Spôsob dozrievania kukurice a jej pestovanie

Lahôdková kukurica patrí už dlhodobo k pochúťkam spojeným s letom. Sladučké šúlky sa vo veľkom predávajú na kúpaliskách, festivaloch a rôznych iných hromadných akciách, kúpiť si ju môžete aj surovú. Na varenú kukuricu narazíme na jarmokoch alebo kúpaliskách. Prečo si však nedopestovať túto starobylú plodinu aj na záhrade? K chutiam leta neodmysliteľne patrí varená kukurica. Kukurica cukrová je však nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade.

Jednoduché pestovanie kukurice poteší aj menej skúsených záhradkárov.

Pôvod a druhy kukurice

Kukurica je zelenina, ktorú pestovali už Mayovia na území dnešnej strednej Ameriky. Do Európy sa dostala až oveľa neskôr, po objavení Ameriky Kolumbom. Do Európy sa dostala v roku 1493. Na území dnešného Slovenska sa však objavila až v 17. storočí. Dnes je vyšľachtených množstvo odrôd, medzi najznámejšie patria kukurica obyčajná, cukrová a pukancová. Kukurica obyčajná sa dnes pestuje už len ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Na priamy konzum sa používa kukurica cukrová, ktorej sa budeme venovať aj v dnešnom článku.

V súčasnosti sa pestujú štyri formy kukurice - kukurica obyčajná, kukurica - konský zub, kukurica cukrová a kukurica pukancová. Prvé dve sa štandardne používajú ako potrava pre hospodárske zvieratá a na výrobu škrobu.

Kukuricu cukrovú môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, na lahôdkovú a supersladkú. Supersladké odrody majú o jednu tretinu vyšší obsah jednoduchých cukrov a ich premena na škrob prebieha pomalšie.

Niektoré obľúbené odrody kukurice:

• Kukurica Jantár (hybridná odroda neskorej pukancovej kukurice)
• Kukurica Nana (polo-raná hybridná odroda na výrobu popcornu)
• Kukurica Tortilla (neskorá odroda cukrovej kukurice v bio kvalite)
• Kukurica Cinema (pukancová kukurica v BIO kvalite)
• Kukurica siata Tatonka F1 (klasy dosahujú dĺžku až 21 cm a sú zlato-žltej farby)

Ako pestovať kukuricu cukrovú

Výber Stanoviska a Príprava Pôdy

Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Na pôdu je kukurica pomerne nenáročná, najlepšie rastie v pôde dobre priepustnej, ktorá je schopná i udržať vodu. Preto do nej niekoľko týždňov pred výsevom zapravíme väčšie množstvo kompostu alebo vysievame do vyhnojenej pôdy po predplodine. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám.

Kukurica sa dobre znáša s rôznymi druhmi zeleniny. Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, fazuľa, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi.

Kukurica cukrová je teplomilná rastlina (22-25°C). Klíči už pri teplote 8°C. Nízke teploty -4°C rastliny ničia. Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov je potreba na vodu značná, a to najmä v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v júli výdatne prší. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, avšak stačí jej svetlo, ktoré je k dispozícii v období vegetácie.

Výsadba Kukurice

Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. So siatím kukurice počkajte, kým teplota pôdy na jar nedosiahne 15,5 stupňa. Vysieva sa priamo do pôdy. Kukurica sa neteší presádzaniu. Semiačka zasejte priamo do záhrady, do hĺbky 2,5 centimetra.

Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Keď budete semená vysádzať naďalej každé 2 týždne, zabezpečíte si plynulú úrodu.

Alebo môžete rozdeliť čas kedy sa seje kukurica tak, že tretinu zasadíte okolo 14. apríla, druhú tretinu koncom mesiaca a poslednú začiatkom mája.

Výsev kukurice je pomerne jednoduchá záležitosť. Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm alebo 6 cm hlbokú. Následne do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Následne do nej vhoďte 3 - 4 semienka kukurice a prihrňte. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. Hneď po vysadení sa neodporúča rastlinku zavlažovať, nakoľko si pri nadbytku vlahy nevytvára poriadne korene a v neskoršom období môže vyschnúť. Posledné roky však býva apríl extrémne suchý a pôda tiež.

Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm, 50 x 80 cm, 20 X 70 cm alebo 40 x 50 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené. Nikdy nevysievame ani nesadíme ju do jedného dlhého riadka, plytko koreniace rastliny by sa pri vetre vyvracali. Efektívnejší je výsev do štvorca alebo do viacerých riadkov za sebou. Ak pestujete viac ako jeden druh kukurice, rozdiel medzi dátumami výsadby by mal byť najmenej 2 týždne, ale vzdialenosť väčšia ako 7,5 metra.

Starostlivosť o Kukuricu počas rastu

Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. V rovnakom čase je dobré okolie kukurice zamulčovať napríklad kompostom, ktorý bude rastline postupne dodávať živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Po vzídení mladé rastliny chránime pred slizniakmi. Záhon môžeme aj skypriť a namulčovať.

Kukurica vyžaduje bohatú úrodnú pôdu, pretože má vysoké nároky na dusík. Už pred výsadbou ošetrite pôdu aspoň centimetrom kompostu. Po výsadbe, keď sa objavia prvé listy, kukuricu prihnojte rybou emulziou a potom pravidelne raz týždenne.

Kukurici sa najlepšie darí na plnom slnku. Kukurica má pomerne plytké korene a počas vegetačného obdobia potrebuje pravidelnú zálievku. Vysoké stonky a plytké korene znamenajú, že kukurica sa môže vo vetre ľahko prevrátiť. Keď sa k tomu pridajú ťažké klasy, je to ešte pravdepodobnejšie. Ak chcete mať istotu plných klasov, podporte opelenie kukurice ručne. A to špeciálne v okrajových radoch. Nie je to zložité. Zozbierajte peľ zo samčích kvetov a pokropte ním samičie. Samčí kvet je metlina na vrcholci rastliny, produkuje veľké množstvo peľových zŕn. Samičie súkvetie sa tvorí v pazuche listu. Najskôr vyzerá ako malý valec chránený puzdrom z 5 - 15 lístkov, z ktorého vyčnievajú blizny. Neskôr sa z neho vyvinú plody - zrná.

V prvej fáze vegetácie pri prvom hnojení pôdy je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2 a neskoršie pred klasením zriedenou močovkou, do ktorej pridáme 200 g superfosfátu na 10 l vody. Pred sejbou pôdu skypríme do hĺbky 0,12m.

Čo vysadiť ku kukurici

Kombinácia rôznych rastlín v jednom záhone môže priniesť niekoľko výhod, ako je zlepšenie pôdy, odolnosť voči škodcom a pestovanie rastlín, ktoré sa navzájom podporujú. Spoločné pestovanie kukurice, fazule a tekvice môže byť vynikajúcim spôsobom, ako optimalizovať využitie priestoru vo vašom záhone a zlepšiť zdravie a úrodu vašich rastlín. Kukurica s jej vysokými stonkami a širokými listami, poskytuje vynikajúcu štruktúru a tieň pre ostatné rastliny v záhone. Jej rozvetvené korene tiež pomáhajú udržiavať pôdu vlhkú a zabránia erózii. Fazuľa je typickou plodinou spomedzi strukovín, ktorá sa vyznačuje schopnosťou viazať dusík z ovzdušia do pôdy pomocou symbiotickej asociácie s baktériami v koreňových sústave, čo ju robí vynikajúcim partnerom pre kukuricu. Tekvica rastie pod kukuricou a fazuľou, využívajúc ich ochranu a tieň. Jej plody sú bohaté na vitamíny a minerály a môžu byť vynikajúcim doplnkom k vašej strave.

Kukurica sa veľmi dobre znáša s paradajkami, uhorkami, tekvicami, fazuľou, zemiakmi a hlávkovým šalátom. Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, fazuľa, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi. Naopak nevhodné je sadiť kukuricu pri zeler a červenú repu. Rastlinám, ktoré odčerpávajú z pôdy rovnaké živiny, navzájom si tienia, priťahujú rovnaký hmyz alebo majú rozličné nároky na vody, sa vo vzájomnej blízkosti nebude dariť.

