Rýchla Chôdza a Olympijské Hry: Dôvody Zrušenia a Alternatívy

Rýchla chôdza je disciplína, ktorá si vyžaduje nielen fyzickú zdatnosť, ale aj technickú precíznosť. Napriek tomu sa čoraz častejšie objavujú diskusie o jej budúcnosti na olympijských hrách. Prečo sa táto tradičná disciplína ocitla na okraji záujmu a aké sú alternatívy pre udržanie zdravia a kondície?

Rýchla chôdza na olympijských hrách.

Dôvody zrušenia rýchlej chôdze na olympijských hrách

Hoci presné dôvody zrušenia neboli explicitne uvedené, môžeme sa domnievať, že ide o kombináciu faktorov, ako sú:

Klesajúca popularita: Rýchla chôdza nepatrí medzi divácky najatraktívnejšie disciplíny.
Kontroverzie: Posudzovanie techniky chôdze je subjektívne a často vyvoláva diskusie a protesty.
Snaha o modernizáciu: Olympijské hry sa snažia prilákať mladšie publikum a zaraďujú nové, dynamickejšie športy.

Alternatívy pre udržanie zdravia a kondície

Ak aj rýchla chôdza zmizne z olympijského programu, neznamená to, že by sme sa jej mali vzdať ako formy fyzickej aktivity. Práve naopak, existuje mnoho dôvodov, prečo ju zaradiť do svojho života.

Je známe, že pravidelná fyzická aktivita má množstvo pozitívnych zdravotných účinkov na naše telo. Aj krátka 10-minútová rýchla chôdza zvyšuje našu mentálnu ostražitosť, energiu a pozitívnu náladu. Akonáhle začnete byť aktívny, začnú sa vo vašom mozgu uvoľňovať tzv. hormóny “šťastia”, ktoré vám zlepšia mentálnu pohodu a náladu. A keď sa budete pravidelne hýbať, tak to zlepší vašu telesnú kondíciu a na viac, budete mať lepší pocit zo seba. Aj taká banálna aktivita, ako je chôdza, hrá dôležitú úlohu pri prevencii vzniku duševných problémov, ako aj pri zlepšovaní kvality života ľudí trpiacich duševnými chorobami.

Výhody fyzickej aktivity:

Pri fyzickej aktivite začne vaše telo uvoľňovať endorfíny, tzv. hormóny šťastia, predovšetkým vtedy, ak dokážete vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Akonáhle sa dokážete pri behu, silovom tréningu alebo intenzívnom cvičení prekonať, tak pocítite nárast endorfínov už do hodiny po cvičení.
Sebavedomie je to, ako samých seba vidíme a ako vnímame našu sebahodnotu. Je to kľúčový ukazovateľ našej duševnej pohody a našej schopnosti zvládať stresujúce situácie v živote. Bolo preukázané, že fyzická aktivita pozitívne ovplyvňuje naše sebavedomie a sebahodnotu. Tento vzťah bol zistený u detí, dospelých a starších ľudí, ako aj medzi mužmi a ženami.
Výhody fyzických aktivít spočívajú v tom, že sa dajú spoločne robiť v okruhu kamarátov a rodiny.
Množstvo situácií, ktoré zažívate v dennom živote majú potenciál vo vás vytvoriť stresové reakcie. Spôsobia to, že narušia vašu rovnováhu, ktorá môže spôsobiť rôzne nepríjemné fyzické symptómy a zmeny vo vašom správaní. Najčastejšie fyzické príznaky zahŕňajú problémy so spaním, bolesť hlavy, úzkosti či stratu chuti do jedla. Fyzická aktivita vám môže pomôcť v tom, ako reagujete na stres. Jednoducho povedané: Tí, ktorí cvičia viac, môžu byť menej ovplyvnení stresom, ktorému čelia.

Akákoľvek forma fyzickej aktivity je lepšia ako žiadna. Najdôležitejšie je začať. Vyhľadajte si aktivitu, ktorá sa vám páči, čím si zvýšite šancu, že ju dokážete pravidelne vykonávať. Či už je to beh, plávanie alebo bicyklovanie. Podľa výskumu sa odporúča minimálne 150 minút mierne intenzívnej a 75 minút intenzívnej fyzickej aktivity týždenne. Ak môžete byť aktívny vonku, tak je to ešte lepšia varianta. Výskum ukazuje, že pobyt v prírode má pozitívny vplyv na náš pocit šťastia a naplnenia, čo následne znižuje naše hladiny depresie a úzkosti.

