História výroby mäsa a vinohradníctva na Slovensku

História Slovenska je úzko spätá s poľnohospodárstvom, pričom významné miesto zaujíma výroba mäsa a vinohradníctvo. Tieto odvetvia nielenže zabezpečovali obživu obyvateľstva, ale mali aj hlboký kultúrny a hospodársko-sociálny význam.

Vinohradnícke oblasti na Slovensku

Počiatky vinohradníctva

Jeden z najstarších dôkazov o pestovaní vínnej révy a zbere hrozna na našom území pochádza zo 7. - 6. storočia pred Kristom. Na vrchu Molpír pri Smoleniciach sa nachádzalo hradisko kalenderberskej kultúry. Slovenskí archeológovia počas prieskumu našli zatiaľ najstarší dôkaz o vinohradníctve - sedem vinohradníckych nožov a hlinenú nádobu na víno.

Neskôr na naše územie prišli Kelti, o ktorých bolo známe, že sú veľkými milovníkmi vína. Hoci vínnu révu pestovali aj na našom území, väčšinou si však nechávali víno dovážať z južných častí Európy. O starých Keltoch sa vyjadril aj grécky historik Polybios keď napísal: „Kelti sú náchylní k opilstvu a obžerstvu“.

Naopak, keď po Keltoch prišli na naše územie germánske kmene, víno nebolo pre nich atraktívne. Germáni totiž s veľkou obľubou pili pivo a medovinu. Po Germánoch do našich krajov prišli Rimania, ktorí patrili už niekoľko stoviek rokov medzi známych milovníkov vína. A tak sa Rimania rozhodli vysádzať vínnu révu aj na našom území.

V našom kraji - Morave a Nitriansku - sa po príchode solúnskych bratov Cyrila a Metoda v roku 863 už vínna réva pestovala. Podľa kronikára Václava Hájka z Libočan (zomrel v roku 1553) sa v Českom kráľovstve odohrala zaujímavá vec. Písal sa rok 875, keď na svet prišiel prvý syn českého kniežaťa Bořivoja I. a dostal meno Spytihněv.

Na Vyšehrade mali dôvod hneď na dve oslavy. Totiž náš panovník Svätopluk (zomrel v roku 894) poslal Bořivojovi I. ako dar obrovský sud vína. Ako píše kronikár Václav Hájek: „Služebníci okusivše vína divili se tomu nápoji, prve v té zemi nikde neslýchanému. Podali knížeti i jiným hodokvasenům, všichni ten nápoj chválili a od toho dne nejprve v Čechách se víno začalo píti.“

Stredovek a vinohradníctvo

Slovanské národy s veľkou obľubou okrem vína pili aj medovinu. Krátko po roku 962 navštívil naše územie španielsky obchodník a diplomat Ibráhím ibn Jackúb, ktorý neskôr z putovania po slovanských krajinách napísal dielo „Kniha o cestách a kráľovstvách“. V nej sa môžeme dočítať aj takéto zaujímavosti: „Slovania sejú dva razy do roka, v lete a na jar. Nejedia kurence, lebo si myslia, že im škodia a spôsobujú vyrážky. S obľubou však jedia kravské a husacie mäso. Namiesto vína pijú medovinu.“

Prvé písomné správy o vínnej réve pochádzajú zo Zakona sudnyj ľjudem z obdobia Nitrianskeho kniežatstva. V bode 15 sa okrem iného píše: „...ak chce niekto spáliť strnisko alebo krovie na svojom pozemku zapáli oheň ten preskočí zapáli cudzie pole alebo cudziu vinicu, treba celú vec posúdiť vyšetriť“.

Ďalšia zmienka o víne sa nachádza v Ustanoveniach svätých otcov, ktoré boli zostavené pre potreby arcibiskupa Metoda. V nej sa, v bode 37, dočítame nasledovné: „Ak niekto vínom opije svojho priateľa tak, že sa rúha, nech sa obidvaja kajajú sedem dní.“ Z tohto obdobia sa zachovali aj tri staroslovienske modlitby - modlitba pri sadení vinohradu, pri oberaní hrozna a modlitba nad kvasiacim muštom.

Najstaršia písomná správa o vinohradoch v požitavskom regióne sa zachovala v známej listine kráľa Gejzu z roku 1075, v ktorej sa píše: „Potom som daroval dedinu, ktorá sa volá Rybník, kde som dal vinárov a 15 viníc...“ Vinohradníctvu sa spočiatku venovali najmä kláštory. Veď lahodný mok sa využíval najmä počas cirkevných obradov.

Súvislými pestovateľskými plochami viniča na území Tekovskej župy boli v okolí Pohronského Inovca najmä Hronský Beňadik, Čaradice, Čierne Kľačany, Zlaté Moravce, Mankovce, Hosťovce, Velčice,.. . V Požitavskej doline to boli najmä Vráble, Veľké a Malé Vozokany, Nemčiňany a Maňa.

V polovici 12. storočia zapísal arabský geograf Al Idrisi o meste Nitra okrem iného: "Nitra je kvitnúcim, ľudnatým a rozsiahlym mestom na rovine. Má tečúce vody, úrodnú zem, znamenité prírodné prostredie, vinice a starostlivo obrábané polia."

V stredovekých archívnych prameňoch je málo informácii o vinohradníctve. To ale neznamená, že tu pestovanie viniča neexistovalo. Už nástupom kráľa Mateja Korvína na uhorský trón v roku 1458 začala celková reorganizácia krajiny po pustošivých nájazdoch „bratríkov“. Oživilo sa baníctvo a do popredia sa dostala ťažba medi.

