Vtipy o zemiakoch a iné absurdity

Tak sa zdá, že tých vtipov začína byť priveľa. A mňa neodbytne prenasledujú myšlienky na správnosť nášho vstupu do EÚ. Čo sme získali? Myslím tým nie podnikateľov a zbohatlíkov, či politický manažment.

Vravia - veď od únie dostávame dotácie. Hej, ale koľko tam odvádzame, to už neprezradia. Pár ľudí tam získalo perfektné fleky a tak budú úniu podporovať za každú cenu. Politici samozrejme tiež. Vďaka politikom a celému nastaveniu systému po tzv nežnej sme my, radoví občania na odstavnej koľaji.

Tento štát (teda my) už nič nevlastní, pomaly všetko musíme dovážať. Nemáme ani potravinovú zabezpečenosť. Ja cestujem veľmi veľa, po celej Európe. Pracovne, ako kamioňák. Tiež východisko z núdze. A veľa sa rozprávam s inými radovými občanmi iných štátov. Aj porovnávame. A teraz toto.

Hovorí sa, že na každém šprochu pravdy trochu. A ja sa len bojím, že to nakoniec bude pravda nielen s tými potravinami, ale i vzduch, či vodu budeme o chvíľu platiť. Na Slovensku mi to ale pripadá ako nútená politika. Na cigáňov idú za nič obrovské peniaze, pre bielych ostávajú len dane. Asi nás chcú riadne znechutiť.

A cigáni sa len množia, kým majority ubúda - vymiera a mladí hľadajú prácu mimo Slovenska. Onedlho sa vytvorí situácia, že cigáni budú majoritou a vytvoria zo Slovenska s požehnaním Únie a USA vlastný štát na podobu Izraela. Potom zbytok z celej Európy presťahujú sem a snáď zavrú brány i kohútiky. Lenže dovtedy my, radoví, budeme trpieť. A čo bude s našimi deťmi a vnukmi? Naozaj by sme mali konečne nielen vypisovať, ale aj konkrétne začať konať. Asi budeme potrebovať novú revolúciu, ale nežnou už nič nedosiahneme. Lebo skôr-neskôr buď vykapeme ako večne hladní otroci alebo sa vzbúrime.

Ta se chcem podzekovac sickym gadzom za to, ze oni za nas robia, ta ze moje dzeci mozu do McDonaldu sebe kupic, co chcu, bo teraz i tablet dostali a pan starosta nam slubil i novy dom s chyzami ta budzeme zit, jak se ma, ta ne? Ta chcem este podzekovat totym gadzom, ze tak sumne pracuju, ta len pracujce, zdravo sebe stravujce, v koscelu modlice se, aby ludze o vas mysleli, ze sce bezuhonni ludze. Gejza.

Os EU sa dá očakávať asi všetko, Poslanci tejto inštitúcie vymýšlajú také nezmysli že, naozaj prarodičia by sa čudovali čo to za banda idiotov je tam , čo to za voliči si ich tam zvolili, už iba to že ošipeným sa nesmie dávať zbytky jedál,Už to je choré,ved školské jedálne majú obrovské problémy,nevadí im že takto sa iba rozmnoží iná haveď-potkany,práve tie zbytky tie robia chutné mäso z ošípaných a aj dobré klobasy.

To je tak - keď ušetríš alebo neminieš a dáš zbytky prasaťu, nemusíš mu dať iné, kúpené. A ani mäso potom nebudeš kupovať, lebo si si vychoval sám doma, zo zbytkov. No ale - potom oni nezarobia, keď si od nich nekúpiš. Ani dane nebudeš platiť - ako k tomu tí chudáci politici prídu? Ak si si ich zvolil, tak plať.

Ak si prečítate poriadne to čo chcú schváliť tak tam nie je žiadna reč o "paradajkách" správne rajčiakoch (Rajčiak jedlý nie Paradajka jedlá :) ) a zemiakoch! ale o rastlinách, ktoré sa v prírode samostatne rozširujú bez pomoci človeka a taktiež o zvieratách ktoré u nás nemajú prirodzených nepriateľov, ktorí by ich množstvo redukovali... príklad taká Invázna lienka ktorá sa bežne v amerike používala ako ochrana proti voškám vo viniciach sa dostala až k nám a u nás sa tak nekontrolovatelne šíri, že o pár rokov preberie dominanciu nad pôvodnou lienkou ...

Pre niekoho to je blbosť ale pre prírodu je to veľký zásah s ktorým sa bude dlho vyrovnávať... alebo aj tu spomínaný Boľševník obrovský, ktorý vám len pri dotyku s kožou spôsobí vážne popálenie. A takýchto druhov je omnoho viac..O takéto druhy sa tu jedná nie o rajčiaky a zemiaky... na lienkach sedembodkovaných nie je škodlivé nič pretože sú prirodzenými nepriateľmi vošie a iných škodlivých druhov ale lienka invázna ( to je iná ako sedembodkovaná) vytláča našu pôvodnú a tým je škodlivá ... a pritom ona sama u nás prirodzených parazitov nemá.. čiže sa môže v prírode veľmi ľahko a rýchlo množiť a nič jej v tom nezabráni...

Ako senzáciu článok beriem. Všetko o inváznych a nepôvodných druhoch súhlasí. Ale iba v prípade, že sa jedná o nekontrolovateľne šírené rastliny, ktoré spôsobujú problémy. ohrozujú zrdavie, iné druhy rastlín a pod., čo zemiak ani paradajka nie sú. Ak by to chceli dodržať do bodky, mimo iného by museli zlikvidovať VŠETKY: agáty, pajasene, zlatobyle, boľševníky, topole euramerické, veľa druhov rastlín pestovaných aj v parkoch a záhradách, ktoré však už časom u nás zdomácneli a stali sa neodmysliteľnou zložkou sadových úprav a pod.

Keby pán poslanec Cabrnoch vedel čo znamená invázny druh nemohol by takéto sprostosti trepať... Treba sa trochu zamyslieť a uvedomiť si čo v našej prírode a poľnohospodárstve spôsobujú druhy ako Reynoutria, Solidago, Impatiens, Heracleum a mnoho ďalších.

Hahahaha :D:D:D Európska žumpoúnia nech si zakazuje. Nikto mi nezakáže, čo si budem v záhrade pestovať. A nech mi to príde nejaký ten euroúradníček zakázať. Tak ako príde, tak neodíde.

vyborne.budeme zrat veverice. uz len zemiaky su najvacsia hrozba tejto planéty. do p...

Vtipy

Nácko, ten štiavnický, odprevadil Máliku do kúpeľov, do Sklených Teplíc. Keď sa Málika už mala vrátiť domov z liečby, rozhodol sa, že jej pripraví na uvítanie rezne. Vzal kuchársku knihu, začítal sa, hlboko sa zamyslel a začal chystať. Prišiel deň návratu Máliky. Vystúpila pri ratúze z autobusu, pozerá, Nácka nikde. Zlostne si odfrkla - Oštoba jedna, určite sedí v krčme pri pive. A vybrala sa s ťažkým kufrom hore, na Reslu. Keď sa v potu tváre vyškriabala až k ich domu, vidí, dvere otvorené, Náco je teda doma. Vôjde do pitvora, vidí, Náco stojí pri stoje, melie na mlynčeku, po kolená v záveji akéhosi sypkého onieho. A všade dookola nastavané kopcom plné taniere, misy, hrnce.....Málika okoštovala, čo to je - strúhanka. "Málika moja milená, chcev som ti urobiť na uvítania šnicle.

Príde muž domov zo služobnej cesty a jeho žena má doma troch mužov. Nevie, kde ich má skryť, tak ich napchá do troch vriec a položí ich na balkón. Muž si ide na balkón zapáliť a pýta sa jej, že čo sú to za vrecia. Žena hovorí: - Bola tu svokra a doniesla niečo na jedenie. Muž buchne po prvom vreci a z vreca sa ozve: - Kvíík, Kvíík. Muž si povie: - Hmm, bravčovina, dobré. Muž buchne po druhom vreci: - Múú, Múú. - Hmm, hovädzina, mňam. Muž buchne po treťom vreci a ticho. Muž buchne po treťom vreci ešte raz a zase ticho. Tak sa najeduje, chytí lopatu a tresne po vreci. V tom z vreca vybehne muž a nahnevane povie: - Však keď som ticho, tak som asi zemiaky!

Mesto Nípap je až neobyčajne pokojné a tiché. Na prázdnom mestskom letisku sa nič nehýbalo. Nebolo vôbec ničím zaujímavé. Práve naopak, bolo staro, lacno a vyzeralo ako tisíc ďalších. Vystúpil z neho malý muž. Mal na sebe klobúk a cez hnedú košeľu mal prehodené sako. Pre ktorú pracujem si vás vybrala. Vysoký muž zamyslene pozrel na kolegu. Druhý z mužov spýtavo pozrel na lietadlo.„Áno.“ uškrnul sa malý muž. Malý muž sa pobavene zasmial a pokrútil hlavou. Pôjdete na ostrov. Malý muž si ich premeral s prižmúrenými očami. rád takéto vtipy.“ Potom sa odmlčal. Zmizol behom niekoľkých sekúnd.„Ideme, nie? Nerád by som sa do niečoho namočil. tamten nevyzeral veľmi dôveryhodne. Muž nakoniec prikývol a zapol motory.

Ivan rozvinul mapu a položil ju pred seba. Leteli dlho a v pochmúrnej atmosfére. domorodci. No ešte nestretli moderného človeka. potrebuješ ovocie alebo niečo také.„Ty si myslíš, že uveria? Ivan tiež vystúpil, no najprv odložil papiere. Poobzerali sa. Pláž, na ktorej pristáli, bola tichá. a listy pálm vlniace sa vo vetre. Ivan a pohol sa dopredu. Netrvalo dlho a bol úplne obklopený zeleňou. paprade, liany, kríky a nádherne voňajúce kvety. oproti čosi zašušťalo. Nato z krovia vystúpil malý chlapec. šesť. On prekvapene pokrútil hlavou. Chlapec sa hrdo vzpriamil.„Zvláštne meno... Bývaš tu niekde? Chlapček prikývol a rozbehol sa doprava.

Ocitli sa v dedine. Tornádo sa veselo usmial na Petra. On sa poobzeral a zbadal aj pár ľudí. Peter prekvapene pozrel na Tornáda. On prikývol a zas sa rozbehol. Ako tak išiel, dedinčania si ho začali všímať. pohľad to naozaj boli iba nejakí primitívni ľudia. z tenkej a zrejme ručne robenej látky. o čosi tmavšia a aj vlasy mali tmavé. v nich mal kvety alebo rôzne iné ozdoby. jeden podstatný detail. Boli bosí. dom, asi najväčší zo všetkých. Peter sa obzeral a čakal, kým vodca príde. mladší, ako Peter.„volám sa Peter. Vodca naňho zvedavo pozrel. Čo keby si sa išiel hrať?“ odbil ho vodca. Chlapec prikývol a vbehol do domu. Petra. „Lietadlom.“ objasnil a zas sa usmial. Vodca sa naňho uprene zahľadel. Lenže ten človek zrejme nemal ani poňatia o technike. Kývol na skupinku chlapov. Peter si ho premeral a prekrížil ruky. rozhodovať. Peter chvíľu rozmýšľal, no aj tak prikývol. pláži. hlbšie do dediny.

ktorým prišiel. pohľadom. Cestou ho však niečo chytilo z ruku.Spolu prešli k stolom a odtiaľ na pláž. zavrčal Peter. Ivan prikývol a pozrel na Tornáda. Ivan sa zasmial. Potom pozrel na kraj džungle. s ovocím. ovocie do lietadla. Vodca mu uprene pozrel do očí. Zrejme rozmýšľal. povedal po chvíli. Peter prikývol a nasadol do lietadla. splniť úlohu a vrátiť sa domov.

Inšpiratívne príbehy a vtipy na záver

Bolo sedem hodín, keď zazvonil budík. ozýval po celom sídlisku. začal nový, zaujímavý deň. banánikmi. každé ráno dáva lekcie zdravej výživy. je, keď zostanem v dome sama. Len čo mama zabuchne dvere, mám konečne pokoj. Lenže rodičia chcú, aby som ho mala pri sebe. musieť zavolať. Závislosť ľudí. Pozrela som na ten svoj a povzdychla som si. napísala správu kamarátovi Samovi. býva len o pár domov nižšie. rodičia mojich priateľov to majú radi. mobil do tašky. Bolo už pol ôsmej. Nestíhala som do školy! Ako obyčajne. stola a chytila som tašku. ako veverička po troch kávach a utekala som cez mesto. Naše mesto Nípap. udržiavaného športovca. na tom istom mieste. Tesne pred našou bránkou. som už úplne hotová. neznášam. Veľká budova týčiaca sa hneď pri hlavnej ceste. výhľadom na ulicu. päťdesiatich rokov. Čo viac si priať? posledná. si nevšímala, čo sa deje okolo mňa. Rýchlim krokom som došla až ku vchodovým dverám. kľučku, potiahla som ňou, no dvere sa ani nepohli. Škola bola zamknutá.