Keď zvažujete cvičenie, tak myslite na svoju súčasnú úroveň kondície, dostupný čas a stanovte si realistické ciele. Akákoľvek aktivita, ktorá vás dostane do pohybu a znižuje čas strávený v sede alebo ľahu, je dobrá. K tomu patria napr. prechádzky, kosenie trávy, tanec alebo nosenie nákupu.

Pamätajte si, že pri cvičení nejde len o chudnutie alebo zmenu tela. Podľa poprednej neurologičky Catherine Mummery by až 45 percent prípadov demencie nemuselo vzniknúť, ak by ľudia venovali pozornosť niekoľkým kľúčovým oblastiam svojho zdravia.

Ako informuje portál Ladbible, profesorka a uznávaná odborníčka na ochorenia mozgu nedávno vysvetlila, že riziko demencie výrazne súvisí so stavom nášho srdcovo-cievneho systému. Upozornila, že mnohé formy demencie, najmä cievna demencia, vznikajú ako dôsledok poškodenia ciev. Platí pritom jednoduché pravidlo: čo prospieva srdcu, prospieva aj mozgu.

Pohyb prospieva mozgu.

Jedným z prvých varovných signálov, ktoré by sme mali sledovať, je krvný tlak. Spolu s vysokým cholesterolom, cukrovkou či fajčením patrí medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko poškodenia mozgu. Dobrou správou je, že ide o riziká, ktoré vieme do veľkej miery ovplyvniť.

Tri návyky, ktoré pomôžu vášmu zdraviu:

Kľúčovú úlohu zohráva pravidelná fyzická aktivita. Odborníci odporúčajú hýbať sa aspoň trikrát do týždňa tak, aby sa človek mierne zadýchal. Nemusí ísť o vrcholový šport. Aj rýchla chôdza, bicykel či plávanie môžu mať výrazne pozitívny vplyv na zdravie mozgu.
Rovnako dôležitá je aj mentálna stimulácia. Nemusí ísť o špeciálne tréningy pamäte. Postačí činnosť, ktorá nás baví a zároveň núti premýšľať a učiť sa niečo nové. Čítanie, učenie sa jazykov, hudba či kreatívne aktivity pomáhajú udržiavať mozog aktívny a pružný.
Treťou zásadnou oblasťou je strava. Zdravý jedálniček bohatý na zeleninu, čerstvé potraviny a minimum spracovaných výrobkov môže výrazne znížiť riziko vzniku demencie. Odborníci zároveň odporúčajú obmedziť nadbytok cukru a nezdravých tukov.

K prevencii demencie patrí aj obmedzenie alkoholu, vylúčenie cigariet a dôsledná kontrola chronických ochorení, ako sú vysoký tlak či diabetes. Aj keď demencia zostáva vážnou diagnózou, odborníci sa zhodujú, že včasná prevencia môže mať zásadný význam. Zmena nemusí prísť zo dňa na deň.

Príkladom aktívneho života a starostlivosti o pamäť môže byť aj Anthony Fredericks, dlhoročný profesor pedagogiky na dôchodku. Sociálne kontakty, celoživotné učenie, vlastný systém organizácie povinností, pohyb a zdravá strava sú kľúčom k jeho vitalite.

Fredericks zdôrazňuje, že „sociálna interakcia znižuje vplyv depresie a stresu, ktoré prispievajú k strate pamäti“. Zároveň upozorňuje, že vyššia úroveň spoločenskej angažovanosti sa spája s nižším rizikom úmrtnosti.

„Som veľkým zástancom čítania široko, aj mimo vlastnej odbornosti,“ vysvetľuje. Takéto objavovanie nových informácií podľa Fredericksových slov udržuje mozog neustále aktívny a zapojený.

Fyzická aktivita má podľa neho priamy vplyv na fungovanie mozgu. Výskumy potvrdzujú, že pravidelný a vytrvalý pohyb podporuje pamäť a celkové kognitívne schopnosti.

Významnú úlohu hrá aj pitný režim. Viaceré výskumy podľa neho dokazujú priamy vzťah medzi správnou hydratáciou a kognitívnymi funkciami.

Zhrnutie:

Aj keď sa môže zdať, že rýchla chôdza stráca na význame ako olympijská disciplína, jej benefity pre zdravie a kondíciu zostávajú nespochybniteľné. Zaraďte ju do svojho života a nezabúdajte ani na ďalšie dôležité faktory, ako sú zdravá strava, mentálna stimulácia a sociálne kontakty.

Choďte OKAMŽITE rýchlejšie s týmto jednoduchým trikom (50+)