Tradičný Vianočný Jedálny Lístok a Recepty pre Štedrý Večer na Slovensku

Štedrý deň je čas, kedy sa stretáva rodina a priatelia, aby spoločne oslávili Vianoce. Dôležitou súčasťou týchto sviatkov je aj tradičné vianočné menu, ktoré sa v mnohých slovenských domácnostiach odovzdáva z generácie na generáciu. U nás je to skrátka tak - na Vianoce sa odpúšťa všetko, okrem prázdneho taniera. Štedrý deň však nie je tá najvhodnejšia chvíľa na experimenty. Zvoľte rokmi overenú klasiku, ktorá funguje. Kapustnica, pečený alebo vyprážaný kapor, zemiakový šalát a sladké pečivo.

Plánovanie a Príprava Vianočného Menu

Ak chcete, aby ste sa počas sviatkov nezmenili na kuchynského „dispečera“, potrebujete plán. Vianočné menu na tri dni sa dá zvládnuť pokojne a s úsmevom, keď si dopredu pripravíte to, čo sa pripraviť dá. Vianoce sú krásne, ale kuchyňa vie byť počas sviatkov poriadne neúprosná. Stačí chvíľa nepozornosti a ste v tom: v rúre sa pečie, na sporáku vrie, v chladničke nie je miesto, v dreze rastú taniere a vy máte pocit, že namiesto sviatkov riadite logistické centrum. Dobrá správa je, že toto nie je „osud Vianoc“.

Veľká časť stresu nevzniká z toho, že by bolo jedla príliš veľa, ale z toho, že sa priveľa vecí robí naraz. A práve tu prichádza na pomoc jednoduchý princíp, ktorý funguje v každej domácnosti, bez ohľadu na to, či varíte pre dvoch alebo pre desať ľudí: čo sa dá pripraviť dopredu, to pripravte dopredu. Vianočné menu na tri dni znie ako náročná misia, no v praxi je to skôr o rozumnom rozložení síl. Keď si dopredu naplánujete, ktoré kroky viete spraviť deň vopred, čo sa dá zamraziť a čo len potrebuje odležať, zrazu máte v kuchyni pokoj. A ešte lepšie: máte čas aj na to, čo je na sviatkoch najdôležitejšie - byť s rodinou, sadnúť si, nadýchnuť sa vône stromčeka a nemať pocit, že ste prišli o celé Vianoce len preto, že „treba navariť“.

Prestretý stôl ešte pred varením je trik, ktorý funguje prekvapivo dobre. Keď je atmosféra hotová, všetko ostatné sa robí ľahšie. Máte miesto v chladničke? Nie je nič frustrujúcejšie, než keď máte uvarené veľké množstvo jedla a zistíte, že ho nemáte kam dať. Pred sviatkami sa preto oplatí urobiť rýchlu „chladničkovú revíziu“. Vyhoďte prázdne poháre, zvyšky omáčok, ktoré už nikto neotvorí, a presuňte trvanlivé veci na chladnejšie miesto, ak máte komoru alebo balkón. Ďalší trik je použiť nízke, stohovateľné dózy, ktoré sa dajú ukladať na seba. Niekedy práve tvar nádoby rozhodne, či máte v chladničke poriadok alebo bojisko.

A nezabudnite na jednu dôležitú vec: odležanie niektorých jedál je výhoda, ale aj záväzok. Ak chcete, aby kapustnica a šalát na druhý deň chutili lepšie, potrebujete pre ne priestor. Keď to vyriešite vopred, nebudete v rozhodujúci moment presúvať misky po parapetoch a balkónoch. Najväčší vianočný stres často nevzniká pri varení, ale pri rozhodovaní na poslednú chvíľu. Krátky plán dokáže ušetriť viac energie než ďalší hrniec navyše. Najviac času vám ušetrí, ak si vopred poviete, čo presne budete v jednotlivé dni podávať. Nemusí to byť nič komplikované. Dôležité je, aby ste vedeli, čo sa bude piecť, čo sa bude len zohrievať, čo potrebuje odležať a čo musí byť úplne čerstvé.

Keď máte jasno v menu, automaticky viete aj to, čo viete pripraviť dopredu. Vianočné jedlá sú v tomto úžasné, pretože veľa z nich chutí na druhý deň dokonca lepšie. Kapustnica, vývar, šalát, pečené mäso, nátierky aj dezerty často potrebujú čas, aby sa chute spojili. A práve toto je vaša výhoda - príprava dopredu nie je „podvádzanie“, ale múdry krok, ktorý zvýši kvalitu jedla aj váš pokoj. Najväčší rozdiel spraví, keď si deň vopred pripravíte veci, ktoré tvoria základ jedál, no v deň D zdržujú. Zeleninu do polievok a šalátov si nakrájajte, uvarte zemiaky do šalátu, upečte alebo predpripravte mäso, spravte vývary, nátierky a dezerty. Veľmi praktické je aj dopredu pripraviť servírovanie: nachystať misky, podnosy, príbor, nachystať obrus, skontrolovať formy, papier na pečenie, fólie a dózy.

Znie to ako drobnosť, ale práve tieto „mikroúlohy“ dokážu v deň Vianoc vyvolať stres, keď ich robíte naraz a medzi tým vám píska rúra. Ak máte všetko pripravené, v deň sviatku len vyťahujete, zohrievate, dopečiete a servírujete. A to je presne ten režim, ktorý chcete. Vianoce sú o tradíciách. Neznamená to však, že zemiakový šalát musíte jesť celé sviatky od raňajok až po večeru. Stačí v štedrý deň na večeru. Pripravili sme pre vás vianočné recepty, ktoré vaše sviatky obohatia o kulinárske zážitky. Nemusíte sa však báť, že by ste najkrajšie sviatky v roku strávili v kuchyni varením. Ak vás to baví, samozrejme môžete, no naše recepty sú rýchle a jednoduché. Budete vianočným hostiteľom? Potom inšpiráciu určite privítate. O to viac, ak medzi vašimi hosťami budú vegetariáni, či dokonca vegáni. Samozrejme, v našich tipoch nájdete zaujímavé recepty s lahodným mäsom, no aj bez neho. Máme všetko, od predjedla, cez hlavných chod až po dezerty a nápoje, ktoré zahrejú, ale aj vytvoria atmosféru a spríjemnia posedenie po spoločnej večeri. Či obede? Je to na vás.

Začnime úplne od začiatku. Vaši hostia prídu, chcú si sadnúť a vy chcete hneď začať. To je ideálny čas na servírovanie malých, chutných predjedál alebo chuťoviek. Prvý veľký apetít je uspokojený a vy môžete ľahko prejsť k hlavnému chodu. Klasické vianočné večere sú o hojnosti, teda sú tradične s mäsom. Radi kombinujeme hlavné jedlá s mäsom s vegetariánskymi alebo vegánskymi jedlami, či so šalátom, aby si každý našiel niečo pre seba. Ak sa chcete vyhnúť mäsu alebo živočíšnym produktom vo všeobecnosti, stále máte na výber z mnohých chutných hlavných jedál. Samozrejme, existuje celá paleta chutných hotových výrobkov, ktoré si môžete kúpiť. Čo by to bolo za hodovanie bez príloh? Ako milovníci kombinovania tradičných receptov z rôznych kútov sveta sa nevyhneme ani červenej kapuste a zemiakom. V našom fonde však máme aj niekoľko ďalších menej tradičných nápadov. Chutnému a sladkému dezertu sa jednoducho nevyhneme. Nič nepokazíte sušeným ovocím, no lahodný dezert je vždy vynikajúcou voľbou, však? Okrem chutného jedla by pri štedrovečernej večeri samozrejme nemali chýbať ani nápoje. Vždy by mala byť po ruke voda. Mnohí ľudia si k jedlu radi doprajú pohár vína.

Tipy na Štedrovečerný Stôl

Vianoce sú časom radosti, pokoja a spoločne strávených chvíľ. Srdcom týchto sviatkov je bezpochyby štedrovečerný stôl, ktorý spája rodinu a priateľov. Aby ste tento rok prestierali stôl, ktorý odráža vianočnú atmosféru a vrúcnu pohostinnosť, ponúkame vám niekoľko tipov ako na to. Vianočný stôl by mal odrážať sviatočnú náladu a zároveň ladiť s celkovým dekorom vášho domova. Klasické farby ako červená, zelená, zlatá a strieborná nikdy nesklamú. Kvalitný a štýlový riad zvýrazní krásu vášho vianočného stola. Zvoľte taký, ktorý doplní váš vianočný dekor. Nezabudnite ani na príbor, ktorý by mal byť lesklý a čistý. Dekorácie sú kľúčové pre vytvorenie sviatočnej atmosféry. Využite vianočné gule, sviečky, prírodné materiály ako sú šišky a vetvičky. Nemusíte ich aranžovať len do stredu stola, nesmú však zavadzať pri hostine. Správne osvetlenie vytvára na vianočnom stole domácku a pohodovú atmosféru. Sviečky sú ideálnym riešením, ako docieliť tento efekt.

Inspirovali sme vás? Alebo hľadáte niečo iné? Vianočné recepty si môžete vytvoriť aj vy. Často z tých tradičných. Pripravujeme pre vás tiež článok s tipmi na silvestrovské dobroty!

Tradičná Štedrovečerná Večera našich Predkov

Keď začnete študovať náš folklór do hĺbky, za každými otvorenými dverami nájdete 10 nových. Ja som začala absolútne povrchne, vnímala som len estetickú krásu našich krojov a vzorov, neskôr som začala študovať materiály a techniky na výrobu a vyšívanie krojov. Táto cesta ma zaviedla do kontextu prírody a prostredia odkiaľ kroje pochádzajú. Študovala som pôvodnú architektúru, zvyky, remeslá a tradície. Neskôr sa pridal historicko-kultúrny kontext, vďaka ktorému som natrafila aj na najstaršie zachovanú pôvodnú tradičnú kuchyňu našich predkov a bolo to fascinujúce. Bohatosť v jednoduchosti našich pôvodných pokrmov je mimoriadna. Naši predkovia boli pochopiteľne neskutočne spätí s prírodou, a v závislosti od prostredia v ktorom žili sa menil aj obsah ich každodenných pokrmov.

Na základe týchto poznatkov som subjektívne zostavila tradičnú štedrovečernú večeru, ktorá bola na našich stoloch ešte pred vplyvom socialistického hospodárstva a dávno pred príchodom priemyselnej revolúcie. Zaujali ma tradície, zvyky, a čo je veľmi zaujímavé, výživová bohatosť pôvodnej štedrej večere. Štedrá večera nebola o prejedaní sa tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera neznamenala, že minieme množstvo peňazí, aby sa nám stôl prehýbal pod kilami jedla, ktoré musíme nasilu jesť tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera znamenala symbolické posedenie rodiny, znamenala začiatok nového obdobia (zimný slnovrat), kedy sa muselo len pozitívne hovoriť o nastávajúcom roku. Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá. V niektorých regiónoch zvieratá dokonca dostali večeru ako prvé. Postupne vás prevediem vianočným menu našich predkov a s výživovou poradkyňou urobím rozbor všetkých jedál, aby som ukázala ako zdravo, jednoducho a lacno sa naši predkovia v skutočnosti stravovali.

Tento tradičný zvyk netreba obzvlášť vysvetľovať. Na mnohých miestach sa štedrovečerná večera začínala rozkrojením jablka. Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik alebo hniloba znamená smrť či chorobu. V dobe, keď sa vo väčšom chovali ovce, tak sa nesmelo deň pred Vianocami prísť do chalupy v kožuchu. „Nedržali by sa ovce“. Na Vianoce sa vykonával aj takýto obrad: Gazda vzal drevenú kijaň (veľké drevené kladivo, ktoré sa používalo na štiepenie jedľových polien na šindel) a udrel ňou o zem. Prítomní sa pýtajú: „Čo biješ?“ a gazda odpovedá: „No krty zabíjam!“ A to sa 3x opakovalo. Steny sa omietli bielym vápnom, vybielila sa aj pec. Slobodná dievka pred večerou vyzametala obradným spôsobom izbu. Nie v smere k dverám ale od dverí k stolu. Smeti sa vyniesli von a museli sa vysypať za plotom.

Boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo malo obradný charakter. Večerať sa chodilo, keď vyšla prvá hviezda, to bolo okolo 16tej hodiny. Pred zasadnutím ku stolu sa najskôr nachoval dobytok, pre ktorý sa jeden hlt z každého jedla odkladal do maselničky pod stolom. Od štedrovečerného stola nesmel nikto odchádzať, aby rodina celý rok držala spolu. Iba gazdiná obsluhovala a nosila postupne jedlá, ktoré už boli pripravené.

Symbolika Jednotlivých Chodov

Jablko: Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie. Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko.
Oblátky: Spočiatku piekli učitelia, manželky učiteľov či miestni farári. Upečené oblátky potom po dedine roznášali školopovinné deti a častokrát pri tom recitovali koledy. Deti za roznášanie dostali peniaze. Neskôr si už oblátky piekli v domoch ženy samy. Oblátky sme zaradili ako chod číslo dva z celkových 9-tich chodov.
Sviečka: Od začiatku až do konca štedrej večere mala na stole horieť sviečka. Ak zhasla, bolo to zlé znamenie, že niekto do roka umrie.
Stromčeky: sa začali objavovať niekedy po prvej svetovej vojne a boli to výlučne len jedličky. Stromček sa zdobil skromne až v deň Vianoc na obed a ozdobený sa zavesil pod podvalu. Stromček sa do izby musel priniesť vrcholcom dopredu a muselo sa pri tom zavinšovať: „ščasny a vesely Sviotki“. Vrcholcom sa po Vianociach musel vynášať aj von. Obdarovávať pod stromček sa začalo zhruba od 50. rokov 20. storočia a to v súvislosti so zlepšením materiálnej a sociálnej situácie roľníkov. Jedľa biela bola u Slovanov stromom magickým a dobrým a predstavovala čistotu a zdravie. Dokonca aj dom sa kropil na obed v Božie narodenie jedľovou halúzkou a svätenou vodou od východnej strany na západnú.
Pšenica: Vznikla dlhodobým vývojom a šľachtením z prapôvodných foriem pšenice, kedy ju staroveké národy začali pestovať asi v 7. Pšenica je nenahraditeľným zdrojom energie a to nielen pre svalstvo, ale aj mozgové a nervové bunky. Je zdrojom vitamínu skupiny B, najmä tiamínu, vitamínu E, z minerálnych látok obsahuje vápnik, železo, fosfor, draslík, horčík a zinok. Na živiny sú bohaté aj pšeničné klíčky (najmä vitamíny B, E a minerálne látky). Tie zostávajú prítomné v celozrnnej múke, takže výživová hodnota tejto múky je vyššia oproti bielej múke.
Med: má pre ľudí mnoho významov. Je to výživné, prírodné sladidlo, koncentrovaný zdroj energie a starodávny ľudový liek. Med je tiež aktívnou látkou v kozmetických výrobkoch a výrobkoch na ochranu pokožky a je neustále predmetom lekárskeho výskumu. Med obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov a 5 000 enzýmov. Medzi minerály patrí železo, zinok, draslík, vápnik, fosfor, horčík a selén.
Cesnak: má vysokú koncentráciu zlúčenín obsahujúcich síru. Tiosulfináty, ktoré obsahujú alicín, sú hlavnými aktívnymi zložkami cesnaku.

Zimný slnovrat, alebo inak nazývaný aj slovanský Kračúň (Kračun je aj na východnom Slovensku nízka nekysnutá placka s rôznymi plodinami, ktorá sa piekla pre dobytok), bol v dávnych predkresťanských európskych dejinách symbolom zrodenia slnečného boha, ktorý sa z ďalekých temnôt vracia nazad k ľuďom, aby priniesol teplo a svetlo, čiže život. Kresťanstvo ho neskôr pokrylo svojim najkrajším sviatkom, aby zostala zachovaná symbolika. Narodenie Krista totiž tiež predstavovalo svetlo a nádej na večný život. Zmenila sa terminológia, ale zmysel ostal rovnaký, aj keď ukrytý do množstva obyčajných rituálov. Niektoré z nich sa zachovali do dnešných čias.

Zvyky a obrady na sviatok zimného slnovratu mali ochranný a prosperitný, prípadne liečivý a ľúbostno-prognostický charakter. Úcta k tomuto sviatku a jeho autorita museli byť obrovské. V tento deň platilo všeobecne platné pravidlo o nevhodnosti návštev ale napriek tomu si niektoré osoby neodpustili, aby si nešli niečo po domoch požičať. Sviatok zimného slnovratu mal zabezpečiť práve dobrú úrodu a prosperitu na nadchádzajúci roľnícky rok. Preto aj strava a jej súčasti mali nezastupiteľné miesto na štedrovečernom stole. Keďže sa celý deň držal pôst, jedinou príležitosťou najesť sa bola večera. Cesto kračúňa sa zvyklo zarábať pramenitou vodou. V strede pečiva gazdiná urobila jamku, do ktorej nakvapkala med. Do cesta sa pridávali semená, ktoré mali rodine zabezpečiť nastávajúci rok úrodu (napr. strukoviny, ľan, konopné a iné semená). Magickú silu znásobovali aj ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak či petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami a šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj oblátky, svätená voda či posvätené zelinky. Niekedy sa do malej priehlbinky v strede dala fľaštička s medom.

V minulosti boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo malo obradný charakter. Chody boli chudobné a muselo ich byť deväť. Všetky živočíšne tuky boli nahradené maslom. Verilo sa, že každé jedlo, ktoré je na vianočnom stole, má v sebe veľkú silu a moc. Preto sa s ním nakladalo úctivo a opatrne. Jedlo sa z jednej misy a nijaké jedlo sa nesmelo skonzumovať úplne do dna, lebo by rodina trela v budúcom roku biedu. Nemluvňatám, ktoré matky dojčili, priložili aspoň symbolicky lyžicu k ústam. Takisto sa verilo, že na stole má byť z každej plodiny, ktorá sa na gazdovstve pestuje. Pod obrus sa dávali peniaze, tie sa však už na Štefana museli dať preč. Na stole musel ostať po celý čas až do Troch kráľov minimálne chlieb. Ostatné zvyšky jedál sa dali statku. V niektorých oblastiach zvyšky odkladali na liečivé účely. Ak dievka vysypala omrvinky zo stola niekde na dvor, na jar tam vraj vyrástol magický ochranný kvietok - maronka. V niektorých oblastiach omrvinky odkladali na magické účely. „Ako na Viliju tak po celý rok.“ Vianoce/Vilija predstavovali predobraz budúceho roku, preto sa ľudia v tej dobe snažili, aby tento deň prebehol pokiaľ možno bezproblémovo so vzorným správaním a vzťahoch. Ľudia mali byť veselí a na nič sa nesťažovať. Deti museli poslúchať, nesmeli sa napomínať ani biť. Jedlo sa nesmelo jesť horúce, lebo by rodinu cez rok ohovárali.

Recepty a Ingrediencie

Kapusta: Pre jesenné obdobie je typické nakladanie kapusty. Okrem vitamínu C sa v nej vyskytujú aj vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselina listová, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok).
Kaša: Či už obilninové alebo hrachové, boli súčasťou každodenného jedálnička našich predkov, preto kaša nesmela chýbať ani ako jeden z deviatich pokrmov štedrej večere. My sme zvolili jednu z najzdravších kaší a to pohánkovú. Kaša sa jedla z jednej misy. Každý z členov mal svoju lyžicu a každý z rodiny zjedol maximálne 2-3 lyžice. 250 g pohánky necháme napučať v dvojnásobku vody a potom asi 15 minút povaríme. Po uvarení ju necháme pod pokrievkou ešte dôjsť. Podávame ju poliatu roztopeným maslom alebo sladkým mliekom. Ku kaši môžeme pridať 300 g uvarených a pretlačených zemiakov, soľ, majorán, čierne korenie, postrúhaný cesnak a opraženú cibuľu.
Pohánka: je veľmi prospešná ľudskému organizmu, preto by mala patriť k stáliciam nášho jedálnička. Obsahuje vitamín B1- tiamín, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B9- kyselinu listovú a vitamín C, antioxidanty, aminokyseliny, polyfenoly a rutín.
Opekance s makom: Šiestym chodom štedrej večere boli opekané cestoviny s makom, väčšinou šúľance. Tak ako chody predtým, aj opekance sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope. Jedli sa dve maximálne 3 lyžičky na osobu. Cestoviny boli posypané makom, symbolom hojnosti. Šúľance mali byť aspoň 15 cm dlhé, aby boli na rok aj klasy dlhé.
Mak: Má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení. Má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Obsahuje vitamín B1- tiamín 74% ODD, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B8- cholín, B9- kyselinu listovú, C a E.

Štedrovečernú večeru sprevádzalo mnoho pôvodných zvykov. Koniec chleba a oblátka sa odložili, slúžili ako liek pre chorý statok. Stôl sa omotal reťazou, aby rodina zostala pokope. Počas štedrovečernej večere bol prísny zákaz konzumovať mäso ale ryby boli povolené. Ryby boli súčasťou štedrej večere hlavne u obyvateľov žijúcich v blízkosti riek. Konzumovali sa najmä pstruhy a zubáče. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Pôst však zrejme tiež nie je pôvodný, v dobe pred príchodom cirkvi boli slávnosti zimného slnovratu sprevádzané bohatými hostinami. Autor knihy „Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach“ - Jozef Marec píše: „V literatúre zisťujeme, že mnohé pôvodné zvyky boli tŕňom v oku strážcom kresťanských dogiem. Uvedieme príklad: „Kto by Slamene Vanoce svetil, reťazmi stůl vazal ut supra, jako čarodenik da fl.

Ryba-pstruh: Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Vysokým obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa radia k potravinám s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém. Odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať ryby aspoň dvakrát do týždňa. Priemerný Slovák skonzumuje ročne len 5 kg rýb. Ryby obsahujú cenné minerálne látky a stopové prvky, najmä jód a selén (ktoré chránia telo pred pôsobením ťažkých kovov), vitamíny D, A a B. Disponujú kvalitnými bielkovinami. Rybie mäso kraľuje medzi potravinami s obsahom týchto nenahraditeľných tukov. Keďže telo si ich nedokáže vytvoriť samo, je potrebné dopĺňať ich v strave.
Zemiaky: Môžeme povedať, že zemiak tvorí základnú zložku našej každodennej stravy. Pod hnedou šupkou sa skrýva biela alebo žltá dužina, ktorá nášmu organizmu dodáva množstvo potrebných biologických látok. Od príchodu na naše územie sa zemiaky stali významnou plodinou, ktorá nahradzovala prípadný nedostatok múky. Ak bolo múky málo, pridali sa do cesta na chleba zemiaky, rovnako aj do cestovín. Preto môžeme polemizovať, či skutočne naše pôvodné tradičné halušky museli obsahovať zemiaky, alebo boli pridané až časom, keď sa muselo múkou šetriť. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme. 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame.

Obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie. Sušené ovocie bolo neodmysliteľnou a potrebnou súčasťou stravy našich predkov. Bolo bohaté na cukry a vitamíny, preto bolo pochopiteľné, že sa stalo súčasťou aj štedrej večere. Sušili sa najmä slivky a marhule. Vo vinohradníckych oblastiach aj hrozno. K štedrej večeri sa podávali nápoje, dospelí pili víno, pálenku alebo teplú pálenku.

Pozrite si všetky chody našej tradičnej štedrej večere na našom blogu. Ku každému chodu sme vypracovali výživovú hodnotu na jednu osobu. Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou: 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov. Čo myslíte, ako to je so štedrou večerou a jej výživovými hodnotami dnes?

Aj na 3. adventnú nedeľu ti chceme venovať DARČEK. Tento vzorový jedálniček na chudnutie na jeden deň sme pripravili ako ukážku toho, čo môžeš jesť počas sviatkov. Nechýbajú raňajky, sladká desiata, na obed si pripravíme rezeň, k nemu šalát, na olovrant opäť niečo sladké a na záver dňa si doprajeme polievku a roládu. Asi sa ti ani nechce veriť, že toto sú jedlá, ktoré môžeš jesť aj pri redukcii hmotnosti, však?

Nezabudni si pozrieť aj odporúčané články pod týmto príspevkom. Aj tam nájdeš ďalšie vzorové jedálničky. Ber ich, prosím, iba ako inšpiráciu.

Praktické Tipy a Recepty pre Vianočné Menu

tags: #vianocny #jedalny #listok #recepty