Zemiaky: Cesta z Ameriky do Európy a ich osud na Slovensku

Veľmi dlho trvalo, kým sa zemiaky z Južnej Ameriky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou.

Rozmanitosť odrôd zemiakov.

Prvé stretnutie Európy so zemiakmi

Boli to španielski dobyvatelia, ktorí ich na prelome 15. a 16. storočia objavili pre Európu v Ekvádore na zemiakových trhoch. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami.

Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.

Do Anglicka dorazili prvé zemiaky pred 415 rokmi, 28. júla 1586 z Kolumbie. Predpokladá sa, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia. Ľudia tu vždy na ne boli pyšní - dnešní potomkovia Inkov poznajú až tisíc rôznych výrazov pre zemiaky.

Kedy a kde sa začali zemiaky pestovať v Európe, to sa presne nevie. Uchytili sa najmä v rodinách námorníkov, ktorí vedeli oceniť výhody tejto plodiny a na svojich cestách aj odsledovali, ako sa o zemiakové sadenice treba starať. Prvé zemiakové políčka v Európe sa objavili pravdepodobne v oblasti Biskajského zálivu v severnej časti Španielska. Potom prišlo i na Anglicko. Na návrate z dobrodružnej cesty z Karibského mora sa sir Francis Drake a jeho posádka zastavili v kolumbijskej Kartagéne, aby si na ďalekú cestu nabrali zásoby. Loď naložili zemiakmi a vyrazili domov. Časť z nich sa dostala aj k zberateľovi rastlín Johnovi Gerardovi, ktorý ich považoval za „silné a výživné“ a neskôr zemiakom venoval jednu kapitolu vo svojej knihe.

Časť z kolumbijských zemiakov využil aj sir Walter Raleigh, ktorý ich na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku začal aj pestovať. Ako dar ich poslal kráľovnej Alžbete I. Keďže jej kuchári vôbec nevedeli, čo sa so zemiakmi robí, zahodili hľuzy a uvarili namiesto nich listy a stonky. Celá kráľovská rodina veľmi vážne ochorela a zemiaky sa stali na storočie zakázanou potravinou. Napriek tomu sa hľuzy postupne stávali populárnymi.

Zachutili kolonistom v Amerike, ale aj Nemcom. Pruský vládca Frederik Veľký svojich poddaných dokonca nútil, aby ich pestovali a vyhli sa tak hladomorom - v tom čase v Európe úplne bežným. Tým, ktorí zemiaky odmietali, hrozilo, že prídu o nos alebo ucho.

Ani vo Francúzsku to nebolo spočiatku jednoduché. Zemiaky presadil až mladý poľnohospodár Antoine Augustin Permentier, ktorý prežil nejaký čas v pruskej väznici - aj vďaka zemiakom. O ich užitočnosti najprv presvedčil kráľovskú rodinu. Vďaka šikovnému „marketingovému“ ťahu kráľovnej Márie Antoinetty, ktorá si na verejnom vystúpení dala do vlasov kvet zo zemiaku, sa stali hitom. Najprv to bola módna pochúťka bohatých, ktorých čoskoro začali napodobňovať aj nižšie vrstvy.

Zemiaky ako záchrana a tragédia v Írsku

V nesmierne chudobnom Írsku devätnásteho storočia boli zemiaky najdôležitejšou základnou potravinou. Viac ako dve tretiny Írov boli od zemiakov doslova životne závislí. Bez zemiakov by boli sotva prežili. Predovšetkým preto existoval v Írsku zemiakový rituál - na veľkonočný Veľký piatok sa zemiaky sadili a postriekali sa svätenou vodou, aby tak boli chránené pred diablom.

Zemiaky napokon hrali úlohu pri jednom z najhorších známych hladomorov v Európe. Stalo sa to v Írsku. Na tomto v tom čase veľmi chudobnom ostrove plodina našla ideálne podmienky. Čoskoro na írskych stoloch zemiaky dominovali - zaistili až 80 percent spotrebovaných kalórií. Kŕmili nimi tiež všetky hospodárske zvieratá. Začiatkom 19. storočia vraj írsky roľník zjedol až desať zemiakov na deň. V roku 1840 však prišla katastrofa. Tri roky ničila mikroskopická huba Phytophthora infestans úrodu, ktorá plesnivela. Prišlo k hladovej katastrofe obyvateľstva a situáciu ešte zhoršila týfusova epidémia a extrémne tvrdá zima. Ľudia nemali čo jesť, zvieratá nebolo s čím kŕmiť. Nebolo zemiakov, nebolo mlieka, mäsa, vajíčok. Irish potato famine (Írsky zemiakový hladomor) sa stala celonárodnou katastrofou, ktorá znamenala obrat v dejinách Írska. Vyše milióna ľudí zomrelo, takmer dva milióny emigrovali do Spojených štátov a Británie. Írska populácia sa zredukovala takmer o jednu štvrtinu a už nikdy nedosiahla pôvodnú úroveň.

