlách. Organizmus dojčiat vytvára špeciálny enzým - laktázu, ktorý im umožňuje tráviť laktózu v materskom mlieku. Po odstavení v skorom detstve sa u ľudí produkcia laktázy spomaľuje, občas sa úplne zastaví, samozrejme, bez nej nie je možné mliečny cukor správne stráviť.

Výsledkom býva, že pokiaľ dospelý človek pije veľa mlieka, môže uňho dochádzať k nadúvaniu, k bolestivým kŕčom a dokonca k hnačkám. Stojí za zmienku, že podobná situácia je u iných cicavcov - mlieko nerobí dobre psom, mačkám, ba ani kravám...

Historici dospeli k poznatku, že prví Európania, ktorí pili mlieko, pravdepodobne trpeli nadúvaním a každú chvíľu behali na záchod. Lenže potom sa začala „mliečna evolúcia“. Mnohí ľudia začali svoje laktózové enzýmy udržiavať v aktívnom stave, čo im umožnilo piť mlieko bez nechcených účinkov.

"Najprv sa odolnosť laktázy začala prejavovať v južnej Európe, postupne sa rozširovala na sever," tvrdí Laura Ségurelová, francúzska antropologička zaoberajúca sa evolúciou človeka. "Pre človeka to bolo výhodné. Získal nový zdroj živín a znížilo sa riziko hladovania."

Iní zastávajú názor, že týmto spôsobom si organizmus chcel vyvinúť nový spôsob spracovania vitamínu D v období, keď panoval nedostatok slnečného svetla, či zaistiť, aby ženy boli silnejšie a plodnejšie. Isté však je, že nič neplatí stopercentne. V niektorých afrických, ázijských či juhoamerických oblastiach sa laktázová perzistencia takmer vôbec nevyvinula, v tých ostatných je možné v posledných rokoch pozorovať opäť častejšiu neznášanlivosť laktózy a tráviace problémy súvisiace s pitím mlieka, podobne ako to bolo v začiatkoch „mliečnej evolúcie“.

Profesor genetiky Dallas Swallow z University College London vysvetľuje, že špeciálna mutácia umožňujúca bezproblémové trávenie mlieka sa vyvinula najmä u „pastierov“, respektíve ľudí, ktorí chovali hospodárske zvieratá. Lovci a zberači, ktorí zvieratá nechovali, mutáciu nezískali.

"Dáva zmysel, že ľudia, ktorí nemali prístup k živočíšnemu mlieku, neboli pod veľkým evolučným tlakom, aby sa prispôsobili jeho pitiu. Špekuluje sa, že mlieko môže mať okrem svojej nutričnej hodnoty aj iné výhody. Ľudia, ktorí chovali hospodárske zvieratá, boli vždy vystavení špecifickým chorobám vrátane napríklad antraxu či kryptosporidiózy. Je možné, že pitie kravského mlieka poskytuje protilátky proti niektorým z týchto infekcií. Napokon, jeho ochranný účinok je skutočne považovaný za jednu z výhod dojčenia detí..." uvažuje profesor. Zároveň však dodáva: "Nie je jasné, či je laktáza stále aktívne podporovaná evolúciou a či teda bude naďalej v organizme človeka prítomná."

Spotreba mlieka klesá

Aj keď je v posledných rokoch prospešnosť mlieka pre zdravie človeka často spochybňovaná, na čiernej listine sa určite nenachádza. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN dokonca presadzuje, aby ľudia v rozvojových krajinách chovali viac netradičných zvierat na mlieko, ako sú napríklad lamy. Mali by tak možnosť získať výhody mlieka, keď je pre nich kravské mlieko nedostupné alebo príliš drahé.

Prednedávnom zverejnená štúdia OSN opisuje „planetárnu zdravú stravu“, ktorá je navrhnutá tak, aby maximalizovala pozitívne účinky na zdravie a pritom minimalizovala náš negatívny vplyv na životné prostredie.

