Škvrny na pečeni a pľúcach u ošípaných: Príčiny a prevencia

Pečeň je životne dôležitý orgán, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme, detoxikácii a imunitnej obrane organizmu. V pečeni sa nachádza najväčšia časť makrofágového systému, ktorý sa podieľa na obrannom mechanizme organizmu. Našťastie má tento orgán neuveriteľnú schopnosť regenerácie a pri troche pomoci dokáže svoje tkanivo veľmi pekne obnoviť. Avšak, ak dôjde k silnému narušeniu pečeňového tkaniva, môže to viesť k závažným a často nevratným problémom.

Pečeň (Hepar) sa môže poškodiť mechanicky pri traumách (napr. záchvaty, kolapsy, dezorientácia, neurologické príznaky (z dôvodu veľkého množstva toxínov v krvi, ktoré pečeň nie je schopná odbúrať), stav už tzv. Ďalej sa vo veterinárnej praxi bežne vykonáva aj sonografické vyšetrenie pečene, z ktorého je zrejmé najmä ich zväčšenie, zmena parenchýmu (bunkového pletiva) či prítomnosť nádorových útvarov a cýst.

V prípade akútneho zlyhania pečene je na mieste hospitalizácia na špecializovanom pracovisku, kde pacient dostane kontinuálnu intravenóznu infúznu terapiu, niekedy sa pristupuje aj k zavedeniu nosopažerákovej sondy pre príjem potravy, ktorú zviera väčšinou pri týchto ťažkostiach odmieta. Diéta spočíva v podávaní takého krmiva, ktoré pečeň, pokiaľ možno, nebude zaťažovať. Je upravený obsah kvalitných bielkovín, obsahujú málo medi, ktorá sa v pečeni môže ukladať a majú väčší obsah energie, ktorá je v čase rekonvalescencie a v boji proti infekcii dôležitá. Kvalitnú veterinárnu pečeňovú diétu s označením "hepatic" napr. hľadajte u výrobcov značiek Hill’s (Hill’s canine/feline hepatic), Royal Canin - RC VDD Hepatic, Royal Canin VD Cat Hepatic alebo Calibra a Vet Life - Vet Life Natural DOG Hepatic, Vet Life Natural CAT Hepatic.

Ak chcete ísť prírodnou cestou, možno do jedálnička zaradiť bylinu pestrec mariánsky. Je však nutné podotknúť, že prírodná cesta je zdĺhavá a pri akútnych stavoch nemusí byť účinná. Pestrec je možné užívať aj preventívne ako doplnok stravy celoročne.

Webinár: Cirhóza pečene a jej komplikácie - 28.10.2021

Bežné príčiny škvŕn na pečeni u ošípaných

Existuje niekoľko bežných ochorení, ktoré môžu spôsobiť zmeny na pečeni a k následnému hynutiu hydiny. Medzi najčastejšie patria:

Tuberkulóza (TBC)

Tuberkulóza, medzi chovateľmi nazývaná aj „pečeňová choroba“, je chronické ochorenie, na ktoré sú vnímavé všetky druhy a vekové kategórie hydiny. V konečnej fáze choroby sú zvieratá malátne, chudnú, posedávajú v ústraní a klesá ich úžitkovosť. TBC možno pomerne ľahko diagnostikovať pri pitve na základe charakteristických uzlíkov, ktoré vystupujú nad povrch pečene, sú žltkastej farby a majú tvarohovitú, drobivú konzistenciu. Ich veľkosť býva rôzna, od špendlíkovej hlavičky až po hrachové zrno. Ak sú napadnuté aj črevá, tak aj na nich sa nachádzajú podobné zmeny. Práve črevná forma je nebezpečná, lebo vylučovaním trusu sa šíri na ostatné zvieratá. Aj keď sú vyvinuté lieky proti hydinovej forme TBC, najjednoduchšie a najekonomickejšie je, pokiaľ nejde o zvlášť cenné zvieratá, chov zlikvidovať.

