Vyrezávanie tekvíc: História a funkcia od svetlonosov po Halloween
Obdobie pred Dušičkami už tradične patrí vyrezávaným tekviciam. Zdobia škôlky, školy a svietia v predzáhradkách. Slováci sú naozaj vynaliezaví a vedia vykúzliť z týchto jesenných plodov nádherné výtvory, ktoré dokážu rozžiariť nielen detské očká. Fantázii, materiálom či výzdobe sa medze nekladú.
História a tradícia vyrezávania tekvíc
Aj keď si mnoho ľudí myslí, že Halloween je americký sviatok, jeho pôvod nájdeme hlboko zakorenený v európskej histórii. Hoci sa vyrezávanie tekvíc väčšinou spája s obľúbeným sviatkom v USA - Halloweenom, tento starý zvyk patrí aj do našich končín a súvisí s hľadaním svetlonosa.
Ten v poverách predstavoval bludné svetlo a nadľudskú bytosť, ktorá v tme zvádzala pocestného zo správnej cesty. V časoch bez verejného osvetlenia však vyrezávané svetlonosy okrem dekoratívnej plnili aj tú najpodstatnejšiu funkciu, osvetľovali ľuďom vracajúcim sa z cintorínov cestu, čím ich pred zlým svetlonosom ochránili.
Oslovili sme preto pani doktorku Katarínu Nádaskú, aby nám ju priblížila. „Tekvice sa vyrezávali na našom území v 19. storočí,‟ a dodala, že v prípade tejto plodiny sa jedná o importovaný druh, ktorý sa u nás udomácnil. Plody tekvice sa zberajú na jeseň, žltá sa zberala z polí koncom októbra.
Na povrchu má tvrdú šupku, ktorá chráni dužinu a semená, pokračuje ďalej vo svojom rozprávaní: „Dužina žltej tekvice sa používala na prípravu omáčok, šupka na skrmovanie zvierat.‟ Deti si však do tekvíc vyrezávali otvory a vkladali do nich sviečky. Takto rozžiareným tekviciam sa hovorilo Svetlonos.
Od pani doktorky sa ďalej dozvedáme, že Halloween nebol vždy Halloween a kým sa v Amerike neusídlili Íri, tekvice sa tu bežne nevyrezávali: „Vyrezávané tekvice sa ujali najmä v írskej komunite v USA, kde nahradili pôvodný zvyk vyrezávania zemiakov v predvečer sviatku Dušičiek.‟ Tento zvyk sa rozšíril najprv v USA ako sviatok Halloween. Z írskej komunity sa v priebehu 20. storočia rozšíril po všetkých štátoch USA.
V druhej polovici 20. storočia postupne pribúdalo prezliekanie sa do strašidelných kostýmov, najmä vplyvom rozvoja americkej kinematografie a komiksov. V našich končinách sa Svetlonosi vyrezávali len ako zábava, keďže sa už skoro stmievalo, vyrezávané tekvice na plotoch so sviečkou vo vnútri osvetľovali ľuďom vracajúcim sa z cintorínov cestu.
Naši predkovia, starí Slovania, nepoznali vyrezávanie tekvíc tak, ako my dnes, ale už v tých časoch si svoje príbytky skrášľovali a osvetľovali vlastnoručne vyrobenými lampášmi, tzv. svetlonosmi. Išlo o vydlabané tekvice, do ktorých vkladali sviečky, aby im po ceste domov svietili na cestu a chránili ich tiež pred zlými bytosťami.
Svoje domy či vstupy do nich začali skrášľovať tekvicami, do ktorých vkladali sviečky. Tieto podomácky vyrobené lampáše pomenovali podľa ich schopnosti „udržať a niesť svetlo“, svetlonosi. Okrem toho, že ľudia tak zo svojich ciest vždy trafili domov, chránili sa tiež pred strigami či zlými démonmi, o ktorých boli presvedčení, že existujú.
