Pestovanie a spracovanie lufy: Od semienka po prírodnú špongiu

Určite ste sa už stretli s používaním prírodných materiálov ako náhrady za tie umelé, a to v akejkoľvek oblasti. Moderná doba prináša so sebou čoraz viac ekologických zlepšovákov a návrat k prírodným a menej nákladovým a šetrným materiálom. Lufa patrí k čoraz viac pestovaným druhom zeleniny už aj v našich podmienkach, ktoré jej maximálne vyhovujú na jej rast.
Čo je lufa?

Lufa valcovitá (Luffa cylindrica) je jednoročná, popínavá bylina z čeľade tekvicových. Výhony sú až niekoľko metrov dlhé a plody, podlhovasté rebrované tekvice, môžu v optimálnych podmienkach dosiahnuť až metrovú dĺžku. Práve pevné pletivo zrelého plodu slúži po usušení ako skvelá prírodná masážna „žinka“.

Lufa, známa aj ako Luffa aegyptiaca alebo Luffa cylindrica, je jednoročná popínavá rastlina, ktorá prirodzene rastie v juhovýchodnej Ázii. Lúf je viac druhov, tá najbežnejšia je lufa valcovitá.

V skratke - lufa je jednoročná, teplomilná, popínavá rastlina. Pestuje sa pre svoje valcovité plody. Rastlina pôvodne pochádza z Ázie a severnej oblasti Afriky. Pestuje sa predovšetkým pre svoje zaujímavé valcovité plody so všestranným využitím.

Lufa je ideálna prírodná pomôcka v oblasti starostlivosti o telo, ale aj o domácnosť. Dá sa použiť ako hubka na umývanie riadu, ale väčšinou je obľúbenou súčasťou kúpeľne, kde má využitie ako špongia na tvár a na telo. Jej usušené plody nahrádzajú špongiu a telové prípravky. V kuchyni sa dá využiť pri umývaní riadu, ale aj v kúpeľni pri odstraňovaní suchej kože a masírovaní tela. No a keďže čoraz viac Slovákov prepadlo času výroby domáceho mydla, používa sa ako jeho súčasť práve na masírovanie pokožky.

Lufa získala popularitu kvôli spôsobom použitia, ktoré však majú s ľudským žalúdkom málo spoločné. Okrem exfoliačných vlastností poteší aj jemnou, prirodzenou vôňou dreva, ktorá jej dodáva ďalší ekologický šarm.

Pestujeme uhorku Lufu. 8. augusta 2023.

Ako pestovať lufu?

Pre jej zdravotné a krášliace účinky lufu používala už Kleopatra, a obľúbená je stále. Lufu si môžete sami vypestovať a žinku ňou veľmi ľahko vyrobiť.

Lufa potrebuje pre svoj rast hlavne slnečné stanovisko, dostatočne vlhkú, no nie premočenú pôdu a tiež dostatok výživy. Keď sa jej darí, jednotlivé časti sa plazia a rozrastajú do naozaj dlhých rozmerov.

Keďže lufa pochádza z teplejších oblastí Ázie, je pestovanie trochu náročnejšie. Vďaka klimatickým zmenám sa však lufe začína dariť aj u nás na Slovensku. Ideálne oblasti sú južné časti Slovenska ako napríklad Podunajská nížina, Juh a juhovýchod Slovenska.

Lufa je vzhľadom k svojmu tropickému pôvodu veľmi teplomilná, napriek tomu ju možno úspešne pestovať aj u nás. Ideálny je skleník či fóliovník, ale v teplejších oblastiach bude rásť a plodiť aj vonku, pokiaľ jej nájdete chránené miesto. Ideálne je stanovisko pri južne orientovanom múre. Darí sa jej aj v priestrannej, hlbokej nádobe na južne či juhovýchodne orientovanom balkóne.

Vzhľadom k teplým letám poslednej doby je možné lufu úspešne pestovať vonku aj oblastiach, ktoré nepatria k najteplejším, pokiaľ jej doprajete výhrevné a chránené stanovisko.