A tak kráľ nariadil, aby sa aj obyvatelia Tekova podieľali na zásobovaní banských miest. Tekov a teda aj Požitavie zásobovalo banské mestá najmä potravinami a vínom. Medzi najstaršie zachované písomné správy o vinohradoch na Požitaví patrí listina z roku 1470. V nej sa dočítame, že Forgáčovci chceli zabiť v Mani zemana Michala Emökeiho, vtrhli na máňanské vinice, okrem zemana chceli zabiť aj jedného mýtnika a poddaného Tomáša Kančóa, ktorý vyberal na viniacich desiatok, podpálili mlyn, domy chudobných a páchali iné násilnosti.

V ďalšej listine, tentokrát nitrianskej kapituly z roku 1493, sa dozvedáme, že Peter a Gregor Forgáčovci vo Vrábľoch boli obvinení z krádeže deviatku vína, ktoré ukradli vo vinohrade Dušníky (Dušníky - služobnícka osada z čias Nitrianskeho kniežatstva, patrila pod Vráble).

Vinohradníctvo v novoveku

Vinohradníctvu, tak ako aj ďalším poľnohospodárskym odvetviam nepriali rôzne povstania, vojny a nepokoje. Obnova vinohradov nastala až po 17. storočí. Napríklad v Tekovskej župe je v 17. storočí doložená výroba vína len v 21 obciach. No v roku 1720 dosahovali viničné plochy na území Slovenska až 57 tisíc hektárov.

Vinohradníctvo bolo dôležitým zdrojom obživy našich predkov a veľakrát aj ich hlavným zamestnaním. Navyše v spoločnosti malo veľký kultúrny i hospodársko-sociálny význam. Súčasná severná hranica pestovania viniča na Slovensku sa tiahne v línii Skalica - Nitra - Zlaté Moravce a po prerušení pokračuje na územie Gemera. Vinič sa v minulosti pestoval aj v severnejších častiach Slovenska.

Regióny a ich história

Nitrianska Blatnica

Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Obec sa spomína už v roku 1185. vtedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru. V XVI. Storočí patrila Esterházyovcom a potom aj iným zemepánom, neskôr tiež nitrianskemu biskupstvu. V XIX. Storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol. Posledným zemepánom bola rodina baróna Leonhardiho.

V XV. Storočí stál v obci hradný kaštieľ, v roku 1715 mala vinice a 31 domácností. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov. V roku 1820 mala 92 domov a 638 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Jedľové Kostoľany

Väčšia časť chotára obce Jedľové Kostoľany sa rozprestiera na svahoch najmenšej časti horstva Tríbeč, nazývanej „Sokolec“. Toto pomenovanie dostala od najvyššieho kopca, ktorý sa nachádza v tejto časti Sokolca. Tento je vysoký 801 m. Kopec sa nachádza medzi Malou Lehotou a Veľkým Poľom, nad Tomovým štálom. Menšia časť chotára sa nachádza aj na severných svahoch Pohronského Inovca.

Podľa písomných prameňov, osídlenie katastra obce bolo už v mladšej dobe rímskej, ktorá existovala v II. až V. Obec sa spomína prvýkrát v písomných prameňoch v roku 1075 v súvislosti s potokom Feniosaunica (Jedľová Štiavnica). Týmto potokom bola označená aj hranica Beňadického opátstva kráľom Gejzom I. Podľa tejto listiny bola hranicou opátstva v katastri obce Kostoľany rieka Žitava až po jej prameň.

Farma Majcichov

V súčasnosti FARMA Majcichov obrába 5425 ha ornej pôdy. Z toho 3048 ha stredisko Majcichov, 1615 ha stredisko Jatov. Náš chotár sa nachádza v juhovýchodne od krajského mesta Trnava na križovatke diaľnic D1 a R1 a juhovýchodne od mesta Šaľa. Základ našej produkcie tvoria trhové plodiny - obilniny a olejniny, ktoré pestujeme na celkovej výmere cca 2370 hektárov.

Dodržiavame klasický osevný postup rotáciou plodín a využívame minimalizačné agrotechnické postupy. Obrábame najmodernejšou a šetrnou technikou a využívame v praxi poznatky vedy a výskumu. Pôdu chránime pred veternou eróziou výsadbou a údržbou vetrolamov, lesopásov.

Tipy na výlety v okolí

Ak sa zaujímate o históriu a tradície, navštívte:

• Vodný mlyn Tomášikovo: Architektonický skvost s pôvodným vybavením.
• Vodný mlyn Jahodná: Technická pamiatka ľudového mlynárstva.
• Ranč u Czajlika v Dunajskom Klátove: Areál s možnosťou jazdenia na koni.
• Termálne kúpalisko Horné Saliby: Oddych a relax v termálnej vode.
• Ava aquapark Diakovce: Termálne kúpalisko s rodinnou atmosférou.
• Vodný mlyn Dunajský Klátov: Kultúrna pamiatka s expozíciou mlynárstva.

Tieto miesta ponúkajú jedinečný pohľad do histórie a kultúry slovenského vidieka.

tags: #vozokany #vyroba #masa #história

Populárne príspevky:

• Plnená paprika ako predjedlo
• Chutné recepty
• Recept na Šarlotu
• Pôvod šunky
• Zloženie a nutričné hodnoty vaječného bielka