Číslovky v slovenčine: Rozdiely a správne používanie

Slovenský jazyk, hoci krásny a bohatý, skrýva v sebe množstvo nástrah a zákutí, v ktorých sa dá ľahko pomýliť. Či už ide o správne skloňovanie čísloviek, používanie zámen alebo písanie zložených slov, občas sa každý z nás stretne s jazykovým orieškom. Preto sa v tomto článku pozrieme na rozdiely medzi niektorými číslovkami a na bežné chyby, ktorých sa ľudia pri ich používaní dopúšťajú. V tomto článku sa zameriame na niektoré z týchto problémových oblastí, pričom vychádzame z konkrétnych otázok a odpovedí, ktoré sa v jazykovej praxi vyskytujú.

Číslovky (lat. numeráliá) vyjadrujú alebo označujú počet osôb, zvierat vecí, dejov, vlastností, ich opakovanie, poradie, počet druhov, ich číselné delenie. Majú funkciu vetného člena. Číslovky klasifikujeme ako plnovýznamový, (ne)ohybný slovný druh, ktorý má vetnočlenskú platnosť. Čo sa týka ich ohybnosti, väčšinu čísloviek skloňujeme, no niektoré základné číslovky sa prirodzene prestali skloňovať, pretože sú chápané ako názvy pojmov počtu. Napríklad bežne povieme „počítaj od desať do dvadsať“ a nie „ počítaj od desiatich do dvadsiatich“, aj keď oba varianty sú spisovné.

Číslovky sú ohybný a plnovýznamový slovný druh, ktorý vyjadruje alebo označuje počet osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ich opakovanie, poradie, počet druhov, ich číselné delenie.

Rozdelenie čísloviek

Číslovky sa delia na:

Určité: vyjadrujú matematicky presný počet alebo poradie (dajú sa zapísať číslicou), napr. dva, päť, sto, prvý, tretí.
Neurčité: pomenúvajú počet alebo poradie len približne (nedajú sa zapísať číslicou), napr. málo, veľa, mnoho, viacero, mnohonásobný.

Ďalej delíme číslovky na:

Základné: koľko? - dva, päť, sto
Skupinové: koľko? - dvoje, pätoro, viacero
Radové: koľký /á /é? - prvý, tretí, nultý
Druhové: koľkoraký? koľkorako? - dvojaký, trojaký; dvojako, trojako
Násobné: koľkokrát? koľko ráz? koľkonásobný?

Základné číslovky tvoria jadro tohto slovného druhu. samostatné pojmy počtu (napr. počet konkrétnych osôb, zvierat, vecí, javov,… (napr.

Skloňovanie čísloviek

Skloňovanie čísloviek je pomerne komplikované a závisí od typu číslovky.

Číslovky jeden, dva, tri, štyri

Číslovky jeden, dva, tri, štyri majú samostatné skloňovanie.

Číslovka jeden má tri rody (jeden, jedna, jedno), ale ak sa berie ako číselný pojem má bezrodovú podobu jeden. Tvary čísloviek jedni / jedny sa používajú s pomnožnými podstatnými menami, ako aj s podstatnými menami označujúcimi osoby a veci v pároch, pr. jedny nožnice, jedni manželia.

Číslovky päť až deväťdesiatdeväť

Číslovky päť až deväťdesiatdeväť: sa skloňujú podľa vzoru päť.

Číslovky sto, tisíc, milión a miliarda

Číslovky sto, tisíc, milión a miliarda: majú jednu spoločnú vlastnosť, a to že v niektorých prípadoch sa správajú ako podstatné mená. Číslovka milión má menší sklon k neohybnosti.

Skupinové číslovky určujú niektorí lingvisti ako podtriedu základných čísloviek, pretože ich nahrádzajú predovšetkým pri pomnožných podstatných menách a pri podstatných menách, ktoré existujú v pároch.

Číslovka „päť“ je základná číslovka.

Násobné číslovky odpovedajú na otázku „Koľkoráz?“, resp. „Koľkokrát?“. Môžeme povedať, že ide o upravené základné číslovky, ku ktorým je potrebné pridať ešte samostatné slovo „raz“ („ráz, razy“) alebo nesamostatný základ (morféma) „krát“. Vyjadrujú počet dejov vyjadrených väčšinou slovesami alebo môžu vyjadrovať aj počet, koľkokrát sa stupňuje vlastnosť pomenovaná prídavným menom, príp. Do násobných čísloviek zaraďujeme aj číslovky, ktoré majú spoločnú črtu s prídavnými menami. Zistenie, že čakajú trojčatá, im prinieslo trojnásobné potešenie. Aj pri násobných číslovkách existuje ich neurčitá podoba.

Radové číslovky nám dávajú odpoveď na otázku „Koľký/ktorý (v poradí)?“. Značia teda poradie veci v rade tých istých vecí. Ak sa pozriete na ich tvar, zistíte, že majú tvar prídavného mena a podľa toho sa aj správajú. Treba však podotknúť, že nejde o prídavné mená. Radové číslovky odvodené od základných čísloviek jeden až štyri sú nepravidelné a ich podoba je nasledovná: prvý, druhý, tretí, štvrtý. -tý.

Druhové číslovky odpovedajú na otázky „Koľkoraký?“ a „Koľkorako?“ a určujú počet druhov, na ktoré môžeme veci alebo deje rozdeliť.

Tabuľka: Prehľad druhov čísloviek

Druh číslovky	Otázka	Príklad
Základné	Koľko?	dva, päť, sto
Skupinové	Koľko?	dvoje, pätoro, viacero
Radové	Koľký?	prvý, tretí, nultý
Druhové	Koľkoraký? Koľkorako?	dvojaký, trojaký; dvojako, trojako
Násobné	Koľkokrát? Koľko ráz? Koľkonásobný?	dvojnásobný, trikrát

Ako správne písať základné číslovky slovom? Písanie základných čísloviek úzko súvisí s ich skloňovaním. Problém nastáva pri vyšších číslovkách a pri vyšších zložených číslovkách. To ako jednotlivé číslovky správne zapísať slovom uvádzame v nasledujúcom zhrnutí.

Základné číslovky vyjadrujúce len stovky, resp.
Ako správne písať radové číslovky slovom?
Radové číslovky rozlíšime od základných tak, že za radovými sa vždy píše bodka. V 9. paragrafe v 5. 1. V 70.

Najčastejšia otázka: Siedmimi alebo siedmymi? Tak čo je správne? Siedmimi je tvar inštrumentálu základnej číslovky sedem. Číslovka sedem sa skloňuje podľa vzoru päť a tu už to je úplne jasné: siedmimi - piatimi. Obe majú mäkké zakončenie. Športovci, cyklista a bežec, neboli spokojní so svojimi siedmymi miestami v súťažiach. Podobne je to aj s inými číslovkami (napr. ôsmimi alebo ôsmymi).

Ďalšou častou chybou je tvar nominatívu množného čísla mužského rodu pri číslovkách, ktoré sa správajú ako prídavné mená a skloňujeme ich podľa vzoru pekný. Jedny lyže sa zlomili. Jedni hokejisti boli zo zámoria, iní z Európy.

Časté chyby pramenia práve z toho, že si mnohí pletú, ktorá časť násobnej číslovky je samostatná a ktorá sa viaže ešte k samotnej číslovke. Násobná číslovka zložená zo základu „krát“ sa vždy píše spolu. Na rozdiel od toho, „raz“ je samostatné slovo, ktoré stojí izolovane za číslovkou. Možno Vám ako pomôcka bude slúžiť, keď si uvedomíte, že v tomto konkrétnom príklade je možné slovo „jeden“ vynechať a veta sa nestane nezmyselnou, pretože „raz“ nesie svoj význam. Ďalší problém s násobnými číslovkami môže nastať práve so slovom raz, ktoré môže mať aj ďalšie podoby ráz a razy. Už som ti to päťrazy hovoril. Ak kombinujeme číslo a číslovku milión, resp.

Používanie čísloviek "obe" a "obidve"

V slovenčine popri číslovkách dvaja, dva, dve máme aj číslovky obidvaja, obidva, obidve, ktorými sa vyjadruje nielen počet dva, ale zároveň sa vyčerpáva aj celý počet osôb, vecí alebo javov, ktorý v danej súvislosti prichádza do úvahy. Okrem týchto dlhších tvarov sa používajú aj kratšie tvary obaja, oba, obe.

V jazykových príručkách sa uvádza, že ide o významovo a štylisticky rovnocenné spisovné varianty.

Číslovka obidva / oba muž. r.: N - obidvaja, obaja (muži, psi), obidva, oba (stromy, psy), A - obidvoch, oboch (mužov, psov), obidva, oba (stromy, psy) I - obidvoma / oboma, obidvomi / obomi žen. a stred. r.

Pravopis základných čísloviek

Písanie základných čísloviek úzko súvisí s ich skloňovaním. Problém nastáva pri vyšších číslovkách a pri vyšších zložených číslovkách.

Zložené číslovky (21… 99) sa píšu:

Spolu: ak sa neskloňujú (napr. dvadsaťjeden žien).
Osobitne: ak sa skloňujú, pričom sa skloňujú desiatky aj jednotky (napr. o šesťdesiatich štyroch deťoch).

Vyššie zložené číslovky sa môžu písať dovedna alebo osobitne, pričom sa odporúča používať jeden z uvedených spôsobov konzistentne.

Používanie čísloviek v praxi a časté chyby

Medzi časté chyby patrí nesprávne skloňovanie, najmä pri číslovkách sedem a osem (správne je siedmimi, ôsmimi, nie siedmymi, ôsmymi). Ďalšou častou chybou je tvar nominatívu množného čísla mužského rodu pri číslovkách, ktoré sa správajú ako prídavné mená a skloňujeme ich podľa vzoru pekný (napr. Jedny lyže sa zlomili.).

Možno Vám ako pomôcka bude slúžiť, keď si uvedomíte, že v tomto konkrétnom príklade je možné slovo „jeden“ vynechať a veta sa nestane nezmyselnou, pretože „raz“ nesie svoj význam. Ďalší problém s násobnými číslovkami môže nastať práve so slovom raz, ktoré môže mať aj ďalšie podoby ráz a razy. Už som ti to päťrazy hovoril.

Ďalšie bežné chyby v slovenčine

Na internete možno nájsť množstvo článkov, v ktorých sa nesprávne používa slovné spojenie "na pobočke". Oveľa častejšie sa však stretávame s nesprávnym používaním slov viď a pozri. Najmä na webových stránkach bánk a inštitúcií, ktoré ponúkajú svoje služby zákazníkom. Viete, ktoré slovíčko používame, keď chceme odkázať na stranu alebo kapitolu, či na literatúru, kde sa už o spomínanej veci písalo?

Správna odpoveď je pozri: „pozri na strane 30, pozri v Krátkom slovníku slovenského jazyka, pozri obrázok č. 1.“ V tejto súvislosti je použitie slovíčka viď nesprávne, hoci sa toto slovíčko takýmto spôsobom dosť často používa, a to dokonca aj v reklamných a propagačných materiáloch, katalógoch, či na webových stránkach.

Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc eur mu vyplatili v hotovosti).

V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu, zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu, bol som tam tri dni dozadu. V slovenčine na vyjadrenie okolností predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahať po cudzom spôsobe vyjadrovania tejto okolnosti. Príslovka dozadu má význam na miesto vzadu, nazad, naspäť (prejsť dozadu, nakloniť sa dozadu, obrátiť sa dozadu).

tags: #rozdiel #medzi #obe #a #oba