Lufa je toplomilná rastlina, ktorá miluje priame slnko a dobre schnúco pôdu - pravidelne zavlažovanú, obohatenú o kompost a živočíšny hnoj. Pestuje sa ako zimná tekvica alebo tekvica s veľmi tvrdou šupkou.

Rastlinám lufy vyhovuje ťažká hlinitá pôda s dobrou úrodnosťou a s mierne kyslým až neutrálnym pH (6,0 až 7,5). Lufa je veľmi teplomilná a preto jej zabezpečte najsvetlejšie dostupné miesto.

Výsev semien

Ideálne pre naše podnebie je zohnať si sadenice. Predpestovať si sadeničky zo semienok treba už v marci, a to v teple. Klíčia a rastú pomerne pomaly, neskôr však oneskorenie doženú. Lufu by ste si mali, rovnako ako napríklad paradajky, predpestovať doma v malých kvetináčoch. Na správne dozrievanie potrebuje dlhú sezónu, a to 150 až 200 teplých dní.

Ak sa nachádzate v severných oblastiach krajiny, odporúčame vám začať s pestovaním lufy zo semien v kvetináčoch v domácich podmienkach. Vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne dva mesiace.

Semená lufy skúste pohľadať v najbližšom hobby centre, záhradnom centre alebo si ich objednajte cez internetovú stránku osivá-semená.sk. Semienka majú rôznu dobu klíčivosti, ktorá závisí od rôznych faktorov.

Semená lufy sú väčšie, majú oválny a plochý tvar. Farbu majú viac čiernu ako hnedú. Semená si môžete kúpiť buď napr. na osiva-semena.sk alebo zosemien.sk. Lepšia možnosť je zohnať semená lufy od nejakého pestovateľa v skupinách na sociálnych sieťach. To má svoje výhody, keďže semená by už mali genetickú informáciu o našej klíme a boli by na ňu viac prispôsobené. Tým pádom, je väčšia šanca na prežitie rastliny v našich podmienkach.

Pri kúpe semienok lufy od lokálnych pestovateľov si overte ako dlho boli skladované a v akých podmienkach, od toho totiž závisí aj šanca vyklíčenia. Semená zasaďtedo vlhkej hliny, alebo substrátu s dostatkom živín. K výsevu môžete použiť aj semená lúf, ktoré ste si odložili z úrody minulého roka. Áno, každopádne úspešného percento klíčivosti semien môže byť v takom prípade nižšie.

Semená lufy si predpestujte v interiéri pri teplote aspoň 20 °C. Vhodná doba na predpestovanie je od marca až do júna. Hĺbka výsevu je cca 2 cm. Pokiaľ chcete urýchliť klíčenie, môžete semienka pred výsevom namočiť na dva dni do vody.

Výsadba priesad

Lufa je teplomilná rastlina a neznáša teploty klesajúce pod 10 °C. Sadeničky sa preto von vysádzajú až po ľadových mužoch, v polovici mája. Vonku pestované spočiatku chráňte bielou netkanou textíliou.

Pred prvou výsadbou namočte semená lufy na 48 hodín do vody, ktorú niekoľkokrát vymeníte. Tip redakcie: Semená pred namočením obrúste jemným pilníkom na nechty. Ak sa už počasie umúdrilo a ovzdušie i pôda majú vhodnú teplotu na sadenie, môžete prejsť k presádzaniu rastlinky do záhradky.

Pred oficiálnym termínom výsevu by mali mať priesady dĺžku približne 20 a viac centimetrov. Akonáhle to dovolí počasie, priesady sa vysádzajú (presádzajú) do pôdy v záhrade na slnečné stanovisko, najlepšie k plotu (sieťovine), ktorý táto rastlina môže využiť ako podporu. Bude sa po ňom pomaličky ovíjať smerom nahor. Výška plotu by mala mať asoň 160 až 180 centimetrov. Priesady vysaďte naslnečné miesto k silným podperám. Tie zabezpečia, že sa rastlinka bude mať o čo podopierať, ovíjať, a môže rásť smerom nahor.

V žiadnom prípade nevysádzame rastliny príliš blízko seba. Sadeničky sa preto von vysádzajú až po ľadových mužoch, v polovici mája. Lufy je potrebné sadiť minimálne meter od seba.

