Kvasená kapusta: Poklad pre vaše zdravie

V zime, keď je ľudský organizmus oslabený a vyžaduje zvýšenú potrebu vitamínov, často siahame po exotickom ovocí. Zabúdame pritom na vynikajúci domáci zdroj vitamínov, akým je kvasená kapusta.

Za pravlasť kapusty sa považuje pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku a patrí k najstarším kultivovaným zeleninám na svete. Pestuje sa viac ako 4000 rokov. Už pri stavbe Veľkého čínskeho múru bola robotníkom podávaná predovšetkým nasolená kapusta s ryžou, aby boli silní a zdraví. Kapusta bývala tiež pestovaná v starovekom Grécku alebo v Rímskej ríši, kde bola cenená ako všeliek, schopný liečiť všetky možné choroby. V starom Egypte pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.

Ľudia tej doby veľmi rýchlo pochopili, že kvasením sa z kapusty živiny nestratia - práve naopak, bude ešte výživnejšia. Starí Gréci ako aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákazy. Traduje sa, že sa na naše stoly dostala vďaka nájazdom divých Tatárov, od ktorých prevzali dnešný spôsob prípravy kyslej kapusty starí Slovania.

Prečo je kvasená kapusta taká zdravá?

Kyslá kapusta vďačí za svoju chuť bakteriálnemu kvaseniu, pričom pre trávenie je ešte prospešnejšia, než v surovom stave a nespôsobuje na rozdiel od čerstvej kapusty nadúvanie. Užitočné mikroorganizmy, ktoré sa v kyslej kapuste nachádzajú, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie zase uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov radu B. Okrem toho je to jedno z najlepších prírodných probiotík, pretože obsahuje laktobacily. Je tiež antioxidantom a požieračom tuku.

Pre všetky svoje blahodarné účinky sa kyslá kapusta už dávno zaradila na vrchol najzdravších potravín vôbec. Naša planéta je obdarená bohatstvom, ktoré pomáha liečiť všetky choroby, spôsobované toxínmi alebo zlou výživou. Ak by sme mali vymenovať iba jedinú oblasť, ktorá v súčasnosti vyžaduje najväčšiu pozornosť, potom by to určite bol chorý tráviaci systém. Práve z tohto pohľadu je kvasená kapusta kráľom probiotík. A čo je vôbec najdôležitejšie, je skutočnosť, že kvasená kapusta je dokonalým zdrojom ŽIVÝCH probiotík a enzýmov.

V jednej porcii domácej kvasenej kapusty, vážiacej 110-170 g, bolo v laboratóriách nájdených asi 10 biliónov živých baktérií! Ak by sme mali vykonať porovnanie s príslušným potravinovým doplnkom, potom už 56 gramov surovej kapusty obsahuje viac probiotík, než celé balenie so 100 kapsulami. Z iného pohľadu sa zase 450 gramov (asi dva hrnčeky) kvasenej kapusty vyrovnajú dokonca 8 baleniam s kapsulami!

Tradičný recept na kvasenú kapustu zo súdka

Ak vezmete do úvahy zdravotné účinky, potom je potrebné si uvedomiť, že s každým sústom kapusty (doma pripravenej) svojmu telu dodáte bilióny prospešných mikróbov, ktoré zabíjajú patogény v črevách a obnovujú črevnú flóru, ktorá je primárnym faktorom pre zdravé trávenie. Je tiež dôležité pripomenúť, že kvasená kapusta domácej výroby je ten najlepší spôsob, ako si zaistiť dostatočný prísun probiotík.

Pri výrobe kvasenej kapusty ide o kvasenie kapusty prostredníctvom baktérií mliečneho kvasenia, ktoré vytvárajú najmä kyselinu mliečnu, kyselinu octovú a etylalkohol. Ako surovina sa na výrobu kvasenej kapusty využíva poloskorá a neskorá odroda bielej hlávkovej kapusty. Kyslá kapusta je zdrojom vitamínu C, E, vitamínov skupiny B a K a rovnako v nej nájdete železo, fosfor, flór, horčík či draslík. Zároveň je kyslá kapusta ešte aj antioxidantom.

Mliečne kvasenie prechádza viacerými štádiami. Po nasolení a natlačení suroviny dochádza k vytečeniu bunkovej šťavy, poklesu koncentrácie soli a rozvoju mikroorganizmov. Svoju činnosť začínajú baktérie mliečneho kvasenia. Potrebný je tu čo najrýchlejší priebeh, aby bola potlačená činnosť ostatnej mikroflóry. Druhým štádiom je základné kvasenie alebo mliečna fermentácia pri optimálnej teplote 20 °C, čo trvá 5 - 7 dní, obsah kyseliny mliečnej 1,5 - 2 %.

Účinky kvasenej kapusty na zdravie

Podporuje imunitu a obranyschopnosť
Detoxikuje organizmus
Prirodzene prečisťuje steny žalúdka
Naštartuje mikroflóru
Podporuje mozog a nervy
Podporuje tvorbu červených krviniek
Podporuje rast buniek
Podporuje funkciu svalov
Bojuje proti infekciám a vírusom
Má protizápalové a antibiotické účinky
Znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi

Dlhoročné vedecké výskumy potvrdili, že kvasená kapusta podporuje náš mozog, nervy, tvorbu červených krviniek, rast buniek, funkciu svalov, bojuje proti infekciám a vírusom, má protizápalové a antibiotické účinky, znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Denne stačí približne 200 až 300 gramová porcia kyslej kapusty alebo jej čerstvej šťavy a pokryjeme tým potrebné množstvo všetkých bioaktívnych látok tak prospešných pre naše zdravie.

Šťava z kvasenej kapusty: Elixír zdravia

No hoci je samotná kapusta plná cenných látok, jej šťava, ktorá vzniká počas fermentácie, má ešte intenzívnejšie účinky. Kapustová šťava je skutočným elixírom zdravia. Obsahuje koncentrované množstvo vitamínov a minerálov, ktoré posilňujú imunitu, podporujú trávenie a dodávajú telu energiu. Okrem vysokého obsahu vitamínu C, známeho svojimi antioxidačnými účinkami, nájdete v kapustovej šťave aj vitamíny skupiny B - predovšetkým B6, B3 a B5, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervového systému a metabolizmu.

Za zmienku stojí aj nerozpustná vláknina, ktorá účinkuje ako prirodzený „čistič“ čriev, a glukozinoláty - látky s potenciálnymi protirakovinovými účinkami, ktoré sa pri fermentácii aktivujú pomocou enzýmov. Kapustová šťava je bohatým zdrojom baktérií mliečneho kvasenia, známych probiotík, ktoré výrazne podporujú črevnú mikroflóru. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri trávení, vstrebávaní živín a pri celkovom posilnení imunitného systému. Jedna dávka šťavy (približne 1,5 dcl denne) pred raňajkami môže zlepšiť pohyby čriev, pomôcť pri zápche a obnoviť rovnováhu mikroflóry po antibiotickej liečbe.

Kapustová šťava je mimoriadne užitočná pre vegánov, ktorí často zápasia s nedostatkom vitamínu B12. Kvasená kapusta a jej šťava nie sú len tradičným pokrmom, ale aj výnimočným prírodným liekom. Ich pravidelná konzumácia môže výrazne prispieť k zlepšeniu celkového zdravia, nálady a vitality.

12 dôvodov, prečo piť šťavu z kyslej kapusty

Je veľmi bohatá na fytonutrienty, ktoré bojujú proti voľným radikálom.
Stimuluje schopnosť tela odstrániť toxíny.
Obsahuje kyselinu mliečnu, ktorá účinne detoxikuje hrubé črevo.
Má silné protizápalové účinky.
Výborná pre ľudí, ktorí trpia bronchitídou a astmou.
Obsahuje zložky, ktoré bojujú proti helikobakterovi.
Je v nej dôležitá kyselina glutámová, ktorá zohráva dôležitú úlohu v ochrane buniek proti stresu.
Stimuluje imunitný systém.
Znižuje hladinu cholesterolu a má detoxikačný účinok na pečeň.
Obsahuje sulforafan, ktorá je kľúčovým prvkom v boji proti rakovine.
Pomáha tiež pri diéte, pretože spomaľuje premenu uhľohydrátov na tuky.
Pomáha urýchliť vstrebávanie živín.
Obsahuje vitamíny A, E, C, K a D a takmer všetky vitamíny v komplexe B a kyselinu listovú.

Odporúčaná spotreba je jeden deciliter za deň.

Ako využiť šťavu z kvasenej kapusty v kuchyni?

Ešte viac výživných látok nájdete v šťave, ktorá zostáva v sude. Pripravte z nej rôzne fantastické pochúťky. Šťava sa vyznačuje najmä vysokým obsahom vitamínu C. Dokonca ho obsahuje ešte viac ako samotná kyslá kapusta. Druhou dôležitou zložkou sú fytonutrienty, ktoré sa používajú najmä na odstránenie toxínov z tela. Taktiež obsahuje kyselinu mliečnu, ktorá má probiotické účinky. V šťave z kyslej kapusty sa nachádza tiež vitamín B6, železo a draslík. Za všetky tieto výživné látky vďačí fermentácii.

