Torty pre murárov: Inšpirácie, tradície a spomienky

Hľadanie receptov na torty pre murárov môže byť inšpirované nielen fyzickou náročnosťou ich práce, ale aj snahou o potešenie a odmenu po ťažkom dni. Torta, ako symbol oslavy a radosti, môže byť vhodným darom pre tých, ktorí svojou prácou prispievajú k budovaniu našich domov a komunít. V kontexte spomienok na tradičný život na dedine, torta predstavuje aj spojenie s rodinou a priateľmi, s ktorými sa delíme o radosti života. Tento článok sa zaoberá nielen receptami na torty, ktoré by mohli byť vhodné pre murárov, ale aj širším kontextom tradícií a spomienok, ktoré sa viažu k práci a životu ľudí na vidieku. Využívame spomienky pani Márie Štefovej, aby sme ukázali, ako sa život a práca prelínajú s oslavami a jedlom.

Spomienky na život a prácu

Príbeh Márie Štefovej, rodenej Pavlusovej, ktorá prežila takmer sto dva roky, nám ponúka pohľad do života na slovenskom vidieku v 20. storočí. Jej spomienky sú plné tvrdej práce, ale aj radosti z jednoduchých vecí. Ako dievča sa starala o kravy, pomáhala v domácnosti a neskôr pracovala na družstve. Jej život bol úzko spätý s prírodou a komunitou.

Pomoc v domácnosti a na hospodárstve

Už ako mladé dievča pomáhala Mária otcovi ťahať traxlponk. Otec bol stolár a mama ju učila variť a piecť koláče. Už ako šestnásťročná sádzala chlieb do pece. Starostlivosť o kravy bola jej každodennou povinnosťou. Volali sa Lysana, Keluša a Cifrena. Po pasení kráv mohla ísť do školy, kde si spomína na učiteľa Jozefa Tlučku.

Práca na družstve

Po vychovaní detí pracovala na družstve ako opatrovateľka a krmička hovädzieho dobytka. Práca to bola náročná, sedem dní v týždni. Ráno a večer kŕmila kravy a cez deň ich vyháňala na pašu.

Stavba domu

S manželom začali stavať dom ešte počas vojny. Pomáhal im murár z Banky, ktorý sa volal Baďura. Na stavbu vozili materiál až od Váhu. Na dedinách si ľudia navzájom pomáhali, brat pomáhal bratovi, bratranec bratrancovi. Murár bol majster a ostatní boli pomocníci. Ženy často robili zarovno s mužmi.

Inšpirácie na torty pre murárov

Pri výbere receptu na tortu pre murára je dôležité zohľadniť jeho fyzickú náročnosť práce. Torta by mala byť výživná, sýta a zároveň chutná. Tu je niekoľko nápadov:

Torta s orechmi a karamelom: Orechy sú bohaté na energiu a karamel dodá torte sladkú chuť.
Torta s ovocím a tvarohom: Ovocie dodá torte sviežosť a tvaroh je zdrojom bielkovín.
Čokoládová torta s mascarpone: Čokoláda je zdrojom energie a mascarpone dodá torte krémovú konzistenciu.
Medovník: Tradičný medovník je sýty a chutný, ideálny pre murárov.

Je dôležité, aby torta bola pripravená s láskou a starostlivosťou, ako to robievala Mária Štefová pre svoje deti a vnúčatá.

Hneď mäkké medovníky od babky

Tradície a oslavy

Mária Štefová spomína na dedinské zabíjačky, kde tancovala a prinášala košíčky s ovocím. Kvety milovala a jej obloky boli obsypané muškátmi. Každú nedeľu piekla koláče pre svoje deti a vnúčence. Tanierik podala aj susedom a krstniatkam.

Oslavy a tradície boli dôležitou súčasťou života na dedine. Boli to príležitosti na stretnutie s rodinou a priateľmi, na zábavu a na posilnenie komunity.

Svadobné koláče a zákusky

Pri organizovaní svadby je dôležité myslieť aj na dostatočné množstvo koláčov a zákuskov. Tu je niekoľko rád a postrehov:

Počet koláčov na hostinu: Odporúča sa 5-7 kusov na osobu.
Výslužky: Približne 20 kusov na výslužku.
Suché pečivo: Môže byť lacnejšou alternatívou, ak sa pečie doma.
Počet druhov: 20 druhov koláčov sa zdá byť akurát.
Domáce torty: Krstní rodičia a blízka rodina zvyknú priniesť torty, čo môže zvýšiť celkové množstvo.

Príklad pre 36 ľudí:

900 kusov koláčov strednej veľkosti.
200 kusov suchých koláčov.
13 krabičiek po 25 kusov na výslužky.

Odhad pre 60 hostí:

750 kusov zákuskov.
1 torta.
Výslužky: 25 kusov na osobu.
Hostina: 4-5 kusov na osobu.

Je dôležité rátať aj s koláčmi pre susedov, kolegov a personál (DJ, kameraman, obsluha).

Niektoré nevesty zabezpečujú aj svadobné koláčiky na redový tanec.

Remeslá a ich význam

V tomto čísle Skalického Obzoru sme sa zamerali na remeslá. To, že 14. jún je Svetový deň remesiel je len dôvodom, pre ktorý sme upriamili pozornosť na to, čo vo všeobecnosti všetci obdivujeme, avšak svojim konzumným spôsobom života sme priviedli až na pokraj zániku. Remeslá však nie sú len zdrojom výroby úžitkových či dekoratívnych predmetov. Z veľkej časti sú ich produkty nosičmi kultúrneho odkazu a našich vlastných tradícií.

Nakoľko dnes je remeslo z časti pojem, ktorý označuje akúkoľvek prácu s konkrétnou náplňou, je na úvod potrebné definovať si, čo to remeslo je. Ako sa v hĺbke dejín vyvíjal náš spoločný a spoločenský život, tak sa doň postupne vkrádala istá špecializácia práce, pretože už vtedy nemohol každý robiť všetko. V dejinách ľudstva prišlo najprv na rozdelenie poľnohospodárstva na poľnohospodársku prvovýrobu a chov dobytka. V druhom delení sa odlúčili činnosti, ktoré boli podpornou činnosťou poľnohospodárstva, teda výroba poľnohospodárskeho náradia. Tu vznikli prvé remeslá.

Neskôr sa výroba výrobkov a produktov, ktoré mali uplatnenie aj mimo poľnohospodárstva, sústreďovala v mestách a remeselníci sa organizovali v cechovom zriadení. Už v 12. storočí začali vznikať podľa územného alebo stavovského delenia bratstvá, združené okolo určitého svätca, ktorý bol ich patrónom. Remeselnícke cechy sa riadili spísanými pravidlami, ktoré objasňovali nielen podmienky členstva, ale aj úlohu spolku vo vzťahu k mestu, jeho obrane, rozvoju, pomoci pri pohromách, ale aj účasti na náboženskom živote. V skalickom farskom kostole sv. Michala môžeme stále obdivovať skupinu cechových barokových oltárov z počiatku 17. storočia. Skalických krajčírov tu chráni sv. Katarína Alexandrijská, kožušníkov a garbiarov sv. Panna Barbora, mäsiarov apoštoli Peter a Pavol, kopáčov a debnárov (a aj vinárov) sv. Urban, kolárov a kováčov sv. Ondrej, čižmárov sv. Štefan kráľ.

Systém cechového zriadenia fungoval na našom území, i keď postupne s mnohými obmedzeniami, až do 18. storočia, kedy začal byť prekážkou a brzdou rozvoja manufaktúr a tým aj nastupujúceho priemyslu. Neskôr, v súvislosti s rozvíjajúcou sa veľkovýrobou sa ukázalo, že cechy komplexnejšie zabezpečovali ochranu výrobcu i spotrebiteľa. To však už dávno vzťah výrobcu a kupujúceho nahradil vzťah produkujúcich firiem a trhu. Cechy vystriedali živnosti, ktoré upravoval zákon z roku 1872, a postupne pribúdali ich vlastné obchodné priestory. Skalická monografia uvádza, že na prielome 19. a 20. storočia bolo v meste 80 remeselníkov, 15 obchodov a viac ako 10 hostincov. Na konci 19. storočia sa začali zakladať remeselnícke školy, organizovali sa zveľaďovacie akcie, najmä kurzy domáckej výroby.

V modernej súčasnosti, vplyvom globálneho obchodu, prišlo k dostupnosti tovaru so širokým výberom, i keď súčasne častokrát nižšou kvalitou, ale aj nižšou cenou. Priamy súvis spája tento jav s veľkovýrobou, automatizáciou, digitalizáciou spoločnosti a následne i poklesom záujmu o manuálnu prácu. Vo výsledku sú remeslá na ústupe, niektoré sa stávajú ohrozenými a zanikajúcimi. Ako sme spomínali v úvode, pre niektoré je nádejou na záchranu ich prepojenie s ľudovými tradíciami.

