Varíme, varíme a pečieme: Archív receptov a kuchynských inšpirácií

Varenie môže byť jednoduché a zábavné, ak viete, ako na to. V tomto článku sa pozrieme na základné postupy varenia zemiakov a inšpirujeme sa skúsenosťami známej moderátorky Katky Brychtovej, ktorá nám prezradí svoj vzťah k jedlu a pečeniu. Taktiež sa pozrieme na výber správnych panvíc pre vaše kulinárske potreby.

Ako uvariť zemiaky krok za krokom

Pre niekoho, kto je v kuchyni "naozaj doma" a má varenie v malíčku, je to veľmi jednoduché. Netreba sa za to hanbiť, všetci sme nejako začínali. Ukážeme si postup, ako sa varia zemiaky. Samozrejme, že sa človek naučí variť základné veci iba tým, že sa bude snažiť variť a učiť sa nové, možno aj ťažké.

Postup varenia zemiakov

1. Najprv si zemiak ošúpeme a umyjeme.
2. Zemiaky nakrájame na menšie kocky a v hrnci ich zalejeme vodou.
3. Pripravíme si hrniec, v ktorom budeme variť zemiaky.
4. Položíme na sporák, vodu osolíme, keď začne vrieť.
5. Vidličkou skontrolujeme, či sú zemiaky už mäkké.
6. Ak sú mäkké, použijeme pokrievku a vodu scedíme.
7. Do zemiakov dáme maslo (koľko len chceme, ak chceme viac maslové, dáme viac masla) a zakryjeme pokrievkou, aby sa maslo rýchlejšie rozpustilo.
8. Potom iba pomiešame.

Ako pripraviť zemiakovú kašu

1. Do zemiakov dáme maslo, necháme rozpustiť.
2. Potom zemiaky popučíme a pridáme mlieko.
3. Za pomoci mixéra zemiaky vyšľaháme.
4. Ak zemiaky nie sú dostatočne jemné, pridáme ešte mlieko.

Inšpirácia od Katky Brychtovej

Úspešná kulinárska relácia RTVS Tajomstvo mojej kuchyne bola dlhých jedenásť rokov spájaná s charizmatickou herečkou Kamilou Magálovou. Po jej odchode sa uplynulý rok divákom prihováral spevák Robo Papp, no verným fanúšikom začala v kuchyni chýbať ženská ruka. Práve preto sa tvorcovia rozhodli v novej sezóne pre zmenu. Po boku šéfkuchára Gaba Kocáka sa tak každý mesiac predstaví nová dáma. Ako už istotne viete, február má pod svojou taktovkou obľúbená moderátorka Katka Brychtová.

Vzťah k jedlu v detstve

Myslím, že u každého z nás sa vzťah k jedlu rodí v detstve. Ako dieťa som bola dobrý stravník, v drvivej väčšine som vždy zjedla, čo som mala na tanieri. Naša mama varila veľmi dobre, vždy mi všetko chutilo. Ale pamätám si, že najradšej som mala vyprážané rezne, to bola pre mňa najväčšia dobrota. A zostalo mi to dlhé roky. Aj dnes dokážem vychutnať kvalitnú „šnicľu“, ako sme im hovorili u nás doma, lebo mamička pochádzala z Rače. Ale dnes ich už jem naozaj len občas.

Obľúbené a neobľúbené jedlá

Je jedlo, ktoré ste v detstve neobľubovali a nemáte ho rada ani dnes? Najväčšie problémy som mala s listovým šalátom. Kedysi sa robieval len s trochou octu a vody, a to mi fakt nechutilo. Ten som nikdy nezjedla. Ďalšou potravinou, ktorú nejedávam dodnes, je paprika, je mi z nej ťažko. A aj horčica. Párky som kedysi jedávala „holé“, neskôr s kečupom. Ale do varenia horčicu pridávam, tam mi neprekáža. A naopak, hoci ako dieťa som neobľubovala syry, dnes by som ich mohla jesť od rána do večera. Zaujímavé, ako sa chute menia.

Pečenie ako relax

Ste autorkou dvoch kníh o pečení Napečme si šťastie a Moje sladké radosti. Spomeniete si ešte na svoje začiatky v kuchyni? Naša stará mama bola vynikajúca pekárka a piekla každý víkend. Koláčmi u nich voňal celý byt. Milovala som jej čerešňovú bublaninu, popolový koláč, orechovú tortu. Zo začiatku bola moja úloha skôr pomocná, miesila som cesto, čistila ovocie, krájala čokoládu. Neskôr sme už spoločne piekli vanilkové rožky, linecké keksíky, pajgle. Ale vlastne až po jej smrti som začala piecť sama. Mala som pocit, že treba pokračovať v rodinnej tradícii. Takže každé Vianoce pečieme aj s mojou dcérou podľa jej receptov, vždy si na ňu s láskou spomenieme, a vianočné pečivo, ktoré nám pripomína naše detstvo, rozdávame aj mojej sestre a bratovi. Tie chute detstva sa nedajú ničím nahradiť.

