Francúzske Herečky s Alžírskym Pôvodom a Ich Prínos Kinematografii

Francúzska kinematografia je bohatá na talenty z rôznych kultúrnych prostredí. Alžírsky pôvod mnohých hercov a herečiek prispel k rozmanitosti a inovácii vo francúzskom filmovom priemysle.

Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýznamnejších francúzskych herečiek s alžírskym pôvodom, ktoré zanechali trvalú stopu v kinematografii.

Sofia Boutella - Múmia a iné úlohy

Jednou z najznámejších herečiek s alžírskym pôvodom je Sofia Boutella. V novinke, ktorá sa do slovenských kín dostala 8. júna, sa predstavila ako Múmia. Titulnú postavu stvárnila práve Sofia Boutella, spomínaného Nicka Mortona zase Tom Cruise.

Réžie očakávaného projektu sa ujal Alex Kurtzman, ktorý sa podieľal na scenároch snímok Transformers (2007), Transformers: Pomsta porazených (2009), Star Trek: Do temnoty (2013) či Amazing Spider-man 2 (2014). Scenár napísal Jon Spaihts, ktorý sa podpísal napríklad pod sci-fi triler Prometheus (2012).

Novinka by mala byť prvým filmom zo série Universal Monsters, v rámci ktorej štúdio plánuje uviesť aj tituly s Frankensteinovým monštrom v podaní Javiera Bardema či Neviditeľným mužom s Johnnym Deppom. Slovenská distribučná premiéra Múmie je naplánovaná na 8. júna.

Daniel Auteuil - Herec-chameleón s Alžírskym Pôvodom

V roli Philippe Etienna zažiaril pôvodom z Alžírska francúzsky herec Daniel Auteuil, prezývaný ako herec-chameleón. Je držiteľom mnohých národných a medzinárodných ocenení, vrátane ocenenia BAFTA. Je známy vďaka filmom Môj najlepší priateľ (2006), Naše ženy (2015), Spravodlivosť pre moju dcéru (2016), Bez rodiny (2018) alebo Zažiť to znovu (2019).

Daniel Auteuil študoval na Cours Florent. Po svojom divadelnom debute v parížskom Théâtre National de Paris debutoval Daniel Auteuil vo filme L'Agression (1974) od Gérarda Pirèsa.

Potom prešiel k školáckym rolám v dobromyseľných komédiách, ako Disciplína musí byť (1979), Nenapraviteľní (1980) a Nenapravitelní na prázdninách (1982) od Clauda Zidiho alebo Rien ne va plus (Už nič nejde) (1979) od Jeana-Michela Ribesa. Potom si zahral romantickejšiu postavu s Isabelle Adjani v Clara a šikovní chlapci (1981) od Jacquesa Monneta.

V roku 1985 mu Claude Berri ponúkol rolu Ugolina v Jean od Floretty a v Manon od prameňa. Daniel Auteuil prostredníctvom tejto postavy odhaľuje vynikajúce schopnosti pre dramatické úlohy. Jeho výkon ocenili diváci aj kritici.

Potom nasmeruje svoju kariéru k vážnejším úlohám, natáčaním s Michelom Devillem (Le Paltoquet, 1986), Claudom Sautetom (Srdce v zime, 1992) a André Téchiné (Moje obľúbené obdobie, 1993). V tragickej historickej dráme Kráľovná Margot (1994) od Patricea Chéreaua si zahral Henriho de Navarre, budúceho Henricha IV. Jeho účinkovanie vo filme Ôsmy deň (1996) režiséra Jaca Van Dormaela, kde nakrúcal po boku herca s Downovým syndrómom, bol ospevovaný na filmovom festivale v Cannes. Daniel Auteuil sa stáva ústrednou postavou francúzskej kinematografie.

Ľahšiu rolu nachádza s postavou rytiera Lagardèra v populárnom filme Hrbáč (1997) od Philippa de Brocu.[7] V roku 1998 odišiel do Veľkej Británie natočiť film The Lost Son Chrisa Mengesa v angličtine. Vo filme taktiež hrá Nastassja Kinski, Ciarán Hinds a Bruce Greenwood. Film bol hitom u britského publika.

Kariéra Daniela Auteuila sa naďalej mieša s rovnakým úspechom populárnej kinematografie a umeleckej kinematografie. Obracia sa rovnako vo filme KOndoMÉDIA (Francis Veber, 2001) ako vo filme Dievča na moste (Patrice Leconte, 1999), za ktorý opäť získal Césara za najlepší mužský herecký výkon.

S P. Lecontom sa opäť obracia vo Prekliatie ostrova St. Pierre, kde stelesňuje strnulého, no veľmi láskavého kapitána v kanadskom chlade minulého storočia. Markíz de Sade vo filme Benoîta Jacquota taktiež hral rozčarovaného komunistu vo filme Petites coupés (Pascal Bonitzer, 2003) a stal sa aj rytierom vo filme Rencontre avec le dragon, idúc za svojím snom „mladého muža“: neustále sa meniacou identitou, pôvodom či profesiou.

Po návrate ku komédii Jeden zostáva, druhý odchádza (Claude Berri, 2005) sa vracia do komornejšej kinematografie s filmom To Paint or Make Love (2005) od bratov Larrieuovcov, ale aj do trileru v Utajený (2005) od Michaela Hanekeho, čím si zachováva smer svojej zvedavosti a obozretnosti.

Rok 2006 zostáva rokom úspechu; komédie Dablér (F. Veber) a Entente Cordiale (Vincent de Brus). V roku 2019 si zahral v oceňovanom filme Zažiť to znovu, režiséra Nicolasa Bedosa.

