12 hodín obed - kreslené fakty o bábätkách, pôste a šošovicovej polievke

Pri pohľade na bábätko vás napadne, aké krásne a úžasné vlastne je. Lenže potom urobí niečo, čo vás privedie na myšlienku, či sú jeho prejavy normálne... Na prvý pohľad to možno vyzerá zvláštne, no v skutočnosti ide o úplne bežné prejavy bábätiek, ktoré poznajú úplne všetci rodičia.

Zaujímavosti o bábätkách

Bábätká sa pozerajú na zvláštne veci: Toto je veľmi divná, avšak nie neobvyklá vec, ktorú bábätká s obľubou robia. A áno, je to občas až desivé! Zvlášť, pokiaľ sa váš drobec pozerá niekam a vy nemáte absolútne tušenie, čo tam môže vidieť. Nemusíte si však robiť starosti, pretože práve spoznáva svet okolo seba. Aj to je istá forma komunikácie. Niektoré štúdie ukazujú, že deti sa zameriavajú na ľudí a veci, ktoré považujú za krásne alebo majú výrazné farby či vzory. Tiež si začínajú všímať pohyby, ktoré ich pozornosť upútajú oveľa dlhšie ako tú našu.
Plač bez sĺz: Ak má vaše bábätko menej ako šesť mesiacov a plače bez sĺz, je to úplne normálne. Novorodenci totiž nevedia ešte vyprodukovať slzy v dostatočnom množstve, pretože nemajú vyvinuté slzné kanáliky. Tie sa tvoria približne v prvom mesiaci života. Slzy im začnú stekať po tvári až zhruba v treťom mesiaci.
Malí tanečníci: O drobcoch sa hovorí ako o malých tanečníkoch! Štúdie preukázali, že deti sa rodia s vrodeným zmyslom pre rytmus.
Časté prebaľovanie: Pokiaľ svojmu bábätku meníte plienky častejšie, než ste si kedy dokázali predstaviť, nemajte z toho obavy. Špinavá plienka aj 6x denne je úplne normálna. Dojčené deti môžu kakať po každom kŕmení a je to úplne bežný jav až do dvoch mesiacov veku. Spozornieť by ste mali vo chvíli, keď má bábätko veľmi riedku, až vodnatú stolicu viac ako 3x denne.
Potápačský reflex: Bábätká sa rodia s „potápačským reflexom“ známym ako bradykardická reakcia, ktorá spôsobuje, že sa ich telo prirodzene prispôsobuje okoliu, keď sa ponorí do vody. Tep sa spomalí a pod vodou inštinktívne zadrží dych. No čo je ešte neuveriteľnejšie, podobne ako ryby, aj bábätká dokážu v prvých mesiacoch svojho života dýchať a prehĺtať súčasne. Tento talent získajú už v maternici, ale okolo 6. mesiaca života mizne.
Viac kostí ako dospelí: Je to o 94 kostí viac ako u dospelých. Kam sa potom pominú? Vo chvíli, keď jeho smiech budete počuť prvýkrát, bude sa vám zdať neskutočne rozkošný. Pri každom ďalšom budete hľadať mobil, aby ste si tento okamih zaznamenali ako spomienku. So zvyšujúcou sa intenzitou budete pravdepodobne premýšľať, či je to normálne a bežné. Áno, je!
Cikanie každých 20 minút: Čo je ešte neuveriteľnejšie, novorodenci majú tendenciu cikať každých 20 minút, kým sa im nezačne vyvíjať močový mechúr.
Špecifické zvuky: Deti vydávajú nerozoznateľné zvuky, ktoré sa nám zdajú vtipné, ale ak sa ich naučíte rozoznávať samostatne, môže vám to veľa napovedať o ich temperamente a o tom, čo v danej chvíli cítia. Napríklad vydávajú špecifické „heh“, ktoré sa objavuje ako reflex - ten naznačuje, že je dieťa hladné. Vďaka ostatným charakteristickým zvukom dokážete časom rozpoznať, či je bábätko pocikané, niečo ho svrbí alebo sa necíti komfortne.
Vnímanie farieb: Niektorí odborníci tvrdia, že novorodenci môžu vidieť iba čiernu, bielu a sivú farbu, zatiaľ čo iní tvrdia, že drobci môžu vidieť rôzne odtiene, no sú neuveriteľne rozmazaní. Avšak prvá farba, ktorú deti rozpoznávajú, je červená.
Rýchly rast: Každý mesiac narastú asi o 1 až 1,5 cm. Je to šialené, ale je to tak! A to zvyčajne vo veku štyroch mesiacov.
Veľa spánku: Ak vezmeme do úvahy, že rok má len 8760 hodín, zdá sa, že prespia takmer celý rok. Pamätajte však, že deti spia len niekoľko hodín v kuse, najmä počas prvých troch mesiacov. A to je len odhad.
Veľká hlava: Pravdepodobne ste si všimli, že isté časti vášho drobca pri narodení sú obzvlášť výrazné. Hlava novorodenca predstavuje 1/4 dĺžky jeho tela, zatiaľ čo lebka dospelého človeka je asi 1/7 celkovej dĺžky tela. Neuveriteľné, však?

PRERUŠOVANÉ PÔSTENIE 101 | sprievodca pre začiatočníkov

Prerušovaný pôst

O prerušovanom pôste viem dlho. Ale stále nebolo času sa postiť. Hovby, bála som sa ho ako čert kríža. Moja myseľ ma nepustila. Už len pri myšlienke na pôst mi šepkala načo sa trápiť. Veď to netreba, nie je to nutné. Po pár neúspešných pokusoch vydržať deň bez jedla, kedy som sa večer najedla do prasknutia, som ozaj verila, že to nedokážem vydržať. Nemám čas, je fráza, ktorú si s Peťom zo srandy hovoríme, keď sa nám do niečoho nechce. Ak nám na niečom ozaj záleží, nájdeme si čas. Ak po niečom ozaj túžim, spravím pre to niečo. Nehľadám výhovorky.

A tento pôst mi pripadal extra ťažký. Nejesť? Keď ja tak rada jem! Navyše, keď deťom varím 3-krát denne. Ako to zvládnem, keď nebudem môcť koštovať jedlo, či je dochutené? Čuduj sa svete, dá sa to. Chce to tréning a ide to bez problémov. Áno, zo začiatku mi tiekli sliny potokom, keď som robila lievance a nádherne to rozvoniavalo. Ale stále som si opakovala, jasné, že si dám, len neskôr, o chvíľu.

O pôstoch som počula v toľkých podcastoch, dokumentoch, čítala v toľkých knihách, že sa to už nedalo ignorovať. Tak som sa pustila do študovania, prečo je to teda také fasa, že by som to mala robiť pravidelne. Čo to vlastne ten prerušovaný pôst je? Je to vymedzená časť dňa, kedy nejeme nič, pijeme len vodu, či nesladený bylinkový čaj. Nepatrí sem ani nesladená čierna káva, vitamíny, výživové doplnky, alkohol, sladené minerálky, smoothie, šťavy, koktejly. Všetko, čo ide cez pečeň, sa trávi. Pri prerušovanom pôste sa nemení to, čo jem, ale kedy jem.

Často sa mi stávalo, že tu okoštujem toto, tam si zobnem niečo iné a vlastne som ani poriadne nevedela, koľko som toho za deň zjedla. Hlavne, cez deň som necítila poriadny hlad. Jesť 6-krát denne je nefyziologické, bunky nášho tela potrebujú čas na vyčistenie a na recykláciu svojho odpadu, takzvanú autofágiu. Ak jeme často, telo vylučuje stále inzulín (aby uskladnil energiu), je zaneprázdnený trávením, tento čas nemá. Dočasný pôst, je istým druhom dopingu pre bunky. Aspoň raz denne by sme mali pocítiť skutočný hlad. Jason Fung (doktor a expert na pôst) hovorí o tom takto. Keďže telo nie je hlúpe a vie, že ak nepríde strava, musíme mať energiu, ako si ju nájsť. Aby sme nezomreli. Preto má záložný systém v podobe tuku. Naštartuje metabolizmus, aby sme mali dostatok energie na zohnanie si ďalšej potravy a doplnili zásoby.

Keď nejeme, v priebehu niekoľko hodín sa nám minú zásoby glykogénu (uložený cukor v svaloch a v pečeni), čo je ľahko dostupná energia. Toto uskladnenie glykogénu prirovnáva ku chladničke. Potom máme druhú zásobáreň energie, mrazničku (tuk), ktorá nie až tak dobre dostupná, preto primárne telo používa chladničku. Keď minieme všetko z chladničky (teda glykogén z pečene a svalov), organizmus prepne na fungovanie z mrazničky (tukov) a odtiaľ čerpáme energiu. Vtedy prestávame byť hladní. Hlad pociťujeme v období, keď telo čerpá energiu zo svalov a pečene. Keď tieto zásoby minie, prepne na spaľovanie tuku, ako zdroj energie a my už nie sme hladní. Pôst mení fungovanie buniek, génov a hormónov. V tele sa začnú dôležité procesy bunkovej obnovy, zmeny hladín hormónov, aby bol tuk lepšie dostupný. Presne, kvôli tej mrazničke, ako hovorí Jason Fung.

Kvôli chudnutiu to robí väčšina ľudí, sú tam však aj ďalšie výhody. Hladina inzulínu v krvi klesne (keďže nejeme, netreba dostať cukor do bunky). Hladina rastového hormónu stúpne, čo takisto uľahčuje spaľovanie tuku a rast svalov a má aj iné výhody. V tele sa začne dôležitý proces bunkovej obnovy, ako vyplavenie odpadového materiálu z buniek. V rôznych génoch a molekulách súvisiacich s dlhovekosťou a ochrany pred chorobami dochádza k rôznym pozitívnym zmenám. Prerušovaný pôst znamená, že jeme menší počet jedál. A teda menej kalórii. Nižšia hladina inzulínu, vyššie hladiny hormónov a zvýšený norepinefrín (noradrenalín) zvyšujú rozklad tuku, aby sa dal lepšie využiť ako energia. Krátky pôst zvýši metabolizmus o 3-14%, aby pomohol spáliť ešte viac kalórii. Čiže metabolizmus sa nespomalí, naopak spaľuje nám lepšie!

Toto som dlhé roky netušila a myslela som si, že keď budem dlhodobo menej jesť, to mi pomôže schudnúť (nepomohlo mi to). Lenže ak dlhodobo jeme menej, ako naše telo potrebuje, začne všetko ukladať v podobne tuku, čo najviac metabolizmus spomalí, lebo veď neprichádza dostatok jedla, tak musí šetriť. Pri pôste sa to nedeje, lebo tam je obdobie normálneho príjmu stravy a úplneho vynechania jedla. V tom je ten veľký rozdiel.

Štúdie dokazujú, že prerušovaný pôst môže znížiť oxidačný stres a zápal v tele. Mal by mať výhody pri starnutí a vzniku rôznych chorôb. Takisto štúdie dokazujú, že tento pôst môže zlepšiť rizikové faktory pre srdcové choroby ako krvný tlak, hladinu cholesterolu, triglyceridov a zápalových markerov.

Už keď som sa do toho ozaj pustila, zistila som, že to vôbec nie je také ťažké, ako som si myslela. Tá potvorská myseľ to sakra znepríjemňuje. Fyzicky sa to dá vydržať bez problémov, aj športovať zvládam bez problémov. Nejem predsa 40 dní za sebou, je to len pár hodín, ozaj neumriem od hladu. Je to naše nastavenie, že sme dlhé roky zvyknutí na stály prísun jedla, ako raňajky, obed, večeru a zrazu sa to zmení. A navyše ja, čo tak rada jem! To bolo zo začiatku ródeo. Zdržovala som sa zásadne mimo kuchyne a celkovej dostupnosti jedla, kým som si na to nezvykla. Ak nebolo čo, tak som sa len napila. Ten hlad bol zo začiatku veľmi nepríjemný, ale po čase som si buď naň zvykla, alebo už nie je taký silný. Už môžem variť pre ostatných raňajky, obed, či večeru a nevadí mi, že nejem.

Nejesť či jesť ráno? Alebo začať jesť na obed? Koľko hodín nejesť? Ako si to nastaviť? Tu platí, ako vám vyhovuje. Treba poskúšať a čo vám sadne, pri tom ostať. Najpopulárnejší čas nejedenia (ani žiadne nápoje ako káva, alkohol, koktejly, vývary, sladené nápoje, smoothie, či šťava) je 16 hodín a 8 hodinové okno na jedenie. Tam sa v pohode zmestia 2, či 3 jedlá. Skúšala som aj 18/6, ale nakoniec som aj ja skončila pri 16-17/7-8, možno časom si to posuniem. Niekto má 5 hodinové okno, niekto je raz za deň.

Nejde o to, čo spravíme raz, ale čo vieme dodržiavať dlhodobo. Z dlhodobého hľadiska by nám to malo vyhovovať, nie nás stresovať. Ak jete 12 hodín, tak skúste 10, neskočte hneď na 6, či 8. Predsa jedlo je naša veľká súčasť a 90% ľudí veľmi rado je. Zvyčajne som raňajkovala okolo 8:00 a večerala okolo 18:00-19:00. Tento čas som si postupne začala skracovať, raňajky som posunula na 9:00 a obed/večeru na 17:00. Niekto nerád raňajkuje a hladný nechce ísť spať. Vyskúšajte si, čo je vám lepšie. Či neraňajkovať (ani káva nie) a začať jesť od obeda, alebo raňajkovať a vynechať večeru. Mne jednoznačne vyhovujú raňajky a obed. Keďže obed je pre mňa najväčšie jedlo dňa, v pohode vydržím do druhého dňa už bez jedla. Namiesto večere si spravím veľký pohár čaju. Ale aj to išlo postupne, najprv som večeru zamenila za ovocie, alebo ľahký čerstvý šalát, či varenú zeleninu, až som ju vynechala úplne. Čo sa týka jedla, musím ísť na seba pomaly. Veľké zmeny, príliš rýchlo, neviem spraviť.

Prerušovaný pôst však ani nie je o tom, že sa do popuku prejem počas toho okna, kedy jem. Jem 2-krát, niekedy 3-krát za deň. Pocit hladu je zo začiatku silný. Ale časom sa organizmus nastaví, že jedlo chodí v tento čas a poposúva to tak, že budete hladní v tie časy, ktoré jete pravidelne. Nie, neodpadávam od hladu ráno, škvŕka mi v bruchu, ale nie tak, že by som si nepočula vlastného slova. Ráno pijem veľa vody a ak som veľmi hladná, nie som v kuchyni, zamestnám sa (čo pri deťoch nie je problém:)), aby som nemyslela na čas, kedy sa už najem. Raňajky deťom chystám celkom skoro, to ani nie som hladná a svoje si zásadne chystám, až keď je môj čas jesť.

Skončiť pôst je dobré zdravým a ľahším jedlom, nedať si nejakú tehlu do brucha. Žiadne vyprážané, fritované, ťažké živočíšne produkty. Tým, že sme na nízkotučnej rastlinnej strave, u mňa tento problém odpadá. Ideálne začať niečím ľahko poduseným na vode (zeleninová polievka, zeleninový šalát). Zelenina, celozrnná obilnina, ovocie…to sú fajn jedlá na ukončenie pôstu.

Aby som to mala rozdelené, raňajky mám sladké (overená klasika, ovsená kaša s ovocím, tahini a konopnými semenami) a obed/večeru slanú (zeleninovo-strukovinový šalát s dusenou zeleninou, oblininou).
Tak do seba každý deň dostanem všetky potrebné živiny zo všetkých skupín (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, strukoviny, olejnaté semená). Zistila som, že mi to úplne stačí, aspoň stihne žalúdok poriadne vytráviť. Popri tom pijem dostatok vody a ten hlad potom ustane.

Veľmi mi pomáha vedieť tie fakty za tým, čo presne sa v tele deje. Potom sa mi ľahšie upratuje hlava, ktorá bojuje a stále (našťastie už len trochu pri 24 hodinovom pôste) šepká, že nemusíme sa tak týrať. Aha, ako tá polievka pre deti krásne vyzerá a vonia, veď si dajme, nik nás nevidí. Len ochutnáme. Keď sa môj 24 hodinový pôst blíži ku koncu, vonia mi všetko. Vďaka faktom viem myseľ odpinkať, že jasan, všetky tieto dobroty si dáme, potom, už len 8 hodín, už len 6 hodín a podobne. Navyše potom sa cítim veľmi dobre, som na seba hrdá, že som sa prekonala a vydržala som.

Šošovicová polievka

Šošovicová polievka je tradičné jedlo, ktoré nielen zasýti, ale aj príjemne zahreje počas chladných mesiacov. Jej popularita spočíva v jednoduchej príprave a v širokej škále možností, ako si ju vychutnať. Či už ste skúsený kuchár alebo úplný začiatočník, existuje recept na šošovicovú polievku, ktorý si zamilujete.

Správna miska horúcej šošovicovej polievky zahreje celé telo a prináša pocit domova. Je to ideálny spôsob, ako využiť rôzne druhy šošovice, ktoré sú dostupné na trhu - od zelenej cez hnedú až po červenú či čiernu. Každá z nich prináša trochu inú chuť a textúru, umožňujúc tak variabilitu pri varení tejto tradičnej polievky.

Prečo je šošovicová polievka taká obľúbená?

Šošovicová polievka je obľúbená nielen pre svoju chuť, ale aj pre svoje nutričné hodnoty. Šošovica je bohatá na bielkoviny, vlákninu, železo a ďalšie dôležité živiny. Polievka je sýta, zahreje a dodá energiu. Je ideálnou voľbou pre vegetariánov a vegánov, ktorí hľadajú chutný a výživný obed.

Vďaka vysokému obsahu vlákniny zasýti na dlhú dobu a pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi.

Zdravotné benefity šošovicovej polievky

Šošovicová polievka má mnoho zdravotných benefitov. Vďaka vysokému obsahu vlákniny podporuje trávenie a pomáha udržiavať zdravú hladinu cholesterolu. Železo v šošovici je dôležité pre tvorbu červených krviniek a prevenciu anémie. Polievka je tiež dobrým zdrojom antioxidantov, ktoré chránia bunky pred poškodením. Šošovicová polievka je preto zdravé a výživné jedlo, ktoré je vhodné pre všetky vekové kategórie.

Šošovicová polievka v rôznych kultúrach

Šošovicová polievka je populárna v mnohých kultúrach po celom svete. V Indii je známa ako "dal", na Strednom východe ako "shorbat adas", a v Európe má mnoho regionálnych variácií. Bez ohľadu na kultúru je šošovicová polievka symbolom domova, tepla a pohody. Šošovicová polievka je klasika, ktorá nikdy nesklame.

Základné ingrediencie a variácie

Na prípravu šošovicovej polievky nepotrebujete mnoho surovín. Stačí niekoľko základných ingrediencií ako šošovica, cibuľa, cesnak a mrkva. Pre ozvláštnenie chuti môžete pridať údené rebrá, klobásky či domácu slaninu, ktorá dodá polievke hĺbku a bohatú chuť. Niektorí ľudia uprednostňujú tradičnú verziu, iní si doprajú šošovicovú polievku v sladko-kyslej podobe, ktorú poznáme aj z kuchyne našich babičiek.

Recept pre začiatočníkov

Ak máte radi šošovicovú polievku, tu je recept aj pre úplných začiatočníkov.

Ingrediencie:

Šošovica (zelená, hnedá alebo červená)
Cibuľa
Cesnak
Mrkva
Zemiaky
Klobása (voliteľné)
Maslo
Bobkový list
Nové korenie
Soľ
Múka
Vývar (alebo voda)
Majoránka sušená

Postup:

Príprava šošovice: Šošovicu vopred namočte do studenej vody aspoň na niekoľko hodín, ideálne cez noc. Ráno vodu vymeňte a pred varením šošovicu preceďte. Týmto krokom šošovica zmäkne a zbaví sa nečistôt. Mnohí z nás už vedia, že niektoré druhy šošovice nie je potrebné namáčať. Platí to najmä pre červenú, ale tiež u nás o niečo tradičnejšiu hnedú šošovicu. Strukovinu stačí niekoľkokrát prepláchnuť a dať variť do neosolenej vody. Bude mäkká (nie rozvarená) za približne pol hodinu. Avšak namáčaná šošovica (4 až 12 hodín) sa uvarí za polovičný čas, je lepšie stráviteľná, a keď ju povaríte o niečo dlhšie začne sa rozpadávať a dokáže zahustiť tekutinu, v ktorej sa varí. A presne takú šošovicu, chceme mať aj v tejto polievke.
Príprava surovín: Cibuľu ošúpte a nakrájajte na jemno. Cesnak ošúpte. Mrkvu umyte (alebo ošúpte, ak nemáte bio kvalitu) a nakrájajte na kolieska. Zemiaky ošúpte a nakrájajte na menšie kocky. Klobásu nakrájajte na menšie kúsky.
Základ polievky: Vo väčšom hrnci rozpustite maslo a opečte na ňom cibuľu do zlatista. Pridajte bobkový list a nové korenie a krátko restujte. Následne pridajte mrkvu, zemiaky a klobásu a chvíľu miešajte na miernom ohni. Vďaka masti a vysokej teplote sa zo zeleniny a klobásy uvoľnia aromatické chute.
Dusenie a varenie: Pridajte trochu soli a zaprášte trochou múky. Všetko znovu chvíľu miešajte a zalejte vývarom (alebo vodou). Prisypte odmočenú šošovicu a nechajte polievku variť asi 30 minút, kým šošovica a zelenina nezmäknú. Občas premiešajte. Šošovicová polievka môže byť aj bez múky krásne hustá, bohatá a sýta. Okrem šošovice do vývaru z údeného mäsa pridáme zemiaky, ktoré tiež pomôžu zahustiť výsledný pokrm. Vďaka tomu nebude treba polievku zahusťovať zátrepkou či zápražkou.
Dochutenie: Keď je polievka takmer hotová, pridajte prelisovaný cesnak a sušenú majoránku. Už nevarte, aby sa zachovala aróma cesnaku a majoránky.
Servírovanie: Podávajte teplú.

Tipy a triky pre dokonalú šošovicovú polievku

Výber šošovice: Použite druh šošovice podľa vašej chuti. Zelená šošovica má pevnú textúru, hnedá je univerzálna a červená sa rýchlo rozvarí a zahustí polievku.
Namáčanie šošovice: Namáčanie šošovice skracuje čas varenia a zlepšuje stráviteľnosť.
Údené mäso: Ak používate údené mäso, pridajte ho do polievky hneď na začiatku varenia, aby sa chute prepojili.
Zápražka: Zápražka zahustí polievku a dodá jej bohatšiu chuť.
Dochutenie: Nebojte sa experimentovať s koreninami. Okrem soli a korenia môžete pridať rascu, majoránku, tymián alebo mletú papriku.
Zelenina: Okrem základnej zeleniny môžete pridať aj petržlen, zeler alebo pór.
Kyslá verzia: Ak máte radi kyslú šošovicovú polievku, pridajte na záver trochu octu alebo citrónovej šťavy.
Slanina: Namiesto klobásky môžete použiť slaninu.
Rednutie: Ak je polievka príliš hustá, pridajte trochu vývaru alebo vody.

Ďalšie recepty a inšpirácie

Rýchla šošovicová polievka z červenej šošovice: Červená šošovica sa varí rýchlejšie ako ostatné druhy, takže je ideálna pre prípravu rýchlej polievky.
Šošovicová polievka s kyslou kapustou: Jednoduchá a veľmi chutná polievka z kyslej kapusty.
Šošovicová polievka tureckej nevesty: Chuť je naozaj vynikajúca, spojenie šošovice a rôznych farieb paprík pridajú polievke nezameniteľnú chuť.
Recept na poctivú šošovicovú polievku s údeným mäsom: Klasická a sýta polievka s údeným mäsom.
Grécka šošovicová polievka (Fakes): Grécka šošovicová polievka, známa aj ako „fakes“ (φακές), je stáročiami obľúbeným jedlom v Grécku.
Šošovicová polievka na Vianoce: Vianočná tradícia spojená s bohatstvom a prosperitou.

tags: #12 #hodin #obed #kreslene #fakty