Ideálny čas na presádzanie do zeme je po troch zamrznutých mužoch (Pankrác, Servác, Bonifác), t. j. v polovici mája, kedy by mali mať rastliny okolo 30 cm. Menšie rastlinky by nemuseli prežiť presádzanie. Ak podľa počasia hrozia mrazy aj po tomto termíne, tak radšej pár dni ešte počkajte.

Pôda na presádzanie by mala byť dostatočne zohriata, ideálne aspoň tri dni slnečného počasia pred presadením priesady do záhradky. Lufa je veľmi citlivá na presádzanie. Ak tento proces podceníte je takmer isté, že sa vám rastlinky neuchytia. Presádzanie sadeníc by malo nasledovať až po tom, keď je pôda dostatočne zohriata a nehrozia prízemné mrazy.

Tip redakcie: Od samého začiatku by ste mali rastlinky chrániť pred burinou. Rastlinu majú radi slimáky, preto v tomto smere lufe dostatočne zabezpečte ochranu napríklad škrupinkami od vajec alebo inými prostriedkami. Taktiež ju treba chrániť pred burinou, aby neboli odčerpávane živiny z pôdy.

Starostlivosť o rastlinu

Pri raste potrebuje popínavá liana oporu. Použiť môžete rôzne konštrukcie, po ktorých sa môže rozpínať do výšky aj do šírky (latkové treláže, pletivá a podobne). Plot by mal mať výšku od 1,5 metra do 2 metrov.

Lufa vyžaduje dobre priepustný substrát s dostatkom živín, ktorý udržujte stále mierne vlhký. Vzhľadom k tomu, že lufa je popínavá rastlina, je nutné zaistiť jej dostatočnú oporu. Rast je bujný a vytvorí dva až tri metre vysokú, sviežo zelenú dekoratívnu listovú stenu doplnenú veľkými, najprv samčími, neskôr samičími svietivo žltými kvetmi.

Lufe svedčí hojnosť slnka a tepla, ale potrebuje tu aj výdatnú zálievku. Bujný rast a veľké plody si žiadajú aj výživu. Lufu polievajte minimálne raz za týždeň, keď prebiehajú vlny horúčav (4 a viac dní bez oblačnosti a nad 30 stupňov) tak aj trikrát za týždeň.

Pri pestovaní lufy by ste nemali zabúdať na tri podstatné faktory: 1.) Lufu vysádzajte iba z priesad. 2.) Lufa je veľmi citlivá na presádzanie.

Fáza rastu Časové obdobie Podmienky
Výsev semien Marec - Jún Interiér, teplota nad 20°C
Presádzanie Polovica mája (po "ľadových mužoch") Teplá pôda, bez mrazov
Starostlivosť Počas vegetácie Slnečné miesto, výdatná zálievka, opora

Zber a spracovanie plodov

Plody, ktoré chceme jesť, zberáme čo najrýchlejšie, pokiaľ však chceme lufu na masáž, zberáme ich naopak čo najneskôr. Plody k jedlu teda zberáme, pokiaľ má šupka tmavú farbu a je rovnako ako plod ešte tvrdá. Akonáhle začne mäknúť a sfarbovať sa do žlta alebo do hneda, začne sa v plode tvoriť vláknina oceňovaná práve pri masážach. Najväčšiu krehkosť si dužina udrží prvých štrnásť dní rastu plodu. Vtedy sú plody jedlé.

V októbri by ste sa mali dočkať veľkých zelených lúf. Úplne dozreté a pripravené na zber sú až vtedy, ak sa ich zelená šupka zmení na tmavožltú alebo hnedú a začne sa oddeľovať od vnútornej dužiny, pričom samotné plody pôsobia na dotyk veľmi ľahko. V našej oblasti je dosiahnutie tohto štádia veľmi náročné. Každopádne rýchlejším zberom nič nepokazíte.