Stavebníctvo a nedostatok pracovných síl

Stavebníctvo do veľkej miery ovplyvňuje sezóna. Teplé letné mesiace sa zvyčajne využívajú na začiatok výstavby a vyťaženosť ľudí sa zvýši. Okrem toho, nájsť skutočných odborníkov v stavebnom odvetví je čoraz ťažšie. Stavba mladých neláka a zamestnanci majú vyšší priemerný vek, no dopyt neutícha. K tomu sa pridáva aj fakt, že krajina má v tomto roku najnižšiu nezamestnanosť v histórií - ľudia pracujú v iných odboroch, stavebníkom preto chýbajú pracovné sily. Podľa analýz CEEC Research až 86 percent stavebných firiem hlási nedostatok kvalifikovaných ľudí. Pracovný trh starne, stavebné odbory strácajú na atraktivite a firmy narážajú na svoje limity.

„V tomto období sa tlak na kapacity ešte viac zvyšuje a výhodu majú firmy s vlastnými zamestnancami a stabilizovanými dodávateľmi. Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax k tomu dodáva, že mnohé stavebné spoločnosti hlásia maximálnu vyťaženosť, čo môže viesť k predlžovaniu dodacích lehôt a ďalšiemu rastu cien. Štúdium na štátnych odborných školách zároveň podľa expertov nenapĺňa reálne potreby trhu.

Výstavba na Slovensku sa oproti vlaňajšku zrýchlila a potreba ľudí na stavbách bude ďalej rásť. „Zamestnávatelia sa tak snažia ľudí aktívne oslovovať. Zároveň sú firmy nútené zvyšovať snahu o udržanie súčasných zamestnancov. To sa prejavuje vo vyšších platoch, ponuke stabilnejších podmienok či benefitov. To projekty, najmä tie bytové a cestné, opäť spomaľuje a predražuje - ako to bolo minulý rok. „Vnímame nižší záujem kvalifikovaných uchádzačov o vypísané pracovné pozície, najmä technické pozície ako majster, stavbyvedúci, kalkulant, odborník na TZB (tí, ktorí riešia technické zariadenia budov - pozn. red.), tesár či robotníci,” uviedla.

Profesie, ktoré chýbajú, sa aktualizujú každé tri mesiace a v stavebníctve sa prevažne len opakuje nedostatok tých istých ľudí. Na trhu sú žiadaní pracovníci so skúsenosťami, avšak stále viac sa kladie dôraz na nové zručnosti. Nedostatok sa v praxi prejavuje tak, že neraz je potrebné presúvať odborníkov medzi projektami, podľa toho kde ich potrebujú najviac. O to viac musia byť zamestnanci flexibilní a tímy zorganizované. Podľa štatistík chýba 20- až 30-tisíc pracovníkov, a to nielen počas leta. „Najväčší deficit sa týka kvalifikovaných pozícií, teda murárov, tesárov, inštalatérov, elektrikárov, stavbyvedúcich či projektantov.

Pracovníci nie vždy majú vôľu a chuť učiť sa nové technológie, okrem toho ich k tomu nikto nevedie, keďže sú väčšinou živnostníkmi. Kapacity sú už teraz na hrane, firmy sa obávajú predlžovania termínov dokončenia aj zdražovania. Strabag preto nevylučuje ani hľadanie pracovníkov cez iné firmy, aby pokryli chýbajúce pozície. „V dopravnom staviteľstve máme aj deficit kalkulantov či rozpočtárov. Každoročne klesá počet úspešných absolventov v stavebných odboroch. Problém s prilákaním mladých do týchto profesií začína byť citeľný už teraz.

Okrem toho, za minulý rok stúpla zamestnanosť najmä v službách a priemysle. Vzostup zaznamenalo 6 z 8 krajov, najviac Košický a Bratislavský. Miera zamestnanosti prvýkrát presiahla 78 %. Strabag, podobne ako väčšina veľkých firiem, začína prilákaním síl cez školy. Dáta k tomu, či tento systém skutočne funguje, známe nie sú. Podľa Kováčika prepojenie škôl s praxou zvyšuje šancu, že absolventi budú pripravení na dnešné aj budúce požiadavky trhu, preto sa aj ZSPS snaží žiakov motivovať. „Zároveň je dôležité, aby absolventi vychádzali zo škôl už nie len s výučným listom ale aj s praktickými zručnosťami a znalosťou moderných stavebných technológií ktoré môžu okamžite uplatniť v praxi,” dodal Kováčik.

