Vzor prídavného mena "kurací" v slovenskom jazyku

V slovenskom jazyku sa prídavné mená delia na rôzne skupiny, pričom jednou z najčastejších klasifikácií je rozdelenie na akostné, vzťahové a privlastňovacie. Medzi vzťahovými a privlastňovacími prídavnými menami však niekedy môže byť ťažké rozlíšiť, a to najmä v prípade zvieracích prídavných mien, ako napríklad tie, ktoré sa skloňujú podľa vzoru "páví".

Problematika rozlišovania medzi vzťahovými a privlastňovacími prídavnými menami je dlhodobo diskutovaná v jazykovedných kruhoch. Niektoré učebnice slovenského jazyka zaraďujú vzor "páví" k privlastňovacím prídavným menám, zatiaľ čo jazykové príručky uprednostňujú zaradenie tohto vzoru k vzťahovým prídavným menám.

Rozličné prístupy k zaraďovaniu prídavných mien

Pri zaraďovaní živočíšnych prídavných mien medzi vzťahové a privlastňovacie prídavné mená nie sú autori učebníc a príručiek jednotní. Napríklad, v dočasnej učebnici slovenského jazyka pre 9. ročník základných škôl (Orbis Pictus Istropolitana, 1999) sa prídavné mená delili na akostné, vzťahové (k nim sa zaraďovali aj živočíšne) a privlastňovacie. Toto delenie zodpovedá aj akademickej Morfológii slovenského jazyka, 1966.

Na druhej strane, v učebnici slovenského jazyka pre 5. ročník základných škôl z toho istého vydavateľstva (Orbis Pictus Istropolitana, 2004) sa prídavné mená rozdeľujú na akostné, vzťahové a privlastňovacie, ktoré sa ďalej delia na individuálne (vzor otcov) a druhové (vzor páví). Podobné delenie nájdeme aj v učebnici pre piatakov.

So špecifickým pohľadom sa stretávame aj v Slovenskej gramatike od autorov Pauliny - Ružička - Štolc (SPN, 1968), kde sa prídavné mená rozdeľujú iba na dve hlavné skupiny: na akostné a vzťahové, pričom medzi vzťahové sa zaraďujú aj individuálne privlastňovacie (otcov, líškin) a zvieracie prídavné mená (páví, líščí) ako druhové privlastňovacie.

Toto je len stručný výpočet rozličných prístupov k rozdeľovaniu prídavných mien.

Odporúčané riešenie

Odporúča sa rešpektovať riešenie uvedené v kolektívnom diele s kodifikačnou platnosťou Morfológia slovenského jazyka (s. 204), podľa ktorého sa živočíšne prídavné mená typu "páví" vzhľadom na ich širší význam, podobný významu prídavných mien typu "drevený" a "lipový", zaraďujú k vzťahovým vlastnostným prídavným menám označujúcim vlastnosť. Vzťah medzi podstatným menom "ovca" a prídavným menom "ovčí" je taký istý ako vzťah medzi podstatným menom "lipa" a prídavným menom "lipový". Možno ich rovnako opísať výrazom ‚pochádzajúci z ovce, súvisiaci s ovcou - pochádzajúci z lipy, súvisiaci s lipou‘: ovčí syr, ovčia vlna, ovčí trus, ovčí kožuch ako lipové drevo, lipový kvet, lipový háj.“

Toto riešenie sa uplatnilo aj v jednej zo základných kodifikačných príručiek, v Pravidlách slovenského pravopisu, v kapitole Prehľad skloňovania prídavných mien (2000, s. 121 - 122).

Z praktického pohľadu na zaradenie živočíšnych prídavných mien do skupiny vzťahových prídavných mien je rozhodujúci aj ich zámenný korelát aký, napr.