Dvor a kurín, v ktorom sa napadnutá hydina zdržovala, by mal ostať neobsadený aspoň pol roka. Za ten čas treba niekoľkokrát urobiť dezinfekciu. Treba dodať, že pokiaľ je výživný stav likvidovanej hydiny dobrý, mäso je po tepelnej úprave požívateľné, len treba odstrániť vnútornosti. Tieto sa nesmú v surovom stave skrmovať psom, mäsožravými kožušinovými zvieratami, ale ani voľne ich pohodiť, napríklad do hnoja alebo na smetisko. Týka sa to aj uhynutých jedincov, lebo týmto sa nákaza roznáša ďalej. Najlepšie je ich spáliť alebo zakopať. Tento typ TBC je prenosný aj na iné hospodárske zvieratá, dokonca aj na človeka.

Cholera

Pri obávanej cholere sú tiež zmeny na pečeni, ale na rozdiel od TBC, nachádzame na ňom preliačiny, v ktorých je odumreté tkanivo.

Infekčný zápal slepých vačkov a pečene

Podobné príznaky ako pri cholere sú aj pri infekčnom zápale slepých vačkov a pečene, na ktorej badáme mramorovú kresbu.

Sarkomatóza

Pri sarkomatóze nachádzame zmeny na pečeni, ktoré majú na reznej ploche slaninovitý vzhľad.

Leukóza

Pri leukóze, kde pri celkovom zväčšení orgánu dochádza k zmene jeho zafarbenia.

Histomonóza

Histomonóza je ochorenie hrabavej hydiny (kurčatá vo veku 4-6 týždňov) a hlavne moriek vo veku 3 -12 týždňov. Pôvodca Histomonas meleagridis sa vyskytuje aj fyziologicky v slepých vakoch u zdravých moriek. Patogénnym sa stáva po oslabení organizmu. Pôvodca ochorenia sa ľahšie uplatní pri zlom mikrobiálnom zložení čreva - pri dysbakterióze. Dospelé jedince sú zdrojom histomonád pre mladé vnímavé zvieratá. Rezervoárom pôvodcu v prostredí aj v tráviacom trakte hydiny sú medzihostitelia - červy Heterakis gallinarum aj dážďovky. Klinický prejav choroby charakterizuje nedostatočný rast, tmavé zafarbenie hlavy ako dôsledok cyanózy, ovisnuté krídla, hnačka, žltobiely trus. Patologicko-anatomicky možno pozorovať zmeny v obsahu zväčšených slepých vakov, ktoré sú naplnené žltou fibrinóznou masou, na sliznici sú nekrózy a vredy. Na pečeni bývajú kruhovité žltozelené ložiská, ktoré môžu splývať.

Parazitárne ochorenia

Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov. Čiže pri oslabení, resp. zlyhaní celkovej odolnosti a oslabení imunitného systému zvierat. Zdravé dospelé jedince môžu byť rezervoárom - vylučovateľmi vajíčok parazitov do prostredia, a tým zdrojom parazitov pre vnímavé zvieratá, hlavne mláďatá. Vajíčka rôznych parazitov alebo ich vývojové štádia môžu v prostredí chovov pretrvávať pomerne dlho, najčastejšie v medzihostiteľovi alebo v pôde v závislosti od vývojového cyklu daného parazita.

Protozoárne choroby

PROTOZOÁRNE CHOROBY sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému. Napadnuté bunky sú pôsobením parazita ničené a rozsah poškodenia sliznice závisí od množstva prítomných parazitov a jeho patogenity. Množenie parazitov je regulované imunitným systémom hostiteľa a kvalitou jeho tráviacich procesov (pH črevného obsahu, prítomnosť zdravej črevnej mikroflóry…). Patrí sem giardióza - črevné ochorenie spôsobené bičíkovcami u malých papagájov hexamitóza - črevná protozoárna infekcia vyskytujúca sa hlavne u morčiat a holúbät, kryptospridióza - množia sa a prežívajú v bunkách sliznice tráviaceho a respiratórneho systému.