Podiel zahraničných pracovníkov v stavebníctve nemá presné štatistiky, ide len prax či skúsenosti zamestnávateľov. „Zahraniční pracovníci zohrávajú v stavebníctve síce významnú ale len doplnkovú úlohu. Tým, že krajina potrebuje hlavne domácich ľudí, sa zdôrazňuje nutnosť zapojiť mladých do stavebníctva. „Ak sa nenájde systémový spôsob, ako motivovať mladých ľudí vstúpiť do stavebníctva, ani vyšší počet zahraničných pracovníkov nedokáže vyriešiť kvalitatívny deficit pracovnej sily,” varoval prezident zväzu.

V rámci zamestnanosti podľa pohlavia výrazne prevládajú muži a priemerný vek zamestnaných v stavebníctve je 46 rokov. „To poukazuje na starnutie populácie. Kľúčová nie je len demografia, ale aj zmena myslenia a kontinuálne dovzdelávanie. Melcerová doplnila, že dôvodom prepadu stavebných síl je aj odchod kvalifikovaných ľudí do zahraničia za vyššími mzdami, ale aj dlhodobé ignorovanie potrieb trhu slovenským školstvom. Napríklad murár v Bratislave zarobí mesačne 1 800 eur, no platy sa pri väčšine stavebníkov pohybujú v priemere okolo 2 200 eur. To je o 109 percent viac v porovnaní s priemernou mzdou v krajine, ktorá je 1 068 eur.

Remeselníci v Skalici

Ing. Eva Hanzalíková, riaditeľka ZŚ, Strážnická: To, že šikovný remeselník je na nezaplatenie, vieme všetci už roky. Napriek tomu záujem žiakov o štúdium na stredných odborných, v minulosti učňovských školách, je nízky. Môžeme si iba domýšľať, čo je skutočným dôvodom, prečo žiaci základných škôl napriek nedostatku remeselníkov na trhu práce, a evidentne i slušnému finančnému ohodnoteniu remeselníckej práce, nechcú študovať remeslo. Je všeobecne známe, že mladí ľudia nemajú o manuálnu prácu záujem, nie sú k tomu vedení ani doma a, bohužiaľ, ani vo väčšine škôl. V nedávnej minulosti boli zrušené dielne na mnohých základných školách, kde mohli žiaci rozvíjať svoje manuálne zručnosti. Po čase sa prišlo na to, že to bol chybný krok a dnes je trend opäť techniku dostať do základných, dokonca aj materských škôl. Zostáva nám iba veriť, že tento negatívny, viac ako dvadsaťročný nezáujem žiakov a rodičov o štúdium remesiel sa zmení. Rodičia i učitelia zohrávajú pri výbere strednej školy pre deti zásadnú rolu. Vedia objaviť v nich talent, zručnosti a predispozície, nasmerovať ich k remeslu, ktoré by im v dospelom živote zabezpečilo prácu a finančnú stabilitu.

Mgr. František Kaprálik zo Základnej školy, Vajanského hovorí: Rubom tohto problému je rušenie učňovských odborov. Ponuka remesiel v našom okrese je pomocný stolár - dvojročné štúdium, štúdium stolár ako remeslo bolo zrušené pre nízky záujem. V Senici je murár a inštalatér. Za ostatnými remeslami je potrebné cestovať ďalej, ak vôbec sú. Pravdou je, že medzi žiakmi nie je o remeslá záujem, napríklad v tomto školskom roku sa na takýto odbor žiadny žiak nehlásil. Situácia je zložitá a odpoveď dá napokon dopyt v bežnom živote.

Skúsenosti remeselníkov

Tvorivé využitie 3D technológií

V minulosti som bol zaujatý získavaním vedomostí a zručností, ktoré boli založené práve na pôvodných technológiách. Čoraz intenzívnejšie som pociťoval, že treba prispieť niečím novým, reprezentatívnym pre svoju dobu. V súčasnosti sa venujem najmä tvorivému využitiu 3D technológií. Je tu priestor na experimentovanie v intenciách remesla, ale aj umenia. Ide o 3D skenovanie tvárí, postáv a následného vyhotovenia virtuálneho modelu, vytlačeného modelu, či sochy realizovanej v dreve, prípadne v iných materiáloch. Pracujem s pokrokovejšími technológiami a kvalitnejšími materiálmi (drevo, kov), pričom ovládam aj pôvodné technológie, vrátane odlievania. Dáta môžeme zachovať na vhodnom nosiči, pri nezmenenej kvalite, desaťročia, až do ďalekej budúcnosti.

Debnárstvo

Všetko začalo tým, že môj otec robil na píle, kde ho objavil syn pána Mana (pozn. redakcie: výrobca ponorky, o ktorej sme písali v Skalickom Obzore číslo 6/2020). Povedal, že takého šikovného je ho tam škoda a tak sa u starého pána Mana vyučil za debnára. Vyrábali sudy, kade, putne, škopky - jednoducho nádoby na víno. Otec po vyučení robil priamo u Mana v Strážnici, no po vojne išiel do ZVL a debnárstvo mu zostalo ako koníček. Až po roku 1989, vo svojich 69. Je živé, dokonca i vďaka otcovej dielni. Po jeho smrti sme predali vybavenie debnárovi tu kúsok na Morave, v Čejkoviciach, ktorý však dokúpil aj ďalšie strojové vybavenie.

Šitie čepcov

Čepce šili často ženy, ktoré šili aj kroje. Mňa čepčili čepcom, ktorý mi vyrobila moja mama. Neviem prečo mamka začala šiť čepce a už sa neopýtam (mala by tento rok sto rokov). Len si pamätám, že cez zimu maľovala kraslice a šila čepce. Občas ma poprosila, že mam jemné ruky - podrž mi toto, pomôž mi s týmto a tak som videla ako sa to robí. Súčasťou krojov v Skalici je i čepiec, ktorým na svadbách čepčili nevestu a vydaté ženy ich potom nosili k slávnostným príležitostiam celý život. Záleží od toho ako veľa je na ňom zdobenia. Práca je odhadom na 60 až 80 hodín. Než sa však pustíte do práce, je potrebné zadovážiť si materiál. Materiály, ktoré sa na to hodia, treba zháňať v širokom okolí. Je to časovo i finančne náročné.

Výroba ľudových hudobných nástrojov

Zaoberám sa výrobou ľudových hudobných nástrojov, ktoré bývali bežnou súčasťou života obyčajných ľudí, napríklad pastierov dobytka, handrárov a pod. Ide o rôzne druhy píšťal, od malých handrárskych až po fujaru. Aj keď nie som profesionálny výrobca, snažím sa dôsledne dodržiavať tradičné výrobné postupy (vyrezávanie, leptanie kyselinou a pod.). Všetky remeselné zručnosti potrebné k výrobe som sa naučil sám. Nemal som žiadne kontakty na iných výrobcov, ktorých v dobe, keď som s výrobou začínal, ani veľa nebolo. Využíval som poznatky získané z literatúry a múzeí. Krása a príťažlivosť tohto remesla pre mňa je v tom, že ak sa podarí dobrá píšťalka, je to oživenie kusa dreva, ktoré naďalej žije ako hudobný nástroj a svojmu majiteľovi prináša radosť.

Šitie krojov

Šitie vo všeobecnosti je od mladosti moja záľuba, ako aj rôzne ručné práce. Sem-tam niečo ušila na mamičkinom šijacom stroji Minerva, ktorý sme mali doma. Všetko to išlo akoby od konca. Moje dve dcérky tiež zdedili záľubu v šití. Aj keď staršia to mala len ako záľubu, mladšia dcérka Hanka sa vydala na cestu krajčíriny, vyštudovala odevnú priemyslovku a následne sa venovala tomuto remeslu. Keďže bola členkou folklórneho súboru Skaličan, začala so šitím ľudových skalických krojov. Výšivky dodávala členka súboru Elena Mikošková, pre ktorú to je záľubu. Myslím, že týmto remeslom sa už v terajšej dobe nikto neuživí. Možno v dávnej minulosti. O mojej záľube v šití sa ani nedá povedať, že je to práca. Robím to len tak, v malom byte v kuchyni, ako všetky iné domáce práce. Je to naozaj len súčasť folklóru a tradícií. Nedá sa to ani nazývať remeslom, je to proste môj koníček, ktorý robím vo voľnom čase. Robí mi radosť, keď sa košele, či vesty, ktoré ušijem, páčia a radi si ich ľudia obliekajú.

tags: #torty #pre #murárov #inšpirácie