Štatistiky spotreby mäsa v EÚ: Trendy a vývoj
Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Tento článok sa zameria na podrobné zobrazenie vývoja konzumácie rôznych druhov mäsa v európskych krajinách za posledných 60 rokov, pričom jednotlivé trendy budú ilustrované pomocou grafov. Prehľadávanie týchto údajov nám umožní lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala spotreba mäsa, aké faktory tento vývoj ovplyvňovali a aké sú súčasné trendy v tejto oblasti.
Bravčové mäso
Graf znázorňuje vývoj spotreby bravčového mäsa v Európe za posledné desaťročia. Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká.
Avšak, ako ukazuje graf, tento trend nebol vždy stabilný - spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín. Graf tak ponúka zaujímavý prehľad toho, ako sa tieto vplyvy premietli do spotrebiteľských návykov v súvislosti s bravčovým mäsom.
V posledných rokoch konzumácia bravčoviny na Slovensku trvale stúpala. V roku 2021 celková spotreba mäsa dosiahla 71,1 kilogramu na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu, bez dvoch dekagramov rovných 40 kilogramov. Od roku 2015 do roku 2021 narástla jej spotreba o desať kilogramov. Slovensko zažívalo bravčové hody, ale nie vlastnou zásluhou.
Hovädzie mäso
Hovädzie mäso, hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie. Graf nám poskytuje detailný pohľad na to, ako sa európska spotreba hovädzieho mäsa vyvíjala v závislosti od týchto vplyvov.
Hydinové mäso
Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám. Tento graf odhaľuje, ako rýchlo a výrazne vzrástla spotreba hydiny v porovnaní s inými druhmi mäsa v európskych krajinách.
Spotreba hydinového mäsa v Česku vzrástla od roku 1948 zhruba 13 násobne z necelých 2 kg na 24,8 kg na osobu ročne v roku 2009. V rámci EÚ je nadpriemerná.
Ovčie mäso
Graf zachytáva vývoj spotreby ovčieho mäsa v Európe za posledné desaťročia. Ovčie mäso, hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie. Tento graf poskytuje prehľad o tom, ako sa tieto faktory premietli do vývoja spotreby ovčieho mäsa v rôznych regiónoch Európy.
Ostatné mäso
Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa. Graf poskytuje prehľad o tom, ako sa tieto faktory odrazili na vývoji spotreby rýb a iných netradičných druhov mäsa v rôznych častiach Európy.
Drahota a zmena spotrebiteľského správania
Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent.
Zdá sa, že ľudia spohodlneli a najmä v ostatnom čase každý nákup naozaj preratúvajú do posledného centa. Šetria na elektrine, neoplatí sa im mäso strkať do mrazničiek. Nakúpia si to, čo ponúknu obchody v akciách.
Dovoz a kvalita mäsa
Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie spotrebiteľovi 20 centov, tak pri poľskom je to 40 centov. Pri ročnej spotrebe na úrovni 39-40 kilogramov spotrebiteľ pri dovozovom mäse môže stratiť oproti slovenskému dovedna 15 eur.
V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligramu, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej.
Ak povedzme ešte v roku 1997 80 percent bravčoviny pochádzalo zo slovenských fariem, v minulom roku z každých desať predaných kilogramov to bolo už len 2,5 kilogramu. Teraz jeme väčšinu mäsa z dovozu zo západnej Európy. Stali sme sa konzumentmi jej prebytkov.
Problémy slovenských chovateľov
"Vyrábame kvalitné mäso, ale doma ho nemáme komu predať,“ vysvetľuje predseda Robert Šmatlák. V dôsledku rastu cien energií a krmív družstvo zdvihlo cenu bravčovej polovičky o 15 centov za kilogram. Jeden z lokálnych odberateľov okamžite stopol odber. Vraj ľudia to nekúpia.
"Náš najspoľahlivejší odberateľ je posledných trinásť rokov istý maďarský bitúnok. Tam ide naše kvalitné mäso a na Slovensko prúdia prebytky z Nemecka, zo Španielska, z Belgicka. Nakupujú ho v celom spektre predajných sietí od supermarketov veľkých reťazcov po farmárske obchody.
"Mám dve deti a jedia v škole samú kuracinu z dovozu. Prečo nie je zacielená podpora v školských jedálňach na kúpu slovenských potravín? Roky sa o tom hovorí, ale je to mlátenie prázdnej slamy,“ opisuje realitu Robert Šmatlák.