Ako zemiaky zmenili svet? 🥔 | Lahôdky

Súčasný stav pestovania zemiakov na Slovensku

Pole so zemiakmi.

Zemiaky, nenáročná plodina na pestovanie a podnebie, sa rýchlo udomácnili aj na našich poliach a stali sa obľúbenou potravinou všetkých vrstiev obyvateľstva. Pestovanie zemiakov na Slovensku však v súčasnosti prechádza kritickým obdobím. Výmera pestovaných plôch je najnižšia za posledných 30 rokov, čo vyvoláva obavy o budúcnosť tejto tradičnej plodiny.

Výmera zemiakov na Slovensku neustále klesá a dosahuje historické minimum. Podľa Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR klesne v tomto roku výmera konzumných zemiakov pod 5 000 hektárov. Pred desiatimi rokmi sa zemiaky pestovali na dvojnásobne väčšej výmere. Tento alarmujúci trend ohrozuje sebestačnosť Slovenska v produkcii zemiakov, ktoré sú považované za "druhý chlieb" Slovákov.

Príčiny poklesu pestovania zemiakov

Za nezáujmom o rozširovanie pestovateľských plôch stojí predovšetkým prístup štátu, ktorý podľa zemiakárov nenačúva potrebám pestovateľov. Pestovatelia vidia omnoho väčší potenciál pri pestovaní sadbových zemiakov, o ktoré je záujem v celej EÚ. Slovensko bolo kedysi zemiakárskou veľmocou, ale významní pestovatelia, predovšetkým na východe krajiny, od pestovania postupne upustili. Dôvodom je prístup k vode, ktorá sa stala pri pestovaní zemiakov rozhodujúcim faktorom. Pestovať zemiaky bez závlah je podľa nich veľkým rizikom.

Závlahy ako kľúčový faktor

Závlahy sú na Slovensku v zlom stave a fungujú len tam, kde do nich investujú samotní pestovatelia. Okrem modernizácie aktuálnych je potrebné budovať aj nové závlahy a podporiť aj tých, ktorí dnes nezavlažujú, no chceli by. Počas sezóny je v obchodoch slovenských zemiakov dostatok, no ak chce pestovateľ dodávať do obchodných sietí aj po sezóne, musí vedieť zásoby uskladniť. Vysoké ceny energií, slabá podpora pestovateľov a minimum výziev na budovanie skladov odrádza pestovateľov od zväčšovania pestovateľských plôch.

Na dosiahnutie plnej sebestačnosti by Slovensko potrebovalo rozšíriť pestovateľské plochy približne na 12 000 hektárov a zvýšiť hektárové úrody na 38 až 40 ton. Práve takéto úrody pod závlahami dosahujú špičkoví pestovatelia, ktorých však možno spočítať na dvoch rukách. Naši pestovatelia zemiakov, veľkí aj malí, sa od roku 2023 združujú v organizáciách výrobcov, aby zvýšili svoju silu pri vyjednávaniach s obchodnými reťazcami. Pestovatelia v posledných rokoch budujú vodné družstvá, aby zefektívnili nakladanie s vodou.

Podpora pre pestovateľov a závlahové systémy

Závlahové systémy sú kľúčovým prvkom pre pestovanie zemiakov, no na území Slovenska je ich nedostatočné množstvo. Poľnohospodári tvrdia, že niektoré plodiny bez závlah jednoducho neporastú. Ministerstvo pôdohospodárstva preto sľubuje, že aj naďalej bude pokračovať v modernizácii závlahových systémov. Na jeseň budeme robiť návrh prvých výziev, ktoré budeme vypisovať pre poľnohospodárov.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) splnila svoju zákonnú úlohu a doteraz vyplatila potrebných 95 % žiadostí o priame podpory za rok 2022. PPA rozhodla už o 96,45 % finančných prostriedkov z celkového počtu 18 734 žiadostí v hodnote 565 miliónov eur. Na účty žiadateľov poslala sumu 536,8 milióna eur. Všetky žiadosti o priame podpory boli dôsledne preverené, keďže vedenie agentúry uplatňuje zodpovedný prístup a chráni finančné záujmy EÚ a SR.