Polykultúra "Tri sestry"

Veľmi jednoduchou a úspešne rastúcou polykultúrou v našich podmienkach je trojica plodín, ktorú poznali už Indiáni. Pomenovanie „tri sestry“ sa používa pre spoločné pestovanie kukurice, popínavej fazule a tekvice. Trojkombinácia fazuľa, kukurica a tekvica je vhodnou skupinou plodín na spoločné pestovanie, pretože tvorí navzájom symbiózu a využíva efektívne všetky dostupné podmienky. Zároveň sa dopĺňa a tým prináša úrodu s malým podielom nutných záhradníckych prác. Fazuľa vďaka baktériám v koreňových hľuzách sprístupňuje druhým dvom rastlinám dusíkaté látky, pričom ich získava zo vzdušného dusíka. Tie sú dôležité pre ich hojný a zdravý rast. Kukurica slúži ako vhodná opora pre popínavú fazuľu a čiastočne chráni výsadbu pred vetrom. Podľa niektorých zdrojov kukurica dokonca vylučuje do pôdy látky, ktoré veľmi pozitívne vplývajú na rast fazule. Tekvica veľmi skoro vytvorí veľké listy, ktoré zatienia pôdu a tým poskytnú ochranu pred vysušením i rastom burín. Tekvica svojimi listami tieni pôdu, a tak v nej pomáha udržať vlahu. Zároveň obmedzuje rozrastanie buriny.

Ak sa rozhodneme vyskúšať tento iný, avšak premyslený spôsob pestovania, nebudeme potrebovať ani príliš veľký priestor. Záhon pre „tri sestry“ môže mať tvar kruhu alebo štvorca. Do stredu ako prvú vysejeme kukuricu, cca 5 až 7 semien. Po vzídení ponecháme štyri najsilnejšie rastliny a keď dorastie do výšky aspoň 30 - 40 cm, trochu nakopcujeme. Následne do vzdialenosti cca 20 cm od kukurice vysejeme fazuľu. Nevolíme príliš bujne rastúce kultivary a prednosť dáme polopopínavej fazuli. Inak by hrozilo, že fazuľa kukuricu zahubí. Po cca 7 až 10 dňoch vysejeme do vzdialenosti približne 25 cm od fazule aj tekvicu, napríklad hokaido. Najlepšie urobíme, ak ju vysejeme v kruhu do hniezd okolo už vyrastených rastlín kukurice a fazule. Na jednu rastlinu kukurice by sa mali popínať 2 fazule, tekvice vyžadujú väčšie rozostupy. Myslite na to, že tekvice sa počas vegetečného obdobia rozlezú po záhrade a vyhraďte im dostatok miesta. Voľte polopopínavé odrody fazule, ktoré nerastú do výšky viac ako 2 metre, aby umožnili rásť aj kukurici.

Vhodné stanovište pre pestovanie polykultúry „Tri sestry“ je dobré pripraviť si už na jeseň. Na slnečnom mieste vykopte koncom októbra až začiatkom novembra ešte pred príchodom mrazov, rigol hlboký asi 40 cm, široký 50-60 cm, s dĺžkou podľa priestorových podmienok. Ideálna orientácia je východ-západ. Do tohto rigolu zhromažďujte počas jesene a zimy rastlinné zvyšky z jesenných prác a organický kuchynský odpad. Všetko sa namiesto odpadu stane užitočným zdrojom živín v pôde. Väčšie kusy je potrebné nasekať asi na 10 cm. Na jar, keď začne pôda rozmŕzať, prikryte všetko fóliou a okraje upevnite. Vlhké rastlinné zvyšky sa pri nedostatočnom prístupe vzduchu rozkladajú a produkujú teplo. Neskôr, keď už nehrozia mrazy, fóliu odstráňte, povrch posypte vrstvou zeminy, alebo kompostu a môžete vysiať všetky tri plodiny. Fazuľa, kukurica i tekvica sa v tejto polykultúre vysievajú koncom apríla až začiatkom mája priamo na stanovište, rastlinky sú pri dobrej príprave hriadky silné a odolné.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Kukuricu má v láske mnoho škodcov. Najlepšou ochranou je prevencia. Vysádzajte odrody odolné voči chorobám, pritiahnite do záhrady prospešný hmyz a každý rok striedajte miesta, kde pestujete kukuricu. Taktiež sa oplatí už niekoľko týždňov pred výsadbou zalievať pôdu parazitickými hlísticami. Zásadným krokom v dopestovaní zdravej a sladkej lahôdkovej kukurice je kúpa a následná sejba moreného osiva rezistentných hybridov, teda odrôd označených ako F1.

