Recept na domáce víno krok za krokom

Vypiť si pohár vína je hriech alebo akt zdravia? Alkohol si isto zaslúži naše odsúdenie, keď je ho priveľa. Víno je však nápoj plný slnka, chuti i dobrej nálady. Víno môžeme urobiť prakticky z každej suroviny obsahujúcej sacharidy.

Možno aj preto sa pozornosť vinárov presúva na získanie čo najväčšieho množstva ochranných fytoalexínov z ovocných šupiek. Šupky sú najdôležitejšou ochrannou bariérou plodov a sú nabité ochrannými látkami. Na jednu látku sa pozrime podrobnejšie - resveratrol. Resveratrol si hrozno, ako aj ďalšie rastliny vytvárajú na ochranu pred hubovými chorobami v oblastiach, kde vlhká, hmlistá klíma podporuje rozvoj chorôb. Nielen resveratrol, ale i mnohé ďalšie ozdravné látky môžeme získať z vína, ak použijeme vhodný postup.

Pri domácej výrobe vína záleží len na nás, aký postup si zvolíme. Výroba vína je mikrobiologický kvasný proces, pri ktorom je hygiena základom úspechu. Preto treba v maximálnej miere zabrániť vstupu nežiaducich mikroorganizmov do kvasnej suroviny a vína, ale aj do prostredia, kde kvasný proces prebieha.

Sírenie vína zjednodušuje prácu vinára a prispieva k istejšiemu úspechu výroby vína, víno čiastočne odfarbuje a zvýrazňuje jeho čírosť, pôsobí konzervačne. Zo zdravotného hľadiska by sme sa však mali síreniu radšej vyhnúť.

Tvorbu alkoholu z cukrov obsiahnutých v muštoch zabezpečujú alkoholické kvasinky rôznych kmeňov druhu Saccharomyces vini. Divoké kvasinky sa do muštu dostanú s ovocím a z ovzdušia. Ušľachtilé kmene boli vyselektované na rôzne ciele ich použitia. Aby sme získali víno s vyšším prekvasením prítomného cukru v mušte na vyššie % alkoholu a aby bolo odolnejšie proti vínnym chybám, uprednostňujeme ušľachtilé kvasinky získané od vinárov, z výskumných ústavov alebo zo záhradkárskych predajní či z internetu pred spontánnym kvasením divými kvasinkami.

Zákvas pripravujeme 4 až 7 dní pred jeho pridaním do čerstvo podrvenej ovocniny alebo do čerstvo vylisovaného muštu získaného bez nakvášania. V hotovom zákvase musia byť kvasinky dobre rozmnožené a v plnej aktivite. Asi týždeň pred použitím zákvasu vylisujeme z daného ovocia mušt (v množstve asi 2 % budúceho objemu vína), prisladíme ho 10 dkg cukru na 1 l muštu (pri veľmi sladkom hroznovom mušte netreba) a mierne povaríme asi 15 minút, aby sme zničili všetky prítomné mikroorganizmy. Mušt ochladíme na 20 až 25 °C, pridáme tekuté ušľachtilé kvasinky a pod kvasnou zátkou ich v tme necháme rozmnožiť a rozkvasiť pri teplote 20 °C.

Aby sa kvasinky dobre množili a boli aktívne, okrem cukru potrebujú aj ďalšie živiny. Niektoré získajú z muštu, v ktorom však často chýba dostatok dusíka a fosforu, a to najmä vtedy, keď mušt riedime vodou. Preto sa tieto živiny do muštu pridávajú napríklad vo forme kyslého fosforečnanu amónneho alebo sodno-amónneho v množstve 2 až 3 g na 10 l muštu. Dopĺňanie kvasných nádob vínom je dôležité po prenesení vína do chladnejšej miestnosti v období dokvášania. Každú nádobu otvoríme, utrieme zvnútra usadenú penu, doplníme tým istým vínom a uzavrieme kvasným uzáverom. Víno necháme na pokoji, aby sa dobre vyčistilo až do prvého stáčania.

Prvé stáčanie vína z kvasníc robíme po vykvasení vína, keď sa hrubé kvasnice už usadili a víno sa vyčistilo. Dôležitý je tu čas, pretože ak víno leží na kvasniciach dlho a tie sa začnú rozkladať, nadobudne nepríjemnú chuť a je náchylné na ochorenie, v teplej miestnosti sa aj skazí. Takéto domáce víno neskladujeme dlhšie ako 1 rok - jeho chuť síce časom „dozrieva“, ale klesá obsah ozdravných látok. Dávky cukru, vody, živných solí i kvasiniek uvedené v receptoch vychádzajú zo skúseností a z priemerného obsahu cukru a kyselín v muštoch z jednotlivých druhov ovocia. Na domácu výrobu kvalitného vína to stačí. Mušt riedime vodou zvyčajne tak, aby bol obsah kyselín po zriedení 6 až 9 g/l. Ide najmä o tzv.

Ako sa vyrába víno?

Výroba vína je jedným z najstarších a najzložitejších procesov na svete, ktorý zahŕňa rôzne fázy, techniky a prístupy. Víno je viac než len nápoj - je to kultúrny symbol a produkt, ktorý spája umenie, vedy a prírodu. V tomto článku si podrobne rozoberieme jednotlivé fázy výroby vína, rozdiely medzi výrobou červeného a bieleho vína, porovnáme tradičné a moderné prístupy a zameriame sa na udržateľné postupy v tomto odvetví.

Výroba vína začína zberom hrozna. Tento krok je kritický pre celý proces, pretože kvalita a typ hrozna určuje konečnú chuť, farbu a arómu vína. Zber môže byť buď manuálny alebo mechanický. Existuje mnoho rôznych odrôd hrozna, ktoré sa používajú pri výrobe vína, každá so svojou charakteristickou chuťou a vlastnosťami. Medzi najbežnejšie odrody patria Chardonnay, Merlot, Sauvignon Blanc a Cabernet Sauvignon.

Vo svete vína hrá odroda hrozna zásadnú úlohu. Odrody hrozna priamo ovplyvňujú chuť, vôňu a celkovú kvalitu vína. Výber odrody hrozna je pre vinárov jedným z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré ovplyvňuje konečný produkt.

Technológia výroby vína: Tradičné vs. moderné prístupy

Technológia výroby vína sa za posledných niekoľko desaťročí výrazne zmenila. Tradičné prístupy sa zameriavajú na minimálny zásah do procesu. V mnohých vinárstvach, najmä v historických oblastiach ako Bordeaux či Toskánsko, sa stále využíva ručný zber, prirodzená fermentácia a dozrievanie v drevených sudoch. Tradičné metódy výroby vína z hrozna zahŕňajú ručný zber hrozna, maceráciu a fermentáciu v drevených sudoch.

Na druhej strane, moderné technológie prinášajú do procesu výroby vína pokrok. Vinári dnes môžu využiť kontrolované fermentačné tanky, ktoré umožňujú presnú reguláciu teploty, čo vedie k väčšej konzistencii kvality vína. Moderné technológie tiež prinášajú nové spôsoby, ako dosiahnuť ekologickejšie a efektívnejšie procesy, čo vedie k udržateľnejšiemu vinárstvu.

Výroba bieleho vína

Výroba bieleho vína je proces, ktorý sa líši od výroby červeného vína hlavne tým, že hrozno sa lisuje hneď po zbere, čím sa oddelí šťava od šupiek. Táto šťava sa následne fermentuje pri nízkej teplote, čo umožňuje zachovanie sviežosti a ovocných tónov vína. Biele víno môže byť vyrábané z rôznych odrôd hrozna, nielen z bieleho. Napríklad Chardonnay a Sauvignon Blanc sú dve z najznámejších odrôd, ktoré produkujú vynikajúce biele vína.