Priam úžasné! dovolenia von alebo dnu. Znova som pozrela na hodinky. Stál tam malý domček, v ktorom býval školník. starý, ale veľmi láskavý dedko. ráno otvoriť dvere. No nanešťastie tam práve dnes nebol. hodinu biológiu. a skoro spadli. profesor Mokneský. Bol to asi môj najneobľúbenejší učiteľ. To on sa ku mne stále správal odmerane a drzo. ku mne, tak aj ja k nemu. vysoká postava a hnedé oči. úsmevom.„Ja-ja som len chcela pozdraviť nášho školníka. povedal, no teraz už sa neusmieval. povedal vzdialenejší hlas. Bol to hlas školníka, ktorý sa odniekiaľ vynoril. Školník si premeral s nadvihnutým obočím. Profesor zlostne zavrčal a premeral si ma. hľadela na ich hádku a neopovážila som sa ani pípnuť. vychováva tie deti. sa. si ma. neskončili.“ Nato sa zvrtol a odišiel. už dosť ďaleko. držal záhradné nožnice. hustý porast pri plote, na druhej strane školského dvora. Ešte stihneš na prvú hodinu. späť ku dverám. poďakovala. v taške. Mokneským. Nevychádzala som z údivu. len videl. Radšej som sa zohla a prešla popod okno. miesto. okomentovala. tak podobne. Ani pohľady spolužiakov ma nezaujímali. chcú. Stále niečo čítam a hlavne v škole. ako len tak čumieť na stenu. pre to majú pochopenie. Tejto učiteľke to však nevadí.

Niečo mi však stále nedalo pokoja. o tom, čo sa stalo. prestanem trápiť, a že to nie je moja vec. začal novú kapitolu v jej živote. meste Nípap. niekedy až priveľmi sebavedomá a drzá. Teda má skoro ničím nerušený život. spolu s piatimi priateľmi pátraciu skupinu. jeden veľký prípad, ale malé deti poteší aj niečo také. pokračovať trochu zaujímavejšie. stále zaskočila k profesorovi a školníkovi. to zožieralo. dobrá. Keď sa v Nípape skončí škola, ulice sú vždy plné. išli domov zo školy. sa ráno stalo. mieste.A školník vás počul, tak pribehol. strapaté vlasy. autobusy. za rohom postavu. na nich hnedými očami, ktoré priam žiarili. Hneď potiahla Emu za rukáv. Postava tam stála a pozorne si ich premeriavala. očí a zazdalo sa jej, že ich už niekde videla. druhú stranu. nej. Marianna prikývla a premerala si okolie. rozbehli cez cestu plnú áut. vodiči kričali, no ony si nič nevšímali. bežia k nej. neobzerali. doviedli, až na úplný kraj mesta. bytoviek a tam zastali. v blate. Myslím tie stopy. Myslím si to. Marianna sa zamyslene zahľadela na rebrík. Skvelé... a o čom? Ako má vyzerať tunel? Ha, ha, ha... Ale teraz naozaj, Ema. Čo je toto?

Tak vidíš.“ rozhodila rukami. Potom pozrela na zem. To ti naozaj neviem povedať. Položila ho na stopu a prešla po ňom rukou. zo zeme a prezrela si ho. blata v tvare stopy. Nebol síce dokonalý, ale vyzeral dobre. Papier? To nemyslíš vážne. A čo mám podľa teba spraviť? Foťák nepoznáme? to. No a...? Aj keby bolo neviem aké storočie. fotiek. naraz pozreli na dieru. Ani jedna však nevedela, čo robiť. vonku? Nedostanú sa do problémov? Mariannu. a nakoniec sa bez slova postavila na rebrík. a po jednej priečke, pretože bol mierne hrdzavý. hlinu. No čím išli ďalej, tým viac svetla v ňom bolo. naraz zdvihli hlavy.Niečo tu nesedí.“ vyhlásila Ema. Len tak vyzerá.“ odporovala jej Marianna. Podľa teba? A čo si ty? Nie, ale pozri na tie trámy. starých amerických baní. No a? Ema zastala a dala ruky vbok. Super. postavou? Zrejme to bol len nejaký... niekde prespáva a býva. Neboj sa. Prečo si si taká istá?