Možno ste o nej ešte nepočuli, hlavne, ak kukurica nie je vašou obľúbenou plodinou, ale sneť kukuričná je v našich pestovateľských podmienkach bežne sa vyskytujúcou a veľmi škodiacou hubou. Každopádne, ak vašu záhradu ešte nenavštívila, tešte sa. Hoci patogén prežíva na povrchu pôdy a po jeho zaoraní mu životnosť výraznejšie klesá, stále sa pohybujeme v rozpätí až šiestich rokov, počas ktorých môže byť zdrojom novej infekcie. Sneť napáda všetky časti kukurice. Tie môžu mať od niekoľkých milimetrov až po priemer i viac ako 15 cm. Tvoria sa vždy v mieste infekcie, ktorá vstupuje do rastlín cez poškodené pletivá. Infekcia môže nastať počas vegetácie už spomínanými spórami z pôdy, ale aj prenosom z pozberových zvyškov. Najhoršie však je, že ani pri zdravej pôde nemáte istotu - kontaminované totiž môže byť aj osivo. V prípade, že na kukurici uvidíte tvoriace sa nádory sneti, na nič nečakajte a okamžite rastlinu vytrhnite. Odstrániť poškodené časti nestačí. Spravte to skôr, než spóry v hálkach dozrú, nádorové útvary prasknú a patogén sa rozptýli do prostredia. Napadnuté rastliny nikdy nedávajte do kompostu.

Zvieratá vrátane hlodavcov a vtákov budú pri dozrievaní klasov najväčším problémom cukrovej kukurice. Rastliny obľubuje aj vijačka kukuričná, ktorú zvládnete s organickým pesticídom a zničením stoniek na konci sezóny. Pozor si dávajte aj na sivočiernu hubu zvanú sneť.

Mozaikový vírus kukurice je prenáša niekoľko druhov vošiek. Ochorenie môže postihnúť aj množstvo iných rastlín, vrátane ovsa, prosa a ciroku, z ktorých všetky môžu slúžiť aj ako hostiteľské rastliny pre vírus. Rastliny zvyčajne vykazujú malé, sfarbené škvrny, po ktorých nasledujú žlté alebo svetlozelené pruhy pozdĺž žiliek mladých listov. Keď teplota stúpa, môžu zožltnúť celé listy. Keď sú však noci chladné, postihnuté rastliny vykazujú červenkasté škvrny alebo pruhy. Prevencia vírusu mozaiky kukurice je vašou najlepšou taktikou obrany. Saďte odolné hybridy. Hneď ako sa objavia vošky postriekajte rastliny insekticídnym mydlovým sprejom a podľa potreby opakujte. Veľké plodiny, alebo silné zamorenie môžu vyžadovať použitie systémového insekticídu.

Perenospóra je infekcia spôsobená hubou. Existuje niekoľko druhov peronospóry, ktoré postihujú kukuricu a iné trávy, ako je pšenica a ovos. Medzi symptómy patria žlté, chlorotické pásiky na listoch zakrpatený rast sivasté výrastky na spodnej strane listov zvinuté, alebo skrútené listy kukuričné klasy môžu, ale nemusia rásť, ale sú často zakrpatené. Častou príčinou infekcie peronospórou v kukurici, alebo aspoň spúšťačom premnoženia infekcie, je nadmerná vlhkosť. Aby sa predišlo infekcii, je dôležité pestovať kukuricu v pôde, ktorá dobre odvodňuje vodu a v oblasti, ktorá nie je náchylná na záplavy. Ďalšími spôsobmi, ako zvládnuť alebo predchádzať infekciám peronospórou, je striedanie plodín a používanie odrôd, ktoré sú voči hube odolné. Užitočné je aj odstraňovanie zvyškov rastlín a ich zničenie, aby sa zabránilo šíreniu spór. Ak zistíte peronospóru, ale zachytíte ju skoro, môžete odstrániť napadnuté rastliny a listy, aby ste zabránili šíreniu. Môžete tiež vyskúšať fungicídy. Ak infekcia pretrváva, prestaňte v tejto oblasti pestovať kukuricu a na sezónu, alebo dve tu zasaďte nenáchylné...

Zber a Skladovanie

Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Inou metódou na zistenie ideálnej zrelosti je jemné narezanie niekoľkých zŕn. Zo zrelého zrna by po stlačení mala vytekať mliečna šťava. Ak je číra, kukurica ešte nie je úplne zrelá.

