Úspešné pestovanie zemiakov, uhoriek a paradajok: Sprievodca kombinovaním plodín

Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám. Plánovanie zeleninových hriadok v záhrade by malo zohľadňovať vzájomné vzťahy medzi pestovanými plodinami. Správne kombinovanie rastlín, striedanie radov a rotačné pestovanie môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.

Záhradníctvo si vyžaduje starostlivé plánovanie a pozornosť, najmä pokiaľ ide o výber správnych rastlín na výsadbu vedľa seba. Niektoré rastliny môžu ovplyvniť rast a vývoj iných a môžu ovplyvniť chuť a kvalitu ovocia alebo zeleniny.

Poznať tie najlepšie výsadbové kombinácie a vedieť, čo s čím sadiť či vysievať, je dôležité na dosiahnutie zdravej a produktívnej záhrady. Pripravili sme pre vás stručný prehľad, aké plodiny si na hriadkach rozumejú a naopak, aké sa veľmi neobľubujú. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že aj rastliny, rovnako ako ľudia, neobľubujú niektorých susedov?

Použitím týchto tipov pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade môžete maximalizovať úrodu, zlepšiť zdravie rastlín a podporiť udržateľné záhradníctvo.

Spoločenská výsadba a rotačné pestovanie

Spoločenská výsadba je technika, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín vysádzajú vedľa seba tak, aby sa navzájom podporovali. Pri výbere vhodných kombinácií plodín je potrebné brať do úvahy ich rastové nároky, ako aj ich schopnosť poskytnúť ochranu pred škodcami a chorobami. Príkladom dobrej kombinácie je výsadba paradajok a bazalky, ktoré sa navzájom podporujú v raste a ochrane pred škodcami. Pestovanie rastlín v striedavých radách znamená vysádzanie rôznych druhov rastlín v striedavých radách alebo skupinách na hriadke.

Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny. Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov.

Zohľadnenie základných potrieb rastlín

Pri plánovaní zeleninových hriadok je dôležité zohľadniť základné potreby rastlín, ako sú voda, živiny, svetlo a priestor na rast. Uistite sa, že každá plodina dostane to, čo potrebuje, a že hriadky sú navrhnuté tak, aby boli čo najefektívnejšie a udržateľné.

Rôzne plodiny majú rôzne nároky na slnečné podmienky a teplotu. Pri plánovaní hriadok zohľadnite, kde sú slnečné a tieňové oblasti vašej záhrady, a vysádzajte rastliny tak, aby dostali potrebné množstvo svetla a tepla.

Vertikálne záhradníctvo

Pri obmedzenom priestore alebo pre zlepšenie vzhľadu záhrady využite vertikálne záhradníctvo. Rastliny, ktoré sa dajú pestovať vertikálne, sú napríklad fazuľa, hrach, uhorky alebo paradajky. Vertikálne záhradníctvo znižuje priestorové nároky, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a uľahčuje údržbu a zber plodín.

Odrody s odlišnými dozrievacími dobami

Vysádzajte rôzne odrody plodín s odlišnými dozrievacími dobami, aby ste mali úrodu po celú sezónu a minimalizovali riziko strát v dôsledku nepriaznivého počasia alebo škodcov.

Uhorky a ich nevhodní susedia

Pre uhorky existuje niekoľko rastlín, vedľa ktorých je lepšie ich nesadiť:

Paradajky: Súťaž o priestor a živiny
Paradajky a uhorky sú obľúbené záhradné plodiny. Ich výsadba vedľa seba však môže viesť ku konkurenčnému boju o priestor a živiny. Obe rastliny potrebujú dostatok priestoru a živín, aby sa im darilo. Ich výsadbou vedľa seba si môžu konkurovať, čo vedie k zníženiu úrodnosti a kvality úrody. Preto je lepšie vysádzať uhorky od paradajok ďalej alebo nájsť iné miesto na ich pestovanie.
Zemiaky: Riziko vzniku chorôb
Zemiaky a uhorky sú ďalšou kombináciou, ktorá sa neodporúča. Výsadba uhoriek vedľa zemiakov zvyšuje riziko vzniku chorôb, ako je pleseň. Tieto choroby sa môžu šíriť medzi rastlinami, čo vedie k zníženiu úrody. Ak chcete pestovať uhorky aj zemiaky, je dôležité držať ich od seba a zabezpečiť správne striedanie plodín.
Tekvica: Rast sa vymkol kontrole
Výsadba uhoriek vedľa tekvíc môže viesť k nekontrolovanému rastu rastliny. Tekvica má tendenciu sa rozprestierať a môže zaberať veľké plochy v záhrade. Ak uhorky rastú vedľa tekvíc, môžu byť zatienené a majú menšiu šancu na vývoj a úrodu. Preto sa odporúča držať tieto dve rastliny od seba, aby mali dostatočný priestor a slobodu na rast.
Fazuľa: Riziko narušenia rastu
Zmiešané záhrady môžu mať veľa výhod, ale niektoré kombinácie rastlín môžu narúšať rast a vývoj iných. Výsadba uhoriek vedľa fazule môže viesť k poruchám, pretože fazuľa má tendenciu krútiť sa okolo iných rastlín. U uhoriek to môže brzdiť ich rast a sťažiť im rozvinutie ich plného potenciálu. Sadeniu týchto dvoch rastlín vedľa seba sa preto radšej vyhnite.

Dobrí susedia pre vybrané plodiny

Správne vybrané výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami. Niektoré rastliny môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny.

Rumanček: pestujeme spolu s kapustou a cibuľou.
Bazalka: je vhodná na spoločné vysádzanie s rajčinami. Ako je známe, zlepšuje ich chuť a paradajky pri nej prosperujú.
Kôpor: pestujeme s kapustou.
Mrkva: by si vybrala za suseda hrach, šalát, pažítku, cibuľu, pór či rajčiny.
Rajčiny: uvítajú pažítku, cibuľu, mrkvu, petržlen a chren.
Hrach: znáša mrkvu, reďkovku, uhorky, fazuľu.
Zemiaky: si radi zasusedia s fazuľou a baklažánom.
Kapusta: znáša zeler, kôpor, cibuľu a repu.
Tekvica: rada susedí s bôbom a fazuľou, poteší sa aj kukurici a šalátu.
Cibuľa a cesnak: znášajú repu, jahodník, rajčiny, šalát.
Jahody: znášajú šalát a špenát.

Ako prerezávať paradajky pre maximálny výnos a zdravie rastlín

Praktické rady pre pestovanie paradajok

V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky.

Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať?

Riadime sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.

V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, rastliny polievame s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používame vlažnú vodu.

Starostlivosť o paradajky počas rastu

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.

Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.

Pleseň na paradajkách

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy.

V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.

Hnojenie paradajok

Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať.

Májové sadenie v zeleninovej záhrade

Máj je kľúčovým mesiacom pre sadenie v zeleninovej záhrade. Po odznení posledných mrazov, zvyčajne po polovici mája, je ideálny čas na vysádzanie teplomilných rastlín ako sú paradajky, papriky, uhorky, cukety a melóny. Dôležité je vybrať správne stanovište a pripraviť pôdu, aby rastliny mali dostatok živín a priestoru pre rast.

V máji, najmä od polovice mesiaca (po zamrzlíkoch a po Žofií), je čas na sadenie:

Paradajky (z predpestovaných priesad)
Papriky (z predpestovaných priesad)
Mangold
Jarná cibuľka
Uhorky
Cukety
Melóny
Ďalšiu sériu mrkvy pre postupný zber

Paradajky: Kráľovská zelenina vašej záhrady

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dobre prekyprené a vopred pohnojené. Odporúča sa vyhnúť sa sadeniu paradajok na mieste, kde sa v predchádzajúcich 3-4 rokoch pestovali paradajky alebo papriky, aby sa predišlo vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb a škodcov. Pri výbere stanovišťa uprednostňujeme slnečné miesta.

Paradajky nesadíme príliš blízko seba, aby medzi nimi mohol cirkulovať vzduch. Ideálna vzdialenosť medzi rastlinami je okolo 80 centimetrov. Vysádzame ich v polovici mája z vopred predpestovaných priesad. Pre svoj rast potrebujú oporné kolíky. Po zatlčení kolíka do zeme vyhrabte asi 20 centimetrovú jamku a naplňte ju vodou. Do nej vložte priesadu paradajky tak, aby “ležala” a jej vrchná časť sa opierala o stenu jamky. Vďaka tomuto kroku rastlina pustí korene aj zo zahrabanej časti stonky, čo ju náramne posilní a spraví stabilnejšou.

Prečo pestovať paradajky?

Obsahujú veľa vitamínu C: Dôležitý pre správnu funkciu imunitného systému, zvyšuje produkciu bielych krviniek, ktoré bojujú proti infekciám a chorobám.
Obsahujú lykopén: Silný antioxidant, ktorý chráni bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a oxidáciou. Môže znížiť riziko niektorých typov rakoviny.
Obsahujú mnoho antioxidantov: Okrem lykopénu obsahujú aj betakarotén, vitamín E a vitamín C, ktoré chránia bunky pred poškodením a pomáhajú pri prevencii chronických ochorení.
Obsahujú vitamín K: Dôležitý pre zdravie kostí a zrážanie krvi. Podporuje tvorbu osteokalcínu, proteínu nevyhnutného pre udržanie silných a zdravých kostí.
Obsahujú draslík: Minerál dôležitý pre udržanie normálneho krvného tlaku a zdravia srdca.

Paprika: Slnkom zaliata zelenina plná vitamínov

Papriky sadíme von z vopred vypestovaných priesad v máji. Pred výsadbou je dôležité ich "otužovať" - počas teplých dní ich vynášať von do polotieňa a večer ich vracať dovnútra. Papriky milujú slnko a teplo a neznášajú vietor. Papriky neprelievame, pred ďalším polievaním je vhodné, ak zem jemne preschne. Sú náročné na živiny, preto ich treba pravidelne prihnojovať. Dávame pozor aj na mravce, ktoré do papriky donesú vošky.

Prečo pestovať papriky?

Obsahujú veľa vitamínu C
Obsahujú veľa vitamínu A: Dôležitý pre zrak, zdravie pokožky a funkciu imunitného systému.
Bohaté na antioxidanty: Beta-karotén, lykopén a kryptoxantín chránia bunky pred oxidačným stresom a znižujú riziko ochorení.
Podpora trávenia: Vďaka vysokému obsahu vlákniny podporujú zdravé trávenie a regulujú tráviaci systém.
Nízka kalorická hodnota: Vhodné pre tých, ktorí sledujú svoju hmotnosť.
Znižujú zápal v tele: Vďaka obsahu kapsaicínu znižujú hladinu cholesterolu a krvného tlaku, čím prispievajú k zdraviu srdca.
Rýchly rast a vysoká výnosnosť: Majú aj dekoratívne využitie a podporujú biodiverzitu.

Mangold: Nenáročná listová zelenina plná živín

Mangold obľubuje spracovanú a pohnojenú pôdu, najlepšie kompostom. Potrebujú veľa živín, preto ich aj počas rastu môžeme prihnojovať kompostom, alebo ich zakrývame nástielkou z jemne pokosenej trávy. Táto tráva nám zároveň čiastočne zabráni prerastaniu buriny, čo mangold tiež neobľubuje. Semená sejeme najlepšie do riadkov približne 40 centimetrov od seba, samotné semené približne 6 centimetrov od seba. Po vyrastení zberáme listy postupne, akonáhle dosiahnu výšku približne 15 centimetrov. V zime prezimuje, ak chceme mať istotu, zakryjeme ho trávou alebo lístím, ktoré pozbierame v jeseni.

Prečo pestovať mangold?

Obsahuje veľa vitamínu K
Obsahuje vitamín A
Bohatý na antioxidanty
Vysoký obsah vlákniny
Široké možnosti použitia v kuchyni: Na šaláty, do polievok, do cestovín, do omeliet, na tvorbu omáčok a podobne.
V kuchyni dokáže nahradiť špenát: Má podobnú chuť a textúru.

Jarná cibuľka: Jemná a stráviteľná pochúťka

Jarná cibuľka nie je len nedorastenou klasickou cibuľou. Pochádzajú z iného rodu a vyznačujú sa jemnejšou, stráviteľnejšou štipľavosťou než klasické cibule. Môžeme ich sadiť od jari až do leta, ak nočné teploty neklesajú pod -5 °C. Sadíme ich zo semien alebo ľahšie z cibuliek, ktoré sadíme približne 10 centimetrov odseba. Jemne ich zatlačíme do pôdy a zakryjeme ich tenkou vrstvou prekyprenej pôdy. Cibuľky nepremáčame, ak chceme aby zem okolo nich nepreschýnala rýchlo, obsypeme ich vrstvou mulču.

Prečo pestovať jarnú cibuľku?

Je bohatá na vitamíny a minerály: Obsahuje vitamíny A, C, K a B6 a minerály ako vápnik, draslík, železo a meď.
Obsahuje mnoho antioxidantov
Podporuje trávenie: Vďaka vysokému obsahu vlákniny.
Podporuje zdravie srdca: Vďaka allicínu a kveretínu pomáha pri znižovaní hladiny cholesterolu a krvného tlaku.
Obsahuje málo sacharidov a chutí nám aj pre svoju “chrumkavosť”
Využívame aj celú zelenú “vňať”

Uhorky: Osviežujúca zelenina pre horúce dni

Uhorkám sa najlepšie darí v dobre priepustnej a vlhkej pôde na slnečnom stanovišti. Pôdu je vhodné pred výsadbou dobre prekypriť a zmiešať s kompostom. Sadí sa buď zo semien priamo do zeme, alebo zo sadeníc, s dostatočným odstupom medzi rastlinami. Je dôležité udržiavať pôdu pravidelne zalievanú, najmä počas teplých letných dní, a zabezpečiť rastlinám oporné štruktúry na ich vertikálny rast. Pravidelné hnojenie organickým hnojivom podporuje zdravý rast a tvorbu plodov, pričom je dôležité časté sledovanie rastlín a ich ochrana pred škodcami a chorobami. Zber plodov sa vykonáva pravidelne, keď sú ešte mladé a malé, aby boli chutné a šťavnaté. Po vysadení uhoriek von odporúčame zakryť ich na noc sklenenými pohárikmi, nakoľko uhorky sú obľúbenou pochúťkou slimákov.

Prečo pestovať uhorky?

Hydratácia a nízky obsah kalórií: Sú zložené z približne 95% vody, čo ich robí vynikajúcou potravinou na hydratáciu organizmu.
Výborný nízkokalorický snack
Bohatý zdroj vitamínov a minerálov: Obsahujú vitamíny (napr. vitamín K, vitamín C) a minerály (napr. draslík).
Obsahujú antioxidanty
Hydratujú pokožku: Konzumácia uhorky môže prispieť k hydratácii pokožky zvnútra. Taktiež sa uhorky používajú na prípravu rôznych pleťových masiek.
Osviežujúci prísada do jedál: Pridávajú osviežujúcu chuť a textúru do šalátov, sendvičov, studených polievok a nápojov.
Variabilita spracovania: Sú vhodné na rôzne spôsoby prípravy, vrátane čerstvej konzumácie, zavárania, nakladania a prípravy chutných dipov a omáčok.
Vďaka plazivému rastu chránia pôdu: Pomáhajú zakryť pôdu a zamedziť presúšaniu pôdy a rastu buriny.

Cukety: Všestranná zelenina s mnohými benefitmi

Cukety je najlepšie pestovať na slnečnom stanovišti v dobre priepustnej pôde s dostatočným obsahom živín, ktoré sme pridali do pôdy buď ešte na jeseň, alebo aspoň dva týždne pred sadením. Semená cukiet môžeme priamo zasadiť do zeme, keď už pominulo nebezpečenstvo mrazu, alebo si ich predtým predpestovať v kvetináčoch v dome alebo v skleníku či fóliovníku. Pri sadení dbáme na dostatočný odstup medzi rastlinami a udržujeme pôdu vlhkú, no nie premokrenú. Cukety majú tendenciu rýchlo rásť, preto ich pravidelne zbierame - najlepšie keď sú ešte mladé a malé, aby sme podporili tvorbu nových plodov. Aby sme zabránili hromadeniu vlhkosti a rozvoju chorôb, odporúčame cukety pestovať na oporných štruktúrach ako sú mriežky alebo koly, aby sa plody nedotýkali zeme.

Pred sadením semien melónov je dôležité pôdu dobre pripraviť, odstrániť všetky buriny a prípadne ju obohatiť kompostom alebo hnojivom. Melóny zvyčajne pestujeme priamo zo zasadených semien, ktoré sa sadia do zeme až počas teplých letných mesiacov, keď už pominulo nebezpečenstvo mrazu. Pri sadení semien dbajte na dostatočný odstup medzi rastlinami, melóny zvyčajne potrebujú okolo 1,5 až 2 metrov medzi jednotlivými rastlinami. Po výsadbe je melóny dôležité pravidelne zalievať, aby mali dostatok vlhkosti - vyhnime sa premokreniu, čo by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Melóny potrebujú taktiež dobrú podporu, aby sa mohli voľne rozvíjať, preto odporúčame použiť rôzne druhy oporných štruktúr. Počas rastu melónov pravidelne odstraňujeme buriny a občas prihnojíme, čím podporíme rast a tvorbu plodov.

Prečo pestovať melón?

Podporuje hydratáciu: Nakoľko má melón vysoký obsah vody, pomáha udržiavať telo hydratované.
Obsahuje vitamíny A a C
Obsahuje antioxidanty
Je to obľúbený letný snack, ktorý sa ľahko konzumuje
Majú široké možnosti použitia v kuchyni: Konzumujeme ich čerstvé ako osviežujúci dezert alebo súčasť šalátov, môžu sa použiť aj na prípravu šťavy, smoothies, sorbetov alebo dokonca v kombinácii so slanými ingredienciami v šalátoch.
Sú nenáročné na pestovanie
Vysoký výnos: Pri správnom pestovaní sa budeme tešiť z vlastnej bohatej úrody melónov

Ďalšie tipy pre májovú záhradu

Okrem spomínaných plodín môžeme vysiať aj ďalšiu sériu mrkvy pre postupný zber. V máji nezabúdame ani na drobné ovocie v našich záhradách - jahody a maliny potrebujú výdatnú zálievku, práve totiž prebieha ich rýchly rast a dostatočná závlaha im dodá dostatok živín, čo nám rastlinky oplatia hojnou úrodou. Trsy jahody odporúčame taktiež podložiť - fóliou, mulčovacou kvôrou či podrvenými konármi.

Susedské vzťahy v záhrade: Čo s čím sadiť a čo nie

Rastliny, rovnako ako ľudia, majú svoje preferencie, čo sa týka susedov. Správne kombinácie môžu podporiť rast, chrániť pred škodcami a chorobami a zlepšiť chuť plodov.

Dobrí susedia:

Paradajky: Bazalka, mrkva, cibuľa, petržlen, chren.
Paprika: Paradajky, bazalka, mrkva, cibuľa.
Uhorky: Hrach, fazuľa.
Zemiaky: Fazuľa, kukurica, koriander.
Cibuľa a cesnak: Mrkva, kapusta, šalát, cvikla, jahody.
Mrkva: Hrach, šalát, pažítka, cibuľa, pór, rajčiny.
Hrach: Mrkva, reďkovka, uhorky, fazuľa.
Kapusta: Zeler, kôpor, cibuľa, repa.
Tekvica: Bôb, fazuľa, kukurica, šalát.
Jahody: Šalát, špenát.

Zlí susedia:

Paradajky: Zemiaky, fenikel, kapusta.
Zemiaky: Uhorky, melóny, slnečnice, paradajky, tekvice, repa, aromatické bylinky.
Cibuľa a cesnak: Hrášok, fazuľa, petržlen, pór.
Mrkva: Kôpor, aníz, petržlen.
Paprika: Uhorky, tekvica, melóny, hrach, fazuľa.
Kapusta: Vinič.

Paradajky a uhorky v skleníku: Mýtus alebo realita?

Často sa hovorí, že pestovanie uhoriek a paradajok v jednom skleníku je nemožné. Dôvodom sú odlišné nároky na vlhkosť a náchylnosť na choroby. Uhorky preferujú teplé a vlhké prostredie, zatiaľ čo paradajky potrebujú suchší vzduch a dobré vetranie.

Avšak, s dodržiavaním určitých opatrení je možné úspešne pestovať uhorky a paradajky v jednom skleníku.

tags: #zemiaky #uhorka #paradajky #pestovanie