Odroda zemiakov Agria.

Odroda Agria ako príklad úspešného pestovania

Agria patrí medzi najžiadanejšie odrody na Slovensku, v Česku i v Nemecku. Je to stredne skorá až stredne neskorá odroda zemiakov s oválnymi veľmi veľkými hľúzami, dužina je tmavo žltá, vysoko úrodná, varný typ zemiakov B-BC, vhodná na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov, chipsov, ale aj na bežný konzum. Agria si zachováva výbornú kvalitu konzumu až do jari, čím sa zaraďuje medzi najobľúbenejšie odrody na trhu. Dužina je výrazne žltá, obzvlášť po uvarení farebne stála. Vykazuje vysoký výnos, na niektorých lokalitách má sklon ku chrastavitosti hľúz. Agria uprednostňuje stredne až viac kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami. Plochy, ktoré majú sklon k vytváraniu chrastavitosti, sa nedoporučujú. K dobrému nasadenie hľúz možno odporučiť včasné zavlažovanie. Agria má veľké hľuzy a má len nízke alebo stredné nasadenie hľúz. Agria potrebuje menej dusíkatého hnojenia ako je zvyčajné pri iných odrodách tejto výkonnosti. Je citlivá na prehnojenie dusíkom. K urýchleniu zrenia porastu a uľahčenie zberu je dobré znížiť podiel vňati, ale nezničiť porast pred fyziologickú zrelosťou. Rýchle osušenie chladným nočným vzduchom zamedzuje infekcii hľúz a prispieva k dobrému zdravotnému stavu a skladovateľnosti. Je potrebné kontinuálne znižovať teplotu skladovania.

Dovoz a obchod so zemiakmi

Asi nikomu netreba vysvetľovať ich široké použitie: môžu sa konzumovať varené, pečené, vyprážané, ako zemiaková kaša, placky, halušky a nezabúdajme na lokše. V roku 2017 bola u nás spotreba zemiakov na 1 obyvateľa 48,9 kg. V Českej republike to bolo 67,8 kg.

V roku 2017 sa z celkového objemu najviac surových zemiakov doviezlo z Francúzska - 32,6 % (23 035,3 ton), z Českej republiky 29,0 % (20 459,0 ton) a z Nemecka 18,7 % (13 232,7 ton). V hospodárskom roku 2017-18 sa so zemiakmi ostatnými dosiahlo záporné saldo v hodnotovom vyjadrení -14 885,7 tis. €, so zemiakmi novými a skorými -1 718,4 tis. € a so zemiakmi sadbovými -2 537,8 tis. €. V hospodárskom roku 2017-18 sa vo výrobkoch a polotovaroch po konverznom prepočte doviezlo 99,9 tis. ton zemiakov!!! A to je číslo okrem zemiakov na škrob, čo znamená medziročné zvýšenie o 14,8 % (o 12,9 tis. ton). Inými slovami: dovážame to, po čom rastie dopyt a náš spracovateľský priemysel zasa raz stráca. Chýbajú výzvy a keď aj nejaké boli, neboli využité tam kde využité byť mali. Namiesto toho boli využité na projekty, ktoré nemali a ani nemajú svoje opodstatnenie.

Faktory ovplyvňujúce ceny zemiakov

Pre spotrebiteľov však nemajú dobré správy. Pestovatelia hovoria, že zemiaky v obchodoch nebudú lacnejšie tak skoro. Tá podpora nie je taká aby zemiaky zlacneli. Ceny sú ovplyvnené viacerými faktormi. My sa snažíme robiť tak, aby sme ich nemuseli dovážať napríklad z Egypta. Priemerná spotrebiteľská cena konzumných zemiakov bola v novembri 2015 na úrovni 0,56 eura/kg a oproti októbru 2015 posilnila o 0,7 %. Medziročne bola cena zemiakov v novembri tohto roka vyššia o 55,1 %. V roku 2015 sa na Slovensku urodilo približne 147.400 ton zemiakov, čo bolo medziročne menej o 8,3 %. Zemiaky tento rok pestovatelia v SR vysadili na výmere asi 7300 hektárov (ha), teda pestovali sa na ploche o 12 % nižšej ako v roku 2014. Hektárové výnosy zemiakov sa v tomto roku pohybovali na úrovni 20,08 tony, boli teda v porovnaní s vlaňajškom vyššie o 2,2 %.