A čo nejaké nepodarky? Raz som zabudla dať cukor do cesta. Bol to ovocný koláč. Zistila som to, keď už bol v rúre. Odvtedy si vždy kontrolujem suroviny. (Smiech.) Myslela som, že koláč budem musieť vyhodiť, ale moji synovci Maťko a Štefanko ho bez váhania zjedli.

Predpokladám, že v kuchyni radšej pečiete ako varíte. Áno, určite radšej pečiem ako varím. Je to moje hobby i spôsob relaxu. Veľmi rada študujem knižky s receptami, mám ich naozaj veľa, a rozmýšľam, ktorý práve vybrať a upiecť. Sledujem aj instagramové účty, kde sú zaujímavé recepty, a snažím sa inšpirovať. Najradšej by som piekla každý deň, ale to by som asi mala parádnu nadváhu, lebo som aj výraznou konzumentkou mojich koláčov… Určite mám radšej jednoduché recepty, nie som žiadna cukrárka, ktorá všelijako ozdobuje torty a vymýšľa nové tvary. Mám rada tradičné recepty, ktoré nájdete aj v mojich knižkách, ako sú jablkové pité, bábovka, londýnske rezy, žltý koláč, ktorý, mimochodom, veľmi chutí všetkým, ktorí ho ochutnali. Ale pečiem často aj modernejšie dezerty ako pavlovka, cheesecaky, banánový chlebík, mafiny či cookies. Keď si tak večer v kuchyni vážim ingrediencie, miesim cesto, pripravujem plech, cítim sa spokojná a šťastná. Proste ma to baví.

Vzťah k vareniu a svetovým kuchyniam

Aký vzťah teda máte k vareniu a ktorá zo svetových kuchýň je vám najbližšia? Varím s obľubou, ale nie každodenne. Je fajn, ak máte možnosť ochutnať rôznorodé kuchyne. Bola som nadšená v New Yorku, kde nájdete reštaurácie od výmyslu sveta. A vôbec nie drahé. Vďaka Justinovi Topoľskému (†69) som sa naučila jesť suši, ochutnala som vietnamskú, kórejskú kuchyňu, ale aj indickú, bangladéšsku či židovskú. Jedli sme tam najlepšiu pekinskú kačicu môjho života, v podniku, za ktorý by ste nedali päť korún… Ale aj steaky v reštaurácii, kde sedela vedľa nás Tyra Banks… Boli to úžasné zážitky a nikdy na to nezabudnem. Justin bol skvelý človek a veľký gurmán…

Prezraďte najexotickejšie jedlo, aké ste v zahraničí okúsili. Keďže som odchovaná na francúzskej kultúre, tak pri prvej návšteve Francúzska som sa tešila na slimáky a žabacie stehienka. Veľmi mi chutili.

Priniesli ste si zo zahraničných ciest konkrétny recept, ktorý je teraz súčasťou vašej kuchyne? Vo Francúzsku som po prvý raz ochutnala madlenky. Potom som z viacerých knižiek skombinovala recept, vydarili sa a dnes ich pečiem pravidelne. Náš Leonko ich zbožňuje.

Ktoré jedlo považujete za vrchol gastroumenia, ale nemáte odvahu si ho pripraviť doma? Mám veľmi rada plody mora, ale doma ich nezvykneme pripravovať. Najlepšie chutia v krajinách, kde more je. Napríklad v Chorvátsku by som „ligne na žaru“ jedla každý deň.

Ja varievam skôr tradičnejšie, ale vďaka nášmu synovi Kubkovi mávame pravidelne na Vianoce suši. Kubiho varenie odmalička bavilo, precestoval celý Vietnam, Thajsko a iné ázijské krajiny a nebojí sa pri varení experimentovať. Veľakrát nám navaril úžasné delikatesy a výborný kuchár je aj môj manžel, takže aj preto ja viac pečiem ako varím. (Úsmev.)

Aj Katka sa rada zvŕta v kuchyni, pečie výborne. Jej chlapci, Leonko a Emilko, majú sladké veľmi radi. Pre určité zdravotné obmedzenia často používame špaldovú múku, ghee maslo, prepeličie vajcia, rastlinné mlieka… Znie to možno obmedzujúco, ale aj z týchto surovín sa dajú urobiť skvelé koláče.

Čím ďalej, tým častejšie si s manželom zvykneme pripravovať jedlá zo zeleniny. Celkovo sa stravujeme oveľa zdravšie ako kedysi. Snažíme sa neplytvať potravinami, jedlo nevyhadzovať. Ja som veľký zástanca nedeľných obedov, chceme túto tradíciu dodržiavať, keď sa to dá. Vtedy nesmie chýbať hovädzia polievka, pečené stehná či dusené mäsko alebo losos. K tomu šalát z červenej repy, napríklad.

Nedávno ste prijali ponuku účinkovať v šou Tajomstvo mojej kuchyne. Čo vás na tejto príležitosti oslovilo? Ponuku som dostala pred Vianocami, v podstate som okamžite súhlasila. Až potom som si uvedomila, že to nie je len tak, variť pred televíznymi kamerami. Ale lákalo ma byť v štúdiu s vynikajúcim šéfkuchárom a vyskúšať si niečo nové.

V relácii budete len mesiac, potom prevezme žezlo iná kolegyňa. Nie je vám to trošku ľúto? Od začiatku som vedela, že budem nakrúcať štyri časti. Veľmi sa teším na moje kolegyne, lebo sú to všetko vynikajúce herečky aj úžasné kuchárky. Som presvedčená, že divákom sa budú páčiť.

Ako ste si nakrúcanie užívali? Hneď pri prvej relácii fanúšikovia na sociálnych sieťach uverejňovali svoje dojmy a z vás mali pocit trémy. Odpozorovali to správne? Skôr to bola zodpovednosť, snaha nepokaziť to celému tímu, ktorý program pripravuje už roky a je veľmi zohratý. S Gabom sa mi spolupracovalo veľmi dobre, je výborný v kuchyni i mimo nej.

Kamila je skvelá. Vo všetkom, čo robí. V divadle, vo filme, v dabingu, a rovnako aj v Tajomstve mojej kuchyne. Vynikajúco varí i pečie, má obrovskú charizmu, humor, je veľmi prirodzená a autentická. Preto ju diváci milujú a obdivujú. A ja tiež. (Smiech.)

Všetci varíme, a preto aj radi pozeráme programy o varení. Je úplne prirodzené, že sme zvedaví, ako varia iní a chceme sa inšpirovať.

Našu krajinu nedávno pobláznila šou Pečie celé Slovensko, kde by ste so svojím pekárskym umením jednoznačne zapadli. Sledovali ste ju? Pečie celé Slovensko je krásny projekt, už dávnejšie som videla britskú verziu a bola som nadšená. Slovenská verzia bola porovnateľná, veľmi pozitívna pre nás všetkých, čo pečenie milujeme. Jedným z benefitov môjho účinkovania v Tajomstve mojej kuchyne bolo, že som mohla piecť spoločne s víťazom tejto šou, s veľmi šikovným a milým Miňom. Bol to pre mňa veľký zážitok. Ale v živote by som nedokázala upiecť to, čo súťažiaci. Boli tam naozajstní majstri. Latku nastavili veľmi vysoko.

Ako som spomínala, mám doma veľa knižiek o pečení, a, samozrejme, aj od spomínanej Mary Berry. Jej recepty sú skvelé a aj ona sama môže byť veľkou inšpiráciou. V jej veku má energie na rozdávanie a vždy má dobrú náladu.

(Smiech.) Radšej budem ochutnávať ja ich jedlá a skúšať ich recepty. Gordon Ramsay je famózny, často robievame podľa jeho receptu lososa v teryiaki omáčke. A Zdeněk Pohlreich je ikona. Veľmi rada sledujem jeho programy. Niekomu sa môže zdať drsný, ale vždy sa snaží danej reštaurácii pomôcť. Pred časom sme boli v jednej z jeho reštaurácií v Prahe a boli sme nadšení. Podľa mňa všetci veľkí šéfkuchári sú umelci a mať možnosť ochutnať špičkovú gastronómiu je výnimočný zážitok. Dopriala by som ho každému.

Ako si vybrať správnu panvicu

Pribúdajú roky, kedy nevaríme mäso. Tým odpadajú mnohé jedlá, ktoré sa dusia na panviciach. Tejto zmene padla za vlasť ako prvá oceľová panvica. Používam ju teda ako wok. Ak by som varil bežné (aj mäsité) jedlá a denne, bola by tá panvica super. Ale zaoberať sa jej údržbou, keď ju vytiahnem len 1-2 krát za mesiac ma prestalo baviť. Stále pri nej platí, čo som už napísal v predošlých článkoch - je to lacný pracant, ktorý zvládne aj horšie zaobchádzanie a v prípade potreby sa vždy dá obnoviť. Na plameň reaguje prakticky okamžite a to z nej robí pomerne presný nástroj pre konkrétne typy jedál.

Druhá spomínaná panvica, Woll s nepriľnavým povrchom, je na tom opačne. Milovaná si ju vyslovene obľúbila a používala ju denne. Lenže zhruba po mesiaci takéhoto používania začala panvica pri iných jedlách lepiť. Je to obyčajná voda. Ak budete v takejto panvici zohrievať vodu (na volské oko alebo kašu), spoľahlivo vám odíde.

Kaše varíme v nerezovo-medenej, konkrétne tejto Elo. Umývanie nie je žiadna tragédia, stačí trochu odmočiť a všetko ide pekne dolu. Medený povrch neleštím. Je dosť tenký, takže nevidím dôvod zodrať si panvicu len preto, aby som mal peknú kuchyňu.

Woll používame na lievance a rôzne placky, kde chcem rovnomerne rozložiť teplotu. Povrch síce drží a ďalej sa neodlupuje, no bez tuku vie prihorieť. V umývačke nebola nikdy a používame na ňu len drevené varešky, zo začiatku metličku. Do pece na zapekanie ju nepoužívame. Ďakujem popasta.sk za zapožičanie na dlhodobý test.

Tento rok som od starkej vyškemral jednu starú smaltovú panvicu na lievance. Nie na dekoráciu, ale tvrdú robotu. Bola mierne prihorená, ale všetko som dokázal pekne odstrániť skalpelom, resp. žiletkou. Z klzkého povrchu to s ostrým nástrojom ide dobre a s trochou opatrnosti ho nezničíte. Hlavný problém tejto panvičky je, že je z veľmi tenkého plechu. Preto som skúsil piecť na liatinovej platni, na akej sa robia doma lokše, tam to už bolo o niečo lepšie. Potom som ju dlhšie nechytil do rúk, ale predpokladám, že na ňu platí nejaký fígeľ, na ktorý som ešte nestihol prísť. Napíšem, keď zistím.

Dostala ho milovaná na minulé Vianoce - telešopingovú Delimano Stone Legend. Dodnes neviem, či to bola recesia alebo únava milovanej z môjho večného laborovania s riadom. Možno oboje.

Zhruba v tom čase sme prišli na tú skazu s vodou, takže táto panvica dostala zatiaľ najlepšie zaobchádzanie. Tomu zodpovedá aj jej stav, vyzerá ako nová. Treba však povedať, že na nej varíme len ryžu a sotíčka, takže zatiaľ nikdy nezažila náporovú prevádzku predošlých čias. Navyše sa nám za tie roky rozšíril „vozový park“ panvíc, takže príprava jedál sa rovnomernejšie rozložila a nemáme jednu zaťažovanú na všetko.

Keby som si mal dnes vybrať, akú panvicu kúpiť, zrejme by to bola táto trojka: nerezová, oceľová a palacinková. Na všetko ostatné už používame Remosku alebo sklenené či smaltové pekáče do rúry. Keby som si mal dnes želať nejakú novú panvicu, potom určite liatinovú palacinkovú. Na nej sa zhodneme aj s milovanou. A preč sú tie časy, kedy jej vadili ťažšie riady.

Stále tvrdím, že univerzálna panvica neexistuje a rozhodujte sa vždy podľa toho, aký typ jedál najčastejšie varíte, nie ako panvica vyzerá.

Akú kašu to raňajkujeme? V zohriatej vode roztopím kúsok masla a pridám štipku soli. Potom lyžicu pohánkovej krupice a dve kukuričnej. Miešam metličkou, kým nezačne kaša bublať. Potom vylejem do taniera, pridám ďalší kúsok masla, nastrúhanú hrušku, drvené vlašské orechy a občas drvenú škoricu alebo klinčeky. TAAAKÉTO fajnové! Prípadne spravím pohánkovú kašu s maslom, orechami a granátovým jablkom.

Typy panvíc a ich využitie

tags: #varíme #varis #varíme #a #pečieme #archív

Populárne príspevky:

• Výhody a riziká rýchlej chôdze počas tehotenstva
• Bravo gril: Kompletný prehľad
• Príprava húb Shiitake
• Recept na Vysokú Okrúhlu Punčovú Tortu
• Recepty na vianočné sladkosti