Aj keď zahŕňa požiadavku na čo najväčšie obmedzenie červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, stále počíta s ekvivalentom jedného pohára mlieka denne.

Spoločnosť IMGC (International Milk Genomics Consortium) vlani zverejnila výskum, podľa ktorého je celosvetovo priemerná spotreba mlieka oveľa nižšia, než bývala (a často ešte aj je) odporúčaná. Podľa medzinárodných štatistík je zrejmé, že viac mlieka a mliečnych výrobkov konzumujú seniori, zatiaľ čo v prípade mladších generácií už spotreba výrazne klesá. Podľa výskumu zároveň platí, že bohatí mávajú vo svojom jedálničku mlieko zastúpené viac než chudobnejší.

Najnadšenejšími konzumentmi, respektíve konzumentkami, sú Švédky a Islanďanky nad 80 rokov, na ktoré pripadá denne viac ako pol litra mlieka, zatiaľ čo „najhoršie“ sú na tom muži zo Severnej Kórey so štrnástimi mililitrami.

„Pokiaľ uvažujeme o vhodnosti potraviny pre náš organizmus, vždy treba zohľadniť schopnosť nášho tráviaceho systému túto potravinu stráviť a využiť,“ tvrdí MUDr. Vladimíra Strnadelová, odborníčka na celostnú medicínu. „Nezávisí ani tak od obsahu živín v nej, ako od našej schopnosti ju využiť. Úplne jednoznačne je mlieko určené pre ľudské aj zvieracie dojča, a to mlieko jeho matky, teda rovnakého živočíšneho druhu. Zatiaľ čo všetky ostatné cicavce sa postupne od mlieka odstavia, človek ho stále prijíma. Dieťa od dvoch rokov stráca enzýmy na spracovanie mliečnej bielkoviny a to nám jasne ukazuje, dokedy je pre nás mlieko stráviteľné, a teda dôležité...“

Neskôr už vraj máme podľa lekárky s toleranciou mliečnej bielkoviny problém: zaťažuje črevnú sliznicu, znižuje črevnú imunitu, u niektorých sa môže vyvinúť až alergia. „Vzhľadom na tieto skutočnosti sa veľmi často zlepšujú rôzne imunitné systémy (spomínaná alergia, častá chorľavosť, kožné problémy, tráviace problémy) úpravou stravy s vysadením mliečnych výrobkov. Existujú ľudia, ktorí majú intoleranciu mliečneho cukru, tých je však podstatne menej a bielkovina mlieka je v škodlivosti a záťaži podstatne horšia,“ konštatuje V. Strnadelová. No jednako na druhej strane tvrdí, že pre zdravého človeka občasná konzumácia mliečnych výrobkov problém nepredstavuje.

Alternatívy mlieka

Pod slovom mlieko sa dnes nemusí automaticky myslieť to kravské. Trh ponúka „mlieko“ ovsené, mandľové, ryžové, sójové, kokosové či mnohé ďalšie. Odborníci proti označeniu „mlieko“ v týchto prípadoch protestujú, pretože s ozajstným mliekom nemajú nič spoločné, navyše sú presvedčení, že rastlinná verzia nemôže nahradiť jednotlivé benefity živočíšneho mlieka. Aj rastlinné nápoje majú určité výhody, napríklad neprítomnosť cholesterolu, lepšie zloženie tuku s výhodnejším zastúpením mastných kyselín či bohatý obsah vápnika.