Veci dáva do širšieho kontextu: "Na Slovensko sa valí ukrajinské obilie, ktoré malo ísť do tretích krajín, čo rozvracia ekonomiku družstiev. Treba sa opätovne pozrieť na jeho kvalitu. Od ich chovu závisí život živiteľov 30 rodín,“ hovorí Šmatlák a dodá, čo mu v ostatných dňoch nepridáva na pokoji: V okrese Žarnovica zachytili diviaka nakazeného africkým morom ošípaných. A to je nebezpečne blízko jedného z posledných intenzívnych chovov.
Ešte v roku 1990 poľnohospodári chovali vyše 2,5 milióna prasiat, na začiatku roku 2023 ich zostalo 400-tisíc.
Záver
Odborníci upozorňujú na meniace sa pomery vo výrobe potravín. Julián Škerlík poukazuje na to, že Nemecko vlani znížilo porážku prasiat o polovicu. Dôvodom je vysoká hustota zvierat v krajine tulipánov. V prepočte na hektár chovajú 3,3 dobytčej jednotky, na porovnanie, na Slovensku je to jedna desatina.
Slovensko musí byť aj vzhľadom na postupujúcu klimatickú zmenu pripravené uživiť sa samo. Krajina, ktorá ročne dopestuje okolo štyroch miliónov ton obilnín, má dosť krmív na znovuzrodenie stád ošípaných. Vidiek sa však naučil žiť bez fariem. Chovy ošípaných zostali len tu a tam.
"Pri súčasnej ročnej spotrebe okolo 39 kilogramov bravčového mäsa zje denne sto ľudí jednu ošípanú, malé mesto s 10-tisíc obyvateľmi, ako je Kolárovo, spotrebuje sto ošípaných. Ľudia chcú mäso jesť, ale obnoviť farmu ošípaných odmietajú. Nič nie je zadarmo. Ak v minulosti ľudia na vidieku považovali chovy zvierat za prirodzenú súčasť svojich sídiel, teraz sa veci menia. Nie je to len slovenský, ale celoeurópsky problém.
Slovensko by podľa Poláka potrebovalo komplexný zákon o ochrane pôdy, ktorý by vymedzil priestor pre bytovú výstavbu a farmy. Kľúčové je, aby sa ľudské sídla netlačili do blízkosti fariem. Sýtosť má ako všetko rub aj líce. Treba strpieť aj onen rub. Je ním hnoj, hnojovica, ktorú prichodí zapracovať do pôdy.
Rast spotreby potravín v Európe je rýchlejší ako nárast svetovej populácie. Najviac jeme bravčové, v posledných rokoch však dochádza aj k zvýšenej konzumácie hydiny. Vysoká spotreba bravčového je v celej EÚ. Veľký celosvetový nárast zaznamenala aj spotreba hydiny. Najviac tento druh mäsa využívajú obyvatelia Severnej Ameriky (50 kg na osobu ročne). V EÚ sa zje za rok len polovica tohto množstva - 25 kg na obyvateľa.
Zmenu preferencií možno badať u hovädzieho mäsa. Tu sa globálna konzumácia znižuje. Ročne sa tu na 1 obyvateľa zje asi 270 kg ekvivalentu mlieka. Nárast konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov sledujeme aj na Slovensku. EÚ je v súčasnosti druhým najväčším konzumentom pšenice. Každý jej obyvateľ spotrebuje ročne až 250 kg.
Zaujímavosťou je, že na Slovensku napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov klesá dopyt po chlebe a bielych rožkoch.
Vývoj konzumácie mäsa v číslach
| Druh mäsa | Spotreba na obyvateľa v EÚ (2023) | Spotreba na obyvateľa na Slovensku (2023) |
|---|---|---|
| Bravčové | 30,9 kg | 40,6 kg |
| Hydinové | 25,2 kg | 22,2 kg |
| Hovädzie | 9,4 kg | 5,8 kg |
Ak aj vy patríte k tým, ktorí radi vidia na svojom tanieri jedlo z mäsa a na raňajky či olovrant uprednostnia mliečny výrobok spolu s pečivom, alebo tradičný chlieb s maslom a šunkou, mali by ste si prelistovať najnovší Tesco leták. Nájdete tu bohatú ponuku od domácich aj zahraničných výrobcov. Navyše, v mnohých prevádzkach je okrem pultu s lahôdkami aj tradičný mäsiar s kvalitným čerstvým mäsom.
From Mouth to Muscle: How Your Body Absorbs Protein
tags: #štatistiky #spotreby #mäsa #v #EÚ