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi privlastňovacími a vzťahovými prídavnými menami si môžeme uviesť nasledujúcu tabuľku:

Z hľadiska všeobecného lexikálneho významu patria adjektíva do roviny základných kvalita-tívnych pomenovaní spolu s podstatnými menami, slovesami a príslovkami. Sú najužšie späté so substantívami a spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. Na základe sémantického významu patria medzi autosémantické (plnovýznamové) slová, majú teda aj lexikálny, aj gramatický význam.

Podľa morfologických vlastností sú adjektíva ohybný slovný druh, ohýbajú sa skloňovaním. Na základe syntaktického kritéria patria adj. medzi autosyntaktické slovné druhy (vo vete fungujú ako vetné členy. Prídavné m. pomenúvajú statické príznaky substancií. Pod statickým príznakom sa rozumejú: priame vlastnosti substantív (dobrý človek, vysoký dom), vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným substanciám, dejom alebo okolnostiam (drevený stôl- stôl z dreva, srdcová cieva - cieva srdca), vlastnícky vzťah (otcov kabát- kabát otca, sestrina kamarátka- kamarátka sestry).

Pri významovej odkázanosti prídavné meno obohacuje významový obsah, ale zároveň zužuje významový rozsah podstatného mena (škola - vysoká škola - vysoká škola pedagogická). Významová zladenosť príd. a pod. 1.spojenie subst. a adj. 2.proces prechodu adj. k substantívam bez derivácie a bez zmeny formy - substantivizácia. Pri morfologickom tvare triedny (učiteľ), hlavná (stanica), tokajské (víno) namiesto kategó-rie zhody pri adj. nastúpili morfologické kategórie menného rodu, čísla a pádu.

Spodstatne-né adj. Podstatne menej je prípadov prechodu opačným smerom od subst. k adj., t.j. adjektivizácie subst., pričom niektoré subst. nadobúdajú charakter adj., niekedy až nesklonných. Dochádza tu k oslabenému chápaniu samostatnosti označeného javu - jav sa začína chápať ako vlast-nosť (chudák chlap, potvora žena, mrcha deň). Tieto subst. majú v týchto spojeniach funk-ciu nezhodného prívlastku, nenadobúdajú kategórie adj., a sú expresívnejšie.

Okrem toho je medzi nimi aj ten rozdiel, že pri neživotných subst. sa zvyčajne používajú len ohybné podo-by, napr. Vzájomná tvarová odkázanosť adjektíva na subst. sa vyjadruje morfologickou kategóriou zhody (kongruencie). Základným konštituentom zhody je práve morfologická kategória rodu.

Kongruentné tvary adjektíva niekedy môžu náhradne rozhodovať o zaradení trvale nesklon-ných substantív do príslušného menného rodu (francúzsk-y chargé d`afaires, vážen-á madam, bravčov-é karé, prázdn-e kupé). Kategóriu zhody nemajú len prídavné mená, ale aj adjektívne zámená (môj, aký, žiadny), radové a druhové číslovky (prvý, dvojaký, mnohoraký), a časť násobných čísloviek typu trojnásobný, viacnásobný a slovesné príčastia (hučiaci, volajúci; vyskočivší, naliavší; spadnutý, vyvolaný).

Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adj. sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa adj. I. vlastnostné adj. (proprietatívne) - zámenným korelátom je zámeno aký, taký. II. privlastňovacie adj. Ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adj. Skupina akostných adj. tvoria sa od nich sufixami nové adj., tzv.

Akostné adj. sa ďalej členia na čisto akostné (kvalifikačné) a akostno-vzťahové.Kvalifikačné adj. pomenúvajú také vlastnosti, ktoré buď bezprostredne vyplývajú z empiric-kého poznania a opísania skutočnosti (ostrý, kyslý, žltý), alebo zo subjektívneho hodnotenia (pekný, veselý, pomalý). Podľa miery vzájomného zastúpenia kvalitatívnosti, aprécie a in-tenzitnosti rozlišujeme dve skupiny kvalifikačných adjektív: kvalitatívne (nestupňujú sa, lebo vyjadrujú krajnú vlastnosť: bosý, holý, slepý.

Tvoria rovinu vlastnosti nižšej abstrakcie. Patria sem predovšetkým adj. Akostno-vzťahové adj. sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).Všetky akostné adj. majú v súčasnosti už len tzv. dlhú podobu.

Krátke čiže menné tvary majú iba adj. dlžen, vinen, hoden. Krátke tvary môžu stáť len v prísudku (Nie som nikomu nič dlžen.) alebo doplnku (Necítil sa vinen.). Osobitné postavenie má adj. rád - nerád. Nemá paralelnú podobu a nikdy sa nepoužíva ako prívlastok. Tvoria jadro celého súboru adj. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Tieto adj. Vzťahové adj. sa tvoria aj deriváciou (predovšetkým príponami - vyše 90%), aj kompozíciou.

Väčšou produktivitou sa vyznačuj tvorenie adj. skladaním. Zložené adj. I. II. vzťah k danému deju, napr. Najrozšírenejšie sú také určovacie zložené adj., ktoré vyjadrujú v prvej časti bližšie určenie, vlastnosť druhého prvku, napr. Okrem zlučovacieho a určovacieho typu rozlišujeme ešte zrazeniny (tie si v prvej časti zacho-vávajú relačnú morfému a majú obrátený slovosled, napr. schopný života - životaschopný, hodný úcty - úctyhodný) a posesívne adj. (niekto alebo niečo má vlastnosť vyjadrenú zlože-ným základovým slovom, ide zväčša o adjektívno-substantívny základ, napr.

Vzťahové adj. sa vnútorne členia na dve samostatné skupiny, a to na klasifikačné (vyj. číry vzťah, často len veľmi všeobecnej súvislosti s javom, ktorý pomenúva fundujúce slovo odvo-deného adj., napr. krupicový, vajcový, strelný. Nedajú sa stupňovať.) a vzťahovo-akostné (primárne vyj. vzťah a v tomto pôvodnom význame sa nestupňujú, sekundárne však aj vlast-nosť a vtedy pri posunutí významu nadobúdajú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania: raketový (motor) - raketový (= prudký) štart, drevený (stôl) - drevený (=meravý) tanečník.- druhové Tvoria významnú a pomerne početnú skupinu vzťahových adj. Tvoria sa od všeobecných subst. po-menúvajúcich prevažne zvieratá alebo osoby (skutočné i fiktívne), preto sa nazývajú aj zviera-cími alebo živočíšnymi adjektívami.- tvoria sa predovšetkým príponou -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi, napr. lev - leví, -ia, -ie; netopier - netopierí, -ia, -ie.

Čiastočne závislým variantom konverzného slovotvorného formantu -í, -ia, -ie je príponový slovotvorný formant -ací. Tvoria sa ním druhové adj. k názvom zvierat stredného rodu zakon-čených na -a (jahňa - jahň-ací, kozľa - kozľ-ací). Podobne je to i pri slove knieža - kniež-ací. Pred variantnou príponou -ací v subst. Pri odvodzovaní druhových adj. sa v slovotvornom základe realizuje alternácia vokál/nula, a to e/0 (pes - psí, srnec - srnčí) alebo o/0 (orol - orlí, voš - vší). Pri tvorení druhových adj. Pri tvorení druhových adj. sa niekedy vedľa seba vyskytujú slovotvorné varianty tvorené od toho istého základu aj konverzným formantom -í, aj príponovým formantom -ací(rybí/rybací)

V niektorých prípadoch sa druhové adjektívum netvorí formantom -í/-ací, ale formami vzťa-hových adj. -ský, -ový (kôň - konský), resp. adj. tvorené obidvoma typmi formantov jestvujú popri sebe v rovnakej platnosti (vôl - volí/volský, pstruh - pstruží/pstruhový).- pri druhových adj. Ich zámenným korelátom je opytovacie zámeno čí, čia, čie. Pri-vlastňovacie adj. sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin).