Trichomonóza

Trichomonóza je protozoárne ochorenie hlavne holubov ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov. Pôvodca Trichomonas gallinae (columbae) parazituje v zobákovej dutine a v pažeráku, pri generalizovanej forme tiež na serózach a orgánoch telovej dutiny vtákov. Na ochorenie sú vnímavé hlavne holúbätá. Dospelé latentne (celoživotne) infikované jedince sú rezervoárom pôvodcu v chove. Holúbätá sa nakazia už pri kŕmení od rodičov. Choré holúbätá sú slabé, vychudnuté s opozdeným vývojom. Na sliznici zobáka bývajú nekrotické ložiská. Mortalita u mláďat môže byť aj 80%. U postihnutých starších holubov býva matné perie, pokles výkonnosti a strata orientácie u poštových holubov.

Kokcidióza

Kokcidióza je časté ochorenie črevného systému vtákov spôsobené prvokmi rodu Eimeria. Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú, pri vysokej koncentrácií kokcídií v čreve spôsobujú klinické ochorenie, ktorého prejav je závislý od druhu kokcídie, ktorý ochorenie spôsobil. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u mladých zvierat umiestnených vo väčších koncentráciách na malých plochách. Najpatogénnejšia pre kura domáceho je E. tenella, ktorá poškodzuje sliznicu slepých vakov a môže spôsobiť krvácanie do čreva až úhyn následkom veľkej straty krvi. E. maxima a E. acervulina spôsobujú zápal tenkého čreva, čo má za následok zlé vstrebávanie živín, hydina je podvyživená aj pri dobrom príjme krmiva. Tieto kokcídie nie sú väčšinou príčinou priameho úhynu, ale zapríčiňujú spomalený rast, zlé využitie krmiva, oslabenie organizmu a zvýšenú vnímavosť na iné infekcie. Kokcídií je veľmi veľa druhov, mnohé z nich nie sú patogénne pre hydinu, sú hostiteľsky prísne špecifické, čo znamená, že určitý druh sa môže množiť len v bunkách svojho hostiteľa.

Plazmodióza

U vtákov sa môžu vyskytovať aj ochorenia spôsobené krvnými protozoami - plazmodióza - vtáčia malária. Prenášači pôvodcov ochorenia Plazmodium gallinaceum a ďalších sú komáre. Toto ochorenie je známe hlavne v teplejších krajinách, výskyt malárie bol zaznamenaný aj u nás na južnom Slovensku. Príznaky choroby sú rôzne: malátnosť, anémia aj úhyny.

Toxoplazmóza

Toxoplazmóza je protozoárne ochorenie vtákov, plazov, cicavcov vrátane človeka. Pôvodca Toxoplazma gondii je značne rozšírený v niektorých oblastiach Slovenska, na čo poukazujú sérologické vyšetrenia. Infekčné oocysty pôvodcu produkujú trusom do prostredia len mačkovité šelmy. Ostatné cicavce a vtáky sú medzihostitelia, môžu sa oocystami nakaziť orálnou cestou. U infikovaných zvierat sa v ich tkanivách hlavne v nervovom, pohlavnom systéme a vo svalstve môžu formovať cysty, bez vylučovania infekčných oocýst do prostredia. Mačky sa spätne infikujú zožratím koristi (hlodavce, vtáky…) s cystami. V črevách mačiek vývojový cyklus pôvodcu dozrieva s tvorbou infekčných vajíčok - oocýst. Klinické príznaky choroby u vtákov sú rôzne: slabosť, nechutenstvo, nervové poruchy, nekoordinovaný pohyb, bledý hrebienok, pokles znášky…

Ploché červy - cestodózy - pásomnice

Ploché červy - cestodózy - pásomnice parazitujú v črevách vtákov, ktoré poškodzujú mechanicky, odoberaním živín, krvi a vylučovaním toxínov. Klinické príznaky sú vychudnutosť, bledosť, hnačka, slabosť, nervové poruchy (kŕče, ochrnutia). V truse sa zisťujú vajíčka pásomníc. Pri pitve možno nájsť na sliznici čriev prichytené pásomnice. Pásomnice na svoj vývoj potrebujú vždy aspoň jedného aj viac medzihostiteľov podľa druhu. Najviac druhov pásomníc je známych u vodnej hydiny.