Ak chceme masážnu špongiu, necháme plody rásť, pokiaľ to počasie vôbec dovolí, plody však nesmú zamrznúť. Pomôže aj sledovanie počasia, lufu zberajte ideálne až tesne pred príchodom prvých mrazov (väčšinou koniec októbra).

Kvalitná lufa potrebuje dostatočne dozrieť, takže jej čas pestovania a dozrievania je o niečo dlhší než pri pestovaní klasických druhov tekvíc a uhoriek. Vnútorná vláknitá časť lufy je najkvalitnejšia, keď ju necháte na rastline až doslova vyschnúť.

Plodom potom opatrne, no s určitou silou pobúchame o zem. Ak je zrelý, šupka praskne a odlúpne sa. Vlákna môžu mať sfarbenie krémové, zelené alebo tmavo hnedé.

Plod lufy je najprv zelený, vtedy sa hodí na konzumáciu. Ak ju chcete pestovať na účel špongie, treba počkať kým bude lufa úplne dozretá, to znamená, aby mala tmavožltú až hnedú farbu. Okrem farby overte aj konzistenciu rukami. Ak cítite že samotný plod lufy je ľahší a šupka je tvrdšia, je ideálny čas na zber.

Spracovanie lufy na špongiu

A ako ju čo najjednoduchšie ošúpať? Lufu zbavíte vrchnej vrstvy klasickým olúpaním. Ak je koža ešte vlhká a elastická, dá sa postupne stiahnuť po častiach po celej dĺžke. Ak je lufa vysušená viac, stačí ju jemne postláčať rukami tak, aby suchá koža popraskala a postupne sa dá celá odlúpiť.

Z plodov musíme odstrániť zvyšky dužiny a semená, čo dosiahneme máčaním vo vode - dužina sa postupne vyplaví. Olúpanú lufu treba ešte zbaviť jadier. Najlepšie je ich všetky povytriasať a vyklepať z dužiny. Najväčšie jadierka si nezabudnite odložiť bokom na výsadbu budúci rok.

Spodná časť lufy (tá, ktorou nebol plod pripojený k rastline) má šikovný tajný otvor. Odlomte malý koniec a nalejte semená do taniera, misky alebo nejakej nádoby. Možno budete musieť s lufou trochu viac potriasť, aby z nej vyšli niektoré tvrdohlavé semienka.

Ak ste lufu zozbierali, keď mala ešte žltkastú farbu, nechajte semená sušiť približne týždeň pred uskladnením. Ak ste však počkali, kým plod úplne dozrel a bol hnedý a suchý, tento krok už nie je potrebný (riaďte sa jednoducho podľa toho, či sú semená vlhké alebo už vysušené).

Špongia sa vytvorí z dužiny. Tú vytiahnete tak, že najprv celý plod ponoríte do vody, aby šupka zmäkla. Ten koniec lufy, kde bol pôvodne kvet odlomíte a ťahaním prsta z dola na hor medzi šupkou a dužinou šupku otvoríte. Nakoniec už iba odstránite semienka pod tečúcou vodou. Dužinu necháte vysušiť a nakrájate na malé špongie.

Vláknitú dužinu zbavenú jadier ešte poriadne opláchnite čistou vodou. Potom vláknitý skelet dosušíme a zbavíme zvyšných semien (väčšina je vystrelená von po puknutí šupky a otvorení viečka pri stopke). Poslednou fázou je vydrolenie zvyškov dužiny po vysušení. A špongia je hotová!

Nakoniec je vhodné ponoriť ju do roztoku Sava alebo peroxidu vodíka, aby nehnila. Avšak len na chvíľku, potom žinku poriadne prepláchneme vodou a necháme vyschnúť.

V kozmetickom priemysle sa prírodná lufa zvykne vybieliť, aby mala peknú jednotnú farbu.

Všestranné využitie lufy

Lufa dokáže plnohodnotne nahradiť prostriedky na čistenie domácnosti, využíva sa aj pri výrobe prírodných vložiek do topánok, vyrábajú sa z nej podložky a prestierania.

V starostlivosti o telo ju môžete použiť v celku alebo si z nej odrežete potrebnú časť. Po každom použití je potrebné lufu poriadne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku nežiaducich zárodkov baktérií.

Masáž špongiou z lufy je ľahká a blahodarná procedúra, ktorú si môžete dopriať doma každý deň pri sprchovaní alebo kúpeli. Je tiež ideálnym doplnkom pri saunovaní. Suchá špongia z lufy je pevná a tvrdá, ale po namočení okamžite nasaje vodu ako huba a príjemne zmäkne. Špongii z lufy nevadí kombinácia s mydlom , sprchovým gélom, ani sprchovým či kúpeľovým olejom.

Lufa je vhodná aj na starostlivosť o telo. Je dostatočne drsná, aby sa mohla používať na peeling tela, ale neodporúčame ju používať na tvár, ktorá má jemnejšiu pokožku. Ak je lufa na dotyk príliš tvrdá, môžete ju na 15 až 20 minút namočiť do horúcej vody alebo ju prevariť, čím podstatne zjemnie.

Pri použití lufy na telo treba tú istú lufu až do konca používať až na telo. Po použití lufu nechajte dôkladne usušiť mimo vlhkého prostredia, takže ju nenechávajte v kúpeľni, lebo sa vám v nej môžu začať množiť baktérie.

Lufa je vhodná na umývanie riadu, ale aj tela a plne zastúpi špongiu. Je oveľa odolnejšia a má prirodzene drsnejšiu textúru, čo z nej robí výborného pomocníka v kuchyni. Lufa je pružná, prispôsobí sa tvarom a pri použití s prostriedkom na riad sa vytvára dostatočné monožstvo peny, čo pri klasických hubkách nie je vždy pravidlom. Každá lufa je jedinečná, preto sa líšia v štruktúre, niektoré sa vám podaria s hustejším množstvom vlákien, iné sú trošku redšie. Ak sa vám pri umývaní do novej špongie dostávajú zvyšky jedla, môžete ju jednoducho zošiť niťou po obvode.

Lufa je vhodná na umývanie riadu, ale aj tela a plne zastúpi špongiu. Je oveľa odolnejšia a má prirodzene drsnejšiu textúru, čo z nej robí výborného pomocníka v kuchyni. Lufa je pružná, prispôsobí sa tvarom a pri použití s prostriedkom na riad sa vytvára dostatočné monožstvo peny, čo pri klasických hubkách nie je vždy pravidlom. Každá lufa je jedinečná, preto sa líšia v štruktúre, niektoré sa vám podaria s hustejším množstvom vlákien, iné sú trošku redšie. Ak sa vám pri umývaní do novej špongie dostávajú zvyšky jedla, môžete ju jednoducho zošiť niťou po obvode.

Po použití ju nemusíte špeciálne dezinfikovať, rýchlosť jej schnutia je jednou z hlavných výhod oproti syntetickým hubkám a preto ju stačí nechať vyschnúť.

Na konzumáciu - využíva sa podobne ako cuketa, uhorka, do bežných šalátov, výborná je grilovaná k mäsu, alebo si môžete z nej vyrobiť zelené špagety, tak ako z cukiny. Lufu ošúpeme, ako cukinu. Nakrájame na malé kúsky a spolu s cesnakom a zázvorom, s mladou jarnou cibuľkou. Rozšľaháme v miske cca 4 vajcia, pridáme do nich cibuľku. Môžete to pripravovať vo woku, alebo v panvici na trošku oleji. Pripravíme praženicu. Tú premiestnime na tanier, na panvicu s olejom pridáme cesnak a zázvor, a lufu. Opražíme asi minútu a podlejeme trochou vody (Asi 3-4 PL lyžice). Po 2 minútach dusenia pridáme praženicu a trochu soli aj štipku cukru. Premiestnime na tanier. Lufu ošúpeme ako cukinu a nakrájame na malé kúsky. Na cibuľke opražíme kúsky luffy a na plátky nakrájané šampióny. Následne osolíme, okoreníme zalejeme ustricovou omáčkou, ale ak ju nemáme, môžeme použiť aj sójovú. Jemne podlejeme a podusíme asi 5 minút.

tags: #lufa #pestovanie #a #spracovanie

Populárne príspevky: