Tri gaštanové kone – vnútorná kompozícia a rozbor

Margita Figuli je významná slovenská prozaička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež a dramatička.

Narodila sa na Orave, vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako P. O. Hviezdoslav. Inšpiráciu čerpala predovšetkým zo svojej rodnej Oravy a patrila medzi predstaviteľky lyrizovanej prózy a naturizmu.

Tvorba Margity Figuli:

  • Novela: Tri gaštanové kone
  • Zbierka poviedok: Pokušenie
  • Román: Babylon

Lyrizovaná próza je literárny smer 20. storočia, ktorý sa vyznačuje bohatým používaním básnických trópov ako metafory, prirovnania, symboly a personifikácie.

Znaky lyrizovanej prózy v diele Tri gaštanové kone:

  1. Rozprávkové motívy
    • Postavy dobra a zla:
      • Dobré postavy: Peter, Magdaléna, Magdalénin otec Maliarik
      • Zlé postavy: Ján Zápotočný, Magdalénina matka Maliarička
    • Šťastný koniec - dobro víťazí nad zlom.
    • Plnenie úloh - Peter musí splniť podmienky, aby dosiahol svoj cieľ.
    • Magické číslo 3:
      • 3 hlavné postavy
      • 3 kone
      • 3 sľuby (usadiť sa, nadobudnúť majetok, prísť na troch gaštanových koňoch)
      • 3 pytači
  2. Lyrizácia textu
    • V texte sa prelína epický dej s lyrickými prvkami.
    • Využitie metafor, opisov prírody, poetického jazyka.

Tri gaštanové kone - literárna analýza

  • Literárny druh: epika
  • Literárna forma: próza
  • Literárny žáner: rozprávková novela
  • Literárny smer: lyrizovaná próza

Téma: Príbeh lásky dvoch mužov k jednej žene a jej zápasu o vlastnú budúcnosť.

Hlavná myšlienka: Len húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj cieľ.

Opis prostredia: Dej sa odohráva v dedinskom prostredí. V okolí dedín sú lesy a polia kde pracujú dedinčania.

Peter sa, idúc smerom na dolnú Oravu, chystá navštíviť svoju lásku z detstva - Magdalénu. Magdaléna sa spolu s rodinou presťahovala do Leštín, kde jej rodičia krčmárili. Šiel na gaštanovom koni, ktorého mu požičal jeden gazda. Toho tátoša mal veľmi rád.

Prechádzajúc cez oravské lesy, prefrčia okolo neho pašeráci so siedmimi koňmi. Petrov kôň sa splaší a ženie sa za skupinou zvierat. Peter spoznal jedného z pašerákov - bol to Jozef Greguš z Vyšného Kubína, Magdalénin bratranec.

Spytujúc sa na chlapa, ktorý je s Gregušom, zistí, že je ním Jano Zápotočný, prvý gazda v Leštinách a najnebezpečnejší pašerák koní. Dozvie sa, že Jano má rovnaké úmysly ako Peter - chystá sa požiadať Magdalénu o ruku. Prikáže Petrovi a Gregušovi, aby naňho čakali.

Starý Maliarik privítal Petra s jasotom, veľmi sa potešil, že ho vidí, čo Jana poriadne nadurdilo. Peter si dlho predstavoval stretnutie s Magdalénou a nakoniec ju zbadal. Vedel, že je to ona, na prvý pohľad ju poznal. Všimne si, že Magdalénu niečo trápi, ale ona mu nechce prezradiť, čo je príčinou jej útrap.

Čakajúc na Magdalénu, začuje výkrik, dupot kopýt a skokmi sa vyberie do stajne. V stajni sa stretli tri gaštanové kone - Petrov, Janov a Gregušov. Magdalénu nájde ležať pod ich nohami. Zachráni ju a zanesie materi do izby. Nepodarilo sa mu predbehnúť Zápotočného, ktorý popýtal Magdalénu o ruku.

Ráno stretne Greguša a ten mu oznámi, že Janove pytačky sa vydarili. Janovo správanie je hrubé. Zamkne sa s Magdalénou v izbe, chytí jej ruky a chystá „spečatiť“ ich zásnuby, a to i napriek jej nesúhlasu.

Petra už nemá čo držať v Leštinách, a preto sa rozhodne odísť. Nakoniec ho však presvedčia, aby ostal sláviť sv. Jána a išiel s mládežou do hôr páliť svätojánske ohne.

Peter ide na koni s Magdalénou a po čase sa oddelia od ostatných. Vyznajú si lásku a sľúbia si vernosť. Magdálena však nevie, či môže veriť Petrovým slovám. Potrebuje dôkaz, a tak si dáva podmienky: aby prišiel po ňu s tromi gaštanovými koňmi a aby vystaval dom, do ktorého si ju dovedie ako svoju ženu.

V zelenej húština za ich chrbtami sa mihol akýsi tieň. Ukázalo sa, že ide o Jana, ktorý sa s nožom v ruke rozbehol na Petra.

Peter sa ihneď pustil do roboty, aby splnil všetko, o čo ho Magdaléna požiadala. Skončil s kupčením a začal pracovať na píle. Pracoval od svitu do mrku, drel a bojoval s prekážkami, na ktoré narazil. Útočisko našiel u ujčeka a ujčinej, kde aj býval. Neskôr mu s výstavbou pomáhala celá dedina.

Vybral sa za Magdalénou, no to, čo sa dozvedel, ho zamrazilo - Magdaléna je vydatá za Jana. Vydal sa teda do Leštín, kde mal Zápotočný svoje gazdovstvo. Došiel do krčmy, kde sa stretol s udiveným pohľadom krčmára, ktorý si ho neustále obzeral a nad niečím špekuloval.

Zdôveril sa krčmárovi aj s tým, že v ten deň, keď si dali Peter s Magdalénou sľub, bol ukrytý medzi borievkami, kde všetko počúval. Doteraz vraj ľutuje, že Petra v ten deň nezabil. Peter sa opýtal aj na Magdalénu, lebo na tú bol najväčšmi zvedavý. Krčmárove slová ho ranili. Magdaléna má veľmi náročný a trpký život pri Janovi.

Kráčajúc dedinou, stretol chlapov, od ktorých sa dozvedel, že Magdaléna je s Janom v chotári, kde spolu obrábajú pole. Jeden z nich mu však prezradil aj čosi iné: Jano nakúpil veľa koní, najmä divé a nebezpečné. Nútil Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť a napájať. Keď bola v šiestom mesiaci, jeden z koní jej ublížil a ona prišla o dieťa.

Kráčajúc ústraním, priblížil sa na dohľad dvojice v diaľke. Nenaskytol sa mu však nepríjemný pohľad - Jano bil, mlátil, udieral koňa hlava-nehlava, pretože mu nechcel ísť, zatiaľ čo Magdaléna držala uzdu. Kôň sa jej vytrhne, vyhodí sa vysoko do povetria a ona ostane ležať pod jeho bruchom.

Peter, doletiac k nim, sotí Jana tak silno, že ostane ležať medzi brázdami v bezvedomí. Vyslobodí bezvládnu Magdalénu a zoberie ju k pramienku, aby sa prebrala z mdlôb. Magdaléna sa, otvárajúc oči, spytuje na Jana a hľadá ho po okolí.

Po chvíli sa Jano prebral, schytil do ruky kameň a zamieril priamo k Petrovi. Magdaléna ťažko ochorela a Peter sa rozhodol, že neodíde, kým nevyzdravie. Je s ňou naozaj zle, povráva sa, že už z toho nevyjde. Peter ju chcel naposledy vidieť, no Zápotočný to nedovolil. Poradil sa preto s farárom, ktorý ho vypočul s pochopením. Dedinu nakoniec obletí radostná novina - Magdalénin stav sa predsa len začína zlepšovať.

Čo sa však nezlepšilo, je Janovo kruté správanie. Pred krčmou sa strhne akási trma-vrma, sestra Zápotočného utekajúc volá o pomoc. Všetci sa náhlia hore dedinou k Janovmu domu. Opäť týra koňa, zatiaľ čo Magdalénu núti, aby ho držala. Vypaľoval mu ohnivým kutáčom na bok brucha slovo tulák. Peter sa práve snažil dostať do dvora, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na oko koňa. Kôň zakvičal od bolesti a vyhodil sa do výšky.

Zápotočný nestihol uhnúť a skončil pod kopytami zvieraťa, ktoré sa mu zaryli do pŕs. Nebolo mu pomoci, bol na mieste mŕtvy.

Peter navštívi Magdaléna, ktorá je utrápená a zmätená. Nesplnila Petrov sľub - nečakala naňho čistá a nepoškvrnené. Prezradí mu, že nemohla, pretože on ju donútil. Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči.

Cestujú v noci.

Postavy

Peter: Kupec dreva, sirota. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil.

Magdaléna: Dcéra krčmárov. Magdaléna je ideálom milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Magdaléna trpí, v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty.

Jano Zápotočný: Prvý gazda v Leštinách. Krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí ma ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. V nešťastnom manželstve začal piť, nakúpil množstvo nebezpečným koní, ktoré bije do krvi. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Jeho príčinou prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil. Opäť týra nevinného koňa a núti svoju ženu, aby ho držala. Tento raz sa mu to však vypomstí.

Symboly

Gaštanové kone: sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; sila, čistota a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu.

tags: #vnútorna #kompozícia #tri #gaštanové #kone #rozbor

Populárne príspevky: