Pestovanie tekvice olejnej: Podmienky, výsev a starostlivosť

Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.

Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.

Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.

Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.

Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.

Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“.

Tekvica olejová štajerská a JUNONA

Tekvica olejová štajerská je neobvyklá odroda tekvice, pretože jej semienka nie sú umiestnené v šupke, ale len voľne v dužine. Plody tekvice majú žltozelené pruhy, semienka majú olivovo zelené sfarbenie. Plody dosahujú veľkosť 20 - 25 cm, hmotnosť 3 - 4 kg. Semienka sa používajú do šalátov alebo s chlebom. Šupka je veľmi tenká a dobre priepustná, takže sa zo semienok extrahuje cenný tekvicový olej.

Tekvica olejná JUNONA je vysoko výnosná odroda, obzvlášť cenená za svoje semienka bohaté na olej. Tieto semienka sú ideálne pre výrobu kvalitného tekvicového oleja, ale aj na priamu konzumáciu po pražení. Tekvicu olejnú JUNONA vysievame od apríla do mája priamo na záhon alebo presádzame v máji na stále stanovisko. Semená vysievame do hĺbky 3 - 5 cm, pričom dodržiavame odporúčaný spon 150 x 100 cm. Rastlina preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, na živiny bohatú pôdu. Pravidelná zálievka je dôležitá, najmä počas suchých období. Na podporu zdravého rastu sa odporúča použiť organické hnojivá.

Tekvica je symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.

Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Prípadne sa menšie odrody môžu pestovať vo veľkých kvetináčoch.

Aké podmienky potrebuje tekvica JUNONA na úspešné pestovanie?

Tekvica JUNONA potrebuje slnečné, teplé a vzdušné stanovište, pretože ide o teplomilnú plodinu citlivú na mrazy. Najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných a dobre priepustných pôdach s dostatkom organickej hmoty. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj, aby mali rastliny dostatok živín počas celej sezóny. Pôda by nemala byť ťažká a trvalo zamokrená, inak hrozí hnitie koreňov a slabší rast. Odporúča sa pestovať ju po strukovinách, zemiakoch alebo inej zelenine, ktorá nezanecháva pôdu vyčerpanú. Veľmi dôležitý je dostatok priestoru, pretože rastliny vytvárajú dlhé výhony a mohutné listy. Pri vhodných podmienkach tekvica JUNONA vytvára silné rastliny a bohatú úrodu semien.

Kedy a ako vysievať tekvicu JUNONA?

S výsevom tekvice JUNONA sa začína až po pominutí jarných mrazov, keď sa pôda prehreje na aspoň 12-15 °C. Najčastejšie sa vysieva priamo na záhon od konca apríla do mája, v chladnejších oblastiach skôr v máji. Semená sa vysievajú do hĺbky približne 3-4 cm po 2-3 kusoch do jednej jamky. Po vzídení sa ponechá jedna najsilnejšia rastlina, aby mala dostatok miesta na rast. Odporúčaný spon je približne 1,5-2 m medzi rastlinami aj riadkami, podľa veľkosti plochy a spôsobu pestovania. Pôdu je vhodné po výseve jemne zavlažiť a udržiavať mierne vlhkú, aby semená rovnomerne klíčili. V chladnejších oblastiach pomáha použitie netkanej textílie, ktorá urýchli otepľovanie pôdy a ochrání mladé rastliny.

Ako sa starať o tekvicu JUNONA počas vegetácie?

Počas vegetácie potrebuje tekvica JUNONA najmä pravidelnú a dostatočnú zálievku, hlavne v období kvitnutia a tvorby plodov. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená, aby korene netrpeli nedostatkom kyslíka. Veľmi užitočné je mulčovanie, ktoré zadržiava vlhkosť a potláča buriny, čím uľahčuje starostlivosť. Rastliny je vhodné pestovať v širšom spone, aby mali dobré prúdenie vzduchu a znížilo sa riziko múčnatky a plesní. Počas sezóny možno podľa potreby prihnojovať organickými alebo vyváženými hnojivami, ktoré podporujú rast a tvorbu semien. Dôležité je tiež sledovať výskyt škodcov, najmä vošiek či slimákov na mladých rastlinách. Správnou starostlivosťou získate zdravý porast s vysokým výnosom semien.

Kedy zberať tekvicu JUNONA a ako spracovať semienka?

Tekvica JUNONA sa zberá na jeseň, keď sú plody úplne dozreté, šupka tvrdá a stopka zaschnutá. Zber treba stihnúť pred nástupom silnejších mrazov, ktoré by mohli plody poškodiť. Po zbere sa plody nechajú niekoľko dní dosušiť na suchom, teplom a vzdušnom mieste. Následne sa rozrežú a semienka sa ručným alebo mechanickým spôsobom vyberú z dužiny. Semená je potrebné dôkladne umyť, zbaviť zvyškov dužiny a dosušiť v tenkej vrstve na vzdušnom mieste. Po vysušení sú pripravené na konzum, praženie, mletie alebo lisovanie oleja. Správne usušené a uskladnené semienka si dlho zachovajú kvalitu aj vysoký obsah cenných látok.

Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť. Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov. Sadenice pravidelne zalievajte a chráňte ich pred slimákmi a ulitníkmi, najmä vo vlhkých podmienkach.

Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy. Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri. Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť.

Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.

Zber a skladovanie tekvice

Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov.

Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie. Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku. Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.

Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.

Tabuľka: Prehľad odrôd tekvíc

Používame súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť.

tags: #tekvica #olejna #pestovanie #podmienky

Populárne príspevky:

• Recepty na Bezlepkový Perník
• Jednoduchý karfiolový šalát
• Príčiny a liečba pretrvávajúcej hnačky
• Denné, externé, individuálne a dištančné vzdelávanie
• Diabetické ovocie s nízkym glykemickým indexom