Problémy a výzvy v slovenskom zemiakarstve

Zemiaky sa na Slovensku stali pre poľnohospodárov okrajovou plodinou na čom sa podieľa predovšetkým ekonomika výroby, pokles dopytu po našich zemiakoch a preferovanie lacnejších zemiakov z dovozu, vrátane polotovarov. Zberová plocha zemiakov bola u nás v roku 2017 medziročne na výmeru 7 449,94 ha, čo znamenalo pokles plôch o 9,8 %: to je o 806,2 ha! V roku 1989 bola zberová plocha 55 tisíc hektárov, samozrejme pri oveľa nižších výnosoch (okolo 13,5 tony z hektára).

Chýbajúca finalizácia produktov

Problémom slovenských zemiakov je taktiež chýbajúca finalizácia produktov. Bez rozumných opatrení a zmysluplných výziev na podporu nákupu poľných technológií a na pozberové a spracovateľské kapacity toto trápenie slovenskí pestovatelia veľmi rýchlo ukončia a prestanú zemiaky pestovať.

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 - 2020

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 - 2020 na str. 66 uvádza: „Pre zachovanie požadovanej produkčnej výkonnosti v produkcii konzumných zemiakov je súčasná výmera pod hranicou minima.“ A ďalej sa v nej uvádza: „Pre zachovanie cielenej produkčnej výkonnosti počítame s potrebou okolo 230 tisíc ton ročne. Pre zabezpečenie takéhoto objemu je potrebné zatraktívniť pestovanie zemiakov a okrem zastavenia poklesu plôch u existujúcich pestovateľov, rozšíriť pestovanie aj o nové subjekty, a to minimálne na 11 000 ha. Vlastné náklady celkom na 1 ha predstavujú 3 840,09 EUR, čo pri zvýšení zberovej plochy o 743 ha predstavuje 2 853 187 EUR.

Vplyv počasia a cien na trhu

Tento rok priniesli pestovatelia zemiaky do obchodov skôr, to všetko iba vďaka teplejšiemu počasiu. Poľnohospodári tvrdia, že Slovensko už dávno neprodukuje dostatok zemiakov pre vlastné potreby. Nedostatok závlahových systémov spôsobuje ďalšie problémy, čo môže viesť k zvýšeniu cien zemiakov v obchodoch. Problémy sú vždy s počasím, s tým nenarobíme nič. Ešte teraz sa sadia zemiaky, lebo keď máte zlé počasie a pôda nie je suchá, nemôžete to posadiť, to sa stáva aj nám. Jeden rok sa stalo, že sme ukončili výsadbu 5. mája.

Zahraničné príklady a inšpirácia

Takže je len otázkou času, kedy pestovanie zemiakov na Slovensku skončí úplne. Pozrime sa len, čo uvádza oficiálny dokument z rokovania vlády: Zemiaky sa na Slovensku stali pre poľnohospodárov okrajovou plodinou na čom sa podieľa predovšetkým ekonomika výroby, pokles dopytu po našich zemiakoch a preferovanie lacnejších zemiakov z dovozu, vrátane polotovarov. Z týchto slov sa chce človeku myslieť, že okrajovou plodinou by sme sa asi nemali zaoberať. Ale aj toto je to o prístupe kompetentných a zodpovedných. Takže sa pozrime k susedom do ČR, ich čísla hovoria za všetko.

V ČR sú plochy pestovaných zemiakov stabilizované už niekoľko rokov. A je to aj vďaka štátu. Tlačová správa Ministerstva zemědělství (MZe) z 8.10.2018 hovorí. „Brambory jsou v některých našich oblastech tradiční plodinou, proto je důležité jejich pěstování podporovat. Plochy konzumních brambor by měly dle Strategie Ministerstva zemědělství vzrůst do roku 2030 na 21 tisíc hektarů a plochy brambor k výrobě škrobu na 6 tisíc hektarů. Pestovatelia zemiakov môžu predovšetkým využívať podporu v rámci dobrovoľnej podpory viazanej na produkciu tzv. citlivých komodít (VCS). Celkovo Mze poskytuje v rámci tejto podpory pestovateľom zemiakov 135 mil. Kč. V roku 2018 boli navýšené prostriedky pre národní dotační program Podpora ozdravování polních a speciálních plodin o 25 mil. Kč na celkových 180 mil. Kč. V rámci tohoto programu môžu pestovatelia zemiakov žiadať až o 25 mil.

Krajina	Spotreba zemiakov na 1 obyvateľa (2017)
Slovensko	48,9 kg
Česká republika	67,8 kg

tags: #zemiaky #dovoz #Amerika #16. #storočie #história