Nematódy - hlístovce - oblé červy

Nematódy - hlístovce - oblé červy. Nematódy parazitujú v dutých orgánoch vtákov, najčastejšie v tráviacom a dýchacom systéme. Intenzita klinických príznakov ochorenia závisí od množstva parazitov, ktoré škodia mechanicky, odoberaním živín, krvi, produkujú toxíny a môžu upchávať črevá, spôsobujú celkové oslabenie imunity. Postihnuté sú hlavne slabšie a mladé jedince. Klinické príznaky väčšiny nematodóz sú: slabosť, nedostatočný rast a vývoj, pokles znášky, zvýšená mortalita, vychudnutosť, anémia, zvýšená dráždivosť, pohybové problémy, sťažené dýchanie, kašeľ. Diagnostika spočíva v náleze vajíčok v čerstvom truse aj nálezom dospelých parazitov pri pitve. Najčastejšie nematodózy sú:

Echinurióza - pôvodca parazituje E. uncinata parazituje vo svalnatom aj žľaznatom žalúdku, v pažeráku, môže sa nachádzať aj v tenkom čreve kačíc a husí. Medzihostiteľmi sú vodné kôrovce. Infikované zvieratá prejavujú okrem iných vyššie uvedených príznakov aj dávivé pohyby pri prehltávaní.
Askaridióza - škrkavky sú častou nematodózou vo výbehoch. Ascaridia galli parazituje u viacerých druhov hydiny aj divých vtákov. Vývoj parazita je priamy bez medzihostiteľa (vajíčka vylučované trusom infikovaných vtákov sa vyvíjajú vo vonkajšom prostredí), ale dážďovky môžu požrať vajíčka parazitov a potom sú rezervoárom parazitov v prostredí. Dospelé červy v črevách môžu spôsobiť zápal a až upchatie čreva.
Heterakidóza - Heterakis gallinarum parazituje v slepých črevách hydiny, je rezervoárom prvoka Histomonas meleagridis, ktorý žije v jeho tele a v jeho vajíčkach. H. gallinarum je geohelmint ale dážďovky môžu byť mechanickým prenášačom parazita a zároveň aj prvoka H.
Kapilarióza - nitkovité červy, ktoré žijú v pažeráku, hrvoli a v črevách vtákov. Sú to geohelminti. Hostiteľovi odoberajú živiny, krv a spôsobujú zápalové reakcie slizníc.
Syngamóza je pomerne častá choroba v drobnochovoch hydiny. Choroba postihuje väčšinu vtákov ale kačice a holuby nie sú na ochorenie vnímavé. Pôvodca Syngamus trachea žije v dospelosti (samec so samicou v trvalej kopulácií) prisatý v trachey vtákov hlavne na jar a vo vlhkých rokoch. Cez zimu sa dospelé jedince nevyskytujú. Vývoj parazita je priamy v črevách vtákov, ktoré vylučujú infekčné larvy. Tieto larvy môžu požrať dážďovky, koprofágny hmyz, muchy, slimáky, ktoré sú potom rezervoárovými medzihostiteľmi aj po dobu 3 rokov. Vnímavé sú hlavne mladé kurčatá do veku 2 mesiacov a oslabené zvieratá. Choroba sa prejaví typickými dýchacími ťažkosťami, naťahovaním krku, hlienom aj krvavým v zobákovej dutine. Úhyn mladých kurčiat môže byť aj 50%.

Trematoda - motolice

Trematoda - motolice majú sploštené telo, vyvíjajú sa cez medzihostiteľa alebo aj bez - geohelminty. Pre motolice je špecifické, že parazitujú len v jednom orgáne. Známe sú motolice, ktoré parazitujú v oku, v črevách, vo vajcovodoch, na koži v okolí kloaky, v dýchacích orgánoch aj v krvných cievach. Väčšinou sú to parazitózy známe u vodnej hydiny.