Linda Goedelová, zakladateľka americkej nutričnej spoločnosti Nutrition Coaching, napríklad tvrdí: „Výber toho, ktoré mlieko je pre vás najzdravšie, je veľmi individuálne rozhodnutie. Pri výbere mlieka alebo rastlinného mlieka odporúčam spotrebiteľom, aby sa sami seba opýtali, aké živiny sú pre nich najdôležitejšie, svoju úlohu hrá, samozrejme, aj chuť. Pokiaľ niekto potrebuje pribrať a získať viac kalórií, bielkovín, vápnika a draslíka (ako športovci a ľudia s nízkou hmotnosťou), ideálnou voľbou je plnotučné kravské mlieko. Pokiaľ sa snažíte schudnúť, je možné rozhodnúť sa len pre nesladený rastlinný variant ako mandľové mlieko.“

Živočíšne mliečne výrobky zostávajú veľmi hodnotné pre obsah vápnika. Zároveň sú zdrojom plnohodnotných bielkovín, stopových prvkov či vitamínov, ktoré však môžeme získavať aj z iných zdrojov. Z hľadiska množstva obsiahnutého vápnika je však rozdiel v jednotlivých mliečnych výrobkoch. Pohár mlieka, ktorý obsahuje približne 87 percent vody, má iba malé množstvo vápnika. To je najčastejší súčasný protiargument odporúčania „pitia mlieka“, čiže toho najlepšieho pre zdravie a zvlášť pre kosti. Oveľa výhodnejšie je dať si jogurt, tvaroh či tvrdý syr.

Maslo sa u nás ani v tradičných kultúrach (napr. Tibet) nekupuje a nekonzumuje kvôli svojmu obsahu vody, a ako Igor Bukovský vysvetluje ďalej, maslo obsahuje tiež tuk, ktorý môže predstavovať dôležitý zdroj energie a tiež mastné kyseliny so špecifickými metabolickými funkciami a v tuku rozpustné vitamíny (A, E, D, K) a minerály, napr. Zatiaľ čo sa nasýtené mastné kyseliny často automaticky považujú za príčinu kardiovaskulárnych ochorení, dostupné štúdie zaoberajúce sa touto problematikou, nie sú ani zďaleka jednoznačné.

IB: „Vplýva to veľmi zle a dôkazom je napríklad veľmi známa situácia, ktorá vyústila v mnohé štúdie, napríklad z Fínska (Karélia) ... sa podarilo účinne znížiť výskyt kardiovaskulárnych ochorení, mŕtvic, infarktov, vďaka tomu, okrem iného, že výrazne znížili spotrebu masla, ktorá bola predtým obrovská (spotreba masla, tučných mliečnych výrobkov). Oni to znížili o 50-60 %, a v priebehu niekoľkých rokov sa zdravie zlepšilo a úmrtnosť a výskyt tých ochorení dramaticky klesol. Súčasťou intervencie v Karélii bolo i odporúčanie prestať fajčiť, ktoré veľa ľudí nasledovalo. Takže je opäť veľmi zjednodušujúce tvrdiť, že zlepšenie zdravia súvisí práve so znížením konzumácie masla a mliečnych výrobkov.

Je súčasne vhodné zmieniť, že zdravie kostí úzko súvisí s metabolickým a kardiovaskulárnym zdravím - napríklad diabetes zvyšuje ako riziko typických diabetických komplikácií, tak i riziko poškodeného zdravia kostí. Je teda nutné zaoberať sa problematikou zo širšieho spektra a zohľadniť i štúdie, ktoré poukazujú na súvislosť medzi konzumáciou plnotučných mliečnych výrobkov a rizikom vzniku obezity a diabetu. A je pozoruhodné, že konzumácia plnotučných - a nie nízkotučných - mliečnych výrobkov je spojená s nižším rizikom prírastku hmotnosti i rozvoja diabetu 2. Naopak. Medzi hlavné rizikové faktory osteoporózy patrí okrem iného tiež vek, strava a životný štýl. A nie je prekvapením, že vysoký výskyt osteoporózy je pozorovaný i vo vyspelých krajinách, kde sa konzumuje nie len veľa mlieka a mliečnych výrobkov, ale i veľa ďalších potravín a ultra-spracovaných potravinárských produktov.

Je nutné upozorniť aj na to, že existujú i štúdie, ktoré ukazujú nižší výskyt astmy a astmatických symptómov napríklad u detí, ktoré konzumujú viac plnotučných mliečnych výrobkov a masla (Wijga 2003). Bez mlieka a masla sa dá normálne žiť.

