Alergia na sladké zemiaky (batáty): Čo potrebujete vedieť

Sladké zemiaky, známe aj ako batáty, si získavajú čoraz väčšiu popularitu v slovenských domácnostiach. Ich sladkastá chuť, všestrannosť použitia a povesť superpotraviny z nich robia obľúbenú voľbu nielen medzi športovcami, ale aj medzi ľuďmi, ktorí sa snažia stravovať zdravo. Mnohí nutriční poradcovia odporúčajú bataty ako zdravšiu alternatívu klasických zemiakov. Aj napriek mnohým benefitom je však dôležité vedieť aj o možných rizikách, ktoré môžu byť s konzumáciou batátov spojené.

Bataty si získali popularitu najmä vďaka svojmu výživovému profilu a sladkej, príjemnej chuti. Mnoho ľudí ich vníma ako zdravšiu náhradu klasických zemiakov, pretože obsahujú viac vlákniny a niektorých vitamínov. Významnú úlohu v ich popularite zohrali aj trendy v zdravej výžive. Bataty sú často odporúčané v rôznych diétach, napríklad pri bezlepkovej alebo paleo diéte. Ďalším dôvodom, prečo sú bataty odporúčané, je ich obsah antioxidantov a viacerých dôležitých živín. Práve tie môžu podporiť zdravie očí, srdca a imunitného systému.

Napriek týmto benefitom je však užitočné vedieť, že bataty nemusia byť ideálne pre každého. Môžu totiž obsahovať určité látky, ktoré u niektorých citlivých jedincov vyvolávajú nežiaduce reakcie alebo komplikácie.

Výživové hodnoty batátov

Bataty sa pýšia bohatým obsahom základných živín. Okrem základných makroživín sú bataty významným zdrojom antioxidantov, hlavne betakaroténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Ten je dôležitý pre zrak, pokožku a imunitný systém. Z ďalších pozitívnych látok stojí za zmienku obsah polyfenolov a ďalších fytochemikálií, ktoré môžu prispieť k ochrane buniek pred oxidačným stresom. Aj keď sú nutričné hodnoty batátov pôsobivé, treba si uvedomiť, že obsah niektorých živín môže byť ovplyvnený spôsobom prípravy. Napríklad pečením či varením sa môže znížiť obsah vitamínu C.

Alergia na bataty: Je to možné?

Aj keď sú bataty pre väčšinu ľudí bezpečné, existujú prípady, keď môžu vyvolať alergickú reakciu. Tá je síce pomerne vzácna, no nemala by sa podceňovať. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k závažnej alergickej reakcii - anafylaxii, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Niektorí ľudia môžu pociťovať aj nešpecifické tráviace problémy, ako sú nadúvanie, kŕče či hnačka. Pri podozrení na alergickú reakciu je vždy vhodné vyhľadať lekára.

Batáty majú nepríjemnú vlastnosť, byť alergénom. Ak na sebe pozorujete napríklad alergické reakcie na iné potraviny, buďte pri konzumácii batátov ostražití. Pretože to nemusí dopadnúť dobre. Alergická reakcia môže byť mierna, no dokáže postihnúť pokožku, dýchacie ústrojenstvo a tráviaci trakt. V niektorých prípadoch však môže byť aj masívna v podobe anafylaktického šoku, ktorú môže skončiť aj smrťou.

Príznaky alergických reakcií

Zvýšenie svrbivých vyrážok
Opuch
Ekzém
Dýchacie ťažkosti
Upchatý nos
Chrapot
Kašeľ
Riedka a zapáchajúca stolica
Zápcha
Vracanie
Gastroezofageálny reflux
Bolesť zadočku
Vyrážka na plienkach
Slabý prírastok hmotnosti

Riziká spojené s konzumáciou batátov

Bataty sú vnímané ako zdravšia alternatíva bežných zemiakov, no aj tak by si mali ľudia s cukrovkou dávať na ich konzumáciu pozor. Niektoré odrody batátov môžu mať vyšší obsah cukrov, čo môže ovplyvniť hladinu krvného cukru. Je tiež dôležité, aby sa bataty nevyužívali ako hlavná alebo jediná príloha v jedle, ale skôr ako súčasť pestrej a vyváženej stravy. Pri pestovaní batátov sa často používajú pesticídy, ktoré môžu v niektorých prípadoch pretrvávať aj po spracovaní. Bataty by sa mali vždy dôkladne umývať a v prípade pochybností aj ošúpať, najmä ak nie sú z ekologického poľnohospodárstva.

Ďalším rizikom je obsah oxalátov, ktoré môžu prispieť k tvorbe obličkových kameňov u citlivých osôb.

Ako minimalizovať riziká pri konzumácii batátov?

Pri kúpe vyhľadávaj bataty z ekologického poľnohospodárstva (BIO).
Pri prvom podaní sleduj možné alergické reakcie alebo tráviace ťažkosti.
Konzumuj ich s mierou a v kombinácii s bielkovinami či tukmi.
Skladuj ich na tmavom, suchom a chladnom mieste (ideálne okolo 12-16 °C).

Potravinové alergie u detí

Potravinové alergie sú čoraz častejšie. Môžu sa objaviť pri jedení, dýchaní a dokonca aj pri kontakte pokožky s čo i len malým množstvom alergénu. Príznaky, ktoré sa následne objavia, môžu byť rôzne, od miernych reakcií až po reakcie, pri ktorých je potrebná hospitalizácia.

Testy pomáhajú určiť, na ktoré potraviny je vaše dieťatko alergické, aby ste však boli konkrétnejší, je dobré povedať lekárovi, ktoré potraviny ste jedli v posledných dňoch.

Matkám v rodinách s výskytom ekzému, astmy a potravinových alergií sa odporúča výlučne dojčiť 6 mesiacov. Hoci samotné dojčenie pravdepodobne nezabráni vzniku alergií, môže znížiť ich závažnosť. Kravské mlieko a vajcia sú častými spúšťačmi potravinových alergií, hoci deti na týchto dvoch potravinách vyrastajú. Alergia na arašidy zvyčajne trvá celý život a zatiaľ nie je známe, že ak sa vaše deti vyhnú ich konzumácii, nevyvinie sa u nich v niektorej fáze života alergia. Ak ste však alergickí na arašidy, nemali by ste ich dávať ani svojim deťom.

Zavedenie príkrmov do stravy vášho dieťaťa sa odporúča od ukončeného 6. mesiaca ako doplnok popri dojčení. Dojčené deti od 6. mesiaca prijímajú viac energie, živín a vitamínov, čo im môžu poskytnúť práve príkrmy, a sú tiež vo veku, keď potrebujú skúšať nové chute. Zavedenie príkrmu v tomto veku môže znížiť riziko vzniku alergií. Plne dojčené dieťa nemusí dostávať príkrm pred 6. mesiacom života.

Keď začnete dieťaťu dávať prvé príkrmy, vyberte si potraviny, ktoré sú s najmenšou pravdepodobnosťou alergénne: najprv koreňovú zeleninu - mrkvu, repu, zemiaky, paštrnák, sladké zemiaky; neskôr inú zeleninu - špenát, brokolicu, zelenú fazuľku, cuketu, karfiol; ovocie: jablko, hruška, banán, slivka, broskyňa, marhuľa, avokádo (pozor na jadierka v niektorých druhoch ovocia - vyhnite sa kontaktu s deťmi); ryža, resp. Vyhýbajte sa konzumácii ryže, lúpanej ryže, čílskeho cíceru, obilnín, ryžových cestovín/nudlí, kukurice; jahňaciny, hovädzieho, morčacieho a kuracieho mäsa; šošovice a iných strukovín.

Potraviny, ktoré môžu spôsobiť alergické reakcie, môžete zavádzať od 6. mesiaca. Platí pravidlo, že naraz by sa mala zavádzať len jedna potravina, ktorá môže byť alergénom, aby sa prípadné reakcie vášho dieťaťa dali primerane sledovať. Potraviny, ktoré môžu s vysokou pravdepodobnosťou vyvolať alergickú reakciu, sú: mlieko, vajcia, lepok, biela múka, sója, ryby, mäkkýše, arašidy, lieskové orechy, semená lesných plodov.

Dojčenie vášho dieťaťa je vynikajúci spôsob, ako mu pomôcť vyhnúť sa potravinovým alergiám, najmä ak je prvých 6 mesiacov výlučne dojčené. Postupné zavádzanie potravín, najmä tých, ktoré sú potenciálnymi alergénmi, vám pomôže zistiť, či vaše dieťa nemá nejaké alergie.

Alergia na mlieko vs. intolerancia laktózy

Neznášanlivosť mlieka spôsobuje veľkému množstvu ľudí zdravotné problémy. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sú spojené s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov, sú alergia na mlieko a intolerancia laktózy. Tieto dve diagnózy si mnohí z nás zamieňajú, a to najmä preto, že sa podobne prejavujú.

Alergia na mlieko - či inak povedané alergia na bielkovinu kravského mlieka - je alergia, ktorá u nás patrí medzi najrozšírenejšie potravinové alergie vôbec. Alergickú reakciu vyvolávajú mliečne bielkoviny - je to vlastne nežiaduca reakcia ľudského organizmu na bielkovinu kravského mlieka, ktorá je spôsobená imunitnými mechanizmami. Táto diagnóza sa vyskytuje nepomerne menej často ako intolerancia laktózy. Najčastejšie sa objavuje u detí do 1 roka, často do 3-6 rokov zmizne. Ak trpíte alergiou na mlieko, musíte dodržiavať striktnú diétu, to znamená úplne sa vyhýbať mlieku a mliečnym výrobkom. To sa týka aj fermentovaných produktov, akými sú jogurty či tvrdé syry, ale aj bezlaktózových výrobkov.

Intolerancia laktózy vzniká v dôsledku chýbajúceho enzýmu laktáza alebo jeho nedostatku v organizme. Tento enzým zodpovedá za štiepenie laktózy, teda mliečneho cukru a ak je ho nedostatok, laktózu obsiahnutú v mlieku organizmus nedokáže spracovať. Na rozdiel od alergie na kravskú bielkovinu sa však intolerancia laktózy netýka iba kravského mlieka, ale aj iných druhov mlieka s obsahom laktózy. Intolerancia laktózy sa prejavuje najmä nadmerným smädom a tráviacimi ťažkosťami, akými sú hnačka, plynatosť, pálenie záhy či bolesti a kŕče brucha, ktoré sa väčšinou prejavia do 2 hodín od konzumácie mliečneho produktu. Prejavy závisia od množstva skonzumovaného mliečneho cukru a stupňa laktózovej intolerancie. Pri intolerancii laktózy nie je potrebná až taká striktná diéta, ako si vyžaduje alergia na mlieko. Mliečne produkty netreba zo stravy úplne vylúčiť, pretože ľudia s intoleranciou väčšinou dobre znášajú mliečne produkty s nízkym obsahom laktózy, akými sú napríklad tvrdé syry či jogurty.

Zemiak vs. Batat: Nutričné porovnanie

Hoci sú výzorom a farbou odlišné, niektoré výživové hodnoty majú podobné. Treba však podotknúť, že vzhľadom na fakt, že patria do odlišných botanických rodín aj rodu, majú odlišné zloženie živín a tým aj prínos pre naše zdravie.

Zemiak (ľuľok zemiakový)

Patrí do čeľade ľuľkovité. Pochádza z Južnej Ameriky, v súčasnosti sa pestuje v mnohých odrodách po celom svete. Zemiaky sú veľmi dobrý zdroj vitamínu B6, draslíka, medi, vitamínu C, mangánu, fosforu, niacínu, vlákniny a kyseliny pantoténovej. Ďalej obsahujú zdraviu prospešné karotenoidy, flavonoidy, kyselinu kávovú a proteíny vykazujúce aktivitu voči voľným radikálom.

Vláknina sa nachádza v šupke zemiakov, na čo by sme mali pri konzumácii pamätať. Príjem vlákniny sa konzumáciou zemiakov zvyšuje aj vďaka rezistentnému škrobu, ktorého obsah v uvarených zemiakoch sa pohybuje okolo 1-3 %. Nie je štiepený amylázami (enzým, ktorý zaisťuje štiepanie cukru), preto sa dostáva v nestrávenej forme do hrubého čreva a tam slúži ako potrava pre mikroorganizmy, plní funkciu prebiotík.

Obsah škrobu v surových zemiakoch je 12 - 24 % v závislosti od odrody, ich energetická (kalorická) hodnota je v porovnaní s ostatnými škrobovými potravinami nižšia.

Pomer na 100 g každej suroviny sa môže mierne líšiť odrodou a vplyvom prostredia a skladovania:

zemiaky varené bez šupky: 85 kcal
bataty varené bez šupky: 79 kcal
zemiaky pečené so šupkou: 90 kcal
bataty pečené so šupkou: 86 kcal
zemiaková kaša: 95 kcal
zemiakové hranolky smažené v oleji: 270 kcal
zemiakové hranolky pečené v rúre bez oleja: 135 kcal
zemiakové knedle: 103 kcal
zemiakové lupienky: 513 kcal

Teraz porovnaj iné potraviny obsahujúce škrob:

ryža: 363 kcal
chlieb: 246 kcal
pečivo (rafinovaná múka): 278 kcal
cestoviny: 390 kcal

Ak máš dilemu, či si objednáš hranolky alebo bataty z fast foodu, je to ako príslovie „prašť alebo uhoď“, keďže lepšie nutričné zloženie batatov „vynulujú“ vzniknuté škodlivé trans-tuky a akrylamidy vznikajúce pri tomto spôsobe prípravy. To isté platí pre zemiakové lupienky.

Ak ich upečieš bez oleja v rúre, posypané bylinkami a až v závere pred servírovaním pokvapkáš kvalitným za studena lisovaným olejom, je to úplne iný benefit pre naše zdravie. Samozrejme, záleží aj na množstve.

Určite si sa stretla s informáciou, že v zelených častiach zemiakov vrátane klíčkov sa nachádza tento jedovatý alkaloid - solanín. Solanín predstavuje riziko najmä pre malé deti, takisto dospelým môže spôsobiť zdravotné problémy. Aj časti hľúz zeleno sfarbené vplyvom svetla obsahujú solanín. Alkaloid solanín dokážeme mierne odstrániť vykrojením hľuzového miesta aj so šupkou, ak by bolo zelené sfarbenie po celom zemiaku, môže solanín prejsť do vody.

Podobne sa môže zachovať aj v šupke zemiakov pri ich pečení so šupkou. Dobrá správa je, že vplyvom teploty ho znehodnocujeme.

Batat (povojník batatový)

Alebo zemiak sladký z čeľade pupencovité je v poslednom čase dostupný aj v našej krajine, či už v predajniach, alebo v záhradkách. Jeho domovom je Peru, odtiaľ sa šíril do celého sveta. Od bežných zemiakov sa odlišujú nielen príchuťou, textúrou, ale aj živinami. Okrem vysokého obsahu škrobu a polyfruktózantov bataty obsahujú aj cukry - najmä fruktózu, glukózu a sacharózu. Výživová využiteľnosť je veľmi podobná ako pri zemiakoch, ale pre vyšší obsah fruktózy je vhodnejší pre diabetikov, aj keď svojou sladkou chuťou by nás mohol oklamať, že nie je. Takisto existuje viacero odrôd, vyššia intenzita žltej alebo oranžovej farby dužiny znamená aj vyšší obsah betakaroténu, ktorý je provitamínom skupiny A.

Nezabúdajte si pri ich konzumácii pridať nejaký tuk do jedál, aby ste plne využili vitamín A v podobe betakaroténu, ktorý je rozpustný v tukoch. Dokonca obsah oranžových karotenoidových pigmentov bol štúdiami dokázaný ako lepší zdroj biologicky dostupného betakaroténu než z listovej zeleniny.

Bataty obsahujú veľké množstvo fytoživín (antioxidanty, protizápalové živiny) významných pre naše zdravie. Antioxidanty a farebné pigmenty v batatoch sú cenené pre protizápalové účinky. Fytonutrienty majú vplyv na fibrinogén, ktorý je potrebný na úspešné zrážanie krvi.

Sladké zemiaky majú schopnosť zlepšiť reguláciu hladiny cukru v krvi, aj u osôb s diabetom 2. typu, čo ovplyvňuje vláknina v nich, ktorá pomáha korigovať rýchlosť trávenia. Bielkoviny v sladkých zemiakoch majú tiež antioxidačné účinky. Nazývajú sa sporamíny a rastliny sladkých zemiakov si ich tvoria na svoju obranu vždy, keď sú vystavené fyzickému poškodeniu. Ak sú potom sladké zemiaky trávené vnútri nášho gastrointestinálneho traktu, môžeme získať a benefitovať z nich.

6 lahodných receptov zo sladkých zemiakov

tags: #sladké #zemiaky #alergia