Obezita u mačiek a jej riešenie pomocou správnej stravy
Obezita so sebou prináša množstvo zdravotných problémov, ako sú srdcové ochorenia, problémy s kĺbmi, cukrovka a ťažkosti s dýchaním.
Experiment, známy ako Pottengerove mačky od Dr. Francisa M. Pottengera Jr. z rokov 1932-1942, patrí medzi najvýznamnejšie pozorovania v oblasti výživy.
Kto bol Dr. Francis M. Pottenger Jr.?
Dr. Francis Marion Pottenger Jr. (1901-1967) bol americký lekár, ktorý zásadne ovplyvnil chápanie toho, ako výživa formuje naše zdravie a vitalitu. Pochádzal z lekárskej rodiny v Kalifornii - jeho otec Francis M. Pottenger Sr.
Medzi rokmi 1932-1942 sledoval Pottenger približne 900 mačiek. Mačky na surovej strave žiarili zdravím. Pôsobili vyrovnane a vitálne, správali sa hravo, no zároveň pokojne a stabilne.
Mačky na spracovanej strave však vykreslili opačný obraz. U druhej generácie sa príznaky znásobili. Lebky boli deformovanejšie, čeľuste užšie, zuby sa lámali a vypadávali. Mláďatá sa rodili menšie, slabšie a ich úmrtnosť bola alarmujúco vysoká.
Najznepokojivejším zistením však bolo, že samce a samice sa prestali od seba zreteľne odlišovať. V štvrtej generácii sa degenerácia prejavila v plnej sile. Plodnosť prakticky zanikla - mláďatá sa buď vôbec nerodili, alebo hynuli krátko po pôrode.
Tieto pozorovania boli pre Pottengera jasným dôkazom: strava má moc nielen ovplyvniť zdravie jednotlivca, ale určuje aj osud budúcich generácií. V čase, keď Pottenger robil svoje experimenty, ešte nik nepoznal pojem epigenetika. Dnes však vieme, že práve ona je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa udialo.
Moderný výskum ukazuje, že tieto zmeny sa prenášajú ďalej - na deti a vnúčatá. U ľudí vystavených ultraprocesovanej strave sa pozoruje vyššie riziko obezity, inzulínovej rezistencie, autoimunitných ochorení či dokonca psychických porúch.
Dôsledky spracovanej stravy:
- Vyššia incidencia diabetu 2. typu
- Alergie a respiračné ochorenia u detí
- Zvýšená priepustnosť črevnej steny
Spracovaná strava nezasahuje iba telo, ale aj myseľ.
Ak Pottengerove mačky odhalili dôsledky spracovanej stravy, výskumy Dr. Westona A. Pricea poukázali na význam tradičnej stravy.
Dr. Price bol kanadský zubný lekár a vedec, ktorý sa preslávil svojimi cestami po celom svete v prvej polovici 20. storočia.
Každý krok smerom k prirodzenejšej a menej spracovanej strave má význam. Tradičná strava teda nie je nostalgickým návratom do minulosti.
BARF strava (Biologically Appropriate Raw Food) sa stáva čoraz obľúbenejšou medzi majiteľmi psov a mačiek. A niet sa čo čudovať - ide o prirodzenú formu výživy, ktorá rešpektuje skutočné potreby mäsožravcov.
Prečo je BARF strava pre mačky vhodná?
- Pes ani mačka v prírode nejedli granule. Ich strava bola pestrá a bohatá na čerstvé mäso, kosti, zeleninu a ovocie. BARF rešpektuje anatómiu a trávenie mäsožravcov.
- BARF podporuje zdravú črevnú mikroflóru, znižuje výskyt hnačiek, zápch a plynatosti. Žalúdočné kyseliny sú správne aktivované a lepšie eliminujú parazity a baktérie.
- Pri BARFe presne viete, čo ide do misky. Môžete regulovať množstvo mäsa, kosti, vnútorností a príloh podľa veku, plemena či zdravotného stavu.
- BARF strava nie je trend - je to návrat k prirodzenosti. Ak chcete pre svojho psa alebo mačku to najlepšie, začnite tam, kde to dáva najväčší zmysel - v miske.
Tak, ako niektoré psy môžu mať problém s nadváhou, iné majú akosi problém pribrať.
Kŕmenie psíka surovou stravou doma je celkom jednoduché. Máš k dispozícii mrazničku plnú mäska, v chladničke i v špajzy kadejaké prílohy.
Obilniny patria medzi prílohy, ktoré nie je nutné psom podávať. Dá sa nimi však spestriť jedálniček psa a samozrejme ich skrmovanie má aj svoje výhody.
Na trhu nájdeme množstvo rôznych doplnkov stravy, ktoré môžeme našim domácim miláčikom podávať. Alergie sú u psov veľmi častým problémom. Ich vznik môžeme pripísať životnému štýlu, prostrediu, ale aj spôsobu stravovania.
Vajíčka sú pre psy prospešné v mnohých ohľadoch. Väčšina psov vajíčkom nepohrdne a je jedno či sa jedná o varené alebo surové.
Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čím dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Energetický príjem a výdaj by mali byť pre potreby človeka a zdravé fungovanie tela zhruba rovnaké. Aj keď sa zdá, že je to jednoduchá rovnica, ide o zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme. Centrálne ho reguluje hypotalamus, do ktorého ústia signály z tráviaceho systému. Vďaka tomu dokážeme pociťovať hlad alebo naopak - plnosť či nasýtenie.
V súčasnosti je detská obezita vážny problém v mnohých krajinách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Nadváha či obezita sa v minulosti považovala za problém v krajinách s vysokým ekonomickým štandardom, no dnes rastie aj v nízkopríjmových prostrediach. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou. Medzi rokom 2020 až 2021 stúpol počet obéznych detí a mladistvých vo veku do 18 rokov o takmer 10%, pričom od roku 2018 až do roku 2021 je to celkovo o takmer 70%. Najvyšší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 - 15 rokov.
Aj keď vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potlačovaná vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom človeka. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Samozrejme, vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu aj faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Je však vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku. Ak to nie je možné, je už na matke, akú najvhodnejšiu náhradu materského mlieka vyberie.
Aktuálne trendy naznačujú, že až 8% obéznych 1 - 2 ročných detí budú trpieť obezitou aj v dospelosti. O najlepšom zavádzaní tuhej výživy pre dieťa sa už veľa popísalo. Existuje množstvo publikácií a odporúčaní, v ktorých sa však nejeden rodič stráca. O zavádzaní príkrmov je preto najlepšie komunikovať s pediatrom. Odporúča sa zavádzať určité skupiny potravín postupne, aby si dieťa na nové chute zvyklo, prípadne aby rodič spozoroval prípadné alergie čo najskôr. Dieťa si na sladkú chuť ovocia veľmi rýchlo zvyká. Po dovŕšení jedného roku sa dieťa už plne zaujíma o jedlo. Vníma ako jedia rodičia, začína si uvedomovať čas stravovania a chce sa samo zapájať do tejto činnosti. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice, čoho dieťa môže zjesť viac a čoho menej. Rozhodne nie je správne nahrádzať plnohodnotné jedlo sladkosťami alebo nechať ho konzumovať mastné a kalorické jedlá.
V školskom veku dieťaťa sa jeho chute často menia. Sú obdobia, kedy je dieťa málo, prípadne si vyberá čo mu viac chutí. Veľké množstvo energie, ktoré deti zo seba vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Rovnaké pravidla platia aj pri pitnom režime. Dieťa od ranného detstva naučte piť čistú vodu. Akékoľvek sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať. Aj pri malých deťoch do jedného roka je nutné myslieť na pohyb. Deti bývajú veľmi čulé, snažia sa plaziť, dvíhať sa a všetko spoznávať. Je vhodné, aby ste v tom dieťa podporovali. Fyzická aktivita v bdelom stave totiž pomáha výdaju energie, ktoré dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve.
U novorodencoch a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. Prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii.
Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 90. percentilom a obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom.
V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia. S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb.
Obezita sa považuje za jednu z civilizačných chorôb a postihuje stále mladších ľudí aj deti. Uvedomenie si vážnych zdravotných problémov, ktorými deti v dospelom veku môžu vplyvom obezity čeliť, je prvým krokom v boji proti detskej obezite v súčasnom svete. Základom pre detské zdravie je správna strava, dostatok pohybu a spánku. Pokiaľ neviete, ako na to, poraďte sa so svojím pediatrom.
Nebezpečných chýb, ktorými môžete svojej mačke ublížiť (a ako sa im vyhnúť!)
tags: #ovocie #a #zelenina #pre #mačky #obezita