Aj keď je tento výrok úplne v poriadku, je v tomto kontexte treba pripomenúť tiež zásah dánskej vlády behom prvej svetovej vojny. Dánské deti vtedy v dôsledku akútneho nedostatku masla trpeli poškodením zraku (kvôli nedostatku vitamínu A, ktorého je maslo zdrojom).

Mliečne výrobky. Akokoľvek výber nízkotučných mliečnych produktov môže mať priaznivý vplyv na ľudské zdravie, a niektoré štúdie tento priaznivý vplyv iste potvrdzujú (viď napr. Ako sa totiž opakovane ukazuje v metaanalýzach a systematických revíziách rôznych typov stravovania, okrem iného v liečbe obezity a diabetu, relatívne zvýšenie príjmu tukov i nasýtených tukov pri súčasnom obmedzení príjmu rafinovaných sacharidov a tukov nevedie k zhoršeniu kardiovaskulárneho rizika. Naopak Women’s Health Initiative, jedna z nejväčších RCT štúdií, ktorá sa zaoberala znížením príjmu tukov (implicitne nasýtených tukov), nezistila žiadny významný efekt na celkovú či kardiovaskulárnu úmrtnosť (Howard 2006). Rovnako je ale nutné upozorniť na to, že ako maslo, tak i mlieko a mliečne výrobky, najmä zakysané, môžu byť plnohodnotnou súčasťou dobre zostavenej stravy.

Zaujímavosti o mlieku

• Viete, že na internete možno nájsť recept na výrobu syra z ľudského materského mlieka? V roku 2011 ho okrem iných vyrobila Miriam Simunová, umelkyňa a zástankyňa udržateľnosti, a predložila ho hosťom v jednom brooklynskom klube. Bol vraj jemný a sladký. Rovnakú pochúťku vyrobenú z mlieka svojej manželky servíroval vo svojej manhattanskej reštaurácii Klee Brasserie i Daniel Angerer. Londýnska zmrzlináreň Icecreamists zase ponúkala zmrzlinu z materského mlieka.
• Viete, že pravdepodobne najdrahší syr na svete je magareći, syr vyrábaný na srbskej farme Zasavica? Je z mlieka ohrozených balkánskych oslov. Kilogram stojí tisíc eur.

Získavať mlieko od kráv, kôz, oviec či kobýl už súčasnému svetu nestačí. Barbara Stayová, Ph.D., emeritná profesorka na Iowskej univerzite, strávila väčšinu svojej kariéry štúdiom reprodukcie švábov. Spolu so skupinou entomológov najatých vládou mali detailne preskúmať život hmyzu znepríjemňujúceho život aj armáde. Zistila, že Diploptera punctata, jediný živorodý druh švábov, produkuje vo svojom čreve niečo ako mlieko, ktorým kŕmi mláďatá. Aj keď ide skôr o výlučky, nie o mlieko, aké „produkujú“ cicavce, termín „švábie mlieko“ sa pomerne rýchlo ujal. Nie je asi prekvapivé, že proces „dojenia“ švába je veľmi náročný, no výsledok vraj stojí za to: vedci vo výžive švábích mláďat objavili proteínové sekvencie so všetkými esenciálnymi aminokyselinami plus bielkoviny, tuky a cukry. Ukázalo sa, že ich „mlieko“ je 3,5-krát kalorickejšie než kravské mlieko. Vedci ďalej pracujú na využití švábieho mlieka a pomocou genetického materiálu sa z neho snažia vyvinúťultravýživnú superpotravinu.

tags: #privela #mlieka #skodi #studie

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na mrkvovú nátierku
• Všetko o Artemisia absinthium
• Tipy na pečenie bezlepkového perníka
• Francúzska kuchyňa: Kalamáre
• Ako si vyrobiť prenosný gril