Sladkosti z minulosti: Ktoré dobroty z detstva už na Slovensku nenájdete?

Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami a chuťami, ktoré nás vracajú do bezstarostných čias. Jednou z najvýraznejších sú sladkosti, ktoré boli v minulosti bežne dostupné, no dnes ich už v obchodoch nenájdeme. Je to citlivá téma, a preto vždy, keď zverejníme meme s takýmito dobrotami, v komentároch sa nájdu mnohí z vás, ktorí zdieľajú svoju milovanú dobrotu, čo sa už nevyrába.

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú. Nájdu sa medzi nimi slané pochúťky, sladkosti, ale aj nápoje. Tento článok je venovaný nostalgickej spomienke na tieto ikonické sladkosti, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v srdciach mnohých Slovákov.

Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi. Resanka, bublinková čokoláda či penne chipsy… niektoré z týchto dobrôt možno chýbajú aj tebe.

Viaceré majú možno nástupcov, originál je však len jeden. Nehovoriac o dobrotách, ktoré už neexistujú vôbec a nikde ich už nenájdeš. Môžeš akurát tak slintať nad ich obrázkami a márne dúfať, že ich raz nejakým zázrakom objavíš v regáloch obchodov.

Medzi komentujúcimi sa však našli aj ľudia, ktorí si možno mysleli, že sa už daná vec nevyrába, no ostatní mu pripomenuli, že je to ešte stále dostupné. Väčšinu týchto vzácnych tovarov ešte môžeš nájsť v malých dedinských obchodoch, kde síce nemajú možno to základné, čo potrebuješ, ale nájdeš tam sladkosť svojho detstva, o ktorej si si myslel, že už dávno neexistuje.

Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.

Zaujímavý je aj pohľad dnešných mamičiek na sladkosti. Niektoré preferujú zdravšie alternatívy, ako napríklad ovocie, lyofilizované ovocie, ovocné tyčinky alebo domáce koláče s menším množstvom cukru. Iné sú tolerantnejšie a nechajú deti vybrať si, čo im chutí, no snažia sa obmedziť tvrdé cukríky, lízatká a žuvačky.

Ikonické sladkosti, na ktoré s nostalgiou spomíname

Niektoré sladkosti sa stali doslova kultovými a navždy sa zapísali do našich spomienok. Medzi ne patria napríklad:

• Koukou Roukou (Kuku Ruku): "Kuku ruku šťastie nové, chrumkavé a kakaové…" Takto začínala reklama na túto napolitánku, ktorá ukrývala nálepky, za ktoré sa dali vyhrať rôzne ceny.
• Resanka: Croissant plnený rôznymi náplňami, v ktorom sa nachádzali nálepky do albumu. Okrem klasickej nugátovej príchute existovala aj kivi plnka. Mnohí si spomínajú, že mala dosť náplne a niektorí si pamätali, že bola bez nálepiek. Aj keď sa objavujú názory na mätovú verziu, ktorá bola pre niekoho zvláštna, Resanka zostáva symbolom sladkého detstva.
• Hubba Bubba: Veľké, farebné a šťavnaté žuvačky, z ktorých sa dali robiť obrovské bubliny. Boli by dokonalé, keby ich chuť vydržala dlhšie ako len tri minúty. Po takomto čase sa tieto megažuvky zmenili na ťažko žuvateľnú guču. A tak to zvyčajne dopadlo tak, že sme zožuvali celý balík v priebehu hodiny.
• Benátová tyčinka: Dlhé farebné lízatko, ktoré sa dalo kúpiť pri pokladni. Lízatko bolo tak sladké a umelé, že si si po chvíli necítil jazyk a keď si sa odvážil doň zahryznúť, mohlo to pokojne dopadnúť aj stratou zúbku. Ako deti sme ani netušili, že to dlhé farebné lízatko, ktoré sa dalo kúpiť pri pokladni za pár korún, sa volá benátová tyčinka a dodnes nechápeme, prečo sa tak volá.
• Karamelové lízatko s kravičkou na obale: Klasické karamelové lízatko.
• Šumienky: Prášok, ktorý sa rozpúšťal vo vode a bol neodmysliteľnou súčasťou narodeninových osláv. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode. Každé socialistické dieťa poznalo šumienky.
• Želé tyčinky s čokoládovou polevou: Želé tyčinky s pomarančovou príchuťou a oranžovým obalom.
• Želé zvieratká: Malé želé zvieratká v obale.
• Srdiečka s bielou a čokoládovou náplňou: Plastové srdiečka naplnené čokoládovým a bielocokoládovým krémom.

Medzi ďalšie obľúbené sladkosti, na ktoré si možno spomínate, patria aj:

• Čierny princ: Obľúbená nugátová tyčinka.
• Princezky: Sladkosť, z ktorej sa najskôr zlízala náplň.
• Cukríky okolo krku: Takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke.
• Vlnky: Sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú.
• Nanuk v sáčku: Jednoduché a osviežujúce potešenie.
• Turecký med v kornútku - hoci sa predáva aj dnes, chuť už nie je taká, ako si ju pamätáme.
• Punčový admirál keks od Pečivární Sereď
• Prima kakao (dnes tak už nechutí)
• Čokoládové extrahrubé vlnky od Opavie
• Radka oblátky
• Šumivé Roksy
• Pomarančová Manhattan zmrzlina v tégliku od Schoellera
• Kolový Twister od Algidy
• Pizzové chrumky od Namexu
• Jojo cukríky z hroznového cukru
• Sladký prášok vo fľaštičke
• Mino dražé od Kentu
• Broskyňové Smint cukríky
• Dr. Taka nanukova voda v trojuholníkovom "papierovom" (skor papierovo-hlinikovom) obale

Mnohí si spomínajú aj na:

• Karamelové lízatko s kravkou na obale
• Čokoládové mlieko z Dona
• Želé tyčinky s čokoládovou polevou
• Plastové srdiečko naplnené čokoládovým a bielocokoladovym krémom
• Želé zvieratká v malom obale

Deva: Znovuzrodenie legendy

Na čokoládach Deva vyrástli celé generácie Slovákov. Čokoládové tyčinky s dievčatkom v červenej šatke poznali za socializmu všetci. V novom miléniu však značka postupne upadala. Po roku 1989, keď na náš trh začali prichádzať zahraničné cukrovinky, však záujem Slovákov o ne opadol.