Keď začnú hodvábne „vlásky“ kukurice meniť farbu a hnednúť, každý deň kontrolujte zrelosť klasov. Zamerajte sa na plné klasy. Myslite tiež na to, že klasy po zbere rýchlo strácajú svoju typickú sladkú chuť. Ideálne je zberať úrodu kukurice skoro ráno, keď sú ešte teploty nízke.

Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C. Klasy kukurice však odporúčame čo najskôr spracovať a skonzumovať.

Vlastnosti Kukurice

Kukurica cukrová, Zea mays L. convar saccharata (Koern.), je jednoročná rastlina s rôznopohlavnými kvetmi, ktorá obľubuje teplé podmienky. V závislosti od odrody dorastá do výšky 80 až 200 centimetrov. Spočiatku zakorení plytko a vytvára zväzkovité korene. Potrebuje dobre pripravenú a vyhnojenú pôdu. Tejto kukurici vyhovujú hlboké hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy. V jeseni sa odporúča zapraviť do nich organické hnojivá, najlepšie maštaľný hnoj v dávke 200 až 300 kilogramov na 100 štvorcových metrov. Na jar zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá. Pred sejbou skypríme pôdu do hĺbky 10 až 15 centimetrov.

Kukuricu cukrovú sejeme od polovice apríla do konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 5 centimetrov je aspoň 9 až 10 stupňov. Ak osivo nie je morené, môžu ho pred vzídením poškodiť alebo zničiť škodcovia a choroby. Sejba do teplejšej pôdy prináša rýchlejšie vzídenie i počiatočný rast. Odporúča sa postupná sejba jednej odrody alebo jeden termín výsevu viacerých odrôd s odlišným vegetačným obdobím. Druhý spôsob je obyčajne spoľahlivejší. Vysievame do sponu 60 až 70 x 20 až 30 centimetrov.

Na konzumovanie sa zberajú vyspelé, ale nedozreté klasy vo voskovo-mliečnej zrelosti. Kukurica cukrová sa používa varená, dusená, pečená a konzervovaná.

Kukurica Pukancová

Kukuricu pukancovú, Zea mays L. convar. Mikrosperma (Koern.) môžeme úspešne pestovať v najteplejších oblastiach. V požiadavkách na výživu a agrotechniku sa nelíši od kukurice cukrovej. Semená pukancovej kukurice sú malé, špicaté a klasy sú menšie ako pri ostatných druhoch. Rozdiel je aj v čase zberu a používania. Kukuricu pukancovú zberáme v botanickej zrelosti, keď je povrch semien sklovitý, hladký a tvrdý. Po zbere klasy dosúšame, skladujeme a odzrňujeme. Semeno kukurice pukancovej sa dostáva na trh v rôznom balení. Konzumuje sa po špeciálnej tepelnej úprave, ktorá spôsobuje pukanie semien a vytvorenie typických pukancov.

Výhody Kukurice

Kukurica znižuje riziko vzniku hemoroidov a kolorektálneho karcinómu. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá sa stará o naše trávenie. Obsahuje tiamín, ktorý je nevyhnutný pre udržanie zdravia nervov a kognitívnych funkcií. Kukurica obsahuje minerály, ktoré nášmu telu prospievajú v mnohých smeroch. Fosfor, horčík, mangán, zinok, železo a meď sa nachádzajú vo všetkých odrodách kukurice. Obsahuje aj stopové minerály ako selén, ktoré sa v bežnej strave len ťažko nachádzajú.

Energetická hodnota kukurice

Energetická hodnota kukurice je pomerne vysoká, okolo 430 kJ na 100 g čerstvej hmoty.

Recepty z kukurice

Kukurica chutí skvelo na sladko i slano. Dá sa podusiť v pare a použiť ako zdravá príloha, grilovať, piecť nad ohňom či jednoducho zavariť.

Sterilizovaná kukurica:

z uvareného klasu vylúpeme zrná, necháme vychladnúť. Na dno zaváracieho pohára dáme 2 ks celého čierneho korenia, plátok cibule. Doplníme zrnami.

tags: #sposob #dozrievania #kukurice #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recepty s umelou panvicou
• Recept na rajčinovú omáčku
• Účinky hroznového oleja
• Aktivity na ZŠ Vladimíra Mináča
• Vianočné tradície