Kelti obývajúci britské územie každoročne oslavovali 31. októbra sviatok Samhain, ktorým začínalo chladnejšie a temnejšie obdobie - zima. Počas tejto noci Kelti ďakovali za zozbieranú úrodu, veštili aká bude zima a prinášali dary Bohom a zosnulým predkom. Verili, že práve v túto noc sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých a na ochranu pred zlými duchmi začali páliť ohne na kopcoch.
Kúsok svetla, ktoré ich malo ochrániť si chceli priniesť aj do svojho domu, a tak začali vyrábať prvé lampáše - vyrezávané repy so sviečkou vnútri. Neskôr sa európski prisťahovalci rozhodli ísť za oceán a do Ameriky priniesli tradíciu vyrezávania, ktorá sa veľmi rýchlo uchytila. Obyvatelia Ameriky však našli vhodnejšiu plodinu a lampáše začali vyrábať z tekvíc. A keďže sviatok slávili podobne ako Kelti 31.
Vyrezávané tekvice so strašidelným výrazom v súčasnosti dopĺňajú už aj iné temné postavy ako strigy, mačky, netopiere či sovy, ktoré sa vytesávajú do plodín tiež. Ľudia si počas Halloweenu nimi skrášľujú svoje domácnosti, ale klasický spôsob vyrezávania postupne nahrádzajú iné, zaujímavejšie postupy. Jedným z nich je aj doplnenie strašidelného výrazu rôznymi kvetinami a vresmi, čím tekvica slúži aj ako dekoračný črepník.
Umenie vyrezávania, respektíve technika, ktorou vznikajú nádherné diela, sa nazýva carving. Carving ste už určite zaregistrovali v spojitosti s vyrezávaním kvetinových ornamentov do vodových melónov či jabĺk. Táto technika si však vyžaduje náležité zručnosti, ostrý nôž, nadanie a predstavivosť.
V poslednú septembrovú sobotu „zaplavili“ piešťanskú pešiu zónu tekvice. Približne dve stovky ľudí sa stretli pri vyrezávaní svetlonosov vrámci Tekvicových slávností, výsledkom čoho bolo 38 umeleckých diel, ktoré po zotmení zdobili Kolonádový most a sochu Barlolámača.
Pri Zuckmann Ville organizátori vytvorili jesenné zátišie, ktoré tvorili tekvice dodekorované hríbikmi a ježkom od študentov piešťanskej Strednej odbornej školy záhradníckej. Na začiatku pešej zóny boli tiež sústredené stoly, kde sa vyrezávalo. Príjemnú jesennú atmosféru doplnil svojimi vstupmi speváčky folklórneho súboru Žito, ktorí vysvetlili i pôvod vyrezávania tekvíc na Slovensku, keďže mnohí si spájajú tekvice iba s americkým Halloweenom.
Podujatie spestrili tiež študenti zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb Piešťany, ktorí svojim umením carvingu, teda vyrezávania do ovocia či zeleniny, prispeli k výstave tekvicových umeleckých diel. Podujatie podporilo realizáciu sochy Ľ. Wintera. Porota, ktorá vyberala víťazných svetlonosov bola potešená mnohými kreatívnymi námetmi.
Na moste sa objavil i sám Ľudovít Winter v podobe jeho portrétu na jednej z tekvíc, na ktorej sa spolupodieľali zástupcovia občianskeho združenia Pro Winter. Cieľom združenia je osadenie sochy Ľudovíta Wintera v životnej veľkosti na Kolonádovom moste. Na tento účel organizovalo verejnú zbierku, ale i množstvo podujatí, vďaka ktorým je momentálne vyzbieraných viac ako 24-tisíc eur, avšak na realizáciu je potrebných 48-tisíc.
Svetlonos a jeho význam
Svetlonos (svetlá noc, svetielko, bludička) bola démonická bytosť v podobe bludného mihotavého svetielka, objavujúca sa v noci pri močariskách, v lesných húštinách a v blízkosti vodných zdrojov. Niekde mal podobu malého chlapca so žeravými očami, ktorý pred pozorovateľom rástol do nadprirodzenej veľkosti. Zvádzal ľudí zo správnej cesty, vábil do močiarov, vodil ich po poliach, cez skálie a tŕnie či po cintorínoch. Mal moc najmä nad tými, čo nemali čisté svedomie. Lákal nielen svetlom, ale aj plačom či volaním po mene.
Aj naši európski predkovia verili, že predvečer Sviatku všetkých svätých mal magickú a strašidelnú moc a vyrezávanie svetlonosov patrilo nezameniteľne k tomuto obdobiu. V časoch bez verejného osvetlenia však vyrezávané svetlonosy okrem dekoratívnej plnili aj tú najpodstatnejšiu funkciu, osvetľovali ľuďom vracajúcim sa z cintorínov cestu, čím ich pred zlým svetlonosom ochránili.
Úmyselne či nechtiac ho mohol privolať človek, ktorý po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním sa alebo pomyslením na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko či štedrovečerné jedlo. Pôvod svetlonosov odvodzovala ľudová obrazotvornosť z duší niektorých zomretých, najmä nepokrstených detí (nebeské deti) i ľudí umretých násilnou smrťou (pokutujúce duše). Miestami ho dávala do súvisu s dušami ľudí, ktorí počas života presúvali medze na poliach, alebo s dušami zememeračov, ktorí nespravodlivo vymeriavali pôdu pri komasáciách.
Deti začali najskôr zo zábavy do tekvíc vyrezávať otvory, vkladali do nich sviečky a zdobili si nimi príbytky či vstupy do domčekov.
| Odroda tekvice | Hmotnosť | Farba | Vhodnosť na vyrezávanie |
|---|---|---|---|
| Racer plus PMT F1 | 6-8 kg | Sýtooranžová | Ideálna |
| Iné odrody | Rôzna | Oranžová, biela, žltá | Vhodné |
Ako vyberať a vyrezávať tekvice
Na vytvorenie svetlonosov zoženiete celý rad odrôd. Majú guľovitý tvar, hladké, iba mierne rebrovité plody, tenšiu dužinu a väčšinou silnú, tmavozelenú stopku. Tradičnou farbou plodov je oranžová, vyšľachtené sú však už i biele a žlté. Jednou z najpestovanejších odrôd na Halloween je ‘Racer plus PMT F1’.
Veľké sýtooranžové plody s hmotnosťou 6 až 8 kilogramov, pravidelným guľatým tvarom a pevnou stopkou budú na vyrezávanie ideálne. Pri vyrezávaní tekvíc rodičia trávia s deťmi spoločný čas bez výdobytkov súčasnej modernej doby. Je to výborný relax, a to nehovoríme o radosti, ktorú človek pocíti po vložení sviečky do útrob upravenej tekvice. Vyrezávanie všakovakých ornamentov a tvarov, či dokonca podobizní ľudských tvárí je už ozajstným majstrovským dielom.
Vyrezávanie rôznych ornamentov, tvarov, či dokonca podobizní ľudských tvárí, je ozajstným majstrovským dielom.
Ako predĺžiť životnosť vyrezanej tekvice: Do vyrezávaných tekvíc vložte pár vrecúšok so silica gélom, ktoré absorbujú prebytočnú vlhkosť a spomalia proces hnitia.
Halloween je keltský sviatok, ktorý sa oslavuje každý rok 31. októbra. Už od 16. storočia je zvykom chodiť v strašidelných kostýmoch od domu k domu a výmenou za koledu deti dostanú pohostenie v podobe sladkostí, koláčikov a iných dobrôt. Sú to spomienkové dni na našich drahých zosnulých. Na Slovensku má tento sviatok oveľa väčšiu a silnejšiu tradíciu ako napríklad samotný, tak trochu komerčný sviatok Halloween.
Ako vyrezať halloweenske tekvice
tags: #vyrezávanie #tekvíc #história #a #funkcia