Oprášiť zašlú slávu trebišovského producenta čokoládových výrobkov sa nedávno pokúsili bratia Kaiferovci. Juraj a Jaroslav pred štyrmi rokmi odkúpili tento podnik od belgickej firmy Leonidas. Belgičania získali Devu od pôvodných privatizérov v roku 1999. Od začiatku sa sústreďovali na produkciu vlastných výrobkov, a preto známa značka Deva išla do ústrania, aj keď sa neprestala vyrábať.

Košickí podnikatelia sa snažia nadviazať na viac ako 60-ročnú históriu čokoládovej výroby v Trebišove. Okrem Devy Kaiferovci budujú aj druhú značku, a to BonAmi.

Pri ovládnutí Devy bratia neišli do úplne neznámeho biznisu. „V čase kúpy obchodného podielu od firmy Leonidas brat Juraj v spoločnosti pracoval už 7 rokov. Takže sme nešli až tak do neznámeho prostredia. Považovali sme to za dobrú príležitosť,“ povedal pre Aktuality.sk Jaroslav Kaifer.

Podľa neho najväčšou výzvou pre nich bolo udržať predaj na zahraničných trhoch najmä na belgickom trhu. Kaiferovcom sa oplatila aj stávka na tradíciu. Ako totiž prezradil Jaroslav, rozhodnutie priniesť značku Deva znovu na slovenský trh bolo správne a predčilo ich vlastné očakávania. „Za 4 roky sa nám podaril nárast o vyše 200 percent na našom trhu,“ priblížil.

Spoločnosť ChocoSuc Partner prostredníctvom, ktorej vlastnia čokoládovú výrobu v Trebišove, postupne zvyšuje svoje tržby aj zisk. Púšťajú sa aj do modernizácie závodu.

Aktuálne výrobky Deva a BonAmi nepredávajú len na slovenskom trhu. O tieto produkty je záujem aj v zahraničí, a to nielen v okolitých krajinách, ale aj v ďalekých ázijských štátoch. Podobne ako pred rokom 1989, keď sa čokoládové výrobky z Trebišova vyvážali dokonca aj do USA či Austrálie.

Pred nedávnom Kaiferovci rozbehli aj ďalší projekt. Čokoládové výrobky nepredávajú len cez maloobchodné predajne, ale otvorili niekoľko vlastných predajných stánkov vo vybraných obchodných centrách. „Rozhodli sme sa priniesť koncept tradičných čokolaterií, ktoré by spotrebiteľovi priniesli možnosť si vybrať nebalené čokoládové sladkosti a namiešať si vlastný dezert,“ dodal.

Firma zamestnáva približne sto ľudí.

Prečo niektoré sladkosti zmizli z trhu?

Dôvodov, prečo sa niektoré sladkosti prestali vyrábať, môže byť viacero. Medzi najčastejšie patria:

• Zmena preferencií spotrebiteľov: Vkus ľudí sa mení a výrobcovia sa musia prispôsobiť novým trendom.
• Príchod zahraničných značiek: Po roku 1989 sa na Slovensku objavilo množstvo zahraničných sladkostí, ktoré konkurovali domácim výrobkom.
• Ekonomické dôvody: Výroba niektorých sladkostí sa jednoducho neoplatila.
• Zmena receptúry: Niekedy sa stane, že výrobca zmení receptúru obľúbenej sladkosti, čím stratí svoj pôvodný charakter a chuť.

Návrat do detstva: Možný alebo len zbožné želanie?

Mnohí z nás by si priali, aby sa niektoré z týchto legendárnych sladkostí vrátili na trh. Hoci je to v niektorých prípadoch nereálne, existujú aj príklady, kedy sa obľúbená sladkosť po rokoch opäť objavila v regáloch obchodov. Príkladom je práve Deva, ktorá sa vďaka snahe bratov Kaiferovcov opäť teší popularite.

Sladkosti a rodičia: Ako nájsť rovnováhu?

Otázka sladkostí v živote detí je často predmetom diskusií medzi rodičmi. Niektorí rodičia sú striktní a sladkosti deťom vôbec nedávajú, iní sú benevolentnejší a doprajú im občasnú maškrtu.

Niektoré preferujú zdravšie alternatívy, ako napríklad ovocie, lyofilizované ovocie, ovocné tyčinky alebo domáce koláče s menším množstvom cukru. Iné sú tolerantnejšie a nechajú deti vybrať si, čo im chutí, no snažia sa obmedziť tvrdé cukríky, lízatká a žuvačky.

tags: #sladkosti #ktoré #sa #už #nepredávajú #Slovensko

Populárne príspevky:

• Potraviny po dátume spotreby
• Sprievodca výberom steaku
• Vlastnosti masívneho opálu
• Zloženie horkej čokolády Lidl
• Majestátny obor oceánov