Roztočíkovitosť

Roztočíkovitosť - rôzne druhy roztočov postihujú hlavne hrabavú hydinu ale vyskytujú sa aj v hniezdach voľne žijúcich vtákov. Roztočíky znepokojujú hydinu, sajú krv a živia sa aj ostatkami kože a peria vtákov. Môžu prenášať infekčné choroby. Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy postihujú operenú kožu kde spôsobujú zápalové zmeny v hlbšej vrstve kože hlavne pri koreni brka. Zisťujeme zvýšenú tvorbu šupín, chrást, vypadávanie peria, ozobávanie. Svrab behákov - vápenka - pôvodca žije medzi a pod šupinami behákov. Živí sa epidermou, v podkoží vytvára chodbičky. Slinami vylučuje dráždivý obsah, ktorý spôsobuje hyperkeratózu a zhrubnutie kože. Svrab sa šíri priamym kontaktom aj predmetmi kontaminovanými pôvodcami svrabu. Na perí a priamo v brkách parazituje viac druhov roztočov. Pri silnom zamorení spôsobujú nepokoj a oslabenie zvierat.

Nesprávna výživa

Veľmi časté choroby v malochovoch hydiny sú zapríčinené nesprávnym kŕmením - nedostatkom alebo aj nadbytkom vitamínov, esenciálnych aminokyselín, bielkovín, sacharidov, tukov. Prekrmovanie hydiny krmivami s vysokým obsahom sacharidov, napr. kukuricou, vedie k pretučneniu a následne k steatóze pečene. Tento stav sa robí zámerne u husiach a kačíc kŕmených na lahôdkovú pečeň (čo je pečeň tukovo degenerovaná).

Otravy

Otravy môžu vznikať následkom požrania jedovatých burín, ozobávania lakov a náterov, ktoré obsahujú ťažké kovy alebo iné jedy. Otrava liekmi, napr. antikokcidikami, antibiotikami, antihelmitikami a pod. Krmivo môže obsahovať mykotoxíny, prípadne iné toxicky pôsobiace látky - pesticídy, ťažké kovy, rozkladné produkty tukov… Toxíny sa do organizmu môžu dostať aj dýchacími cestami - prítomnosť jedovatých plynov v ustajňovacích priestoroch (napr. CO v zime pri zlom vetraní) a kožou - kontaktná otrava z čerstvých náterov alebo pri používaní antiparazitárnych liekov na kožu, do peria. Otrava môže byť akútna s rýchlym nástupom príznakov po príjme toxickej látky. Príznaky sú zväčša celkové - hnačka, nechutenstvo, zvýšený príjem tekutín, triaška, nervové poruchy (ataxia, kŕče, paralýzy…). Pri odstránení príčiny a podaní absorpčných látok ako čierne uhlie, bentonit a pod. (CARBOfito) na vyčistenie tráviaceho traktu a látok podporujúcich pečeň a obličky (vitamíny skupiny B, NEFROVET, SILIVET) sa zdravotný stav rýchle upraví, ak nedošlo k poškodeniu nervov a vnútorných orgánov (podľa charakteru jedovatej látky).