Výroba červeného vína

Výroba červeného vína je odlišná od bieleho vína najmä v tom, že počas fermentácie sú prítomné aj šupky hrozna, čo dodáva vínu farbu a taníny. Taníny sú zlúčeniny, ktoré ovplyvňujú štruktúru vína a prispievajú k jeho starnutiu a zreniu. Pri výrobe červeného vína sú kľúčové faktory ako doba macerácie (fermentácia spolu so šupkami), teplota fermentácie a výber sudov.

Fázy výroby vína

Proces výroby vína zahŕňa niekoľko dôležitých fáz, ktoré majú vplyv na konečný produkt. Každá fáza má svoje špecifiká a vyžaduje si pozornosť a starostlivosť:

• Zber hrozna: Hrozno sa zberá, keď dosiahne optimálnu zrelosť.
• Odstopkovanie a lisovanie: Po zbere sa hrozno odstopkuje a lisuje, aby sa oddelila šťava od šupiek.
• Fermentácia: Šťava sa nechá fermentovať za pomoci kvasiniek, ktoré premieňajú cukor na alkohol.
• Dozrievanie: Víno sa necháva dozrievať v tankoch alebo sudoch, aby získalo svoju konečnú chuť a arómu.
• Fľašovanie: Po dozretí sa víno plní do fliaš a pripravuje na distribúciu.

Kvalita vína závisí od mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho chuť, arómu a štruktúru. Drevo, v ktorom víno dozrieva, môže ovplyvniť jeho chuť a arómu. Vinári musia mať znalosti o každej fáze procesu, aby dosiahli dokonalý výsledok. Dôležité je sledovať každý krok - od zberu hrozna cez fermentáciu až po fľašovanie.

Udržateľné vinárstvo

S rastúcim dôrazom na ochranu životného prostredia sa mnohí vinári obracajú na ekologické a udržateľné postupy. Trvalo udržateľné vinárstvo zahŕňa napríklad využívanie solárnej energie, minimalizáciu odpadu a používanie organických hnojív.

Výber hrozna: Základ kvalitného vína

Kvalita hrozna je najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje výslednú chuť vína. Preto je výber správneho hrozna kľúčový. Je dôležité vyberať zrelé a zdravé hrozno, bez známok plesní alebo hniloby. Najlepšie je použiť hrozno určené na výrobu vína (tzv. muštové odrody), ktoré majú vyšší obsah cukru a kyselín.

Pri výbere hrozna zohľadnite nasledujúce faktory:

• Odroda hrozna: Rôzne odrody hrozna majú rôzne vlastnosti, ako je obsah cukru, kyslosť a aromatický profil. Vyberte si odrodu, ktorá vyhovuje vašim preferenciám a klimatickým podmienkam vašej oblasti. Populárne odrody pre domáce vinárstvo zahŕňajú Cabernet Sauvignon, Merlot, Pinot Noir (pre červené vína) a Chardonnay, Sauvignon Blanc, Rizling (pre biele vína). Dôležité je poznať charakteristiku jednotlivých odrôd, aby ste si vybrali tú, ktorá najviac vyhovuje vašim chuťovým preferenciám. Lokálne dostupné odrody sú často najlepšou voľbou, pretože sú prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam.
• Zrelosť: Hrozno by malo byť plne zrelé, aby malo dostatočný obsah cukru a arómy. Zrelosť sa dá posúdiť podľa chuti (sladká a plná) a farby (intenzívna a typická pre danú odrodu). Pri nedozretom hrozne bude víno kyslé a málo aromatické; pri prezretom hrozne môže byť víno príliš alkoholické a bez sviežosti. Použite refraktometer na meranie obsahu cukru v hrozne (Brix). Ideálna hodnota sa líši v závislosti od cieľového štýlu vína, ale zvyčajne sa pohybuje medzi 20 a 25 Brix.
• Zdravie hrozna: Hrozno by malo byť zdravé a bez známok hniloby, plesní alebo iných chorôb. Poškodené hrozno môže negatívne ovplyvniť chuť a kvalitu vína. Dôkladne preberte hrozno a odstráňte všetky poškodené bobule.
• Pôvod: Ideálne je hrozno z vlastnej záhrady alebo od overeného pestovateľa. Tak máte kontrolu nad tým, ako bolo hrozno pestované a ošetrované.

Medzi obľúbené odrody vhodné na výrobu domáceho vína patria napríklad:

• Rizling rýnsky: Elegantná, aromatická odroda s vysokou kyselinkou, vhodná na výrobu suchých a polosuchých vín.
• Müller-Thurgau: Skorá odroda s jemnou arómou, vhodná na výrobu ľahkých, sviežich vín.
• Frankovka modrá: Modrá odroda s ovocnou chuťou a dobrou štruktúrou, vhodná na výrobu červených vín.
• Svätovavrinecké: Modrá odroda s jemnou korenistosťou, vhodná na výrobu červených vín s plným telom.

Potrebné vybavenie a suroviny

Na výrobu domáceho vína budete potrebovať:

• Hrozno: Množstvo závisí od požadovaného objemu vína. Pre prvý pokus odporúčame začať s menším množstvom, napríklad 5-10 kg.
• Nádoba na kvasenie: Sklenená alebo plastová nádoba s objemom o niečo väčším, ako je predpokladané množstvo vína. Vhodné sú demižóny alebo plastové sudy určené na potravinárske účely.
• Kvasná zátka: Umožňuje únik oxidu uhličitého, ktorý vzniká pri kvasení, a zároveň zabraňuje vniknutiu vzduchu do nádoby.
• Cukromer (hustomer): Na meranie obsahu cukru v mušte.
• Vinárske kvasinky: Špeciálne kvasinky určené na výrobu vína, ktoré zabezpečia správny priebeh kvasenia.
• Cukor (voliteľné): Na zvýšenie obsahu alkoholu v prípade, že hrozno nemá dostatočnú cukornatosť.
• Síra (voliteľné): Na stabilizáciu vína a zabránenie nežiaducim procesom.
• Fľaše a zátky: Na fľaškovanie hotového vína.
• Lis na hrozno (voliteľné, ale odporúčané): Uľahčí získavanie šťavy z hrozna. Ak nemáte lis, môžete použiť aj iné metódy, ako je drvenie hrozna rukami alebo pomocou špeciálneho drviča.

Ďalšie vybavenie: Nádoba na kvasenie (napr. plastový fermentor s objemom aspoň 30 litrov pre 20 kg hrozna, sklenený demižón), hadica na stáčaní vína (ideálne silikónová), zátkovačka a zátky, drvič hrozna (voliteľné, ale uľahčuje proces), živiny pre kvasinky (voliteľné, ale podporujú zdravé kvasenie), síran draselný (na stabilizáciu vína a ochranu pred oxidáciou), voda (destilovaná alebo prevarená), čistiace a dezinfekčné prostriedky (dôležité pre hygienu).

Dôležité je, aby všetky použité nástroje a nádoby boli dôkladne čisté a dezinfikované, aby sa zabránilo kontaminácii vína.

Postup výroby hroznového vína

Príprava hrozna

Hrozno dôkladne umyte a zbavte ho stoniek a poškodených bobúľ. Stonky môžu dať vínu horkú chuť. Drvenie hrozna je dôležitý krok, ktorý uvoľní šťavu a umožní kvasinkám prístup k cukru. Môžete použiť špeciálny drvič na hrozno, alebo hrozno jednoducho rozdrviť ručne. Odzrňovanie a mletie hrozna sa uskutočňuje na zariadeniach, ktoré sa nazývajú mlynkoodstopkovače. Princípom týchto zariadení je pretláčanie hrozna cez rotujúci perforovaný plechový valec, bobuľky hrozna sa oddeľujú od strapiny a padajú cez otvory valca.