To neviem a chcem to zistiť. Zľakol sa ťa... Niečo som počula. Marianna a Ema stíchli a načúvali. kvapkajúcej vody však nič nepočuli. Si si istá, že to boli kroky? ona. podzemných tuneloch. kroky zmizli. ju Marianna. Marianna sa nepatrne pousmiala a pokračovala ďalej. Emu s Emíliou. ten predtým. lepkavo-šmykľavé. Liezli však ďalej a už boli skoro v polovici. Zrazu za sebou začuli tie isté čaptavé kroky. snažili sa čo najrýchlejšie dostať preč. a Marianna sa neudržala. Vak stlmil pád. zamrzol na tvári. a premeriavala si ju. na ňu zízala. Srdce sa jej rozbúchalo ako o život. mohla tá situácia skončiť. a pozrela sa hore. nikto tam už nebol. od mesta delili iba dva rady stromov. a nezdalo sa, že by po nej niekto prešiel. nejakom človeku. Mariannin dom. Všetky tri boli veľmi prekvapené. mestom a netrvalo im to viac ako desať minút. Toto je naozaj divné. Dolu v tuneli. Úžasné. Ja? Ema rázne pokrútila hlavou. Nie! Veď ich prežiješ. Výborná predstava... zas zvážnela. Ema nesúhlasne pokývala hlavou, no už nič nepovedala. dobrodružstiev“. normálne. zdravého úsudku. meste, ktorí samozrejme bývali v panelákoch. okolo ktorého boli prekrásne kvety všetkých farieb. na zvonček vedľa dverí. Ona sa iba usmiala a ťahala dievčatá hore schodmi. podnos s tromi pohármi pomarančového džúsu. Jej izba bola na poschodí. pôdorysom, no stačila jej. stôl a ešte niekoľko poličiek na knihy. nazvali, no nevydržala dlho. nemali čo robiť. Nípap bol až veľmi pokojné mesto.

Položila podnos s pohármi na stôl a zavrela dvere. Emou si medzitým sadli na posteľ a vzali si poháre. okno dopadol kameň. Všetky od strachu zmeraveli. A už to tu máš.“ zhodnotila situáciu Ema. obzerala. Ema a Emília tiež vstali a pribehli k nej. nalepený lístok. videla. Ema ho zdvihla a podala jej ho. Marianna lístok odlepila a otvorila. vypadol ešte ďalší poskladaný papierik. ho čítať. pomoc. Nezáleží na tom, či ma poznáš alebo nie. skupinu a očakávame ťa na ostrove lemurov. jeden taký. Nesklam ma. Bolo to úhľadné, no trochu roztrasené písmo. presne poskladaný a papier úhľadne odstrihnutý. Potom pozrela na väčší kus správy. v ruke jeden veľký hárok papiera. do nejakého tábora. jej papiere. Spolu si ich ešte chvíľku obzerali. papieriku bolo napísané už iba Marianino meno. Potom preskúmali aj kameň. odstrihnutá a papierik presne poskladaný. Skvelé. Naozaj. Ja a založím? Veď založení už sme. Kto? No predsa ty.