Privlastňovacie adj. sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neutier je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných subst., ktoré majú podobu adj. Pomerne zriedka sa privlastňovacími príponami -ov/-in tvoria adj. k názvom zvierat (ak ide o jednotlivé zviera alebo o personifikáciu: psova (Dunčova) búda, medveďov brloh).

Ak je majiteľ veci bližšie určený privlastňovacím zámenom, existujú dve možnosti vyjadre-nia: môjho otcova roľa - roľa môjho otca, tvojej matkina záhrada - záhrada tvojej matky. Druhý spôsob vyjadrenia má knižnejší, oficiálnejší ráz. Stupňovanie privlastňovacích adj. Stupňovanie je lexikálno-gramatická kategória adj. Stupňujú sa len akostné adj., aj to nie všetky. Formy jednotlivých stupňov možno pokladať za súčasť lexémy príslušného adjektíva, nie za osobitné lexikálne jednotky.

Možnosť stupňovania ako kritérium klasifikácie adj. 1. stupňované- majú stálu kategóriu stupňovania, napr. 2. stupňovateľné- nadobúdajú kategóriu stupňovania pri posunutí významu. Ich základný význam je síce vzťahový a v takomto význame sa preto nedajú stupňovať: drevený (stôl) = stôl z dreva, detské (šaty) = šaty pre deti, živý (tvor) = tvor, ktorý žije.3. nestupňovateľné- nemôžu mať kategóriu stupňovania, nikdy sa nestupňujú.

Stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adj. Z akostných adj. sa nestupňujú tie, čo vyjadrujú krajný príznak, ktorý je kvalitatívne nepre-menný, absolútny (živý, mŕtvy, nebohý, nemý, slepý, bosý, holý, nahý, zdravý, chorý, cudzí, číry, prázdny), sekundárne adj. (tehlový, gaštanový, oceľový), adj., ktoré sú súčasťou odbor-ného termínu alebo vlastného subst. 1. 2. 3. b) analytické (opisné, viacslovné)- 2. a 3. stupeň sa tvorí spojením základnej podoby adj.s 2. a 3. stupňom prísloviek veľa (mnoho) a málo: viac, najviac - menej, najmenej.

Základným a bezpríznakovým typom skloňovania je vzostupné relatívne syntetické stupňo-vanie. Ostatné typy (zostupné,absolútne,analytické) sú príznakové, resp. sa vôbec nerealizujú. Kategória stupňovania je vždy trojčlenná, ma tri gramémy: pozitív, komparatív, superlatív. Pozitív je 1. stupeň, je to stupeň základný, významovo i formálne bezpríznakový. Komparatív je 2. stupeň čiže porovnávací. Vyjadruje väčšiu mieru vlastnosti substancie ako iná, ku ktorej sa prirovnáva. Tvorí sa pridaním formantu -ší alebo -ejší k tvarotvornému zá-kladu adj.

Formant -ší je dvojmorfémový, skladá sa z modifikačnej morfémy -š a z relačnej morfémy skloňovacieho typu cudzí: -í, -ia, -ie. Tento format sa používa pri adj. neodvodených a pri ktorých tvarotvorný základ sa končí:-len na jednu spoluhlásku (okrem sykaviek a v niektorých prípadoch aj na p, m, t), napr. mladý, chudý, suchý, divý, starý, tupý, strmý, bohatý;-na dnes už neživé derivačné morfémy -k-, -ok-, -ek- a ktoré pri tvorení komparatívu vypadá-vajú, napr. Pri niektorých adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe adj. skracuje (úzky, blízky, biely)- vokalická kvantitatívna alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál.

Formant -ejší je trojmorfémový, pôvodný formant -ší je rozšírený o interfigovanú morfému -ej-. Pri takýchto adj. Alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál je tu obmedzená len na jediné pomenovanie (čierny - černejší; ie/e). Táto alternácia sa postupne likviduje a dvojhláska -ie- sa ponecháva (čiernejší). Takisto sa realizujú konsonantické alternácie typu: d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ (dutý, krásny, rýchly). Pri niektorých neodvodených adj. sa komparatív tvorí nepravidelne. Ide o tzv. nepravidelné stupňovanie. Majú ho tieto adj.: dobrý - lepší, zlý - horší, malý - menší, veľký - väčší, pekný - krajší.

Komparatívny tvar sa tvorí zo supletívneho základu. Supletivizmus je pri adj. častejší ako pri subst. (človek - ľudia). Tvar krajší s neuvedomuje ako komparatív k adj. krásny, ale (nepravidelný) tvar adj. Superlatív je 3. stupeň, je to stupeň najvyšší. Vždy sa tvorí úplne pravidelne pomocou pred-pony naj-, ktorá sa pridáva ku komparatívu (najmilší, najhrubší). Mechanické tvorenie tretie-ho stupňa adj.

Skloňovanie prídavných mien- je sústava relačných morfém na realizáciu zhody adj. s nadradeným subst. Pre skloňovanie adj. a adjektiválií sa používa termín kongruentné skloňovanie,ktoré sa vyznačuje tým,že podo-ba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom - rod,číslo, pád adj. vysoký je určovaný tvarom subst. strom, ktoré je zasa determinované adj. V súčasnej slovenčine jestvuje len tzv. zložené skloňovanie adj. s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia (kontrakcie) koncovej samohlásky menného základu adj. a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého).

Adj. má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné). Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácii zhody adj. s nadradeným subst., a to 15 v singulári a 8 v pluráli.Podľa zakončenia adj. v N sg. Zahŕňa tieto skloňovacie vzory: pekný - tvrdé zakončenie, cudzí - mäkké zakončenie, páví - druhové vlastnostné adj.-vzor pekný- je tvrdý vzor a je spomedzi všetkých vzorov adj. •subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. •adjektiváliá, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -ý, -á, -é/-y, -a, -e (aký, ktorý, každý, iný, taký, samý, prvý, piaty, vyvolaný, schválený, ustatý, zaplatený)

Skloňovanie adj. vzoru pekný je v súčasnej spisovnej slovenčine ustálené. Pádové prípony sa skracujú pod vplyvom rytmického krátenia. Konsonanty d, t, n, l sa pre vokálmi -í, -i -e vy-slovujú tvrdo.Vlastné mená inoslovenského pôvodu sa v spisovnej slovenčine skloňujú ako adj. Niektoré vlastné mená sa neskloňujú ako adj. ale ako subst. (Tolstoj - Tolstoja namiesto Tolstého, Trubeckoj - Trubeckoja namiesto Trubeckého).-vzor cudzí- je mäkký vzor a zahŕňa svojím skloňovaním primárne i sekundárne vlastnostné adj., subst. vzniknuté ich substantivizáciou, komparatívy i superlatívy adj. a adjektiváliá, ktoré majú v N sg. •subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj.

Vzory pekný a cudzí sú vlastne variantmi toho istého typu. Rozdiel je len v pravopise a v tom, kde je v prípade tvrdého vzoru pekný dlhý vokál é, á, ú (pekného, - á, -ú) je v mäkkom vzore cudzí dvojhláska ie, ia, iu. V podstate nastáva priblíženie mäkkého vzoru cudzí k tvrdému vzoru pekný (o peknom, o cudzom; s peknou, s cudzou; o peknej, o cudzej - G, D, L).- vzor páví -je mäkký vzor, teoreticky je neuzavretý a produktívny.

K druhovým adj. s príponou -í, -ia, -ie patria adj. utvorené od názvov zvierat a iných živočíchov alebo bytostí zakončené na -ík, (brhlík, červík, kamzík, kolibrík). Nastáva tu striedanie í/i v koreňovej slabike pred slovotvornou príponou (brhličí, červičí). Zároveň sa tu realizuje aj konsonantická alternácia k/č pred slovotvornou príponou -í. Rovnako treba uplatňovať obidva druhy alternácie aj pri tvorení živočíšnych adj.

Zákonitosť striedania á/a sa rozširuje i na ďalšie prípady uvádzaním dvojtvarov (vták - vtáčí/vtačí), ako i na striedanie ú/u (kohút - kohútí/ kohutí). Podľa vzoru páví sa skloňujú druhové (živočíšne) adj. utvorené príponou -í, -ia, -ie od zvieracích subst. (lev - leví), od niekoľkých osobných (skutočných aj fiktívnych) subst. (človek - človečí, baba - babí, striga - stridží, obor - obrí) a výnimočne aj od subst. označujúcich veci (v umeleckom a hovorovom štýle), napr. socha -soší, smrek - smrečí.

V skupine adj. vzoru páví sa vyskytujú aj adj. odvodené od subst. Pretože po spoluhláske j nemôže byť z foneticko-fonologických príčin dvojhlásky ia, ie, iu pádové prípony obsahujúce vokály sa skracujú: papagájeho, papagájemu, papagája (N sg. feminína), papagáju. Adj., ktorých tvarotvorný základ sa končí na ď, ť, ň, ľ, napr. hadí, kohútí/kohutí, vraní, včelí zachovávajú mäkkosť spoluhlásky vo všetkých pá...

Vlastnosti podstatných mien a otázkySú plnovýznamový slovný druh. Nesú pomenovanie vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov (vysoký muž, divoký pes, tupý nôž, intenzívny dážď, náhodné stretnutia. spoločenské akcie).Pýtame sa na ne otázkami aký, aká, aké v jednotnom čísle a v množnom čísle akí, aké, aké. Ich gramatické kategórie určíme podľa príslušného rozvitého podstatného mena.

Rozdelenie prídavných mienAkostné prídavné mená:Pomenovanie vlastnosť podstatných mien, aby sme ich mohli rozlíšiť (dobrý, zlý, pekný, škaredý, tupý, silný, zbabelý). Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať.Používajú sa pre osoby (zbabelý, pricitlivý, nevnímavý, nespoločenský), alebo pre neživé veci (riedky, kyslý, zásaditý).

Vzťahové prídavné mená:Vyjadrenie vzťahu k určitému podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (kov - kovový, elektrika - elektricky, mesto - mestský), vyjadrenie vzťahu k určitej osobe (Štúr - štúrovský), vyjadrenie súvisu s určitým miestom (Piešťany - piešťanský, Nemecko - nemecký). Vzťahové prídavné mená nie je možné stupňovať.

Vzťahové živočíšne prídavné mená:Vyjadrenie vzťahu k zvieraciemu podstatnému menu z ktorého sú odvodené (slon - sloní, medveď - medvedí, ryba - rybí). Vzťahové živočíšne prídavné mená nie je možné stupňovať.

Privlastňovacie prídavné mená:Tvoríme ich od zvieracích a osobných mien. Vyjadrujú vlastníctvo ( komu čo patrí) osoby, zvieraťa a veci (sestrine auto, matkin syn, žiakov prejav, psí chvost, Štúrov jazyk). Vlastníctvo odvodené od vlastného podstatného mena, píšeme na začiatku s veľkým písmenom (Petrova kniha).

Pozor!Privlastňovacie prídavné mená: Hviezdoslavova báseň, Štúrov prejav.Vzťahové prídavné mená: hviezdoslavovský verš, štúrovský pravopis.Gramatické kategórie prídavných mienRod: mužský, ženský, strednýČíslo: jednotné (singulár), množné (plurál)Pád: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentálVzor: pekný, cudzí, páví, otcovPravidelné a nepravidelné stupňovanie prídavných mienAkostné prídavné mená majú pravidelné stupňovanie (ľahký, ľahší, najľahší).

tags: #vzor #pridavneho #mena #kuraci #Slovak

Populárne príspevky:

• Domáca paradajková omáčka na špagety
• Tekvica Sprinter F1 ako podpník
• Semená trvácej zeleniny a ich výber
• Výhody tofu syra
• Definícia a význam ovocia Ducha Svätého