Lisovanie

Lisovanie je proces, kedy z rmutu získavame hroznovú šťavu - mušt. Na lisovanie sa používajú viaceré typy lisov (hydraulický, pneumatický, vertlikálny, horizontálny, vretenový a iné).

Odkalenie muštu

Odkalenie muštu sa uskutočňuje preto, aby sme mušt zbavili pektínových a pevných podielov (šupky, hmyz, úlomky semienok). Odkalovanie muštu sa môže uskutočňovať staticky, alebo odstreďovaním pomocou centrifúg a iných zariadení. Pred samotným procesom odkaľovania je možné pridať do muštu aj látky na ošetrovanie muštov (bentonit, kazeín, želatínu ai.). Odkalovanie robíme spôsobom, že nádobu schladíme, aby sme urýchlili sedimentáciu kalov.

Kvasenie

Rozdrvené hrozno (tzv. rmut) preložte do kvasnej nádoby. Ak chcete dosiahnuť vyšší obsah alkoholu, môžete pridať cukor. Množstvo cukru závisí od cukornatosti hrozna a požadovaného obsahu alkoholu. Použite cukromer na meranie obsahu cukru v mušte a pridajte cukor podľa potreby. Vinárske kvasinky aktivujte podľa návodu na obale a pridajte ich do rmutu. Nádobu uzavrite kvasnou zátkou a umiestnite ju na tmavé a chladné miesto s teplotou okolo 18-24 °C. Kvasenie trvá zvyčajne 1-3 týždne, v závislosti od teploty a typu kvasiniek.

Kvasenie muštu je hlavným krokom v procese výroby vína. Pri kvasení muštu dochádza k premene sacharidov na alkohol a oxid uhličitý. Kvasenie prebieha spontánne alebo za účasti kvasiniek druhu Saccharomyces cerevisiae. Kvasinky sa nachádzajú prirodzene na hrozne, preto je možné, aby fermentácia prebehla spontánne. Ale pri procese odkaľovania muštov dochádza aj k zníženiu množstva kvasiniek, preto sa kvaseniu pomáha prídavkom čistých kultúr kvasiniek rodu Saccharomyces. Čisté kultúry kvasiniek je možné dostať v špecializovaných predajniach pre vinárov, kde je uvedený presný postup aplikácie kvasiniek do muštov. Pri kvasení dochádza k zvyšovaniu teploty, preto je vhodné nádobu na výrobu vína chladiť (pri vyšších teplotách dochádza k úniku aromatických látok z budúceho vína).

Tvorba vína

Tvorba vína je proces, ktorý nastáva po fermentácii. Môže prebehnúť jablčno-mliečna fermentácia, dochádza k samočíreniu vína, či k vypadávaniu kyseliny vínnej. Proces samočírenia vína býva dlhší proces, kedy kvasničné kaly postupne sedimentujú na dno nádoby.

Postup výroby červeného vína s výrazne odlišuje od výroby bieleho, či ružového vína. Získaný rmut sa necháva nakvášať. Pri kvasení sa vytvára oxid uhličitý, ktorý nadľahčuje šupky hrozna a tak sa na povrchu rmutu vytvára matolinový koláč. Aby bola extrakcia farbív a trieslovín dostatočná, je nutné zabezpečiť kontakt matolinového koláča s muštom. Kontakt muštu s matolinami sa môže uskutočňovať tromi spôsobmi - pigage (spôsob nakvášania v otvorenej nádobe, matolinový koláč sa ponára do muštu niekoľko krát za deň; trvá 10-14 dní), remontáž (modrý rmut kvasí v uzavretej nádobe, mušt sa prečerpáva zo spodu a sprchuje, skrápa sa zhora matolinový koláč) a macerácia v rototanku (rototank je automatizované uzavreté zariadenie s miešaním; trvá 3-4 dni). U červených vín je dôležitá jablčno-mliečna fermentácia. Jablčno-mliečna fermentácia je proces degradácie senzoricky drsnej kyseliny jablčnej na senzoricky jemnejšiu kyselinu mliečnu. Toto odbúranie kyseliny jablčnej sa uskutočňuje za pomoci mliečnych baktérií rodov Oenococcus, Lactobacillus alebo Leuconostoc. Tieto baktérie svojím metabolizmom spracovávajú kyselinu jablčnú a menia ju na kyselinu mliečnu.

Stočenie vína

Po ukončení kvasenia (keď sa už netvorí oxid uhličitý v kvasnej zátke) stočte víno z kalov (usadenín na dne nádoby). Použite hadičku na prečerpanie vína do čistej nádoby, pričom dbajte na to, aby ste neprečerpali aj kaly. Stočenie vína je dôležité na odstránenie nežiaducich látok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť chuť vína.

Zrenie vína

Víno nechajte zrieť v chladnom a tmavom prostredí po dobu niekoľkých mesiacov. Zrenie umožňuje vínu zjemniť chuť a rozvinúť komplexnejšie arómy. Počas zrenia pravidelne kontrolujte víno a v prípade potreby ho stočte z kalov. Zrenie vína je dlhodobejší proces, ktorý trvá niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Víno môže zrieť v nerezovom tanku, v drevenom sude alebo sklenej nádobe.

Filtrácia

Filtrácia je predposledný krok celej výroby vína. Víno sa filtruje, aby nadobudlo iskru, aby sme zachytili prípadnú nečistôtku, alebo kvasinku, ktorá by nám mohla vo fľaši narobiť problémy.

Fľaškovanie

Pred fľaškovaním víno prefiltrujte, aby ste odstránili prípadné zvyšky kalov. Použite fľaše určené na víno a zatvorte ich korkovými alebo syntetickými zátkami. Fľaše skladujte v ležatej polohe na chladnom a tmavom mieste. Plnenie do fliaš je finálny krok výroby vína.

Dôležité rady a tipy

• Hygiena: Dôkladná hygiena je kľúčová pre úspešnú výrobu vína. Všetky nástroje a nádoby musia byť čisté a dezinfikované.
• Teplota: Teplota kvasenia a zrenia má významný vplyv na kvalitu vína. Udržujte optimálnu teplotu, aby ste predišli nežiaducim procesom.
• Kvasinky: Použite kvalitné vinárske kvasinky, ktoré sú vhodné pre danú odrodu hrozna a typ vína.
• Síra: Použitie síry môže pomôcť stabilizovať víno a zabrániť nežiaducim procesom, ale je dôležité používať ju s mierou.
• Trpezlivosť: Výroba kvalitného vína si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nechajte víno zrieť dostatočne dlho, aby sa rozvinuli jeho arómy a chute.

Riešenie bežných problémov

Pri výrobe domáceho vína sa môžu vyskytnúť rôzne problémy. Tu je niekoľko bežných problémov a ich riešení:

• Pomalé alebo žiadne kvasenie: Skontrolujte teplotu, uistite sa, že je v odporúčanom rozsahu. Skontrolujte, či kvasinky sú aktívne a či bol pridaný dostatok živín pre kvasinky. Pridajte aktivované kvasinky, ak je to potrebné.
• Ocotová chuť: To je zvyčajne spôsobené baktériami octového kvasenia. Dbajte na dôkladnú hygienu a používajte síru na stabilizáciu vína.
• Pleseň: Ak sa na povrchu vína objaví pleseň, opatrne ju odstráňte a víno stočte do čistej nádoby. Použite síru na zabránenie ďalšiemu rastu plesní.
• Vysoká kyslosť: Ak je víno príliš kyslé, môžete ho zmiešať s vínom s nižšou kyslosťou alebo použiť špeciálne prípravky na zníženie kyslosti.

Výroba červeného vína

Postup výroby červeného vína s výrazne odlišuje od výroby bieleho, či ružového vína.

Právne aspekty výroby domáceho vína

Výroba domáceho vína je v mnohých krajinách legálna, ale môžu existovať určité obmedzenia týkajúce sa množstva vyrobeného vína a jeho predaja.

Recept krok za krokom (pre 5-litrový demižón)

Základom úspechu je čistota. Všetky nádoby, demižón aj nástroje musia byť dokonale umyté, aby sa do vína nedostali nežiaduce baktérie, ktoré by ho mohli znehodnotiť.

• 5-litrový sklenený demižón
• Kvasnú zátku (tzv. bublátor)
• 800 g zrelého ovocia (čierne ríbezle, černice, višne a pod.)
• 1 kg kryštálového cukru
• 2 litre vody
• Vinné kvasinky (kúpite v záhradkárskych potrebách)

• Príprava ovocia: Čisté a odstopkované ovocie vložte priamo do demižónu a pomocou ručného ponorného mixéra ho priamo v nádobe zľahka rozmixujte na hrubšiu kašu.
• Cukrový rozvar: Do hrnca nalejte 2 litre vody, pridajte 1 kg cukru a na miernom ohni za stáleho miešania zahrievajte, kým sa cukor úplne nerozpustí. Tento krok je dôležitý: rozvar nenechajte vrieť, len ho zohrejte do rozpustenia cukru.
• Chladenie: Cukrový rozvar nechajte úplne vychladnúť na izbovú teplotu. Naliatie horúceho roztoku na kvasinky by ich okamžite zabilo a kvasenie by sa nespustilo.
• Zmiešanie a kvasinky: Vychladnutý cukrový rozvar nalejte do demižónu k ovociu. Prisypte naozaj len malé množstvo kvasiniek - zvyčajne stačí štipka na špičku noža (riaďte sa návodom, jedno balenie je často určené až na 50 litrov).
• Búrlivé kvasenie: Demižón uzavrite kvasnou zátkou, do ktorej ste naliali trochu vody. Dôkladne celý obsah premiešajte a nádobu umiestnite na tmavšie miesto s izbovou teplotou. Počas niekoľkých hodín až dní začne víno búrlivo kvasiť, čo spoznáte podľa intenzívneho bublania v kvasnej zátke.

Fajrontové tipy: Jeden detail, ktorý rozhoduje o chuti

Teraz prichádza tá najdôležitejšia časť, ktorá odlišuje dobré víno od pokazeného.

• Dolievanie vody: Po približne dvoch týždňoch, keď sa búrlivé kvasenie viditeľne upokojí (bublinky prechádzajú zátkou už len sporadicky), dolejte demižón prevarenou a vychladnutou vodou asi 5 až 10 cm od vrchu.

ZÁKAZ MIEŠANIA: Od tohto momentu s vínom už nikdy nemiešajte ani netraste! Na dne sa postupne usádza vrstva mŕtvych kvasiniek a kalu. Ak by ste ju rozvírili, víno by získalo nepríjemnú, kalnú pachuť, ktorej by ste sa už nezbavili. Tento sediment je ako spiaci drak - kým ho necháte na pokoji, je neškodný. Ak ho prebudíte, zničí vám celý poklad.

• Stáčanie vína: Keď víno prestane úplne pracovať (v zátke sa už neobjavujú bublinky), je dokvasené. Pomocou tenkej hadičky ho opatrne stiahnite do čistých fliaš. Dávajte pozor, aby ste hadičkou nenasali kal z dna. Fľaše dobre uzavrite a skladujte v chlade a tme.

Ako pripraviť domáce víno

tags: #recept #domaceho #vina #krok #za #krokom

Populárne príspevky:

• Recept na zemiakový chlieb
• Zdravšie Grilážky Recept
• Recept na zemiakové guľky
• Vanilkový extrakt - recept
• Recept na jablkový koláč s tvarohom