Čo iné by to bolo? Lebo je to nezmysel! Tornádo... Ten, kto nám poslal tento... Poslal? Skoro ti rozbil okno! A ten ostrov?Začneme tým. Ostrovom lemurov. Fajn, beriem tvoje slovo. prstami naznačila úvodzovky. To sme predsa my šiesti! Tak, ako predtým. tím. A čo ja?“ spýtala sa nahnevane Emília. Marianna pozrela na Emu. Tak dobre. Čože budem?“ spýtal sa nechápavo. Ploštica. zachichotala sa Ema. Marianna len prevrátila očami. poskakovala po posteli. Teraz nie, dobre? Mali by ste ísť. Prečo na ihrisku? Práve preto. Potom však pozrela na hodinky. tak ako si povedala. Vyšli von z izby a zišli dolu po schodoch. Pred spaním si Marianna ešte raz prečítala list. ostrov potrebujeme tvoju pomoc. alebo nie. Pamätaj, je iba jeden taký. Nesklam ma. dočítala. V noci sa jej sníval veľmi čudný sen. divnom mieste, kde bola veľmi hustá hmla. že si začala myslieť, že nemá koniec. zemi. Otočila sa okolo vlastnej osi. Nikde nič. svetielko, ani vlas. ani nehýbala. Z hmly zrazu počula hlas: ,, Čakáme ťa. Doširoka otvorila ústa a vyvalila oči. hmly, že nerozumela, no nikto jej už neodpovedal. Pred ňou sa ale zjavili akési predmety. akejsi masky. ružou. Sny sú mocné, drahá. Marianna pokrútila hlavou a vystrašene sa obzerala. sa rozplakala, no odrazu otvorila oči. ja doma, vo svojej posteli. iba sen. Mala však veľmi siný pocit, že to tak nie je. seba si stále opakoval, že už viac nezaspí. oči, zaspala. Ráno ju zobudil prenikavý zvuk budíka. je ešte skoro, neponáhľala sa. kamenná socha. Znova nestíhala! veci do tašky a s jablkom v ruke vybehla z domu. zatvorená. Znovu teda zašla za školníkom, ktorý ju pozval na čaj. Nie, naozaj nemôžem. uprosil a vošla dnu. Domček bol útulný a malý. že zvonku je väčší. Čakali ste ma?“ opýtala sa opatrne. O niekoľko minút na dvere niekto zaklopal. Mokneského. Marianna onemela od strachu. Na mojich hodinách chémie sa učí. Čo? Vieš, tvoji rodičia a profesor spolu chodili do školy. tvoj otec boli najlepší priatelia. tvoju mamu. Uhádli ste. Školník prikývol. Pamätám si to. tvoja mama objavila v ich triede jej nedali pokoj. hviezdy oni dvaja, ale keď prišla... Preto si vzali do hlavy, že jej to nedarujú. robili jej nepríjemnosti. Ja? školník pozrel, hneď zvážnela. Čo? Nie som dobrá. Možno to len nevidíš. Školník mykol plecami. Neviem. Si naozaj úprimná. Marianna naňho pozerala s doširoka otvorenými očami. a téma tohto dialógu ju začala znepokojovať. A čo sa to tu vlastne deje? Ona sa pozrela von oknom. kopal do kamienkov a pozeral do okna, priamo na ňu. počúvať. Zaklapla ich teda naspäť a len sa usmiala. Doslova letela po chodníku. profesorom, spomalila na chôdzu. Ja iba... Ospravedlňuješ sa mi? No, ani neviem. Nie je treba. No... Marianna chvíľku rozmýšľala. nevieš. Čo ja viem... naľakala. No...“ nevedela čo povedať. si však vybavila včerajšok. Len tak. v chôdzi. Marianna nadvihla obočie, no už sa radšej nič nepýtala. jej však prišla na um ešte jedna otázka. Ona prikývla a zasmiala sa. Čo ja viem... až taký nápadný. Nie, nič. Len tak... by mohlo profesora odpútať od témy prázdniny, no nič nenašla. Všimla si však prívesok na jeho krku. naozaj divného materiálu. Profesor na ňu spýtavo pozrel, no nič nepovedal. zdalo, že opýtať sa ako, je už naozaj vrchol. na zmenu témy. Nechceli by ste prísť k nám na návštevu? Mokneský si ju zvedavo prezeral. Áno, moja mama má rada všetko dokonalé a dobré. To je skvelé! Už by si mala ísť. Ona prikývla a rozbehla sa po trávniku smerom ku škole. raz sa otočila a pozrela na profesora. boli na jej prekvapenie otvorené. a nechápajúc, čo sa deje, prešla chodbu. Keď vošla do triedy, prišla ...

Diskusia je uzamknutá. Zhŕkli sa ľudia a zalamujúc rukami obstáli babičku. Babička vstala, otrepala sa a vtom pribehol policajt. "Čo sa tu stalo," pýta sa babičky. "Netuším, len teraz som prišla..."

Niekoľko vtipov na záver:

• Všetci do naha a chlapi do roboty! Lebo všetci Blaváci odcestovali na sviatky domov na východ.
• Predavačka: "Nie ! Nemáme... len čerstvo zarezané tangáče do zadku!
• Manželia sa ráno spolu v jednu chvílu zobudia v posteli otočený proti sebe a muž povie: ,,Miláčik, si ako slniečko... A pre to mu nosím kvetiny na hrob a nadávam, že som stará a mal to spraviť o 10 rokov skorej!
• Pľuť v byte by sa nemalo. Jedine na manžela.

A jeden mimoriadne milý vtip na záver: Slecna Bea sla pripravit caj. Farar sa posadil oproti organu a hned si vsimol sklenenu misu s vodou polozenu na nom. Plaval v nej totiz kondom. Vtom sa vratila Bea s cajom a kolacikmi. nadobu). Ona na to: "Ach, ano, nie je to uzasne? cez park a na trave som nasla ten maly mily balicek.

tags: #vtipy #o #zemiakoch

Populárne príspevky:

• Recepty s Sunquickom
• Zdravá alternatíva kečupu
• Recept na lahodný Acidko koláč
• Všetko o histamínovej intolerancii
• Bravčové mäso s haluškami