Predovšetkým sa používa pri budovaní lepšej imunity. Vďaka vitamínu C a zinku je veľmi dôležitá počas chrípkovej sezóny. Vtedy by ste ju mali piť alebo si urobiť jedlo z nej aspoň dvakrát týždenne. Keď vaše telo bojuje s nejakým vírusom, tak si dajte pohár šťavy z kvasenej kapusty.

Veľmi dobre účinkuje aj pri vysokej teplote. Pomáha organizmu, aby sa sám dokázal vysporiadať s bacilmi. Napráva črevnú mikroflóru a vďaka tomu účinkuje pri hnačke, ale taktiež pri problémoch s vyprázdňovaním. Má minimum kalórii a dokáže naštartovať metabolizmus. Preto sa využíva pri chudnutí. Rovnako užitočná je pri výskyte helikobaktera v tráviacom systéme.

Tak ako to býva aj pri mnohých iných zdravých potravinách, šťava z kvasenej kapusty je vždy najúčinnejšia surová. Varením stráca najmä veľa vitamínu C, ale i v tomto prípade je účinná pre telo. Najvhodnejšie teda je, ak si dáte pravidelne pohár tejto šťavy, vďaka čomu dostanete do tela rýchly prísun vitamínov.

Recepty s využitím šťavy z kvasenej kapusty:

Kapustové smoothie: Ak vám prekáža jej kyslosť, môžete z nej vždy priliať trochu do smoothie.
Mačanka: Tradičné jedlo z vianočného stola. Základom je šťava z kvasenej kapusty, sušené hríby, korenie, bobkový list a trochu soli.
Zapečené mäso s kapustou: Pri pečení mäsa na kyslej kapuste, podlejte to ešte aj vodou z nej.
Kyseľ: Niečo medzi mačankou a polievkou z šťavy z kvasenej kapusty.
Dresing z jušky: Kyslosť vody z kvasenej kapusty môžete využiť pri príprave dresingu.

Ako zaradiť kvasenú kapustu do jedálnička?

Konzumácia tejto plodiny je vhodná najmä na jeseň a v zime, keď má telo celkový nedostatok vitamínov a ďalších živín. Jesť ju môžete v akúkoľvek dennú dobu. Na raňajky napríklad v smoothie alebo zeleninovej šťave, v šaláte alebo v plackách. Na obed a na večeru sa hodí dusená alebo pečená ako náhrada inej prílohy či v polievke. Kyslú ľahko pridáte takmer ku všetkému.

Dospelí môžu denne zjesť približne 1 šálku/200 g kyslej kapusty. Pokiaľ nemáte žiadne zdravotné problémy alebo vám nespôsobuje nepríjemné nadúvanie, horná hranica nie je stanovená. Vo väčšom množstve však môže pôsobiť ako preháňadlo.

Deťom možno surovú kapustu podávať od 9. mesiaca. Na začiatku ju poduste a podávajte ako pyré. Dieťa však starostlivo pozorujte, či mu nespôsobuje nadúvanie, čo sa prejavuje nepokojom a plačom. Môžete ju pripravovať dusenú alebo ju pridať do polievky, mnohým deťom však chutí sama o sebe a nie je potrebné ju schovávať do pokrmov. Kyslá kapusta sa odporúča až od 1. roku veku.

Kvasená kapusta a špecifické skupiny

Tehotenstvo: Konzumácia počas tehotenstva sa rozhodne odporúča.
Dojčenie: Existujú rôzne názory na jej konzumáciu počas dojčenia.
Dna: Môžete ju jesť aj počas ochorenia na dnu.
Pečeňová diéta: Pri pečeňovej diéte sa neodporúča.
Cukrovka: Surová aj kyslá kapusta je veľmi zdravá a obsahuje veľa prospešných látok.

Kvasená kapusta, forma kvasenej kapusty, je obľúbená v celej strednej Európe už stovky rokov. Kyslá kapusta sa prvýkrát dostala do Spojených štátov v roku 1700. Hoci fermentácia môže znieť ako komplikovaný proces, v skutočnosti je to niečo, čo sa praktizuje tisíce rokov takmer v každej starovekej populácii na Zemi.

Kvasená kapusta bola základnou zimnou potravinou v našom regióne po generácie. Okrem trvácnosti je plná prospešných látok a vitamínov. Kapusta zo súdku obsahuje vysoké dávky vitamínu C. Aj keby obsahovala len tento jeden, stále by bola vitamínovou bombou. Naše telo však zásobuje tiež vitamínmi E, B a K. V priemernom množstve obsahuje tiež vlákninu.

Ako si pripraviť domácu kvasenú kapustu?

Pripraviť si kyslú kapustu nie je náročné a nečíhajú na vás ani zákernosti, ktoré by ste odhalili až naberaním skúseností. Až na jednu drobnosť. Tá letná sa po naložení často kazí a jej konzistencia pripomína blato. Jednoznačnou voľbou je zimná kapusta. Tá je ťažšia, alebo teda hutnejšia, a má hrubšie listy. Podľa týchto kritérií vyhovujú odrody ako Hanibal, Avak, Sonja, či Zeus.

Na prípravu kyslej kapusty sa hodí ako biela, tak červená. Avšak, biela je populárnejšia a to až do tej miery, že môžete mať pocit, že červená kapusta sa vlastne na kvasenie nehodí. Ale ak osme už povedali, aj červená kapusta sa hodí na kvasenie.

	Biela kapusta	Červená kapusta
Farba	Kvasená má zelenkastú až svetložltú farbu.	Kvasením získa sýto purpurovú až červenú farbu a zafarbí všetko, s čím príde do kontaktu.
Chuť	Kyslá a až veľmi kyslá a svieža.	V porovnaní s bielou kyslou kapustou je sladšia a zemitejšia. Tiež sa zvykne pripravovať na sladko.
Výživové hodnoty	Je bohatá na vitamíny a minerály, najmä na vitamín C a K. Tiež obsahuje laktobacily.	Obsahuje všetky výživové hodnoty bielej kapusty. Navyše má aj antokyány - prírodné antioxidanty. Tiež sú zodpovedné za charakteristickú purpurovú farbu.
Vzhľad v pokrmoch	Je bežnejšie používaná a v mnohých kuchyniach je to tradičný výber pre kvasenie.	Ak sa rozhoduje medzi bielou a červenou kapustou, myslite najmä na to, ako chcete kapustu používať. Nie vo všetkých receptoch je totiž tmavé zafarbené červenou kapustou žiaduce.

Genialita kyslej kapusty je aj v množstve surovín, ktoré na naloženie potrebujete. Zvyknú sa pridávať rôzne koreniny, pätka z chleba, mrkva, cibuľa, jabĺčko, bobkový list, či strapec hrozna. V skutočnosti však naozaj potrebuje len kapustu a soľ. Toto je podľa mnohých najlepšia kyslá kapusta.

Čo budete potrebovať? Okrem kapusty a soli tiež súdok, do ktorého kapustu naložíte, závažie, rezačku na kapustu, vaničku a plech. Súdok - používa sa kameninový alebo keramický. Niekedy tiež dubový. Súdok musíte pred naložením sterilizovať. Spravíte tak veľmi jednoducho. Závažie - používa sa na stlačenie kapusty a vytlačenie prebytočného vzduchu. Rezačka - ak si chcete proces výroby kyslej kapusty užiť, narežte si kapustu svojpomocne. Ak chcete byť praktickí, potom si nechajte kapustu narezať u predajcu. Vanička - budete ju potrebovať či budete kapustu rezať vy alebo ju necháte narezať predajcu. Plech - alebo inú plytkú nádobu, do ktorej postavíte súdok.

Postup nakladania kapusty:

Narezanú kapustu nasoľte. Na kilo kapusty použite 20 - 30 gramov soli.
Kapustu nasoľte vo vaničke a nechajte ju niekoľko hodín oddychovať. Kapusta pustí šťavu, ktorú budete ešte rukami z kapusty vytláčať.
Takto odšťavenú kapustu budete postupne nakladať do súdka. Každú vrstvu rukami, nohami alebo lisom poriadne utlačte. Kapustu do súdku vkladajte po vrstvách a každú vrstvu samostatne poriadne nasoľte.
Pri každej vrstve kapusty sa uistite, že v súdku nezostal vzduch. Kapustu vrstvite až kým nenaplníte súdok, myslite na to, že v ňom musí zostať miesto na závažie.
Naložený súdok postavte na plytkú nádobu a umiestnite ho do teplej miestnosti na 4 týždne. Po 4 týždňoch je kapusta vykvasená.
Súdok premiestnite do miestnosti, kde sa teploty pohybujú blízko 0 °C, nesmie v nej však mrznúť.

Kyslá kapusta si tiež našla svoje miesto v Guinnessovej knihe rekordov. Američanky Joanna Webster a Katie Venner, spolu so skupinou dobrovoľníkov, pripravili za šesť hodín takmer 350 kilogramov nakladanej kapusty.

tags: #stava #z #kvasenej #kapusty #benefity