Pri chronických otravách sa príznaky vyvíjajú pomaly, prejavujú sa zväčša nechutenstvom, niekedy aj hnačkou, zvýšený býva príjem vody, postupným chradnutím, zvýšenou vnímavosťou na infekcie, znížením alebo zastavením znášky niekedy aj nervovými príznakmi, ktoré sú výraznejšie pred úhynom. Pri chronických otravách sa toxické látky postupne (v malých dávkach) kumulujú hlavne v pečeni a v telovom tuku aj v nervovom tkanive. Postupne sú poškodzované vnútorné orgány predovšetkým pečeň, obličky, pohlavné orgány, tráviace orgány, pankreas, nervy - podľa charakteru toxickej látky. Liečba takéhoto stavu je zdĺhavá, spočíva v odstránení príčiny, dlhodobejším podávaním HUMAC NATUR a diétnym kvalitným kŕmením aj s probiotikami (PROPOUL) a rastlinných prípravkami na podporu regenerácie a činnosti pečene a obličiek (SILIVET, NEFROVET…). Liečba je dlhodobá a niektoré zvieratá, u ktorých už došlo k degeneratívnym zmenám na vnútorných orgánoch a nervovom tkanive môžu neskôr uhynúť alebo mať dlhodobé následky. Otravy spôsobujú aj parazitárne infekcie a rôzne mikroorganizmy, ktoré produkujú jedy, napr. škrkavky, stafylokoky, streptokoky a ďalšie.

Nesprávna zoohygiena a zootechnika

Choroby spôsobené nesprávnou zoohygienou a zootechnikou sa prejavujú zvýšenou vnímavosťou na infekčné choroby alebo rôznymi poraneniami, deformáciami končatín, zobáka, obstipáciou hrvoľa alebo žalúdkov cudzími pre...

MVDr. Aktinobacilová pleuropneumónia ošípaných je infekčné ochorenie respiračného systému vyvolané zárodkom Actinobacillus pleuropneumoniae (predtým Haemophilus pleuropneumoniae). Je to malá gramnegatívna tyčinka s typickou morfológiou a beta-hemolytickými vlastnosťami. A. pleuropneumoniae je patogén viazaný na respiračný systém, vysoko špecifický pre ošípané. Citlivé sú všetky kategórie prasiat. V akútnej fáze je morbidita veľmi vysoká. Pri vypuknutí ochorenia dochádza k vážnym ekonomickým stratám mortalitou, zníženou produkciou a zvýšenými nákladmi na liečbu. Ochorenie sa šíri najmä vzduchom, priamym kontaktom vnímavých zvierat s chorými, medzi jednotlivými chovmi sa APP rozširuje najpravdepodobnejšie prísunom asymptomatického nositeľa z infikovaného chovu. APP môže prebiehať v perakútnej, akútnej alebo chronickej forme. Perakútna forma sa prejavuje náhlou horúčkou až do 41,5 °C, apatiou a apoplexiou. Dýchacie ťažkosti nemusia byť rozoznateľné, dochádza k zlyhaniu krvného obehu. Na rypáku, ušiach, podbruší a končatinách zisťujeme cyanózu kože.

V chove, v ktorom vykonávam veterinárnu starostlivosť, je 350 prasníc s uzavretým obratom stáda a kontinuálnym systémom zástavu. Chov ošípaných sa realizuje na troch farmách, v úžitkovom chove je 300 prasníc, v rozmnožovacom 50 prasníc. Výkrm a predvýkrm je sústredený na 2 farmách, na jednej je turnusový, na druhej kontinuálny systém prísun zvierat. Zdravotné problémy sa začali prejavovať zníženou úžitkovosťou (priemerný životný prírastok poklesol na 590 g/ks/deň, konverzia krmiva stúpla na 3,8 kg/ks/deň) a zvýšenými úhynmi (úhyn prasiatok do 20 kg stúpol na 8%, úhyn v predvýkrme a vo výkrme až na 10,5%!). V odstave, predvýkrme a výkrme som zisťoval vzostup respiratórnych príznakov (vlhký aj suchý kašeľ, výrazné dyspnoe, abdominálne dýchanie) a náhle úhyny za príznakov zlyhania srdcovo-obehov&´ho systému. Náhle úhyny boli najmä po stresových situáciách (váženie, transport, náhla zmeny počasia a pod.). Pri pitve uhynutých zvierat som zisťoval patologicko-anatomický nález typický pre APP: hemoragicko-nekrotickú pneumóniu, fibrinóznu pleuritídu a perikarditídu, krvavý exsudát v hrudnej dutine. V niektorých prípadoch, keď ochorenie prechádzalo do chronicity, sa na pľúcach prejavovalo viac pôsobenie sekundárnych patogénov (napr.

Odber vzoriek na laboratórne vyšetrenie som realizoval z náhle uhynutých kusov v dobrom výživnom stave s klasickým patologicko-anatomickým nálezom. Odoberal som celé pľúca a výterové vzorky z orgánov. Keďže kultivácia A. pleuropneumoniae je dosť komplikovaná, na jeho zistenie sa vyžadovalo viacero odberov. V spolupráci s Poradenskou službou Bioveta SK sme pristúpili k zhodnoteniu zdravotného stavu ošípaných pri porážke. Zo 119 posúdených zvierat bolo chronickou pleuropneumóniou a chronickou pleuritídou postihnutých 87 ks, mykoplazmovou chronickou pneumóniou 40 ks. Vzhľadom na zníženú životaschopnosť ciciakov a vysoký infekčný tlak prostredia sme ako antianemický prípravok okrem prípravku Ferribion inj. vo veku 2 dni v dávke 2 ml použili aj Gafervit mite inj., ktorý okrem trojmocného železa obsahuje aj vitamíny, roboračné látky a sérum zdravých ošípaných.

Špecifický boj s APP sme zahájili vakcínou Polypleurosin inj., ktorou sme vakcinovali prasnice 5 a 2 týždne pred pôrodom. Potomstvo sme vakcinovali pri odstave vo veku 6 týždňov s revakcináciou o 3 týždne. Vzhľadom k výskytu mliečnych škvŕn na pečeni sme v rámci antiparazitárneho programu začali prasnice odčervovať 2 týždne pred pôrodom prípravkom Dectomax inj. a odstavčatá vo veku 9 týždňov perorálne prípravkom s obsahom fenbendazolu. Už po troch mesiacoch sme mohli skonštatovať zlepšenie zdravotného stavu, čo sa ukázalo najmä znížením mortality, zmenšením počtu akútne a perakútne chorých zvierat, znížením výdavkov na lieky, ale aj na úžitkovosti a zvýšených denných hmotnostných prírastkoch našich ošípaných.

Prírastky sa zvýšili z 591 g na 676 g/ks/deň, konverzia krmiva klesla z 3,8 kg na 3,08 kg, úhyn vo výkrme klesol zo 4,3% na 2,1%, v predvýkrme zo 6,2% na 2%. Zaujímavým údajom je aj pokles chorobnosti prasníc zo 170 ks ošetrených zvierat ročne na 24 ks ročne. Treba zdôrazniť, že po dvoch rokoch vakcinácie je stále rozdiel v zdravotnom stave vo výkrmniach s kontinuálnym a turnusovým systémom zástavu. Finančný efekt nového zdravotného programu priniesol z každej vynaloženej koruny 2,20 Sk, tj. Keďže sa vo vakcinácii všeobecne odporúča pokračovať, až kým z farmy neodíde posledné zviera, ktoré na nej bolo ešte v čase nákazy (podľa intenzity brakácie min. 2 roky), vo vakcinácii vakcínou Polypleurosin inj. stále pokračujeme (v súčasnosti už len revakcinujeme), pravidelne vykonávame bitúnkovými skúškami monitoring zdravotného stavu ošípaných, pokračujeme v zlepšovaní zoohygieny a vo vakcinačnom a medikačnom programe, ktorý navrhla Poradenská služba Biovety SK, s. s r.

Nakazenie hlístami vedie k poruchám tráviaceho a nervového systému a k poškodeniu kože. Ako sa prenášajú hlísty? Hlísty sa prenášajú fekálno-orálnou cestou. Človek sa môže nakaziť pri kontakte so zvieratami alebo ľuďmi, ktorí vylučujú vajíčka helmintov so stolicou. Parazitárne hlísty sa môžu prenášať používaním cudzích prostriedkov osobnej hygieny, hračiek, posteľnej bielizne alebo riadu alebo či...

tags: #skvrny #na #pečeni #a #plucach #u