Daniel Auteuil vedie skvelú divadelnú kariéru. Pracoval aj pre televíziu v telenovelách (Le Fargeot, 1974) a televíznych hrách.

Iné Filmy s Alžírskym Vplyvom

To je začiatok francúzsko-alžírskeho filmu Moja vlasť (Né quelque part, 2013), ktorý sa dostáva do našich kín prostredníctvom distribučnej spoločnosti Film Europe najprv v rámci Týždňa francúzskeho filmu (Crème de la creme, 6. - 12. marca 2014). Nakrútil ho a dokonca na vlaňajšom Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes odprezentoval ako svoju prvotinu francúzsky scenárista a režisér alžírskeho pôvodu Mohamed Hamidi.

Hoci sa Farid (Tewfik Jallab) po príchode do Alžírska stretáva najprv so svojím strýkom a bratrancom, ktorý zohrá v jeho príbehu kľúčovú úlohu, proti nemu vlastne stojí kolektívny hrdina, pozostávajúci z jeho početných príbuzných, susedov a zákazníkov jediného miestneho pohostinstva.

Spája ich rovnaký osud - narodili sa v tejto krajine, ktorá ich nedokáže uživiť, sú nezamestnaní a túžia (najmä mladší) emigrovať do Francúzska, v ktorom vidia zasľúbenú krajinu. Napriek ťažkému prebíjaniu životom sú to družní, veselí ľudia, holdujúci káve, tabaku a domácej hudbe, ktorí všetko prežívajú spoločne.

Nemajú pred sebou žiadne tajomstvá a ako sa Farid čoskoro presvedčí, súkromie je pre nich neznámy pojem. Vo Francúzsku narodený a tamojším životným štýlom ovplyvnený mladík si ťažko zvyká na správanie miestnych, ktorí sa v dramatickej situácii dokážu zomknúť aj proti nemu. Gény však nepustia, a tak sa aj v mladom „Francúzovi“ postupne prebúdza pocit spolupatričnosti, tým skôr, že ľudkovia, ktorí ho obklopujú, sú síce svojrázni, možno smiešni, možno závistliví, ale nie zlí.

Zlom vo Faridovom osude i vo filme, ktorý má doteraz prevažne komediálny charakter, spôsobí chlapcov bratranec rovnakého mena i priezviska (populárny francúzsky herec Jamel Debbouze, pôvodom z Maroka, ktorého si pamätáme z filmov Amélia z Montmartru, Kura na slivkách či zo série o Asterixovi a Obelixovi, ho hrá tak bravúrne, až divák ľutuje, že zotrvá na plátne tak krátko).

Muž, ktorý už na prvý pohľad vyzerá ako podvodník, ním zrejme aj je. Najprv zapletie Farida do pašeráckej epizódy a napokon mu ukradne všetky doklady, s ktorými ujde do Francúzska. Hoci príbuzní, ktorých podraz neprekvapí, lebo poznajú túto svoju čiernu ovcu, chcú všetko vyriešiť pokojne v rodinnom kruhu, oklamaného mladíka čaká nepríjemná tortúra s úradmi a tŕnistá cesta k spravodlivosti.

Mohamed Hamidi vo svojom debute, ktorého scenár napísal s Alainom-Michelom Blancom, nemrhá slovami. Podstatnú časť svojej výpovede prináša cez obrazy (kamera Alex Lamarque), ktoré majú vždy osobitnú atmosféru, či už ide o pohostinstvo, honosne nazvané kaviarňou a obsadené čisto mužskými návštevníkmi, o svadobný tanec s palicou, pri ktorom zasa excelujú chlapi a ženy sa môžu len ticho prizerať, o divokú diskotéku v Orane, ktorá sa nelíši od parížskej a na ktorej niet núdze ani o alkohol, alebo o široké prírodné panorámy, kontrastujúce svojou voľnosťou s miestnym životom, spútaným konvenciami a materiálnym nedostatkom.

Bez slovného komentára sa režisér zaobíde aj pri zobrazovaní emigrantov, ktorí v chatrnej loďke zmietanej vlnami, či v neľudských podmienkach lodného podpalubia, riskujú svoje životy, aby sa dostali k vytúženému cieľu. Namiesto vysnívaného blahobytu ich čaká nevraživosť - prichádzajú predsa ilegálne, väzenie a následné vyhostenie z krajiny. Výraz beznádeje v očiach sklamaných ľudí, s ktorými policajti i vojaci zaobchádzajú naozaj drsne a ktorí sa neželane vracajú domov, hovorí za dlhé komentáre.

Film je rámcovaný vnútorným monológom Farida, ktorý rekapituluje svoje skúsenosti z cesty do Alžírska a zamýšľa sa nad tým, čo mu priniesla. Nevedno, či klady prevažujú nad zápormi, jasné je len jedno: Farid sa zmenil. Hoci to nesformuloval do slov, zrejme ho krajina predkov a jej obyvatelia oslovili, zrejme si uvedomil svoj pôvod i vlastnú identitu výraznejšie, než to bolo dovtedy. Slzy, ktoré mu vytrysknú pri telefonáte s otcom, najlepšie vyjadrujú jeho zmiešané pocity.

tags: #francuzske #herecky #pôvodom #z #Alžírska

Populárne príspevky:

• Moderná výstuž
• Tipy na prípravu fazule Juliska
• Informácie o RBUZ
• Jednoduchý recept na mrkvovú tortu
• Kompletný sprievodca pestovaním bio ovocia